Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-25Cb/65/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v spore žalobcu: Corporation Group s.r.o., Sklárska 178/6, Nemšová 914 41, IČO: 51 977 486, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín47 256 907, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: BAU-STAV Slovakia, s. r. o., Ružová dolina 16648/8, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 48 123 781, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., F. Urbánka 797/14, Púchov 020 01, IČO: 47 254 181, o zaplatenie 5.901,66 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5.901,66 EUR s prísl. zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.377,- EUR od 9.3.2019 do 15.3.2019, zo sumy 783,92 EUR od 29.3.2019 do 12.4.2019, zo sumy 603,95 EUR od 30.3.2019 do 12.4.2019, zo sumy 1.210,- EUR od 6.4.2019 do 12.4.2019, zo sumy 3.931,85 EUR od 6.4.2019 do 12.4.2019, zo sumy 1.281,- EUR od 16.5.2019 do 22.5.2019, zo sumy 440,- EUR od 29.6.2019 do 6.8.2019, zo sumy 580,- EUR od 20.9.2019 do 20.2.2020, zo sumy 910,- EUR od 25.10.2019 do 29.10.2019, zo sumy 1.376,- EUR od 25.10.2019 do 29.10.2019, zo sumy 4.825,- EUR od 5.11.2019 do 19.11.2019, zo sumy 3.767,40 EUR od 18.11.2019 do 25.11.2019, zo sumy 2.000,- EUR od 26.11.2019 do 11.12.2019, zo sumy 5.793,- EUR od 20.12.2019 do 27.12.2019, zo sumy 2.793,- EUR od 28.12.2019 do 20.1.2020, zo sumy 793,- EUR od 21.1.2020 do 20.2.2020, zo sumy 470,- EUR od 16.2.2020 do 29.4.2020, zo sumy 940,- EUR od 14.3.2020 do 10.4.2020, zo sumy 1.180,- EUR od 22.10.2020 do 3.2.2021, zo sumy 1.645,- EUR od 14.12.2019 do 15.3.2020, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa 10.2.2022 domáhal zaplatenie sumy 5.901,66 EUR s príslušenstvom, titulom neuhradenia ceny diela.

2. Návrh odôvodnil tým, že na základe obchodnoprávneho vzťahu so žalovaným pre neho vykonal stavebné práce a dodal stavebný materiál, za čo mu vystavil nasledovné faktúry: č. XX/XXXX zo dňa 5.3.2019, splatná dňa 8.3.2019 vo výške 3.377,- EUR, úplná úhrada dňa 15.3.2019; č. XX/XXXX zo dňa 13.3.2019, splatná dňa 28.3.2019 vo výške 783,92 EUR, úplná úhrada dňa 12.4.2019; č. XX/XXXX zo dňa 25.3.2019, splatná dňa 29.3.2019 vo výške 603,95 EUR, úplná úhrada dňa 12.4.2019; č. XX/XXXX zo dňa 29.3.2019, splatná dňa 5.4.2019 vo výške 1.210,- EUR, úplná úhrada dňa 12.4.2019 č. XX/XXXX zo dňa 1.4.2019, splatná dňa 5.4.2019 vo výške 3.931,85 EUR, úplná úhrada dňa 12.4.2019; č XX/XXXX zo dňa 14.5.2019, splatná dňa 15.5.2019 vo výške 1.281,- EUR, úplná úhrada dňa 22.5.2019; č. XX/XXXX zo dňa 13.6.2019, splatná dňa 28.6.2019 vo výške 440,- EUR, úplná úhrada dňa 6.8.2019; č. XX/XXXX zo dňa 5.9.2019, splatná dňa 19.9.2019 vo výške 580,- EUR, úplná úhrada dňa 20.2.2020; č. XX/XXXX zo dňa 9.10.2019, splatná dňa 24.10.2019 vo výške 910,- EUR, úplná úhrada dňa 29.10.2019; č. XX/XXXX zo dňa 9.10.2019, splatná dňa 24.10.2019 vo výške 1.376,- EUR, úplná úhrada dňa 29.10.2019; č. XX/XXXX zo dňa 20.10.2019, splatná dňa 4.11.2019 vo výške 4.825,- EUR, úplná úhrada dňa 19.11.2019; č. XX/XXXX zo dňa 2.11.2019, splatná dňa 17.11.2019 vo výške 3.767,40 EUR, úhrada vo výške 1.767,40 EUR dňa 25.11.2019 a úplná úhrada (2.000,- EUR) dňa 11.12.2019; č. XX/XXXX zo dňa 12.12.2019, splatná dňa 19.12.2019 vo výške 5.793,- EUR, úhrada vo výške 3.000,- EUR dňa 27.12.2019, úhrada vo výške 2.000,- EUR dňa 20.1.2020 a úplná úhrada (793,- EUR) dňa 20.2.2020; č. XX/XXXX zo dňa 8.2.2020, splatná dňa 15.2.2020 vo výške 470,- EUR, úplná úhrada dňa 29.4.2020; č. XX/XXXX zo dňa 27.2.2020, splatná dňa 13.3.2020 vo výške 940,- EUR, úplná úhrada dňa 10.4.2020; č. XX/XXXX zo dňa 7.10.2020, splatná dňa 21.10.2020 vo výške 1.180,- EUR, úplná úhrada dňa 3.2.2021. Ďalej vystavil žalovanému faktúry: č. XX/XXXX, splatná dňa 5.2.2021 vo výške 700,- EUR, č. XX/XXXX, splatná dňa 4.6.2020 vo výške 150,- EUR, č. XX/XXXX, splatná dňa 4.6.2020 vo výške 570,- EUR, č. XX/XXXX, splatná dňa 23.6.2020 vo výške 860,- EUR, č. XX/XXXX, splatná dňa 6.7.2020 vo výške 621,86 EUR, č. XX/XXXX, splatná dňa 13.12.2019 vo výške 1.645,- EUR, č. XX/XXXX, splatná dňa 4.12.2020 vo výške 3.000,- EUR. Z vyššie uvedených faktúr eviduje len jednu úhradu vo výške 1.645,20 EUR ku dňu 15.3.2020, ktorou došlo k úhrade faktúry č. XX/XXXX v celom rozsahu a faktúry č. XX/XXXX v rozsahu 0,20 EUR. Zostávajúci záväzok žalovaného tak predstavuje sumu vo výške 5.901,66 EUR. Okrem istiny vo výške 5.901,66 EUR má nárok aj na zákonný úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne z dlžnej sumy, a to na základe . Taktiež si v tomto konaní uplatňuje paušálnu náhradu nákladov v celkovej výške 40,- EUR a to na základe v spojení s nariadenia vlády č. 21/2013 z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Na uhradenie záväzku vyzval žalovaného aj predžalobnou výzvou zo dňa 14.1.2022, avšak bezvýsledne.

3. Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2023 žalobca uplatňoval už iba úrok z omeškania zo zaplatených faktúr a v časti istiny s príslušenstvom vzal žalobu späť. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd konanie vo výroku I. v zmysle (ďalej len „“) v späťvzatej časti zastavil. Predmetom konania tak zostal úrok z omeškania z fakturovaných súm, ktoré boli uhradené.

4. Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného (žalobca sa z neúčasti ospravedlnil a zároveň požiadal o konanie a rozhodnutie v jeho neprítomnosti; žalovaný sa neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania) a po nepopretí skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného v časti úroku z omeškania za uhradené faktúry, si osvoj nasledovný skutkový stav veci (okrem toho zodpovedá aj predloženým listinným dôkazom).

5. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za vykonané stavebné práce a dodanie rôzneho stavebného materiálu faktúrami: č. XX/XXXX zo dňa 5.3.2019 na sumu 3.377,- EUR so splatnosťou dňa 8.3.2019 uhradenou dňa 15.3.2019; č. XX/XXXX zo dňa 13.3.2019 na sumu 783,92 EUR so splatnosťou dňa 28.3.2019 uhradenou dňa 12.4.2019; č. XX/XXXX zo dňa 25.3.2019 na sumu 603,95 EUR so splatnosťou dňa 29.3.2019 uhradenou dňa 12.4.2019; č. XX/XXXX zo dňa 29.3.2019 na sumu 1.210,- EUR so splatnosťou dňa 5.4.2019 uhradenou dňa 12.4.2019; č. XX/XXXX zo dňa 1.4.2019 na sumu 3.931,85 EUR so splatnosťou dňa 5.4.2019 uhradenou dňa 12.4.2019; č XX/XXXX zo dňa 14.5.2019 na sumu 1.281,- EUR so splatnosťou dňa 15.5.2019 uhradenou dňa 22.5.2019; č. XX/XXXX zo dňa 13.6.2019 na sumu 440,- EUR so splatnosťou dňa 28.6.2019 uhradenou dňa 6.8.2019; č. XX/XXXX zo dňa 5.9.2019 na sumu 580,- EUR so splatnosťou dňa 19.9.2019 uhradená dňa 20.2.2020; č. XX/XXXX zo dňa 9.10.2019 na sumu 910,- EUR so splatnosťou dňa 24.10.2019 uhradená dňa 29.10.2019; č. XX/XXXX zo dňa 9.10.2019 na sumu 1.376,- EUR so splatnosťou dňa 24.10.2019 uhradenou dňa 29.10.2019; č. XX/XXXX zo dňa 20.10.2019 na sumu 4.825,- EUR so splatnosťou dňa 4.11.2019 uhradenou dňa 19.11.2019; č. XX/XXXX zo dňa 2.11.2019 na sumu 3.767,40 EUR so splatnosťou dňa 17.11.2019 uhradenou dňa 25.11.2019 v sume 1.767,40 EUR a dňa 11.12.2019 v sume 2.000,- EUR; č. XX/XXXX zo dňa 5.12.2019 na sumu 1.645,- EUR so splatnosťou dňa 13.12.2019 uhradenou dňa 15.3.2020; č. XX/XXXX zo dňa 12.12.2019 na sumu 5.793,- EUR so splatnosťou dňa 19.12.2019 uhradenou dňa 27.12.2019 v sume 3.000,- EUR, dňa 20.1.2020 v sume 2.000,- EUR a dňa 20.2.2020 v sume 793,- EUR; č. XX/XXXX zo dňa 8.2.2020 na sumu 470,- EUR so splatnosťou dňa 15.2.2020 uhradenou dňa 29.4.2020; č. XX/XXXX zo dňa 27.2.2020 na sumu 940,- EUR so splatnosťou dňa 13.3.2020 uhradenou dňa 10.4.2020; č. XX/XXXX zo dňa 7.10.2020 na sumu 1.180,- EUR so splatnosťou dňa 21.10.2020 uhradenou dňa 3.2.2021. Ďalšie faktúry po čiastočnom späťvzatí už neboli predmetom konania.

6. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 5.901,66 EUR spolu s príslušenstvom popiera v celom rozsahu, nakoľko práce uvedené na faktúrach, respektíve akékoľvek práce žalobca nikdy nevykonal. Z vyššie uvedeného a z návrhu na vydanie platobného rozkazu vrátene príloh vyplýva, že žalobca svoj nárok na zaplatenie istiny vo výške 5.901,66 EUR spolu s príslušenstvom preukazuje len vystavenými faktúrami, na ktoré sa v konaní odvoláva, avšak samotné faktúry, nie sú dokladom preukazujúcim, že tovar bol dodaný alebo služby, v tomto prípade stavebné práce boli poskytnuté. Uvedené faktúry neeviduje v účtovníctve. Žalobca teda nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu jeho nároku, a to najmä dodacie listy, cenové ponuky a podobne. V zmysle ust. je pre spor žiadúce, aby strana sporu, ktorá niečo tvrdí, vedela aj svoje tvrdenie podložiť relevantnými dôkazmi. V zmysle uvedeného ustanovenia má zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho, že služby, stavebné práce mu boli poskytnuté.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replike) uviedol, že spolu s podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu priložil aj výpisy z účtu z ktorých je zrejmé, že žalovaný vykonal úhrady niektorých faktúr (žalovaný uvádza ako variabilný symbol číslo faktúr), pričom však jediná obrana žalovaného spočíva v tom, že pre neho nevykonal žiadne práce. Toto tvrdenie žalovaného je zjavne klamlivé. Prečo by vykonával úhrady ním vystavených faktúr, pokiaľ pre žalovaného nevykonal žiadnu službu a ani mu nedodal žiadny tovar, pričom tieto čiastočné úhrady sú v celkovej výške presahujúcej 46.000,- EUR? Jeho nárok je jednoznačne preukázaný minimálne v rozsahu úrokov z omeškania z už uhradených faktúr, ktoré sú preukázateľne uhradené po lehote ich splatnosti. Vo vzťahu k neuznaniu nároku dlžnej istiny vo výške 5.901,66 EUR z dôvodu, že žiadne práce nevykonal, poukázal na komunikáciu štatutárnych zástupcov žalobcu a žalovaného. Vyššie uvedená komunikácia dostatočne hodnoverným spôsobom preukazuje nepravdivosť jedinej procesnej obrany žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že pre žalovaného nevykonal žiadne práce. Samotná skutočnosť, že žalovaný vedome uviedol v konaní klamlivé tvrdenie, odôvodňuje vydanie rozhodnutia v neprospech žalovaného. Vedomé uvádzanie klamlivých tvrdení v konaní pred súdom nemôže požívať právnu ochranu a má mať za následok stratu sporu. Uplatnený nárok považuje za dôvodný v celom rozsahu, pričom má za to, že čiastočné úhrady žalovaného predstavujú uznanie aj zvyšku dlhu v zmysle . V tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že komunikácia štatutárnych zástupcov, kde riešia výšku neuhradených faktúr, je datovaná ku dňu 20.12.2020, pričom žalovaný plnil ešte aj v nasledujúcom období (posledná úhrada dňa 3.2.2021).

8. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení (duplike) k veci iba uviedol, že žalobca svoj nárok na zaplatenie istiny vo výške 5.901,66 EUR preukazuje len vystavenými faktúrami. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu priložil snímky obrazovky z aplikácie Whatsapp, prostredníctvom ktorej medzi sebou komunikovali sporové strany. Zo samotnej komunikácie vyplýva, že práce neboli vykonané v takom rozsahu, v akom boli fakturované, čo aj žalobcovi v komunikácií niekoľkokrát namietal. Má zato, že práve komunikácia preukazuje rozpor nároku a nie jeho uznanie. V tejto súvislosti poukazuje na ust. , v zmysle ktorého je pre spor žiadúce, aby strana sporu, ktorá niečo tvrdí, vedela aj svoje tvrdenie podložiť relevantnými dôkazmi.

9. Podľa § 340a ods. 1 Obch. zák., zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len "doklad"), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

10. Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

11. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

12. Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

13. Podľa Nariadenia vlády SR č. , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

14. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 18.9.2019 do 26.7.2022 v sadzbe 0,00 %.

15. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

16. Podľa nariadenia vlády SR č. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

17. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

18. Pôvodne bol predmetom konania žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny diela (rôzne stavebné, opravná a montážne práce na stavbe) a ceny za dodanie tovaru (rôzny stavebný materiál) v sume 5.901,66 EUR s prísl., ako aj úrok z omeškania z fakturovaných súm, ktoré boli uhradené s omeškaním. Po čiastočnom späťvatí žaloby predmetom konania zostal už iba uplatňovaný úrok z omeškania z fakturovaných súm, ktoré boli uhradené.

19. Súd vyhodnotil zostávajúcu časť žalobou uplatneného nároku v súlade so zisteným skutkovým stavom ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený. Zo strany žalovaného došlo k oneskorenej úhrade žalobcom vystavených faktúr, čo žalovaný jednak nepoprel a uvedená skutočnosť vyplýva aj z predložených faktúr a výpisov z účtu žalobcu.

20. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným, lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán. Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, , komentár, Druhé, doplnené a prepracované vydanie)

21. Omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku sankcionuje tak, že zákonným dôsledkom omeškania je vznik práva veriteľa na úrok z omeškania, a to vo výške zmluvne dohodnutej alebo určenej v ustanovení . Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky a v prípade splnenia zákonných predpokladov, povinnosť platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona, ktorý tiež stanovuje kritériá pre posudzovanie výšky úrokov z omeškania. Je nesporné, že žalovaný uhradil peňažný záväzok s omeškaním, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Pri určení začiatku doby omeškania súd vychádzal z dátumu splatnosti faktúry a túto určil dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej faktúry. Nakoľko je žalovaný v omeškaní, popri úroku z omeškania mu vznikol aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.

22. „Vyhotovenie faktúry je jednostranným právnym úkonom, a to vyhotovením účtovného dokladu zo strany dodávateľa príjemcovi (predávajúceho kupujúcemu). Faktúra je písomné vyúčtovanie ceny dodaného tovaru alebo odplaty za vykonané práce či služby. Strany si môžu v zmluve dohodnúť spôsob a náležitosti fakturácie. Pokiaľ sa tak v zmluve nedohodnú, vystavenie faktúry nie je podmienkou na vznik povinnosti kupujúceho na základe poskytnutého plnenia zaplatiť jeho cenu. Zákon neustanovuje ani povinnosť predávajúceho vystaviť faktúru do určitej lehoty. To je vecou dohody zmluvných strán. Všeobecnou náležitosťou faktúry je, že v nej musí byť identifikovaný dodávateľ a odberateľ (predávajúci a kupujúci), predmet plnenia a výška odplaty. Faktúra dodávateľa (predávajúceho) sa stáva dokladom o dodaní tovaru odberateľovi (kupujúcemu) až jej akceptáciou (prijatím, schválením) odberateľom (kupujúcim), a to všetkých jej údajov. Faktúra nenahrádza dohodu zmluvných strán, predpokladá sa však, že taká dohoda medzi dodávateľom a odberateľom (predávajúcim a kupujúcim) jestvuje a faktúra zodpovedá jej obsahu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2008, sp. zn. )

23. Z oneskoreného uhrádzania faktúr, resp. pri niektorých z ich postupného uhrádzania viacerými splátkami, kde uhradené sumy korešpondujú s fakturovanými sumami a identifikácia platby variabilným symbolom korešponduje s číslom faktúry je dôvodné predpokladať, že žalovaný si bol vedomý svojho záväzku voči žalobcovi, preto je možné usudzovať, že týmto plnením žalovaný uznal voči žalobcovi svoj záväzok aj v časti úroku z omeškania (§ 407 ods. 3 Obch. zák.).

24. Na tomto mieste súd primerane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.7.2007 sp. zn. : „Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení .“

25. Záverom súd už iba poznamenáva, že žalobca síce navrhoval vo vyjadrení k odporu (replike) vykonať dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného, avšak vzhľadom na skutočnosť, že v ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní dal súhlas na konanie a rozhodnutie v jeho neprítomnosti, možno logicky predpokladať, že na vykonaní tohto dôkazu netrval, preto súd o jeho prípadnom vykonaní/ nevykonaní nerozhodoval.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný (žalobca vzal žalobu späť v časti uplatňovanej istiny s príslušenstvom), súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.