Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-25Cb-57-2023.pdf
PDF · 120.8 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-25Cb/57/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: Identity Architecture s.r.o., M. Curie Sklodowskwj 1512/13, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 04, IČO: 51 152 312, zast.: Mgr. Martin Danišovič, advokát, Drieňová 1/D, Bratislava 821 01, proti žalovanému: PATRÍCIA HECHT, s. r. o., Galvaniho 4321/6, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04, IČO: 52 712 303, zast.: JUDr. Tomáš Sninčák, Phd., LL.M, advokát, Žabotova 2/B, Bratislava 811 04, o zaplatenie 2.760,- EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.760,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne od 29.3.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa 17.2.2023 domáhal zaplatenia sumy 2.760,- EUR spolu s 10,5 % ročným úrokom z omeškania od 29.3.2022 do zaplatenia, titulom neuhradenia zostatku ceny za zhotovenie diela.
2. Návrh odôvodnil tým, že ním ako zhotoviteľom diela a žalovaným ako objednávateľom diela došlo k vzniku zmluvy o dielo, na podklade , ktorej sa zaviazal žalovanému dodať štúdiový projekt a realizačný projekt pre interiér showroomu žalovaného. Taktiež sa zaviazal dodať žalovanému sedaciu súpravu. Svoje povinnosti si riadne splnil, dielo vykonal a odovzdal žalovanému. Na podklade vykonania diela vystavil dňa 21.3.2022 žalovanému faktúru č. XXXXXXXX na celkovú sumu 3.960,- EUR. Žalovaný časť ceny diela vo výške 1.200,- EUR uhradil dňa 20.4.2022, zvyšnú časť ceny diela vo výške 2.760,- EUR do dnešného dňa neuhradil a to napriek tomu, že nikdy nevzniesol žiadne námietky voči kvalite alebo prevedeniu diela.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul prednes právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Žalobca dodal žalovanému sedaciu súpravu na mieru a zhotovil štúdiový projekt a realizačný projekt interiéru showroomu. Žalobca projektovú dokumentáciu zaslal žalovanému v prílohe elektronickej pošty zo dňa 22.10.2021. Dodanie sedacej súpravy nebolo sporné. Cenu poskytnutého plnenia žalobca vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 21.3.2022 na sumu 3.960,- EUR s lehotou splatnosti dňa 28.3.2022, ktorú žalovanému doručil v prílohe elektronickej pošty zo dňa 21.3.2022. Žalovaný dňa 20.4.2022 predmetnú faktúru čiastočne uhradil v s ume 1.200,- EUR.
5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca svoj nárok zakladá výhradne na vlastných tvrdeniach, ktoré nepreukázal. Žalobca predložil faktúru č. XXXXXXXX vystavenú dňa 21.3.2022. Podľa textu bolo predmetom “zhotovenie diela v zmysle CP - zhotovenie štúdiového a realizačného projektu interiéru showroomu a nábytok na mieru - sedacia súprava.” Nebola mu však doručená žiadna cenová ponuka a žalobca nedokázal preukázať ani samotnú existenciu zmluvy, resp. dohody o cene diela. Nepopiera že došlo k výkonu prác, ale popiera existenciu zmluvy o dielo. Potom má žalobca nárok len na obvyklú odmenu, resp. môže si odniesť to, čo do diela vniesol a nahradiť mu spôsobenú škodu. Pre platné a účinné uzatvorenie zmluvy o zhotovení diela je obligatórnou náležitosťou určenie diela a cena diela, v predmetom prípade strany nemali vôľu uzavrieť zmluvu bez ceny diela. V uvedenej veci nedošlo k dohodnutiu ceny a teda nie je možné zmluvu považovať za platne uzatvorenú. Cena za dielo sa určuje vzájomnou dohodou strán. Nepristúpil by na uzatvorenie zmluvy o dielo, ktorej cena za vyhotovenie vizualizácie priestoru s podlahovou plochou 38,11 m2 by mala byť v sume 2.760,- EUR. Ak by bol o takejto cene vopred informovaný, nikdy by s vykonaním prác nesúhlasil. Nie je pravdou, že nikdy nevzniesol námietky voči kvalite alebo prevedeniu diela.. Od momentu doručenia predmetnej faktúry opakovane namietal jej vystavenie ako nedôvodné, čo do výšky fakturovanej sumy. Zároveň namietal kvalitu diela, nakoľko neprišlo k jeho dokončeniu. Predložená vizualizácia obsahovala návrh zmeny podlahy v priestore, ktorej zmena nie je možná. Na túto skutočnosť bol žalobca upozornený pri konzultácii k dielu. Predmetnú faktúru eviduje v účtovníctve, nakoľko súčasťou tejto faktúry bolo aj dodanie sedacej súpravy, ktoré nerozporoval. Uhradil časť faktúry v sume zodpovedajúcej cene sedacej súpravy, t. j. 1.200,- EUR. Zvyšnú časť označenú ako zhotovenie štúdiového a realizačného interiéru showroomu opakovane namietal, preto čiastočnú úhradu nemožno považovať za uznanie záväzku v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. K prevzatiu diela z jeho strany do dnešného dňa nedošlo.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replike) uviedol, že tvrdenia žalovaného z odporu považuje za účelové a nepravdivé. Žalovaný taktiež na podporu svojich tvrdení neuviedol žiadne dôkazy, pričom zo strany žalovaného, vzhľadom na uvedenie faktúry v kontrolnom výkaze, bolo potrebné podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, čo však žalovaný neurobil. Nie je pravdou, že by medzi nimi nedošlo k dohode o predmete diela a cene diela. Zmluvné strany sa dohodli, že pre žalovaného vykoná návrh štúdiového projektu interiéru showroomu a vypracuje realizačnú projektovú dokumentáciu. Predmetom dodávky bolo taktiež dodanie navrhnutej sedačky, ktorá mala byť súčasťou navrhovaného riešenia interiéru showroomu. V žiadnom prípade teda nešlo len o „vypracovanie vizualizácie priestoru“ ako tvrdí žalovaný. Taktiež nie je pravdou, že sa nedohodli na cene diela. Pre žalovaného realizoval v období roku 2021 obdobné dielo, ktoré zahrňovalo návrh štúdiového projektu a vypracovanie realizačnej projektovej dokumentácie pre byt vo vlastníctve konateľky a spoločníčky spoločnosti žalovaného p. V. Z.. V súvislosti s týmto iným dielom, kde bol objednávateľom diela opätovne žalovaný, sa so žalovaným dohodli na príslušných jednotkových cenách pre vypracovanie štúdiového projektu interiéru (30 €/ m2 príslušného priestoru) a vypracovanie realizačnej projektovej dokumentácie (20 €/m2 príslušného priestoru). Navrhované jednotkové ceny boli odsúhlasené e-mailom žalovaného zo dňa 12.7.2021. Počas realizácie takého diela ho žalovaný požiadal o realizáciu diela, ktoré je predmetom tohto súdneho sporu. Dohodli sa, že dielo týkajúce sa showroomu bude z jeho strany vykonané na podklade tých istých jednotkových cien ako pri diele týkajúcom sa bytu p. Z.. Z tohto ohľadu už nedoručoval žalovanému žiadne cenové ponuky, nakoľko na cene diela bol so žalovaným dohodnutý. Žalovaný teda rozsah a cenu diela akceptoval, čoho dôkazom je skutočnosť, že dňa 23.9.2021 zaslal podklady k realizácii diela (pôdorys predmetného showroomu). Z pôdorysu predmetného showroomu vyplýva, že predmetný priestor nemá 38,11 m2 ako tvrdí žalovaný, podlahový priestor zodpovedá ploche 44 m2. Dielo riadne vykonal a žalovanému dňa 22.10.2021 odovzdal. Návrh interiéru, realizačná projektová dokumentácia, materiálové vybavenie priestoru bolo žalovanému zaslané prostredníctvom e-mailu zo dňa 22.10.2021. Dodanie sedačky, čo bolo súčasťou diela, žalovaný nespochybňuje. Dielo teda riadne vykonal a dodal žalovanému. Žalovaný po vykonaní diela nič nespochybňoval a ani nenamietal, tak čo do prevedenia návrhu interiéru, vypracovania realizačnej projektovej dokumentácie a ani dodanej sedačky. S prihliadnutím na súhlas žalovaného s vykonaním diela, vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX za vykonanie diela. Fakturovaná suma zodpovedala dohode o cene diela, nakoľko zahrňovala vypracovanie návrhu štúdiového projektu interiéru v cene 30,- EUR x 44 m2 = 1.320,- EUR, vypracovanie realizačnej projektovej dokumentácie vecne 20- EUR x 44 m2 = 880,- EUR, spracovanie cenových ponúk jednotlivých zriaďovacích predmetov v sume 100,- EUR, dodanie sedačky v sume 1.000,- EUR. Faktúru žalovanému doručil dňa 21.3.2022. Žalovaný po doručení faktúry ani raz nemal
žiadne námietky voči cene a rozsahu fakturovaného diela. O uvedenej skutočnosti nakoniec svedčí e-mailová komunikácia zo dňa 17.6.2022, z ktorej vyplýva, že žalovaný (prostredníctvom konateľa p. W.) sa dopytuje na podmienky samotného prevedenia stavebných a montážnych prác v súvislosti so showroomom, pýta sa ho, či ho medzičasom nenapadlo niečo na doplnenie návrhu. Z komunikácie ani náznakom nevyplýva akýkoľvek nesúhlas s cenou diela, kvalitou diela alebo samotnou faktúrou č. XXXXXXXX. Ani z komunikácie medzi ním a žalovaným (prostredníctvom konateľky p. Z.j) zo dňa 18.7.2022, ktorá sa týkala úhrady faktúry za showroom, kde žalovaný výslovne uviedol, že dal faktúru účtovníčke na úhradu. Z komunikácie medzi nimi ani len náznakom nevyplývajú akékoľvek námietky žalovaného voči rozsahu, kvalite a cene dodaného diela. Aj z tohto ohľadu má za to, že ak žalovaný vykonal čiastočnú úhradu faktúry č. XXXXXXXX, ohľadne zvyšnej neuhradenej časti faktúry nastali účinky uznania zvyšnej časti záväzku, tak ako to predpokladá ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že námietky žalovaného sú účelové a neopodstatnené, čoho si je nakoniec vedomý aj sám žalovaný, nakoľko k svojim tvrdeniam nepredložil žiaden dôkaz.
7. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení (duplike) k veci uviedol, že popiera existenciu zmluvy, a tak tvrdenia žalobcu sú v tomto kontexte nelogické. V slovenskom súkromnom práve neexistuje negatívne dokazovanie. Je to práve žalobca, ktorého zaťažuje bremeno preukázania ním tvrdených skutočností, a to existencie zmluvy. Uvedené žalobca preukázať nedokázal. Relevantne poprel existenciu zmluvného vzťahu. Naopak, žalobca tvrdí, že k platnej dohode o predmete a cene diela došlo, čo však zo žiadnych predložených dôkazov nevyplýva. Inými slovami, žalobca v doterajšom konaní neuniesol bremeno tvrdenia. Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že pre neho realizoval obdobné dielo v roku 2021, toto realizoval pre fyzickú osobu a nie pre neho. Žalobca odvodzuje cenu diela od tohto zmluvného vzťahu, ktorý uzavrel s V. Z. ako fyzickou osobou. Táto zmluva nie je predmetom konania. V prípade absencie písomnej zmluvy je nutné prijať záver, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo. Podstatou zmluvy o dielo je dohoda o cene diela v zmysle ustanovenia § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka. Je preto vecou žalobcu, aby preukázal existenciu samotnej zmluvy ako aj dojednanú cenu, popr. vôľu uzavrieť túto zmluvu bez určenia kúpnej ceny, čo je vzhľadom na absenciu písomnej formy v zásade nemožné. Argumentácia, tvoriaca väčšiu časť vyjadrenia žalobcu sa dotýka výhradne iného diela a nesúvisí s predmetom žalovanej veci. Ako uvádza žalobca, k predmetnej veci bola predložená cenová ponuka. Táto bola predložená k jednotlivým zariaďovacím predmetom, nie ako cenová ponuka za dielo, resp. jeho vykonanie. Cena jednotlivých položiek nemôže byť vyhodnotená ako dojednaná cena diela, t.j. cena vykonaných prác. Nesúvisiaca ponuka, ktorou argumentuje žalobca, obsahovala napríklad položku “realizácia interiéru a architektonický dozor”, pričom vystavená faktúra podobnú položku neobsahovala, napriek skutočnosti, že podľa predzmluvnej komunikácie mal byť žalobca aj realizátorom diela v časti realizácie interiéru a zabezpečenia zariaďovacích predmetov. Uvedené potvrdzuje aj zoznam zariaďovacích predmetov spolu s cenami. Na túto “cenovú ponuku” sa žalobca odvoláva aj vo svojom vyjadrení. Žalobca sa odvoláva vo svojich tvrdeniach na predloženú e-mailovú komunikáciu za mesiac júl 2021, v ktorej podľa vyjadrenia žalobcu súhlasil s cenovou ponukou. Z kontextu e-mailovej komunikácie predloženej žalobcom je bez akýchkoľvek pochybností zjavné, že súhlasné vyjadrenie sa týka cenovej ponuky predložených zariaďovacích predmetov a je teda finančným plánom materiálneho vybavenia, ktoré nerealizoval žalobca, ale len ho plánoval obstarať. Samotná realizácia diela nebola predmetom tejto cenovej ponuky, napriek tomu, že ju už uviedol vo faktúre. V zmysle predzmluvnej komunikácie mal žalobca dielo aj realizovať. Cena diela, a teda realizácia návrhov, nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná, a tak je nutné určiť cenu obvyklú. Snaha Žalobcu, ceny materiálov a vybavenia, ktoré nebolo dodané (a malo byť len súčasťou interiéru), deklarovať ako dohodnutú cenu výkonu činnosti pôsobí nelogicky. Ak jeho tvrdenia privedieme ad absurdum, potom cenová ponuka materiálov stiahnutá z portálov obchodníkov zahŕňa aj výkon diela, t.j. činnosť žalobcu. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že fakturovaná suma zodpovedala dohode o cene diela. Uvedené je v priamom kontraste s tým, že fakturovaná cena bola známa až z vystavenej faktúry č. XXXXXXXX, t.j. bola pre neho prekvapením a bola určená svojvoľne žalobcom. Vyjadrenie žalobcu, že úhradou časti faktúry č. XXXXXXXX zodpovedajúcej cene za dodanú sedačku, nastali účinky uznania zvyšnej časti záväzku, tak ako to predpokladá § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka nemôže obstáť, keďže išlo len o kúpu vybavenia showroomu. Úhradu časti faktúry objasnil v odôvodnení podaného odporu. Nemal inú možnosť, ako uhradiť časť faktúry zodpovedajúcej cene dodanej sedačky, nakoľko jej neuhradením by sa stal dlžníkom za dodanú sedačku. Sedačka mala byť zo strany žalobcu fakturovaná samostatne. Uvedenú skutočnosť nie je možné považovať za okolnosť, ktorou nastali účinky uznania zvyšnej časti záväzku, tak ako to predpokladá § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako tvrdí žalobca, keďže išlo o plnenie ceny materiálu a nie ceny diela, ktorá nebola dojednaná. Tvrdenia žalobcu o existencii platnej zmluvy o dielo,
resp. dohody o cene diela sú nepravdivé, čo potvrdzuje aj komunikácia na platforme whatsap zo dňa 11.3.2022, kde žalobca okrem iného píše: „a taktiež by sme mohli vyúčtovať showroom.“ Absencia ceny diela spôsobuje neplatnosť zmluvy a žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa určí obvyklou trhovou cenou vykonaných prác v rozhodnom čase. Ostatné vyjadrenie žalobcu potvrdzuje, že pred vystavením faktúry cena diela nebola dohodnutá. K dohode o cene nedošlo, nakoľko predložené návrhy nezodpovedali jeho požiadavkám. Navyše nad rámec uvádza zásadné chyby v prácach vykonaných žalobcom. Dňa 28.3.2022 bola vystavená a doručená faktúra, ktorá bola namietaná od začiatku. Žalobca dokonca úhradou predmetnej faktúry podmieňoval pokračovanie prác na diele, ktoré uvádza pri svojej argumentácii k cene diela. Skutočnosť, že v tejto faktúre uplatňoval dva samostatné nároky/záväzky diskvalifikuje použitie ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Inými slovami úhradou ceny pohovky/materiálu nemôže byť uznaný aj záväzok úhrady ceny diela. Medzi ním a žalobcom došlo k vzniku zmluvy o dielo spočívajúce v dodaní štúdiového a realizačného projektu pre jeho interiér. Ak by teoreticky prišlo k vzniku zmluvy, súčasťou tejto mala byť aj samotná realizácia diela, vrátane architektonického dozoru. Zjednodušene tak je potrebné uviesť, že žalobca sa s ním dohodol vopred na cene materiálneho vybavenia bytu (nárok 1/) a následne sa chceli dohodnúť aj na architektonických návrhoch a následnej realizácii diela (nárok 2/). K dohode o nároku 2/ (uzavretiu zmluvy) nedošlo a žalobca vykonal len architektonické návrhy bez dojednanej ceny, čím mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v cene obvyklej.
8. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák., prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
9. Podľa § 266 ods. 2 Obch. zák., v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
10. Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák., pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
11. Podľa § 266 ods. 4 Obch. zák., prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
12. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
13. Podľa § 323 ods. 2 Obch. zák., za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
14. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
15. Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
16. Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
17. Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
18. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
19. Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
20. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
21. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
22. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
23. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia v sumy 2.760,- EUR (po čiastočnej úhrade) vrátane príslušenstva, titulom neuhradenia zostávajúcej časti ceny diela vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXX.
24. Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú listinnými dôkazmi, a to najmä vystavenou faktúrou, mailovou korešpondenciou. Žalovaný nepoprel dodanie nejakej činnosti, žalobca by však mal mať nárok iba na cenu obvyklú, keďže táto nebola dojednaná, avšak žalobca výšku obvyklej ceny nepreukázal. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nemal vzniknúť nárok na zaplatenie celej ceny diela.
25. Cenu diela žalobca vyúčtoval faktúrou, ktorú žalovaný čiastočne uhradil (v sume 1.200,- EUR). Faktúra sama o sebe síce nepreukazuje existenciu zmluvného vzťahu, ale v danom prípade je potrebné prihliadať aj na správanie sporových strán. „Vyhotovenie faktúry je jednostranným právnym úkonom, a to vyhotovením účtovného dokladu zo strany dodávateľa príjemcovi (predávajúceho kupujúcemu). Faktúra je písomné vyúčtovanie ceny dodaného tovaru alebo odplaty za vykonané práce či služby. Strany si môžu v zmluve dohodnúť spôsob a náležitosti fakturácie. Pokiaľ sa tak v zmluve nedohodnú, vystavenie faktúry nie je podmienkou na vznik povinnosti kupujúceho na základe poskytnutého plnenia zaplatiť jeho cenu. Zákon neustanovuje ani povinnosť predávajúceho vystaviť faktúru do určitej lehoty. To je vecou dohody zmluvných strán. Všeobecnou náležitosťou faktúry je, že v nej musí byť identifikovaný dodávateľ a odberateľ (predávajúci a kupujúci), predmet plnenia a výška odplaty. Faktúra dodávateľa (predávajúceho) sa stáva dokladom o dodaní tovaru odberateľovi (kupujúcemu) až jej akceptáciou (prijatím, schválením) odberateľom (kupujúcim), a to všetkých jej údajov. Faktúra nenahrádza dohodu zmluvných strán, predpokladá sa však, že taká dohoda medzi dodávateľom a odberateľom (predávajúcim a kupujúcim) jestvuje a faktúra zodpovedá jej obsahu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2008, sp. zn. 2 Obo 61/2008)
26. Súd má za to, že uvedené čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu, čo je v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný po doručení faktúry túto čiastočne uhradil dňa 20.4.20222, pričom platbu označil variabilným symbolom čísla faktúry a v časti účelu platby uviedol: „Identity architecture, XXXXXXXX, Patricia Hecht, s.r.o.“. Uvedenou platbou došlo k uznaniu aj zostávajúcej časti fakturovanej sumy. Žalovaný svoj záväzok čiastočne splnil a toto plnenie má účinky uznania aj zvyšku dlhu, nakoľko vo vzájomnej korešpondencii ani po čiastočnej úhrade žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by neuznával zvyšok dlhu, neuviedol. Možno teda dôvodne predpokladať, že zaplatením časti faktúry uznal aj zvyšok dlhu. Podstatou inštitútu uznania záväzku je, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase,
kedy k uznaniu došlo. Naopak, je na dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol splatený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Vzhľadom k tomu, že žalobca si svoju zmluvnú povinnosť vykonať dielo pre žalovaného riadne splnil, vzniklo mu právo na zaplatenie ceny diela v jej zostávajúcej časti. Žalovaného preto zaviazal na zaplatenie istiny v sume 2.760,- EUR.
27. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným, lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán. Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované vydanie)
28. Omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku sankcionuje Obchodný zákonník tak, že zákonným dôsledkom omeškania je vznik práva veriteľa na úrok z omeškania, a to vo výške zmluvne dohodnutej alebo určenej v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky a v prípade splnenia zákonných predpokladov, povinnosť platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona, ktorý tiež stanovuje kritériá pre posudzovanie výšky úrokov z omeškania. Je nesporné, že žalovaný uhradil peňažný záväzok s omeškaním, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalovaný žalobcom uplatnenú výšku úroku z omeškania nenamietal. Pri určení začiatku doby omeškania súd vychádzal z dátumu splatnosti faktúry a túto určil dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry.
29. V nadväznosti na čiastočnú úhradu súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach, nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na jednotnú právnu tradíciu rovnaká podľa slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia primerane použiteľné aj pri aplikácii slovenských právnych predpisov.
30. „Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať podľa § 133 OSP skutočnosť za preukázanú. V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ (rozsudok 32 Odo 1160/2003 z 26. augusta 2004)
31. „Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať
bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu. V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok 32 Odo 453/2004 z 9. decembra 2004, rozsudok 32 Odo 1323/2004 z 21. júna 2004)
32. „Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou z čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení § 407 ods. 3 OBZ.“ (uznesenie 32 Odo 1178/2006 zo 17. júla 2006). K tomuto rozhodnutiu súd poznamenáva, že žalovaným vykonaná čiastočná úhrada sa síce zhoduje s čiastkovou fakturovanou sumou za sedačku, avšak potrebné je prihliadnuť na správanie žalovaného, ktorý v maily zo dňa 17.6.2022, t.j. necelé dva mesiace po tejto úhrade, sa ani slovkom nezmienil, prečo, z akého dôvodu zostávajúcu časť faktúry neuhradil. Je totiž logické dôvodne predpokladať, že ak by s faktúrou nesúhlasil, nerealizoval by jej čiastočnú úhradu alebo aspoň vysvetlil, prečo zostávajúcu sumu neuhradil. V uvedenom maily sa žiadne takéto vysvetlenie nenachádza. Rovnako neobsahuje žiadnu výhradu k rozsahu, spôsobe vyhotovenia a kvalite projektu, resp. námietku, že na cena projektovej dokumentácie nebola vôbec dohodnutá.
33. Obranu žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko nepreukázal zánik zostávajúcej časti pohľadávky. Okrem toho svoje tvrdenie, že dielo má vady žiadnym spôsobom nepreukázal. V konečnom dôsledku nepreukázal ani skutočnosť, že by nejaké vady riadnym spôsobom reklamoval. Neobstojí ani jeho argumentácia, že predchádzajúci zmluvný vzťah žalobcu bol s iným subjektom. Zo zálohovej faktúry žalobcu č. G. vyplýva, že táto bola vystavená pre žalovaného a tento ju dňa 30.7.2021 uhradil, pričom pri identifikácii platby použil rovnaký druh referencie ako v prípade čiastočne uhradenej faktúry XXXXXXXX. Z tohto predchádzajúceho obchodného prípadu by zároveň bolo možné odvodiť aj cenu obvyklú za daný predmet diela. V tomto smere je námietka žalovaného nedôvodná. Z predložených dôkazov súd rovnako nemal pochybnosť o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného.
34. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie o výsluch konateľa žalovaného). Nakoľko súd má skutkové okolnosti pre rozhodnutie preukázané listinnými dôkazmi, výsluch považuje za nadbytočný a nehospodárny. Vzhľadom k tomu súd návrh žalovaného na doplnenie dokazovania ako nadbytočný, nehospodárny a nedôvodný zamietol.
35 . O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.