Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Cob-181-2022.pdf
PDF · 126.56 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/181/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: B. D., H.. XX.X.XXXX, C. E. XXXX/XX, XXX XX K., zast. Advokátska kancelária Marko, s. r. o., Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, proti žalovanej: A.. G. E., Q.. Q., H.. XX.XX.XXXX, C. N.P. XXXX/XX, XXX XX C., zast. Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., P. Pazmáňa 2367/17A, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, o zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/43/2021-114 zo dňa 10. marca 2022, v znení opravného uznesenia č.k. 25Cb/43/2021-154 zo dňa 26. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/43/2021-114 zo dňa 10. marca 2022, v znení opravného uznesenia č.k. 25Cb/43/2021-154 zo dňa 26. októbra 2022 potvrdzuje.
II. Žalovaná má nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom žalobu zamietol. Druhým výrokom priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne posúdil poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1 a, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 22.4.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 6.000,- eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.4.2017 uzavrel so žalovanou ako fyzickou osobou vykonávajúcou advokátsku činnosť ústnu zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej mu vystavila faktúru č. 20170045 na sumu 6.000,- eur ako odmenu za služby právnej pomoci. Žalovanej uhradil sumu 6.000,- eur za právne služby spojené s predajom dvoch podkrovných bytov v projekte „nadstavba Kaplna“, ktorý sa ale nezrealizoval, v dôsledku čoho jej nemohol vzniknúť nárok na fakturovanú odmenu. Fakturované úkony mu žalovaná ani neposkytla, nakoľko toto plnenie sa stalo nemožným.
3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej. Z listinných dôkazov založených v spise považoval za zrejmé, že zmluvu o sprostredkovaní žalobca uzavrel so sprostredkovateľom označeným ako - Advokátska kancelária - A.. G. Q., advokát, IČO: 42 174 732, čiže s fyzickou osobou - podnikateľom. Z potvrdenia vystaveného Slovenskou advokátsku komorou zo dňa 3.7.2017 súd zistil, že dňom 30.6.2017 žalovanej zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu
samostatne a počnúc dňom 1.7.2017 môže vykonávať advokáciu len v mene a na účet spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. Eva Roskošová s.r.o.. Uvedená zmena nastala na základe zmluvy o predaji podniku medzi predávajúcim A.. G. Q., IČO: 42 174 732 a kupujúcim - ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. Eva Roskošová s.r.o. zo dňa 30.6.2017, s tým, že podľa čl. III bod 1 zmluvy, ku dňu účinnosti prechádzajú na kupujúceho všetky práva a záväzky súvisiace s podnikom. Podľa čl. VI bod 1 zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu obidvoch zmluvných strán. Dňom 30.6.2017 tak na základe uzatvorenej zmluvy prešli všetky práva a záväzky z podnikateľa JUDr. Eva Roskošová, IČO: 42 174 732 na spoločnosť s ručeným obmedzeným.
4. V prípade zmluvy o predaji podniku ide o univerzálnu sukcesiu, čo znamená prevod a prechod všetkých práv a povinností z prevádzajúceho subjektu na nadobúdateľa. Žaloba bola podaná dňa 22.4.2020, teda po účinnosti zmluvy o predaji podniku a žalovaná bola označená ako: A.. G. E.P., Q.. Q., s uvedením rodného čísla a trvalého bydliska.
5. Súd vzhľadom na listinné dôkazy založené v spise dospel k záveru, že žalovaná nemá pasívnu vecnú legitimáciu v spore, nakoľko prípadná povinnosť vrátiť žalobcovi plnenie sa vzťahuje na podnikateľa pôvodne vystupujúceho pod označením A.. G. Q.X., IČO: 42 174 732, pričom na základe uzatvorenej zmluvy o predaji podniku prípadný záväzok vrátiť žalobcovi plnenie prešiel na spoločnosť ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. Eva Roskošová s.r.o.. V žalobe vystupovala žalovaná ako fyzická osoba, občan nepodnikateľ, ktorá však nebola v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom, čo súd považoval za dôvod na zamietnutie žaloby.
6. Pre úplnosť považoval súd za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by žalovaná tak, ako bola označená v žalobe mala pasívnu vecnú legitimáciu, súd by žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovi nevzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Hoci žalobca v žalobe nešpecifikoval, z akého právneho titulu sa vrátenia finančnej čiastky 6.000,- eur domáha, zrejme uplatňoval svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu. Z listinných dôkazov v spise založených však mal súd jednoznačne preukázané, že pokiaľ žalobca žalovanej uhradil sumu 6.000,- eur, urobil tak na základe zmluvy o sprostredkovaní, v rámci ktorej bola dohodnutá odmena 6.000,- eur, ktorá bola splatná v deň podpisu zmluvy o nadstavbe. Zmluva o nadstavbe bola podpísaná dňa 21.4.2017; podpisom zmluvy sa stala odmena splatná a v rovnaký deň si žalovaná svoju odmenu uplatnila na základe vystavenej faktúry č. 20170045, ktorú žalobca riadne uhradil. Z vyjadrenia spoločnosti A.D. Agency, s.r.o., ktorá v roku 2017 vykonávala pre žalovanú účtovné a daňové služby bolo preukázané, že túto faktúru vystavila práve táto spoločnosť a podkladom pre jej vystavenie bola zmluva o sprostredkovaní. Text na faktúre v znení „Odmena za služby právnej pomoci“ bol chybný, čo účtovná spoločnosť vysvetlila tým, že pri kopírovaní predchádzajúcej vystavenej faktúry pre totožného odberateľa došlo k chybnému uvedeniu názvu položky. Súd mal však za to, že nesprávne uvedený text na faktúre je vo vzťahu k povinnosti žalobcu zaplatiť dohodnutú odmenu právne irelevantný, nakoľko faktúra nie je dokument, na základe ktorého vzniká nárok, povinnosť zaplatiť odplatu nie je podmienená vystavením daňového dokladu, Obchodný zákonník pojem faktúra nepozná, z hľadiska obchodno-záväzkových vzťahov ide o výzvu na zaplatenie (rozsudok KS v BA sp. zn. 2Cob/83/2016).
7. Skutočnosť, či žalovaná ako advokátka bola oprávnená poskytovať služby, ktoré boli predmetom zmluvy o sprostredkovaní, považoval súd vo vzťahu k povinnosti žalobcu za poskytnuté služby zaplatiť za právne irelevantnú, a za podstatné výlučne to, či bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a či došlo k vzniku nároku na odmenu.
8. Záverom súd uviedol, že nevykonal dôkaz výsluchom žalovanej, nakoľko takýto dôkaz považoval za nadbytočný a v rozpore s princípom hospodárnosti konania, keďže zistený skutkový stav bol pre rozhodnutie súdu dostatočný.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bola v konaní ako procesná strana plne úspešná.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, nakoľko mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Za nesprávny procesný postup považoval žalobca nevykonanie výsluchu žalovanej, nakoľko zmluva, uzavretie ktorej podľa súdu sprostredkovala žalobcovi, bola zároveň právnym úkonom, pri ktorom mu ako advokátka poskytovala právnu pomoc. Taktiež následne, nakoľko k naplneniu takto „sprostredkovanej“ zmluvy medzi žalobcom a treťou stranou nedošlo, žalovaná poskytovala právnu pomoc pri tom istom plnení už tretej strane. Taktiež napriek žalovanou predloženému písomnému vyjadreniu spoločnosti, ktorá pre ňu vykonávala účtovníctvo, mal žalobca záujem klásť jej otázky tak k predmetnej faktúre, ako aj k plneniu, ktoré ňou malo byť fakturované.
12. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vzhliadol žalobca v nasledovných skutočnostiach: a) Súd prvej inštancie dospel k záveru dospel k záveru, že žalovaná nie je pasívne legitimovaná, nakoľko zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá medzi ňou ako advokátkou a žalobcom. Pritom advokát podľa zákona o advokácii, ako aj podľa vnútorných predpisov Slovenskej advokátskej komory nesmie vykonávať iný predmet činnosti, ako je poskytovanie právnych služieb a teda ani sprostredkovanie. Mal za to, že žalovaná ako poskytovateľ právnych služieb o tejto skutočnosti nepochybne mala i má vedomosť. Preto v úplne inom svetle vychádza zdaniteľné plnenie na predmetnej faktúre - poskytovanie právnych služieb, nakoľko ako advokátka iba takéto plnenie v zmysle zákona bola oprávnená poskytnúť klientovi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná ako fyzická osoba svojím konaním - uzavretím zmluvy o sprostredkovaní a následne fakturáciou iného plnenia žalobcu ako svojho klienta, ktorému aj poskytovala právne služby, zaviedla, a tým sa bezdôvodne obohatila na jeho úkor. b) Súd síce konštatoval, že predmetom faktúry č. 20170045 boli služby právnej pomoci (bod 9. odôvodnenia rozsudku), avšak podľa súdu to bolo irelevantné, nakoľko faktúra nie je podľa právneho názoru súdu dokument, na základe ktorého vzniká nárok (na pojednávaní súd vyslovil právny názor, podľa ktorého faktúra nie je dokonca ani právny úkon). Napriek právnemu názoru súdu o faktúre, v bode 10. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že podkladom pre vystavenie faktúry na sumu 6.000,- eur bola zmluva o sprostredkovaní, a to na základe vyhlásenia spoločnosti A.D. Agency, s.r.o.. Hoci faktúru, resp. daňový doklad Obchodný zákonník nijakým spôsobom neupravuje, žalobca mal za to, že nielen Obchodný zákonník obsahuje záväzné právne normy. V slovenskom právnom poriadku existujú právne záväzné normy upravujúce daňové doklady a ich náležitosti. Jednou z náležitostí je aj poskytnuté zdaniteľné plnenie, ktoré musí byť jasne a nezameniteľne na daňovom doklade uvedené. Skutočnosť, že toto zdaniteľné plnenie síce korešponduje s vtedajšou podnikateľskou činnosťou žalovanej, ale vôbec nevyjadruje plnenie, ktoré mala podľa zmluvy o sprostredkovaní žalobcovi poskytnúť, súd nepovažoval pre toto súdne konanie za relevantnú, hoci práve tým došlo k poškodeniu žalobcu. Žalobca mal za to, že konanie, na základe ktorého došlo k bezdôvodnému obohateniu sa dopustila žalovaná ako fyzická osoba vedome, nakoľko ako advokátka zmluvu o sprostredkovaní uzavrieť nemohla. c) Ďalej poukázal na bod 22. odôvodnenia, v ktorom súd konštatoval (zrejme na základe dôkazov predložených žalovanou), že žalobca jej uhradil sumu 6.000,- eur na základe zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca však sumu 6.000,- eur uhradil na základe predmetnej faktúry, ktorej zdaniteľné plnenie bolo podľa konštatovania súdu prvej inštancie „chybné“. Mal za to, že zjavne nemôže ísť o chybu v písaní, nakoľko odmena za sprostredkovanie podľa zmluvy o sprostredkovaní sa akoukoľvek chybou v písaní nemá ako zmeniť na odmenu za služby právnej pomoci, nakoľko však súd považoval faktúru výlučne za výzvu na zaplatenie a nie za právny úkon, na základe ktorého povinný oprávnenému uhradil danú sumu, táto skutočnosť bola pre súd taktiež irelevantná. Súd prvej inštancie pritom sám v bode 22. odôvodnenia rozsudku uviedol, že „žalovaná si svoju odmenu uplatnila na základe vystavenej faktúry č. 20170045, ktorú žalobca riadne uhradil“. d) Plnenie bolo žalobcom poskytnuté žalovanej ako samostatne zárobkovej osobe, pričom žalovaná svojím konaním spôsobila, že žalobca plnil na základe faktúry, ktorá je zavádzajúca, teda plnením žalobcu na základe tohto konania žalovanej došlo ku zmenšeniu jeho majetku. Vytkol súdu, že sa s touto otázkou vôbec nezaoberal. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a zákonný, pričom súd prvej inštancie vec správne
skutkovo vyhodnotil a správne právne posúdil, pričom počas konania boli dodržané všetky procesné práva žalobcu podľa CSP.
14. V prvom rade uviedla, že nie je daný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda súd prvej inštancie nekonal tak, že by svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace práva tým, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch žalovanej, nakoľko výlučne súd rozhodne, ktorý dôkaz vykoná a ktorý nevykoná (ust. § 185 ods. 1 CSP), a preto nevykonanie dôkazu súdom nezakladá porušenie procesných práv strany sporu. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5 Oboer 19/2013; uznesenie NS SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011 alebo R 37/1993, m.m. R 125/1999. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax považovala za zrejmé, že súd prvej inštancie tým, že nevykonal výsluch žalovanej, sa nemohol dopustiť porušenia procesných predpisov, ktorým porušením by znemožnil žalobcovi vykonávať jemu patriace práva, nakoľko len súd rozhodne, ktorý dôkaz vykoná, a ktorý nevykoná, ale najmä z dôvodu, že žalobca vykonanie dôkazu výsluchom žalovanej v konaní vôbec nenavrhoval, a to ani v žalobe, ani vo vyjadrení k odporu a ani na pojednávaní konanom dňa 10.03.2022, kde uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.
15. V druhom rade žalovaná uviedla, že hoci žalobca vyčítal súdu nesprávne právne posúdenie veci, skutkovo odvolanie vymedzil tak, že súdu vyčítal nesprávne skutkové závery. Ak žalobca v odvolaní dôvodí, že súd vec nesprávne právne posúdil, potom skutkové závery, ktoré vyvodil súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobca nespochybňuje, a v tejto súvislosti je potom odvolanie v časti bodu III. nedôvodné a súčasne zmätočné (ust. § 363 CSP, ust. § 379 CSP a ust. § 380 ods. 1 CSP). Ak žalobca odvodzuje vznik bezdôvodného obohatenia výlučne z toho, že v texte faktúry č. 20170045 je uvedené, že žalovaná fakturuje za právne služby, a nie odmenu za sprostredkovanie, nezakladá táto skutočnosť vznik bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 OZ, nakoľko nejde ani o plnenie bez právneho dôvodu (titul záväzkového vzťahu bol v konaní žalovanou preukázaný), ani o plnenie z neplatného právneho úkonu (zmluva o sprostredkovaní je platným právnym úkonom) ani plnenie z dôvodu, ktorý odpadol (nedošlo k zrušeniu zmluvy o sprostredkovaní žiadnym zákonom predpísaným spôsobom). Nakoľko bezdôvodného obohatenia sa možno dopustiť výlučne z dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 451 OZ, je zrejmé, že súd vec správne právne posúdil, čo vyplýva z bodov 18. až 23. rozsudku súdu prvej inštancie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody, považuje žalovaná odvolanie žalobcu za nedôvodné v celom rozsahu a žiada odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava III, ako súdu prvej inštancie zo dňa 10.03.2022 č.k. 25Cb/43/2011-114, postupom podľa ust. § 387 CSP potvrdil ako vecne správny.
16. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/43/2021-114 zo dňa 10. marca 2022, v spojení s opravným uznesením č.k. 25Cb/43/2021-154 zo dňa 26. októbra 2022 je potrebné potvrdiť ako vecne správny v súlade ust. § 387 ods. 1 CSP.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
20. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
22. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 6.000,- eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná nemá pasívnu vecnú legitimáciu v spore, nakoľko prípadná povinnosť vrátiť žalobcovi plnenie sa vzťahuje na podnikateľa pôvodne vystupujúceho pod označením A.. G. Q., IČO: 42 174 732, pričom na základe uzatvorenej zmluvy o predaji podniku prípadný záväzok vrátiť žalobcovi plnenie prešiel na spoločnosť ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. Eva Roskošová s.r.o.. V žalobe vystupovala žalovaná ako fyzická osoba, občan nepodnikateľ, ktorá však nebola v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom, čo súd považoval za dôvod na zamietnutie žaloby. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP.
23. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie zároveň riadne a presvedčivo odôvodnil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.
24. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, ktorý bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom súdu znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za nesprávny procesný postup považoval žalobca nevykonanie výsluchu žalovanej.
25. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
26. Podľa § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany sporu o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.
27. V civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie zákona, podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom procese platí zásada prejednacia, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a pod. Dôkazom je výsluch strany iba vtedy, ak ho súd ako procesný poriadok nariadi. Súd nariadi tento dôkaz iba vtedy, ak to navrhne strana sporu a na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli najavo, preukázanie ktorých nemožno iným spôsobom.
Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane sporu odňatie možnosti konať pred súdom.
28. K namietanému nevykonaniu výsluchu žalovanej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne a svoj postup aj dostatočne odôvodnil, keď v bode 24. uviedol, že tento dôkaz je pre posudzovanú právnu vec nadbytočný, pretože zistený skutkový stav bol pre rozhodnutie súdu dostatočný. Zároveň dáva do pozornosti žalobcu, že výsluch žalovanej ku všetkým namietaným skutočnostiam navrhol na pojednávaní konanom dňa 10.03.2022 právny zástupca žalovanej, právny zástupca žalobcu tento dôkaz nenavrhoval, iba súhlasil s týmto návrhom. Súd prvej inštancie výsluch žalovanej zamietol a svoj postup riadne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že vzhľadom na ustálenú súdnu prax, je zrejmé, že súd prvej inštancie tým, že nevykonal výsluch žalovanej, sa nemohol dopustiť porušenia procesných predpisov, ktorým porušením by znemožnil žalobcovi vykonávať jemu patriace práva, nakoľko len súd rozhodne, ktorý dôkaz vykoná, a ktorý nevykoná, ale najmä z dôvodu, že žalobca vykonanie dôkazu výsluchom žalovanej v konaní vôbec nenavrhoval, a to ani v žalobe, ani vo vyjadrení k odporu, a ani na pojednávaní konanom dňa 10.03.2022, kde uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.
29. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dodáva, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).
30. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
31. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor. V prejednávanej veci súd použil správnu právnu normu, ktorú aplikoval na správne zistený skutkový stav. Neobstojí preto poukazovanie na nesprávnu interpretáciu právneho predpisu v posudzovanej veci.
32. Nesprávne právne posúdenie žalobca videl v závere súdu prvej inštancie, že žalovaná nie je pasívne legitimovaná, nakoľko zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá medzi ňou ako advokátkou a žalobcom. Bol toho názoru, že žalovaná ako fyzická osoba svojím konaním - uzavretím zmluvy o sprostredkovaní a následne fakturáciou iného plnenia, žalobcu ako svojho klienta, ktorému aj poskytovala právne služby zaviedla a tým sa bezdôvodne obohatila na jeho úkor. Poukázal na to, že plnenie poskytol žalovanej ako samostatne zárobkovej osobe, pričom žalovaná svojím konaním spôsobila, že plnil na základe faktúry, ktorá je zavádzajúca, teda plnením žalobcu na základe tohto konania žalovanej došlo k zmenšeniu jeho majetku. Vytkol súdu, že sa s touto otázkou vôbec nezaoberal.
33. Odvolací súd posúdil uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa uvedenou argumentáciou žalobcu zaoberal v bodoch 12. až 23. napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.
34. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
35. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaní bolo preukázané, že zmluvu o sprostredkovaní žalobca uzavrel so sprostredkovateľom označeným ako - Advokátska kancelária - A.. G. Q., advokát, IČO: 42 174 732, čiže s fyzickou osobou
- podnikateľom. Na základe Zmluvy o predaji podniku medzi predávajúcim A.. G. Q., IČO: 42 174 732 a kupujúcim - ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. Eva Roskošová s.r.o. zo dňa 30.6.2017, dňom 30.6.2017 žalovanej zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne a počnúc dňom 1.7.2017 môže vykonávať advokáciu len v mene a na účet spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. Eva Roskošová s.r.o.. Dňom 30.6.2017 tak na základe uzatvorenej Zmluvy prešli všetky práva a záväzky z podnikateľa A.. G. Q., IČO: 42 174 732 na spoločnosť s ručeným obmedzeným.
36. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaná nemá pasívnu vecnú legitimáciu v spore, nakoľko prípadná povinnosť vrátiť žalobcovi plnenie sa vzťahuje na podnikateľa pôvodne vystupujúceho pod označením A.. G. Q., IČO: 42 174 732, pričom na základe uzatvorenej zmluvy o predaji podniku, prípadný záväzok vrátiť žalobcovi plnenie, prešiel na spoločnosť ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. Eva Roskošová, s.r.o.. Nakoľko žalobca si žalobou uplatňoval nárok voči žalovanej ako fyzickej osobe, občanovi nepodnikateľovi, ktorá však nebola v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol. Odvolací súd dáva do pozornosti aj súdom vyslovený názor, že aj v prípade, ak by žalovaná tak, ako bola označená v žalobe mala pasívnu vecnú legitimáciu, súd by žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovi nevzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
37. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa dostatočne v bode 22. vysporiadal aj s námietkami žalobcu, že plnil žalovanej na základe faktúry, ktorá je zavádzajúca, keď súd mal za jednoznačne preukázané, že žalobca žalovanej uhradil sumu 6.000,- eur na základe zmluvy o sprostredkovaní, v ktorej bola dohodnutá odmena 6.000,- eur, splatná v deň podpisu zmluvy o nadstavbe. Nakoľko zmluva o nadstavbe bola podpísaná dňa 21.4.2017, podpisom zmluvy sa stala odmena splatná a v rovnaký deň si žalovaná svoju odmenu uplatnila na základe vystavenej faktúry č. 20170045, ktorú žalobca riadne uhradil. Z vyjadrenia spoločnosti A.D. Agency, s.r.o., ktorá v roku 2017 vykonávala pre žalovanú účtovné a daňové služby bolo preukázané, že vystavila faktúru s chybným textom na faktúre v znení „Odmena za služby právnej pomoci“. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nesprávne uvedený text na faktúre je vo vzťahu k povinnosti žalobcu zaplatiť dohodnutú odmenu právne irelevantný, nakoľko faktúra nie je dokument, na základe ktorého vzniká nárok, povinnosť zaplatiť odplatu nie je podmienená vystavením daňového dokladu, Obchodný zákonník pojem faktúra nepozná, z hľadiska obchodno-záväzkových vzťahov ide o výzvu na zaplatenie (rozsudok KS v BA sp. zn. 2Cob/83/2016). Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že faktúra je jednostranným právnym úkonom, a to vyhotovením účtovného dokladu zo strany dodávateľa. Faktúra je písomné vyúčtovanie ceny dodaného tovaru, alebo odplaty za vykonanú činnosť. Strany si môžu v zmluve dohodnúť spôsob a náležitosti fakturácie. Pokiaľ sa tak nedohodnú, vystavenie faktúry nie je podmienkou na vznik povinnosti kupujúceho na základe poskytnutého plnenia zaplatiť jeho cenu. Právny poriadok neustanovuje ani povinnosť predávajúceho vystaviť faktúru do určitej lehoty. To je vecou dohody strán. (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/61/2008 zo dňa 28. mája 2008). K namietaným vadám faktúry
odvolací súd vyslovuje názor v súlade s konštantnou judikatúrou, že je bez právneho významu chyba urobená v daňovom doklade, čo v danom prípade malo byť nesprávne označenie poskytnutého plnenia. V zhode s názorom súdu prvej inštancie, odvolací súd zdôrazňuje, že Obchodný zákonník nepozná pojem „faktúra“, a z hľadiska obchodno-záväzkových vzťahov ide o výzvu na zaplatenie. Odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že súd v tomto prípade neskúma faktúru ako účtovný doklad z hľadiska účtovných predpisov. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že toto zdaniteľné plnenie síce korešponduje s vtedajšou podnikateľskou činnosťou žalovanej, ale vôbec nevyjadruje plnenie, ktoré mala podľa zmluvy o sprostredkovaní žalobcovi poskytnúť.
38. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, či žalovaná ako advokátka bola oprávnená poskytovať služby, ktoré boli predmetom zmluvy o sprostredkovaní je vo vzťahu k povinnosti žalobcu za poskytnuté služby zaplatiť právne irelevantná, podstatné je výlučne to, či bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a či došlo k vzniku nároku na odmenu.
39. Odvolací súd záverom konštatuje, že preskúmavané súdne rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odpovedalo na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s uplatnením nároku žalobcom, ako aj s obranou žalovanej proti tomuto uplatneniu. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Zároveň konanie nemá žiadnu inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
40. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
41. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/43/2021-114 zo dňa 10. marca 2022, v spojení s opravným uznesením č.k. 25Cb/43/2021-154 zo dňa 26. októbra 2022 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
42. Podľa § 396 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. Úspešnej žalovanej, odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
47. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).