Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/6/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Bratislavský samosprávny

kraj, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 8/A, proti žalovanému Hlavnému mestu

Slovenskej republiky Bratislavy, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, o určenie

vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo 14. marca 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. marca

2007 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 6. júna 2005 č.k. -108 určil, že

2

vlastníkom nehnuteľností – parc. č. X. o výmere X. m– záhrady a parc. č. X. o výmere X.

2

m– zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v kat. úz. N., zapísaných

na LV č. X., je žalobca. Vo zvyšku súd konanie zastavil a rozhodol o trovách konania tak, že

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že účinnosťou o majetku obcí (ďalej len ) prešli

do vlastníctva obcí (žalovaného), v zásade všetky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti

osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa

nachádzajú, s výnimkou vecí výslovne uvedených v zákone, ktoré do vlastníctva obcí

z vlastníctva štátu neprešli. V danom prípade predmetom konania bol majetok (pozemky –

zastavané plochy a nádvoria) iného zariadenia vo vlastníctve štátu, ku ktorému patrilo ku dňu

účinnosti o obecnom zriadení právo hospodárenia národnému výboru,

a ku ktorému neprešla zriaďovateľská funkcia na obec. Išlo teda o majetok, ktorý sa

na základe nestal vlastníctvom obce, ale zostal vo vlastníctve štátu

(§ 3 písm.d/ cit. zákona). Keďže zriaďovateľská funkcia k zariadeniu, týkajúceho sa K.

centra v B., prešla v zmysle o majetku vyšších územných celkoch

(ďalej len ) na žalobcu, žalobca sa stal vlastníkom nielen stavby súp. č.

X., ale aj pozemkov k nej patriacim, t.j. k pozemkom parc. č. X. a parc. č. X.. Žalobe preto

v tejto časti vyhovel. Vzhľadom na to, že žalobca vzal návrh v časti o určenie, že je

vlastníkom stavby súp. č. X. postavenej na parc. č. X. späť, v tejto časti konanie podľa § 96

zastavil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

ods. 2 a

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. marca 2007 sp.zn.

na odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh

zamietol a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Na rozdiel od súdu

prvého stupňa dospel k záveru, že do vlastníctva obce (žalovaného) prešli zo zákona /ex lége/

dňom 1.5.2001 len pozemky parc. č. X. a X. bez domu nachádzajúceho sa v B., lebo

ustanovenie vylučovalo prechod vlastníctva len k účelovým

objektom občianskej vybavenosti pre potreby školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti,

teda k stavbe a nie aj k pozemkom. V súvislosti s prijatím bola

navrhovateľovi na základe delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného

majetku zo dňa 19.2.2004 Krajským úradom v Bratislave odovzdaná stavba so súp. č. X.

situovaná na parc. č. X. a X. ako majetok v užívaní K. centra H., avšak bez pozemkov, ktoré

neboli predmetom delimitácie. Žalobcovi teda vzniklo vlastnícke právo priamo zo zákona len

k vyššie uvedenej stavbe so súp. č. X. situovanej na parc. č. X. a X. na H., bez vlastníckeho

práva k pozemkom – parc. č. X. a X., ku ktorým naopak vzniklo vlastnícke právo žalovanému

v zmysle Okresný súd nesprávne právne vec posúdil, keď vychádzal

z ustanovenia majúc za to, že pozemky treba považovať za

majetok iného zariadenia vo vlastníctve štátu, ku ktorému malo patriť ku dňu účinnosti

právo hospodárenia národnému výboru. Rozsudok okresného súdu

považoval preto v jeho vyhovujúcej časti za nesprávny, z ktorého dôvodu ho podľa § 220

zmenil tak, že žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu na podnet žalobcu podal včas mimoriadne

dovolanie generálny prokurátor. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní bolo nesporné, že vlastníctvo stavby – K. centra na

H., nemohlo s poukazom na znenie ustanovenia patriť

obci, v tomto prípade žalovanému, keďže ide o účelový objekt občianskej vybavenosti určený

pre potreby sociálnej starostlivosti, ku ktorému patrilo ku dňu účinnosti zákona č.

právo hospodárenia národnému výboru. Režim vlastníctva pozemku pod touto

stavbou a pozemku priľahlého k nej bolo potrebné zahrnúť pod ustanovenie § 3 písm.d/

Tieto pozemky, so stavbou (stanicou opatrovateľskej služby) ako

majetkom k tejto stavbe slúžiacim, je nutné považovať za majetok iného zariadenia

v štátnom vlastníctve, ktorý sa zo zákona nestal vlastníctvom obce. Naopak, vlastníkom

týchto pozemkov spolu so stavbou na nich stojacou, sa v zmysle stal

žalobca, na ktorého prešli z majetku štátu veci v správe zriaďovateľov zariadení

sociálnych služieb bez právnej subjektivity v užívaní týchto zariadení, ku ktorým prešla

zriaďovateľská funkcia podľa o sociálnej pomoci (ďalej len zákon

č. ). Ak odvolací súd žalobu žalobcu o určenie, že je výlučným vlastníkom

týchto pozemkov zamietol, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,

lebo konajúci súd použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Ide

o nezákonné rozhodnutie zasahujúce do práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktorých

ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než podaním mimoriadneho

dovolania.

Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora pripojil. V celom

rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením.

Žalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedol,

že rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny. Vytýkal generálnemu prokurátorovi,

že žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo režim vlastníctva pozemku pod stavbou

a priľahlého pozemku treba subsumovať pod ustanovenie

Okrem iného, poukázal na to, že žalobca mal sám, vzhľadom na zmenený rozsudok okresného

súdu, v zmysle použiť ako mimoriadny opravný prostriedok dovolanie

a nie podávať podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania.

Navrhol preto mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora odmietnuť, resp. zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas ( ) generálny prokurátor za splnenia podmienok

požadovaných ustanovením , preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Podľa o majetku obcí (ďalej len zákon

č. ) do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem

hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti

osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa

nachádzajú.

Podľa a v znení účinnom do 31.1.2004

vlastníctvom obcí sa nestáva

d) majetok škôl, školských a iných zariadení v štátnom vlastníctve, ku ktorým patrilo

ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom a ku ktorým

neprešla zriaďovateľská funkcia podľa osobitného predpisu na obec, s výnimkou

nehnuteľností patriacich predškolským zariadeniam, základným školám a školským budovám,

ktoré sa nevyužívajú na vyučovanie (vyučovací proces) alebo činnosť s týmto procesom

súvisiacu,

e) účelové objekty občianskej vybavenosti pre potreby školstva, zdravotníctva

a sociálnej starostlivosti budované v rámci komplexnej bytovej výstavby a účelovej

investičnej výstavby s výnimkou objektov budovaných v akcii "Z".

Podľa o majetku vyšších územných celkov (ďalej len

) majetok vyššieho územného celku tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné

veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva a záväzky,

ktoré sú vo vlastníctve vyššieho územného celku podľa tohto zákona, alebo ktoré nadobudne

vyšší územný celok do vlastníctva prechodom z majetku štátu na základe tohto zákona alebo

osobitného zákona, alebo vlastnou činnosťou.

Podľa do vlastníctva vyššieho územného

celku prechádzajú z majetku štátu veci v správe zriaďovateľov zariadení sociálnych služieb

bez právnej subjektivity v užívaní týchto zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská

funkcia podľa osobitného predpisu na vyšší územný celok.

Podľa o sociálnej pomoci domovy sociálnych

služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne, ktoré zriadil príslušný krajský

úrad, krízové strediská a resocializačné strediská, ktoré zriadil príslušný okresný úrad v rámci

svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a kontrolnej pôsobnosti podľa predpisov platných

do 31. decembra 2003, prechádzajú do samosprávnej pôsobnosti príslušného samosprávneho

kraja.

Podľa (ďalej len ) vlastník má právo

na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže

domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo

inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Ostatne citované zákonné ustanovenie upravuje spôsoby

nadobúdania vlastníckeho práva. Vlastníctvo k veci je možné nadobudnúť aj na základe iných

skutočností ustanovených zákonom, teda aj priamo zo zákona. Hoci ide o výnimočný spôsob

nadobúdania vlastníckeho práva, v procese transformácie nešlo o nič neobvyklého. Takýto

spôsob nadobudnutia majetku je aj predmetom úpravy a zákona

č.

V ustanovení sa demonštratívne uvádza, ktoré veci

z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí. V zásade, účinnosťou

citovaného zákona, prešli do vlastníctva obcí všetky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti

osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú

s výnimkou vecí, výslovne uvedených v zákone, ktoré neprešli z vlastníctva štátu

do vlastníctva obcí. Takáto výnimka bola zakotvená aj v , ktoré

ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet vecí, ktoré sa nestávajú vlastníctvom obcí. V tejto

súvislosti treba zdôrazniť, že pod pojmom vec (majetok) treba rozumieť nielen hnuteľné veci,

ale aj všetky nehnuteľné veci, t.j. aj pozemky, včítane stavebných pozemkov.

Z hľadiska skutkového stavu zisteného súdmi nižších stupňov bolo nesporné, že stavba

– K. centrum na H., sa nestala s poukazom na znenie ustanovenia § 3 písm.e/ zákona č.

vlastníctvom obce (v danom prípade žalovaného), lebo ide o účelový objekt

občianskej vybavenosti určený pre potreby sociálnej starostlivosti, ku ktorému patrilo právo

hospodárenia národnému výboru ku dňu účinnosti (stavba so súp.

č. X. na parc. č. X. je v KN zapísaná v prospech žalobcu na základe Z.z

a delimitačného protokolu z 19.2.2004). Sporný ostal osud vlastníckeho práva pozemku pod

touto stavbou a pozemku priľahlého k tejto stavbe (parc. č. X. a parc. č. X.), vlastníctvo

ktorých svedčí podľa súčasného zápisu vykonaného v KN na LV č. X. žalovanému (predtým

bol vedený ako vlastník Čsl. štát – ObNV Nivy-Bratislava II).

Zmyslom a účelom , ako aj určite

nebolo vytvárať komplikované vlastnícke vzťahy, ktoré by v budúcnosti viedli k súdnym

a iným sporom (iný vlastník pozemku a iný vlastník stavby). Práve naopak, ich význam bolo

treba vidieť predovšetkým v tom, že vlastnícke vzťahy k veciam, ktoré sú predmetom úpravy

týchto zákonov, sa po ich prijatí sprehľadnia a zjednodušia. V tomto zmysle bolo preto

potrebné pristúpiť aj k riešeniu otázky vlastníctva k uvedeným pozemkom.

Zo skutkového stavu zisteného súdmi nižších stupňov je nesporné, že v danom prípade

ide o pozemok nachádzajúci sa pod stavbou K. centra na H. a o pozemok priľahlý k tejto

stavbe. Ide teda jednoznačne o pozemky, ktoré sú úzko späté s uvedenou stavbou, a ktoré

svojou povahou slúžia tomuto zariadeniu. Keďže pod pojmom majetok (vec) v zmysle zákona

č. treba rozumieť aj veci nehnuteľné, teda aj pozemky a stavby, dovolací

súd súhlasí s názorom generálneho prokurátora, že uvedené pozemky treba považovať

za majetok iného zariadenia v štátnom vlastníctve. Uvedené pozemky sa teda podľa § 3

písm.d/ nestali vlastníctvom obce (zostali vo vlastníctve štátu).

V katastri nehnuteľností bol preto na LV č. 1 vykonaný neoprávnene zápis vlastníckeho práva

týchto pozemkov v prospech žalovaného.

Dovolací súd sa ďalej stotožňuje s názorom generálneho prokurátora aj v tom, že

vlastníkom nielen stavby – K. centra na H., ale aj sporných pozemkov, sa v zmysle zákona č.

stal žalobca. Na neho totiž prešli z majetku štátu aj krízové strediská, ktoré

zriadil príslušný okresný úrad v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a kontrolnej

pôsobnosti podľa predpisov platných do 31. decembra 2003, keďže zriaďovateľská funkcia

k nim prešla podľa do samosprávnej pôsobnosti

príslušného samosprávneho kraja ( ). Takýto záver

je aj v súlade s rozumným usporiadaním vlastníckych vzťahov stavby a pozemku pod touto

stavbou, resp. pozemku priľahlého k nej a korešponduje so zmyslom a účelom vyššie

citovaných zákonov. Ak odvolací súd dospel k opačnému právnemu záveru, jeho rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor v mimoriadnom

dovolaní preto opodstatnene namietal, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je postihnutý

vadou uvedenou v , z ktorého dôvodu ho Najvyšší súd

Slovenskej republiky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (

v spojení s ). Právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí

vyslovený je pre krajský súd záväzný ( ).

Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca mal sám, vzhľadom na zmenený rozsudok

okresného súdu, v zmysle použiť ako mimoriadny opravný prostriedok

dovolanie a nie podávať podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho

dovolania, dovolací súd konštatuje, že rozhodol v súlade so Stanoviskom uverejneným

v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

č. 36/2008. Navyše, v posudzovanej veci išlo o prípad vydania nezákonného rozhodnutia

krajským súdom, ktoré v značnej miere zasahuje do práv a právom chránených záujmov

žalobcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča

S väčšinovým rozhodnutím, ktorým bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu a vec

vrátená na ďalšie konanie, nesúhlasím a zaujímam k nemu odlišné stanovisko, ktoré

odôvodňujem nasledovne:

V konaní o mimoriadnom dovolaní je dovolací súd povinný v prvom rade skúmať

splnenie podmienok takéhoto konania. Ide o podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 243e

ods. 1 , podľa ktorého ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,

osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že

právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon /§ 243f/, a ak to vyžaduje ochrana práv

a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu

nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu

mimoriadne dovolanie.

Citované ustanovenie vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni,

odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných

účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, ktorých splnenie zákon vyžaduje práve

v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou

z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou

požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami.

Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené

súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.

Zastávam názor, že ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu zásadne vyžaduje intervenciu (mimoriadnym dovolaním

generálneho prokurátora) vtedy, ak sám účastník využil všetky právom predpokladané

prostriedky na zvrátenie stavu založeného rozhodnutím porušujúcim zákon, no nebol úspešný.

Požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je daná vtedy, ak sám

podnecovateľ mimoriadneho dovolania v konaní predchádzajúcom podaniu takéhoto

mimoriadneho opravného prostriedku opomenul hájiť svoje práva najmä nepodaním

niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. ich

oneskoreným podaním, hoci ich mohol účinne využiť. Splnenie uvedenej požiadavky ako

jedného zo základných predpokladov prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora súvisí s princípom právneho štátu a to s princípom právnej istoty, ktorého

zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda

ich záväznosti a nezmeniteľnosti. Ak jeden z účastníkov občianskeho súdneho konania

nevyužije svoje právo na účinné podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu, hoci

mu v tom nebránili dôležité resp. závažné dôvody (čím realizuje svoje procesné dispozičné

právo zdržať sa, resp. nevyužiť možnosť podať riadny či mimoriadny opravný prostriedok),

právna istota druhého účastníka, spoliehajúceho sa na záväzné a nezmeniteľné súdne

rozhodnutie, nemôže byť narušená inštitútom mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora. V súvislosti s tým poukazujem na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 10. septembra 1996 sp.zn. , v odôvodnení ktorého sa okrem iného poukazuje

na „Zásady civilného procesu na lepšie fungovanie justície“ prijaté Výborom ministrov Rady

Európy v roku 1984, v ktorých sa odporúča, aby sa obmedzili najmä dozorové opravné

prostriedky, čo sa týka najmä oprávnení generálnych prokurátorov. Tento cieľ sa napĺňa

predovšetkým možnosťou účastníkov konania podať proti rozhodnutiu súdu riadny opravný

a prípadne aj mimoriadny opravný prostriedok. Požiadavka na využití riadnych a prípadne aj

mimoriadnych opravných prostriedkov samotným účastníkom vyplýva aj zo zásady, podľa

ktorej každý si má strážiť svoje práva (vigilantibus iura). V riešení tejto otázky sa

nestotožňujem so stanoviskom publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 36/2008, podľa ktorého podanie

mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené využitím riadneho

opravného prostriedku účastníkom konania. Uvedené stanovisko argumentujúce tým, že

právna úprava výslovne nepodmieňuje podanie mimoriadneho dovolania využitím riadneho

opravného prostriedku účastníkom konania, neprihliada na výnimočnosť mimoriadneho

dovolania a na výklad rešpektujúci vyššie uvedené právne princípy a zásady. Okrem toho nie

je v súlade ani s názorom pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení

z 19. júla 2000 sp.zn. , v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko ku kritériám

prípustnosti mimoriadneho dovolania. Vychádzajúc z výnimočnosti tohto opravného

prostriedku ústavný súd v uvedenom rozhodnutí vyslovil názor, že kritériom

akceptovateľnosti právnej úpravy mimoriadneho dovolania je, okrem iného, povinnosť

vyčerpať iné, dostupné právne (procesné) prostriedky nápravy pochybení vytýkaných

v mimoriadnom opravnom prostriedku, že ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je

prípustná len subsidiárne, t.j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha mimoriadneho dovolania,

neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv

a zákonom chránených záujmov (s výnimkou dovolania – ) alebo

také prostriedky nemala k dispozícii alebo jej bolo zákonnými prekážkami znemožnené

využiť tieto právne prostriedky nápravy, a že oprávnenie generálneho prokurátora vzniká až

vtedy, ak sa preukáže, že účastník tieto prostriedky buď nemal, alebo mal a bol s nimi

neúspešný, prípadne objektívne prekážky mu znemožnili ich využitie. Pokiaľ Ústavný súd

Slovenskej republiky v náleze zo 4. februára 2009 sp.zn. vychádzal z iného

názoru (podľa ktorého generálny prokurátor je oprávnený napadnúť mimoriadnym dovolaním

aj také právoplatné rozhodnutie okresného súdu, proti ktorému žiaden z účastníkov nepodal

prípustný, teda riadny opravný prostriedok), poukazujem na to, že naopak v rozhodnutiach

sp.zn. , a považoval za ústavne relevantný právny

názor, v zmysle ktorého požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov

fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu ako podmienka konania o mimoriadnom

dovolaní nie je daná vtedy, ak sám podnecovateľ mimoriadneho dovolania opomenul účinne

hájiť svoje práva najmä nepodaním niektorého z opravných prostriedkov.

V prejednávanej veci žalovaný, namietajúci vo svojom podnete nesprávnosť rozsudku

odvolacieho súdu, nepodal proti nemu (riadne) dovolanie, hoci išlo o zmeňujúci rozsudok,

proti ktorému bolo dovolanie prípustné. Nevyužil teda možnosť uplatniť tento účinný

a efektívny prostriedok na ochranu svojich práv. Z obsahu spisu pritom nevyplývajú žiadne

objektívne prekážky, ktoré by mu znemožnili využitie tohto opravného prostriedku. Nebola

preto splnená podmienka konania o mimoriadnom dovolaní, a to že jeho podanie vyžaduje

ochrana práv žalovaného. Konanie o mimoriadnom dovolaní malo byť preto pre nesplnenie

tejto podmienky zastavené.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

sudca

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová