Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/61/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanku

a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci žalobcu: B. & L.,

B., B., B., SRN (právny predchodca: B. & L., so sídlom X.), zast. JUDr. R. D., advokátom,

Advokátska kancelária, M. č. X., X., proti žalovanému: R., spol. s r. o., G., IČO: X., zast. JUDr.

D. F., CSc., advokátom, Advokátska kancelária, G. č. X., o zaplatenie 45 320,42

USD s prísl. na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. marca 2007

č. k. – 139, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. marca

2007 č. k. – 139 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému i náhradu trov odvolacieho konania v sume

30 056 Sk na účet jeho právnej zástupkyne, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zastavil konanie ohľadne zaplatenia sumy

11 923,50 USD, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému

náhradu trov konania v sume 220 567,50 Sk na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní.

Žalobca v tom čase (do 16.9.1988) podnikajúci pod obchodným menom S., na základe

objednávok z roku 1998 dodal žalovanému rôzny tovar z oblasti očnej optiky a žalovaný tovar

prevzal. Tovar vyfakturoval faktúrami č. 19 27 83 00 zo dňa 30.11.1998 na 25062,92 USD; fa č.

19 30 2000 zo dňa 2.12.1998 na 870 USD; fa č. 11 93 63 700 zo dňa 10.12.1998 na 3 000 USD;

fa č. 19 37 69 00 zo dňa 11.12.1998 na 8 334 USD; fa č. 19 54 72 00 zo dňa 13.1.1999

na 1 106 USD; fa č. 19 81 76 00 zo dňa 17.2.1999 na 92 USD; fa č. 19 88 25 00 zo dňa

23..2.1999 na 2 992,50 USD; fa č. 19 92 04 00 zo dňa 1.3.1999 na 3702 USD a fa č. 20 05 70 00

zo dňa 18.3.1999 na 161 USD.

Uvedené sumy uplatnil žalobca v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č. k.

-61 zo dňa 20.10.2003. Tento platobný rozkaz napadol odporom žalovaný,

v dôsledku čoho vec bola postúpená na občianskoprávne konanie.

Po objasnení a porovnaní faktúr a jednotlivých platieb bolo zistené, že žalobca uplatňoval

nároky aj z faktúr, ktoré boli zaplatené čo on nemohol poprieť, preto na pojednávaní 15.8.2006

zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie 11.923,50 USD späť a v súlade s ust. § 96 ods. 1, 3

konanie v tejto časti bolo zastavené a pokračoval v konaní o zaplatenie zbytku sumy vo

výške 33 396,92 USD a prísl.

Z rozsiahleho dokazovania a dokladov predložených súdu mal súd za nesporné, že tovar

vyfakturovaný faktúrou č. 19 27 83 00 zo dňa 30.11.1998 na 25 062,92 USD bol dodaný

3.12.1998 a tovar vyfakturovaný ďalšou faktúrou 19376900 zo dňa 11.12.1998 na 8 334 USD bol

dodaný postupne, pričom posledná dodávka tovaru bola dňa 17.3.1998. To, že podmienky

platenia neboli nikdy predmetom vo vystavovaných objednávkach ale ani predmetom dohody

mal súd za preukázané aj vypočutím svedkyne E. V..

Pri hodnotení dôkazov podľa a z vykonaného dokazovania vyplýva, že

v danom prípade ide o obchodno-záväzkový vzťah pri podnikaní s tým, že tento vzťah treba

posudzovať s medzinárodným prvkom. Predmetom záväzkového vzťahu v danom prípade je

kúpna zmluva, ktorá nebola uzavretá písomne a v danom prípade účastníci nedojednali rozhodné

právo, ktorým sa má záväzkový vzťah spravovať, z toho dôvodu podľa všeobecných zásad

Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru spravujú sa vzájomné vzťahy

účastníkov kúpnej zmluvy ustanovenia tohto Dohovoru, pričom prvostupňový súd poukázal na

platnú právnu úpravu splatnosťou jednotlivých noriem, ktorá bola prijatá po vzniku Slovenskej

republiky ako záväzná aj pre Slovenskú republiku. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným

ohľadne platenia kúpnej ceny treba posudzovať podľa ust. čl. 58 ods. 1 a čl. 59 Dohovoru.

Medzi žalobcom a žalovaným v rámci kúpnej zmluvy nedošlo k osobitnej dohode o platobných

podmienkach vzhľadom na ust. čl. 58 ods. 1, Dohovoru bol žalovaný povinný zaplatiť kúpnu

cenu ihneď ako mu žalobca umožnil nakladať s tovarom. Súd pritom prisvedčil názoru

žalovaného, že nie je možné automaticky dôvodiť, že jednostranným určením zo strany žalobcu

180-dňovej splatnosti faktúr došlo medzi účastníkmi k dohode, že kúpna cena bude splatná tak,

ako aj jednostranné stanovenie lehoty splatnosti kúpnej ceny z jeho strany. Nemožno

argumentovať ani tým, že proti stanoveniu splatnosti faktúr žalobca nič nenamietal ako to

argumentoval žalobca. Z tohto dôvodu súd ustálil, že právo na zaplatenie 25 062,92 USD za

tovar vedený vo fa č. 19 27 83 00 je premlčané z dôvodu, že tovar bol dodaný 3.12.1998, kúpna

cena bola splatná 4.12.1998 a premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie kúpnej ceny zo

strany žalobcu na súde, ktorá je 4-ročná uplynula dňom 14.12.2002. Ďalej prvostupňový súd bol

toho názoru, že právo na zaplatenie 8 334 USD za tovar uvedený vo fa č. 19 37 69 00 je

premlčané z dôvodu, že tovar bol dodaný postupne, posledný tovar na základe tejto faktúry bol

dodaný 17.9.1998, kúpna cena bola splatná 8.9.1998 a premlčacia doba na uplatnenie práva na

zaplatenie kúpnej ceny, ktorá je 4-ročná uplynula dňom 18.9.2002. Nárok si žalobca uplatnil

28.5.2003 z čoho mal súd za preukázané, že toto právo bolo uplatnené až po uplynutí 4-ročnej

premlčacej lehoty, pričom žalovaný uplatnil námietku premlčania uplatneného nároku dôvodne

a súd na ňu musel prihliadnuť. Z toho dôvodu žalobu v časti, na ktorej žalobca zotrval, ako

bezdôvodnú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania posúdil podľa .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v časti ohľadne zamietnutia žaloby a proti

rozhodnutiu o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti

zmenil a zaviazal žalovanú na zaplatenie 33 396,92 USD s príslušenstvom tak, ako je žalované

a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ako súd

vyhodnotil dôkaz vykonaný oboznámením sa so svedeckou výpoveďou M. V. a prečo vyhodnotil

svedeckú výpoveď konateľky žalovanej tak, že medzi účastníkmi konania neprišlo k žiadnej ani

konkludentnej dohode o splatnosti kúpnej ceny. K tomuto na okraj uviedol, že iné senáty

Krajského súdu v Bratislave v identických veciach tých istých účastníkov vyhodnotili rovnaké

dôkazy opačne a žalobe vyhoveli. Bližšie dôvody sa zviazal právny zástupca doručiť do 5 dní.

Odvolanie bolo doručené 4.3.2007 a spisy boli predložené odvolaciemu súdu 14.6.2007, avšak

k doplneniu odvolania nedošlo.

Na odvolanie podal odvolaciu odpoveď žalovaný. Navrhol potvrdiť napadnuté

rozhodnutie z jeho správnych dôvodov. Odvolal sa aj na skutočnosti zistené v konaní založenom

na rovnakom skutkovom základe (ide len o inú faktúru) a to vypočutia svedkov M. V. a E. V..

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( , ), na pojednávaní

prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212

ods.1, ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je právne dôvodné, prvostupňový

súd pri rozhodovaní vo veci samej rozsudkom, rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie

potvrdil ( ).

Vo veci samej odvolací súd odkazuje na podrobné právne a skutkové správne dôvody

napadnutého rozsudku vyplývajúce zo správneho hodnotenia dôkazov ( ), ktoré si

odvolací súd v celom rozsahu osvojuje. K námietkam vzneseným odvolateľom v odvolaní

odvolací súd dodáva, že tieto neobsahujú dostatok vecných aj právnych dôvodov, ktoré by mohli

narušiť správny postup a rozsudok prvostupňového súdu.

Odvolací súd sa oboznámil s rozsudkom dovolacieho súdu (päťčlenného senátu) z 30.

apríla 2008 č. k. , ktorým bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu z 27. júna

2007 č. k. – 185 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. septembra 2005

č. k. – 135 a vec vrátená Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Išlo

o rovnaký spor o preplatenie inej faktúry a teda skutkové a právne hodnotenie rovnaké.

Žalobca správne poukázal na to, že iné senáty krajského súdu vyhodnotili rovnaké dôkazy

opačne a rozhodli v prospech žalobcu. Toto tvrdenie treba poopraviť tak, že niektoré senáty

rozhodli v prospech žalobcu a niektoré v jeho neprospech. Odvolací súd pri posudzovaní iných

sporov, ktoré medzi účastníkmi v odvolacom konaní prejednal na tom istom skutkovom základe,

zastáva názor, že v týchto sporoch bolo chybou, že jednotlivé faktúry, ktorých zaplatenia sa

žalobca domáhal, nepojal do jednej žaloby a tým sa dokazovanie o rovnakých okolnostiach

roztrieštilo. Na odvolacom pojednávaní uviedol, že ide o štyri faktúry a každá samostatne bola

žalovaná. To bolo možné napraviť aj spojením veci na spoločné konanie ( , ). Aj

v samotných faktúrach mal žalobca neporiadok, keď požadoval duplicitné preplatenie niektorých

faktúr a pod ťarchou dôkazov, že preplatené boli zobral čiastočne žalobu späť. Nešlo len o jeden

prípad. Ani vypočutý svedok (M. V.) navrhnutý žalobcom nič pozitívne, čo by mohlo podporiť

žalobu neuviedol a ani nemal u žalobcu také postavenie, z ktorého by to bolo možné vyvodiť, že

za žalobcu mohol záväzne konať, kdežto údaje uvedené svedkyňou V. boli vykonaným

dokazovaním potvrdené. Ďalšia závažná okolnosť, ktorá nebola dostatočne zhodnotená, je

fakturácia dodaného tovaru a pripisovanie faktúre také právne účinky, ktoré nemá, nikdy nemala

a nemá.

Vyhotovenie faktúry je jednostranným právnym úkonom a to vyhotovením účtovného

dokladu zo strany dodávateľa príjemcovi. Faktúra je písomné vyúčtovanie ceny dodaného tovaru

alebo odplaty za vykonané práce či služby. Strany si môžu v zmluve spôsob a náležitosti

fakturácie dohodnúť. Pokiaľ sa tak v zmluve nedohodnú, nie je vystavenie faktúry podmienkou

pre vznik povinnosti zaplatiť na základe poskytnutého plnenia jeho cenu. Zákon tiež nestanoví

povinnosť oprávneného do určitej lehoty faktúru vystaviť. To je vecou dohody zmluvných strán.

Všeobecnou náležitosťou faktúry je, že v nej musí byť identifikovaný dodávateľ a odberateľ,

predmet plnenia a výška odplaty. Faktúra dodávateľa sa stáva dokladom o dodaní tovaru

odberateľovi až akceptáciou (prijatím, schválením) odberateľa a to vo všetkých jej údajoch.

Treba prisvedčiť žalovanému, že faktúra nenahradzuje dohodu, predpokladá že taká

dohoda medzi dodávateľom a odberateľom jestvuje a jej obsahu zodpovedá aj faktúra. Nemožno

nad rozsah toho, čo uviedol žalovaný priznať tvrdeniam žalobcu hodnovernosť, keď ani doklady

na ktorých svoje práva zakladá súdu v originále nepredložil, ale ako dôkaz použil kópie dokladov

predložených žalovaným. Žalobca sa pridržiaval toho, že táto dohoda bola uzavretá medzi

účastníkmi konkludentne, jej obsah však neuviedol ani nepreukázal a jeho zaťažovalo dôkazné

bremeno preukázať znenie tejto dohody. Sotva takú dohodu mohli zmluvné strany uzavrieť pri

obojstrannom mlčaní.

Potvrdila sa verzia žalovaného, že pri obchodnej činnosti sa konkrétne dodávky tovaru

a platby dohadovali osobitne na každý prípad, spravidla telefonicky. Inak je ťažko vysvetliť, že

iba niektoré faktúry neboli preplatené a právny predchodca žalobcu sa nedomáhal ani ich

preplatenia. Pritom je súdu z úradnej činnosti známe, že pokiaľ ide o nemecké firmy tie sú veľmi

dôsledné pri uplatňovaní svojich nárokov. Žalovaný to vysvetlil tým, že pre predchodcu žalobcu

vykonával rôznu činnosť, ktorú mal robiť sám žalobca, keďže medzi nimi boli veľmi dobré

obchodné vzťahy, preto sa telefonicky dohodli. z prípadu na prípad, že sa to nahradí dodaným

tovarom, ktorý nebude fakturovaný. Účtovnú evidenciu však žalovaný, ako podnikateľský

subjekt už len z dôvodov daňových musel mať úplnú. Až žalobca nečakane tieto vzťahy prerušil,

čím spôsobil žalovanému značné problémy. Začal uplatňovať nejestvujúce pohľadávky na

základe pochybných dokladov, pritom žalovaný mu vyúčtoval svoje nároky, ktoré ďaleko

prevyšujú to čo uplatňuje žalobca, ale nato sa ani nevyjadril.

S poukazom na to, že žalobca má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, že účastníci

konania si v zmluve nedohodli rozhodné hmotné právo a ani nevylúčili aplikáciu Dohovoru OSN

o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru zverejneného v Zbierke

súd pri posudzovaní práv a povinností účastníkov konania riadil sa týmto Dohovorom a tiež

Dohovorom o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru zverejneného vo vyhláške č. 123/1988

Zb. Poukázal na výklad tohto Dohovoru, na ktorý sa odvolával aj žalobca a to konkrétne na

ustanovenie Čl. 7 a Čl. 8 Dohovoru, na ktoré sa pri nejestvujúcej zmluve musí prihliadať. Podľa

Čl.7:

Ods.1 Pri výklade tohto Dohovoru sa prihliadne na jeho medzinárodnú povahu a na

potrebu podporovať jednotnosť pri jeho použití a dodržiavaní dobromyseľnosti

v medzinárodnom obchode. Ods. 2 Otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré

sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva,

alebo, ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa

ustanovení medzinárodného práva súkromného.

A pokiaľ ide o Čl.8:

Ods. 1 Na účely tohto Dohovoru vyhlásenie alebo iné správanie strany sa vykladajú podľa

jej úmyslu, ak druhej strane bol tento úmysel známy alebo jej nemohol byť neznámy.

Ods. 2 Ak sa ustanovenie predchádzajúceho odseku nepoužije, vykladajú sa vyhlásenie

alebo iné správanie strany podľa významu, ktorý by im prikladala za tých istých okolností

rozumná osoba v tom istom postavení ako druhá strana.

Ods. 3 Pri určovaní úmyslu strany alebo významu, ktorý by vyhláseniu alebo

správaniu prikladala rozumná osoba, vezme sa náležitý zreteľ na všetky rozhodné

okolnosti prípadu, včítane rokovania o zmluve, praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli,

zvyklostí a následného správania sa strán.

Súdy pri posúdení veci presne z týchto zásad vychádzali, pričom pri zachovaní rovnakého

postavenia účastníkov museli zohľadniť aj prednesené a preukázané skutočnosti. Žalobca sa

dovolával práve úmyslu strán na ktoré sa citovaný Čl. 8 ods. 3 Dohovoru odvoláva. Ani tento

úmysel však nebol preukázaný inak, ako ho uviedol žalovaný.

Žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania ( § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

) a to za 2 úkony právnej pomoci a to odvolacia odpoveď v sume 17 849,50 Sk a za účasť

na odvolacom pojednávaní 17 862,50 Sk k náhrade ktorých odvolací súd žalobcu zaviazal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. mája 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu