Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/89/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 89/2007

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Juraja

Semana, JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Anny Markovej, v právnej veci žalobcu: B.,

zast. advokátom JUDr. R., proti žalovanému: R., zastúpený advokátom JUDr. D.,

o zaplatenie 29 144,50 USD s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. –185 zo dňa

27. júna 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

5 Cb 13/2003–135 zo dňa 21. septembra 2005 a rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. –185 zo dňa 27. júna 2007 z r u š u j e

a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

21 Obdo V 89/2007

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5 Cb 13/2003–135 zo dňa 21.9.2005

rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 39 144, 50 USD istiny

a úrok z omeškania vo výške 19% zo sumy 20 206 USD od 13.7.1998 do 23.10.1999

a od 26.10.1999 do zaplatenia vo výške 12%; zo sumy 13 759,50 USD vo výške 19%

od 25.7.1998 do 25.10.1999 a od 26.10.1999 do zaplatenia vo výške 12%; zo sumy

5179 USD vo výške 19% od 3.11.1998 do 25.10.1999 a od 26.10.1999 do zaplatenia

vo výške 12% a trovy konania vo výške 237 875 Sk. Z vykonaného dokazovania

zistil, že ide o záväzkový vzťah, konkrétne kúpnu zmluvu, i keď táto dohoda nebola

uzatvorená písomne. Za nesporný fakt označil výšku faktúr a aj skutočnosť,

že dodávka tovaru bola zrealizovaná. Na námietku premlčania súd neprihliadol,

nakoľko sa preukázalo ústnymi výpoveďami svedkov, že odporca nikdy nenamietal

dobu splatnosti faktúr 180 dní, nakoľko sporové strany si boli vedomé skutočnosti,

že poisťovne oneskorene uhrádzali zdravotnícke úkony. Nárok z omeškania označil

taktiež za dôvodný a uplatnený v správnej výške. S poukazom na ustanovenia § 409

a nároku vyhovel a o trovách konania rozhodol

podľa

O odvolaní žalovaného (list v spise č. 141) proti tomuto rozhodnutiu rozhodol

ako súd odvolací krajský súd uznesením č. k. –161 zo dňa 27.6.2006,

ktorým odvolacie konanie zastavil, ktoré následne uznesením zo dňa 20.7.2006 pod

č. k. -166 zrušil. Po predložení veci na Najvyšší súd Slovenskej

republiky, 8.9.2006, o odvolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom č. k. -185 zo dňa 27.6.2007 tak, že rozsudok Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 21.9.2005 č. k. 5 Cb 13/2003–135 zmenil tak, že návrh

zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového

a odvolacieho konania.

V dôvodoch rozhodnutia citoval článok 58 ods. 1 Dohovor OSN o zmluvách

o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej Dohovor), podľa ktorého, ak kupujúci nie je

povinný zaplatiť kúpnu cenu v inej určitej dobe, je povinný ju zaplatiť, keď predávajúci

v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom

alebo dokladmi, na základe ktorých môže kupujúci nakladať s tovarom. Predávajúci

môže urobiť závislým odovzdanie tovaru alebo dokladov od takého zaplatenia kúpnej

31 Obdo V 89/2007

ceny. Ďalej citoval článok 59 Dohovoru, podľa ktorého kupujúci je povinný zaplatiť

kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou, alebo určiteľnej podľa zmluvy, a že podľa

tohto Dohovoru nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný, alebo aby boli splnené iné

formality zo strany predávajúceho. Z návrhu podaného 4.6.2002 zistil, že žalobca si

uplatnil právo na zaplatenie kúpnej ceny za dodávku výrobkov vo výške

39 144.50 USD s príslušenstvom na základe ústne uzatvorenej zmluvy o kúpe

tovaru medzi pôvodne označeným žalobcom B., so sídlom H. a žalovaným.

Za nesporné medzi účastníkmi označil, že dodávka tovaru bola na základe

objednávok žalovaného dodaná a fakturovaná faktúrami č. 170089 zo dňa

16.1.1998 na sumu 20 206 USD, č. 170732 zo dňa 26.1.1998 na sumu

13 759,50 USD a faktúrou č. 177201 zo dňa 7.5.1998 na sumu 5179 USD.

Za sporný fakt označil dobu splatnosti vystavených faktúr na zaplatenie kúpnej ceny

dodaného tovaru. S poukazom na čl. 1 ods. 1 Dohovoru, ktorý sa na predmet

konania vzťahuje, konajúci súd konštatoval, že kúpnu cenu je kupujúci povinný

zaplatiť v lehote dohodnutej v kúpnej zmluve, ak takáto dohoda v kúpnej zmluve nie

je, je povinný kúpnu cenu zaplatiť bez vyzvania po tom, ako predávajúci umožní

kupujúcemu s tovarom nakladať. Zo zdôvodnenia prvostupňového súdu zistil,

že tento vychádzal z výpovedí svedkov, podľa ktorých sa v kúpnej zmluve dohodli

na lehote splatnosti 180 dní od vystavenia faktúry na zaplatenie kúpnej ceny. Podľa

odvolacieho súdu výpoveď svedkov v konaní na súde prvého stupňa nepreukázala

bez pochybností, že došlo k dohode o splatnosti kúpnej ceny, nakoľko údaj

o splatnosti na vystavenej faktúre žalobcom nemožno považovať za dohodu uzavretú

medzi zmluvnými stranami o splatnosti kúpnej ceny. Odvolací súd vyslovil právny

názor, že keďže v konaní nebola preukázaná dohoda o splatnosti kúpnej ceny

v kúpnej zmluve medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, je v zmysle

citovaného dohovoru potrebné posudzovať splatnosť kúpnej ceny v súlade

s Dohovorom tak, že kúpnu cenu bol žalovaný povinný zaplatiť po tom, ako mu bol

tovar dodaný a zaslané vyúčtovanie kúpnej ceny tovaru. Za nesporné, ktoré

tvrdenie nebolo účastníkmi konania rozporované, označil, že v prípade tovaru

vyúčtovaného faktúrou zo dňa 16.1.1998 bol tovar dodaný 20.1.1998, tovar

vyúčtovaný faktúrou zo dňa 26.1.1998 bol dodaný pred vystavením faktúry v roku

1997, ale doklady potrebné k nakladaniu s tovarom, doručené zo dňa 26.1.1998,

tovar vyúčtovaný faktúrou zo dňa 7.5.1998 bol dodaný dňa 31.3.1998. Na základe

41 Obdo V 89/2007

uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že keďže žalobca podal návrh dňa

4.6.2002, podal návrh po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty, po uplynutí ktorej

vznesením námietky premlčania nárok, i keď je oprávnený, nemôže byť súdom

priznaný. Vyriešenie otázky aktívnej legitimácie žalobcu prvostupňovým súdom

označil za správne, ktorej správnosť žalovaný v odvolacom konaní nenamietal.

Na základe uvedených dôvodov v zmysle odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil a žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224

ods. 2 a

Proti tomuto rozsudku, s vyznačenou právoplatnosťou 31.8.2007, podal

dovolanie žalobca podaním doručeným dňa 28.9.2007 ako prípustné podľa § 238

ods. 1 s tým, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Výklad odvolacieho súdu Dohovoru dovolateľ označil za nesprávny, nakoľko odvolací

súd sa neriadil výkladovými pravidlami uvedenými v článku 7 a 8. Podľa čl. 7 ods. 1

pri výklade tohto Dohovoru sa prihliadne na jeho medzinárodnú povahu a na potrebu

podporovať jednotnosť pri jeho použití a dodržiavaní dobromyseľnosti v medzi-

národnom obchode. Podľa čl. 8 ods. 2 tohto článku, ak sa ustanovenie

predchádzajúceho odseku nepoužije, vykladajú sa vyhlásenie alebo iné správanie

strany podľa významu, ktorý by im prikladala za istých okolností rozumná osoba

v tom istom postavení, ako druhá strana. Keďže v danom prípade prichádzalo

k podobným obchodným stykom počas obdobia viac rokov, pričom žalobca postupne

predlžoval lehotu splatnosti kúpnej ceny tovaru, čo vyjadroval písomne vo faktúrach

a žalovaný nikdy nenamietal proti stanovenej lehote splatnosti kúpnej ceny a ani

v konaní nepreukázal, že by bol býval uhrádzal kúpnu cenu za dodaný tovar

bezprostredne po jeho dodaní, napriek vyznačenej dobe splatnosti na faktúre,

dovolateľ je názoru, že žalovaná strana akceptovala spôsob určenia splatnosti

kúpnej ceny a vykladala si splatnosť kúpnej ceny rovnako ako žalobca. Podľa

dovolateľa odvolací súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, keď posúdil, že medzi

účastníkmi konania nebolo preukázané uzavretie dohody o splatnosti kúpnej ceny,

čo hlavne oprel o výpoveď štatutárnej zástupkyne žalovanej. S poukazom na čl. 8

ods. 3 Dohovoru, pri určovaní úmyslu strany alebo významu, ktorý by vyhláseniu

alebo správaniu prikladala rozumná osoba, vezme sa náležitý zreteľ na všetky

51 Obdo V 89/2007

rozhodné okolnosti prípadu, vrátane rokovania o zmluve a praxi, ktorú strany medzi

sebou zaviedli, zvyklosti a následného správania sa strán. Z písomného materiálu

založeného v súdnom spise a výpovede svedka V. podľa dovolateľa vyplýva

nespornosť úmyslu žalobcu stanoviť splatnosť kúpnej ceny za tovar na dobu 180 dní

po fakturácii. Tento úmysel riadne vyjadril v písomnom vyhotovení faktúry, pričom

žalovaná strana sa nikdy nesprávala tak, že by bolo možné pochybovať o jej súhlase

s vôľou žalobcu. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec

vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Proti rozhodnutiu najvyššieho súdu, s vyznačenou právoplatnosťou 31.8.2007,

dovolanie podaním, doručeným najvyššiemu súdu 1.10.2007, podal aj žalovaný

v časti trov konania. Za dôvod označil fakt, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepriznal žalovanému náhradu trov za súdny poplatok za podanie odporu vo výške

91 605 Sk, ktorý si žalovaný riadne vyčíslil a uplatnil v podaní označenom vo veci

ako „Vyčíslenie trov vo veci zo dňa 28.6.2007“ z dôvodu, že v konaní nebolo

preukázané zaplatenie súdneho poplatku za podanie odporu. Žalovaný súdny

poplatok za odpor zaplatil a v konaní bol úspešný. Zaplatenie súdneho poplatku

vo výške 91 605 Sk žalovanému osvedčujú dokumenty, ktorými sú Dohoda

o splátkach, uzatvorená v zmysle o správe a vymáhaní

súdnych pohľadávok č. 1050007105 zo dňa 5.4.2005, uzatvorená medzi Krajským

súdom v Bratislave a ústrižky 5 poštových poukážok, z ktorých je zrejmé,

že žalovaný piatimi splátkami, každou vo výške 18 321 Sk, zaplatil celkom

91 605 Sk ako súdny poplatok za odpor vo veci, ktorú kópiu dohody prikladá.

Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby dovolací súd vyslovil ako záväzný

svoj právny názor, že žalovanému sa má priznať náhrada trov konania vo výške

309 530 Sk, ako suma priznaných trov v odvolacom konaní, zvýšená o 91 605 Sk

za súdny poplatok zaplatený žalovaným v konaní. Z uvedeného dôvodu napadnutú

časť rozsudku, týkajúcu sa trov konania žalovaného, preto navrhol zrušiť.

K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním, doručeným súdu 21.12.2007

a navrhol dovolanie rozsudkom zamietnuť. Rozhodnutie odvolacieho súdu označil

za správne, nakoľko odvolací súd postupoval správne, keď ohľadne splatnosti

kúpnej ceny vychádzal a priamo aplikoval ustanovenie čl. 58 ods. 1 a čl. 59

Dohovoru a v tejto súvislosti poukázal, že dohoda zmluvných strán o splatnosti

61 Obdo V 89/2007

kúpnej ceny nebola a žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených

skutočností ohľadne dojednania o 180 -dňovej splatnosti faktúry. Argumentáciu,

že ak žalovaný neplatil kúpnu cenu bezprostredne po dodaní tovaru, tak akceptoval

180 -dňovú lehotu splatnosti faktúr, neuznal. Zo skutočnosti, že žalovaný nezaplatil

kúpnu cenu bezprostredne, nie je možné vyvodiť záver, že nemožno pochybovať

o jeho súhlase s vôľou žalobcu. Takýto záver žalovaný označil za účelový a išlo len

o jednostranné stanovenie povinnosti tak, ako to bolo v súdnom konaní preukázané.

Dohoda o splatnosti kúpnej ceny nebola v konaní podľa žalovaného preukázaná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) prejednal dovolanie

žalobcu podľa , ako podané v zákonnej lehote, spĺňajúce náležitosti

stanovené ustanovením , prípustné podľa a zistil,

že dovolanie žalobcu je právne dôvodné.

Predmetom dovolania žalobcu je, či odvolací súd správne rozhodol, keď

prvostupňové rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol z dôvodu dôvodne vznesenej

námietky premlčania. Z predložených dôkazov nie je sporné, že žalobca podal

žalobu podaním doručeným na súd 4.6.2002 a predmetnou žalobou uplatnil právo

na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar a fakturovaný faktúrami č. 170089,

č. 170723 a č. 177301, ktoré boli vyhotovené, faktúra č. 170089 dňa 16.1.1998,

faktúra č. 170723 dňa 26.1.1998 a faktúra č. 177301 dňa 7.5.1998. Sporné nie je ani

to, že tovar fakturovaný predmetnými faktúrami bol dodaný na základe objednávok,

teda dohody formou ústnou. Vo všetkých sporných faktúrach je uvedený deň

splatnosti 180 dní ako payment 180 days net.

Z ustanovenia vyplýva, že ak zákon

neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Táto úprava

v zodpovedá štvorročnej premlčacej dobe, stanovenej

v Dohovore OSN o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru, ktorou je viazaná

Slovenská republika. Z čl. 58 Dohovoru OSN vyplýva, že ak kupujúci nie je povinný

zaplatiť kúpnu cenu v nej určitej dobe, je povinný ju zaplatiť, keď predávajúci

v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom

alebo dokladmi, na základe ktorých môže kupujúci nakladať s tovarom. Predávajúci

71 Obdo V 89/2007

môže urobiť závislým odovzdanie tovaru alebo dokladov od takéhoto zaplatenia

kúpnej ceny. Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Cb 13/2003–135

zo dňa 21.9.2005 je zrejmé, že konajúci súd konštatoval, že na námietku premlčania

súd neprihliadol, nakoľko sa preukázalo ústnymi výpoveďami svedkov, že žalovaný

nikdy nenamietal dobu splatnosti faktúr 180 dní, nakoľko sporové strany si boli

vedomé skutočnosti, že poisťovne oneskorene uhrádzali zdravotnícke úkony.

Z takéhoto zdôvodnenia sa však nedá vyvodiť, že sporové strany v zmysle čl. 58

Dohovoru OSN sa dohodli na zaplatení kúpnej ceny v inej určitej dobe. Zo zdôvod-

nenia nie je zrejmé, akými ústnymi výpoveďami svedkov bolo preukázané,

že sporové strany sa na zaplatení kúpnej ceny v inej určitej dobe dohodli. Fakt,

že vo faktúrach bolo na konci faktúr uvedené 180 days payments, sa nedá

považovať za jednoznačnú dohodu o platení kúpnej ceny v inej určitej lehote, ako to

predpokladá článok 58 Dohovoru OSN. Z tohto zdôvodnenia prvostupňového súdu

sa nedá stotožniť s vysloveným právnym názorom ohľadne vznesenej námietky

premlčania. Z rozhodnutia odvolacieho súdu správne vyplýva, že spornými medzi

účastníkmi zostala doba splatnosti vystavených faktúr na zaplatenie kúpnej ceny

dodaného tovaru. Odvolací súd správne poukázal na čl. 58 a 59, podľa ktorých

sa právna úprava právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o kúpe vzťahuje.

Správne konštatoval, že písomná zmluva o kúpe tovaru, uzavretá medzi účastníkmi

zmluvy, nebola uzavretá. So vznesenou námietkou premlčania sa odvolací súd

vysporiadal tak, že výpoveď svedkov na súde prvého stupňa nepreukázala bez

pochybností, že došlo k dohode ohľadne splatnosti na vystavených faktúrach.

Odvolací súd bez toho, aby sa dokazovalo, či na základe svedeckých výpovedí

k dohode o inej určitej dobe splatnosti faktúr, v danom prípade v lehote 180 dní,

došlo, dospel k opačnému záveru ako prvostupňový súd, že k dohode o splatnosti

kúpnej ceny nedošlo, a preto platí čl. 58 ods. 1 Dohovoru OSN. Z článku 8 Dohovoru

OSN je zrejmé, že na účely tohto Dohovoru vyhlásenie alebo iné správanie strany

sa vykladajú podľa úmyslu, ak druhej strane bol tento úmysel známy, ale jej nemohol

byť neznámy. Je pravdou, že uvedenie znenia 180 days payments na faktúrach nie

je možné považovať za dohodu o splatnosti kúpnej ceny v inej určitej dobe podľa

čl. 58 Dohovoru, ale bezvýznamná pri posudzovaní, či sporové strany mali v úmysle

túto dohodu uzavrieť, nie je ani okolnosť, že v iných prípadoch ich obchodného

vzťahu lehotu 180 dní splatnosti faktúry akceptovali. Z odseku 2 čl. 8 Dohovoru

81 Obdo V 89/2007

vyplýva, že ak sa ustanovenie o predchádzajúcom odseku nepoužije, vykladajú

vyhlásenie alebo iné správanie strany podľa významu, ktorý by im prikladala za tých

istých okolností rozumná osoba v tom istom postavení ako druhá strana. Z hľadiska

citovaného článku 8 a článku 7 Dohovoru OSN, na ktoré žalobca v dovolaní

poukazuje, sa konajúce súdy pri skúmaní dôvodnosti vznesenej námietky premlčania

žalovaným nezaoberali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného skutkového

a právneho stavu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú

z nedostatočne zisteného skutkového stavu a v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1,

ods. 2. rozhodnutia zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

V novom konaní bude podľa výsledku rozhodnutia potrebné rozhodnúť aj

o dôvodnosti dovolania žalovaného, čo sa týka trov konania. V novom konaní bude

rozhodnuté aj o trovách dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný

prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla.2008

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu