Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 129/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MobilStar, spoločnosť s ručením

obmedzeným, Košice, Napájadlá 2/A, Košice, zastúpenej KAIFER advokátska kancelária

s. r. o., Fibichova 11, Košice, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. Jaroslava Kaifera, ktorou namieta porušenie svojich základných práv domáhať sa

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa

, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MobilStar, spoločnosť s ručením obmedzeným,

Košice, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. októbra 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MobilStar, spoločnosť s ručením

obmedzeným, Košice, Napájadlá 2/A, Košice (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13

dohovoru postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou napadnutého

konania vedeného okresným súdom v procesnom postavení žalobkyne (v označenom konaní

sa domáhala proti žalovanému náhrady škody, pozn.). Okresný súd rozhodol o žalobe

sťažovateľky rozsudkom z 21. mája 2013 tak, že žalobu sťažovateľky zamietol. Proti

uvedenému rozsudku v napadnutom konaní podala sťažovateľka odvolanie. Následne

okresný súd uznesením z 9. augusta 2013 uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za odvolanie v sume 5 830,50 €. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka

v zákonnej lehote odvolanie, pričom podľa názoru sťažovateľky sa v predmetnej veci

nekoná.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že okresný súd svojou nečinnosťou, ako aj

zmätočným uznesením o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie (v uznesení bola

nesprávne označená vec) a vyznačením jeho právoplatnosti aj napriek tomu, že sťažovateľka

podala proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku odvolanie, zasiahol do jej označených

práv. Sťažovateľka v tejto súvislosti ďalej namietala, že uznesenie bolo vydané súdnou

2

tajomníčkou, preto ho považovala za vydané v rozpore so zákonom. Sťažovateľka ďalej tiež

uviedla, že vzhľadom na okolnosti prípadu podala sťažnosť na postup súdu adresovanú

predsedovi okresného súdu z 15. augusta 2014, na ktorú reagoval predseda okresného súdu

písomnou odpoveďou, v rámci ktorej uviedol, že predmetný súdny spis sa nachádza na

Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a že vzhľadom na to, že

Krajský súd v Bratislave ̶justičná pokladnica vyzvala sťažovateľku na dobrovoľné

zaplatenie súdneho poplatku vyrubeného na základe uznesenia okresného súdu z 9. augusta

2013 (na ktorom bola vyznačená doložka právoplatnosti, pozn.), požiadal justičnú

pokladnicu o pozastavenie vymáhania pohľadávky vyplývajúcej z označeného uznesenia

okresného súdu. Predseda okresného súdu ďalej v odpovedi na sťažnosť sťažovateľke

oznámil, že v súčasnosti nemá možnosť preskúmať obsah uvedeného spisu a vo veci zjednať

nápravu, zdôraznil však, že vec bude aj naďalej sledovaná, pričom po vrátení spisu

z najvyššieho súdu bude žiadať zákonného sudcu o zaujatie stanoviska.

Sťažovateľka je toho názoru, že nečinnosťou okresného súdu boli porušené jej

označené práva, pretože do podania tejto sťažnosti okresný súd „nekonal o odvolaní

sťažovateľa zo dňa 20.08.2013, ktoré sťažovateľ podal proti uzneseniu Okresného súdu

Košice I, zo dňa 09.08.2013, ktorým súd uložil sťažovateľovi povinnosť uhradiť súdny

poplatok za odvolanie vo výške 5.830,50 EUR“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti MobilStar, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice,

, sídlo: Napájadlá 2/A, 040 12 Košice, na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa Slovenskej

republiky a právo mať účinný právny prostriedok nápravy pred národným orgánom podľa

čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené boli.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.zn.:

v časti o zaplatenie súdneho poplatku vo výške 5.830,50 EUR za /predmet

poplatku/ odvolanie, konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti MobilStar, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, priznáva

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000, EUR, ktoré jej je Okresný súd Košice I

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť spoločnosti MobilStar, spoločnosť

s ručením obmedzeným, Košice trovy právneho zastúpenia v sume vyčíslenej v písomnom

vyhotovení nálezu na účet právneho zástupcu spoločnosti MobilStar, spoločnosť s ručením

obmedzeným, Košice do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

4

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní

o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu z 9. augusta 2013, ktorým súd

uložil sťažovateľke povinnosť uhradiť súdny poplatok za odvolanie v sume 5 830,50 €, došlo

k porušeniu jej označených práv podľa a a práv podľa

ods. 1 a čl. 13 dohovoru.

1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (, I. ÚS

66/02, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že okresný súd v napadnutom konaní vo veci

samej rozhodol rozsudkom z 21. mája 2013. Sťažovateľka namietala porušenie svojich práv

postupom okresného súdu, len čo sa týka úkonov súvisiacich s podaným odvolaním proti

rozsudku okresného súdu vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že

právny zástupca sťažovateľky, ktorý vystupoval aj v konaní pred okresným súdom, podal

v mene sťažovateľky odvolanie vo veci samej bez toho, aby zaplatil príslušný súdny

poplatok za podanie odvolania, hoci v zmysle § 5 zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov vznikla poplatková povinnosť za podané odvolanie už podaním

samotného odvolania. Okresný súd vydal uznesenie o uložení súdneho poplatku

6

za odvolanie z 9. augusta 2013, proti ktorému podala sťažovateľka odvolanie, z dôvodu, že

uznesenie vydala neoprávnená osoba súdna tajomníčka a že vec je nesprávne označená

(vada spočívala v nesprávnom označení výšky žalovanej sumy, pozn.).

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil aj ďalšie relevantné skutočnosti,

pre posúdenie veci, ktoré sťažovateľka opomenula uviesť vo svojej sťažnosti. Tou prvou je

to, že sťažovateľka po podaní odvolania doručila 16. januára 2014 okresnému súdu podanie

označené ako späťvzatie odvolania, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) rozhodol uznesením sp. zn. z 26. februára 2014 o zastavení

odvolacieho konania. Proti označenému uzneseniu krajského súdu o zastavení odvolacieho

konania podala sťažovateľka dovolanie, ktoré odôvodnila odňatím možnosti konať

pred súdom. Okresný súd zaslal súdny spis pre účely rozhodovania o podanom

dovolaní najvyššiemu súdu 11. júla 2014. Súdny spis sa vrátil okresnému súdu

z najvyššieho súdu 22. septembra 2014 aj spolu s rozhodnutím najvyššieho súdu

sp. zn. z 29. júla 2014, ktorým zrušil uznesenie krajského súdu o zastavení

konania.

Sťažovateľka však opomenula uviesť rozhodnú skutočnosť, že krajský súd zrušil

uznesenie okresného súdu o uložení súdneho poplatku za odvolanie z 9. augusta 2013, a to

uznesením sp. zn. z 26. februára 2014.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že uznesenie o vyrubení poplatku vydala

neoprávnená osoba (súdny tajomník, pozn.), ústavný súd konštatuje, že toto tvrdenie

nezodpovedá skutočnosti. V zmysle o súdnych

úradníkoch v znení neskorších predpisov sudca môže písomne poveriť súdneho tajomníka

konaním a rozhodovaním vo vymedzenom okruhu vecí podľa rozvrhu práce. Z rozvrhu

práce okresného súdu pre rok 2013 je zrejmé (s. 90 rozvrhu práce), že súdna tajomníčka,

ktorá vydala označené uznesenie o vyrubení súdneho poplatku, bola na to oprávnená.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou namietané

prieťahy pri rozhodovaní o jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bol

vyrubený poplatok za odvolanie, boli už v čase podania tejto sťažnosti neaktuálne, keďže

okresný súd v tejto súvislosti predložil krajskému súdu súdny spis aj s odvolaním

sťažovateľky a krajský súd, ako už bolo uvedené, rozhodol o zrušení uznesenia okresného

súdu ešte pred doručením tejto sťažnosti.

Ústavný súd v súvislosti s opísaným podávaním opravných prostriedkov účastníkom

konania poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej v dôsledku uplatnenia procesných práv

účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale

zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci

(, ). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na

rozhodnutie o sťažovateľkou uplatnených procesných právach zohľadniť pri posúdení

postupu okresného súdu a otázky, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky, a ak

áno, tak v akej miere, resp. intenzite.

Postup sťažovateľky v napadnutom konaní, najmä však nesplnenie poplatkovej

povinnosti pri podaní odvolania, ako aj podanie odvolania proti uzneseniu okresného súdu

o vyrubení poplatku za odvolanie, doručenie nejasného podania, v dôsledku ktorého krajský

súd hodnotiac ho podľa obsahu dospel k záveru, že ide o späťvzatie odvolania a odvolacie

konanie z tohto dôvodu zastavil, v kontexte ďalšieho využitia opravného prostriedku

dovolania podaného sťažovateľkou proti uzneseniu krajského súdu o zastavení konania

a následná žiadosť adresovaná okresnému súdu o oslobodenie od platenia súdneho poplatku

ako reakcia na uznesenie okresného súdu z 17. októbra 2014, ktorým okresný súd opätovne

rozhodol o poplatkovej povinnosti sťažovateľky za podanie odvolania bez toho, aby

sťažovateľka priložila potrebné dokumenty na posúdenie majetkových pomerov

sťažovateľky podľa názoru ústavného súdu, svedčí o tom, že práve v dôsledku postupu

sťažovateľky došlo a aj naďalej dochádza k predlžovaniu napadnutého konania,

za ktoré nenesie zodpovednosť okresný súd, preto dospel k záveru, že sťažnosť v tejto časti

je zjavne neopodstatnená.

2. K namietanému porušeniu základného práva domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde podľa

8

a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom okresného

súdu

Sťažovateľka porušenie označených práv v sťažnosti odôvodňovala a dávala

do súvislosti s nečinnosťou, resp. postupom okresného súdu.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť

základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ak koná vo veci

v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní

(m. m. , , ). Takýmto predpisom je vo veci sťažovateľky

v znení neskorších právnych predpisov.

Vzhľadom na záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou

namietala porušenie základného práva podľa a dohovoru,

bola vyhodnotená ako zjavne neopodstatnená, ústavný súd dospel k záveru, že neexistuje

relevantná súvislosť medzi namietaným porušením označených práv z dôvodov uvádzaných

sťažovateľkou a postupom okresného súdu v napadnutom konaní, preto sťažnosť v tejto časti

bolo potrebné v rámci predbežného prerokovania odmietnuť z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľky uplatnených v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2015