Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1S-16-2014.pdf
PDF · 96.82 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/16/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská technická univerzita v Bratislave, Vazovova 5, Bratislava, IČO: 00397687 proti žalovanému: Okresný úrad v Bratislave, Ružová dolina 27, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.12.2013 č. Co 76/13ZSe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. Co 76/13ZSe zo dňa 16.12.2013 v spojení s rozhodnutím Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu č. C-8-2/13/ROEP/Staré mesto zo dňa 23.9.2013 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- €, titulom náhrady súdneho poplatku, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, ktorú súdu doručil dňa 29.1.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.12.2013 č. Co 76/13ZSe, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie bývalej Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, odboru katastrálnych konaní č. C-8-2/13/ROEP/Staré mesto zo dňa 23.9.2013, ktorým táto nevyhovela námietke žalobcu vo veci zápisu vlastníctva pozemku do registra „Q.“ parcelné č. XXXX/X a nechala ho zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. J. - D. C. pre hl. mesto SR Bratislavu.
Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pretože ním bol ukrátený na svojich subjektívnych právach. Uvádza, že rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Podľa jeho právneho názoru žalovaný porušil v správnom konaní ust. § 3 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku. Tiež v žalobe uviedol, že podľa jeho právneho názoru žalovaný vo veci rozhodol v rozpore aj s ustanoveniami zákona č. 138/1991 Zb. a tiež nerešpektoval ani stanovisko NSSR č. 4M Cdo 6/2008, keď v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že ustanovenia citovaného zákona neriešia priľahlé pozemky, ale len pozemky zastavané stavbami, hoci stanovisko Najvyššieho súdu toto ustanovenie vykladá inak, to znamená: „...ide o pozemky úzko späté so stavbou a ktoré svojou povahou slúžia tomuto zariadeniu. Uvedené pozemky sa teda podľa § 3 písm. d) zákona č. 138/1991 Zb. nestali vlastníctvom obce...“.
Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu správneho orgánu podľa ust. § 250j ods. 2 OSP rozhodnutie žalovaného zrušil. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania.
II.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 5.3.2014 uviedol, že podľa jeho právneho názoru prvostupňový správny orgán postupoval vecne správne, keď námietkam uvedeným v odvolaní, nevyhovel. Svoje rozhodnutie správne odôvodnil tým, že citované ustanovenie zákona č. 138/1991 Zb. nerieši priľahlé pozemky ale len pozemky zastavané so stavbami. Žalovaný tiež zdôrazňuje, že v rámci konania o ROEP, nebola zo strany žalobcu predložená žiadna listina v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., na základe ktorej by komisia odporučila správnemu orgánu zapísať vlastníctvo v prospech žalobcu, rovnako ju nepredložila ani neskôr prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý rozhodoval o námietke žalobcu proti zápisu schváleného registra.
Správne orgány môžu podľa žalovaného konať a rozhodovať podľa ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. len v prípade, ak sú údaje schváleného registra zapísané na LV v rozpore s údajmi v podkladoch predložených komisii pri zostavovaní registra podľa § 6 ods. 1 tohto zákona. Odvolací orgán takýto rozpor nezistil a keďže správny orgán nie je oprávnený riešiť vlastnícke spory, nemohol riešiť otázku vlastníctva k pozemkom spôsobom uvedeným v citovanom rozhodnutí NSSR.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dôvody uvedené v žalobe, opierajúce sa o ustanovenie zákona o správnom konaní, týkajúce sa spoľahlivého zistenia skutkového stavu, neobstoja, pretože správne orgány oboch stupňov zistili presne a úplne skutočný stav veci, nezistili rozpor medzi údajmi schváleného registra zapísanými na LV a údajmi v podkladoch predložených komisii.
Rovnako podľa žalovaného neobstojí poukazovanie na ustanovenie týkajúce sa povinnosti správnych orgánov rozhodovať o skutkovo zhodných či podobných prípadoch tak, aby nevznikali nedôvodné rozdiely a to z dôvodu, že rozhodnutie NSSR nie je rozhodnutím správneho orgánu. Najdôležitejšie však je, že správny orgán, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, nie je oprávnený rozhodovať vlastnícky spor, o aký ide v tomto prípade. Z týchto dôvodov navrhuje žalovaný žalobu zamietnuť.
III.
Krajský súd v Bratislave, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností v Bratislave zo dňa 16.12.2012, ktorým tento vo veci odvolania Slovenskej technickej univerzity v Bratislave proti rozhodnutiu bývalej Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, odboru katastrálnych konaní č. C-8-2/13/ROEP/Staré mesto zo dňa 23.9.2013 o nevyhovení námietky týkajúcej sa údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. D. C. - zápisu vlastníckeho práva k pozemku registra „Q.“
parcelné č. XXXX/X zapísanému na LV č. XXXX v prospech hlavného mesta SR Bratislavy, rozhodol podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil vyššie citované rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, odboru katastrálnych konaní zo dňa 23.9.2013, ktorým nebolo vyhovené námietke podanej žalobcom proti zápisu vlastníctva k pozemku.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, odbor katastrálnych konaní dňa 17.5.2013 obdržala od Slovenskej technickej univerzity v Bratislave podnet, na základe ktorého začala konanie o zmene schváleného registra v k.ú. D. C. vo veci zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti registra „Q.“ parcelné č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXXX v prospech hlavného mesta SR Bratislavy v celosti na základe § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Jedná sa o pozemok, ktorý je súčasťou areálu univerzity na E. ulici, ktorý je zastavaný stavbami vo vlastníctve univerzity. Pozemok parcelné č. XXXX/X je priľahlým pozemkom a tvorí spolu so stavbami jeden kompaktný celok. Žalobca svoju námietku odôvodnil tým, že pozemky, na ktorých sú umiestnené budovy, neprešli zo zákona do vlastníctva obce, preto ani pozemky, na ktorých sú stavby postavené, neprešli do vlastníctva obce, ale zostali vo vlastníctve štátu. Správa katastra prešetrila námietku žalobcu a svojím rozhodnutím zo dňa 23.9.2013 č. C-8-2/13/ROEP/Staré mesto rozhodla tak, že v súlade s ust. § 7 ods. 6 námietke nevyhovela. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností zo dňa 16.12.2013.
IV.
Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. b) OSP je rozhodnutie nepreskúmateľné, ak je nezrozumiteľné, alebo trpí nedostatkom dôvodov.
Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy v konaní boli vykonané.
Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. Správny poriadok v ust. § 47 ods. 3 ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami a návrhmi účastníka konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade.
Je nesporné, že týmto požiadavkám žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa názoru Krajského súdu v Bratislave jednoznačne nevyhovuje.
V prejednávanom prípade preskúmavané prvostupňové rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré sa obmedzuje len citáciu paragrafového znenia, bez ich riadneho zdôvodnenia, bez toho, aby bolo zrejmé, či sa žalovaný zaoberal otázkami, na ktoré upriamil pozornosť žalobca, bez odôvodnenia záverov žalovaného. Odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo správny orgán takto rozhodol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti navrhované žalobcom za nerozhodné, resp. nesprávne, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôvodov. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok.
Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je nesporné, že prvostupňový správny orgán nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia.
Správne konanie tvorí jeden celok, preto odvolací orgán (žalovaný) podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní, zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Odvolací správny orgán je povinný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, podľa ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku. Je povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa obmedziť iba na tie skutočnosti a dôkazy, na ktoré poukazuje odvolateľ. Pri preskúmaní rozhodnutia postupuje odvolací orgán nezávisle na konaní prvostupňového orgánu. Posudzuje vec samostatne z hľadiska tak skutkového, ako aj právneho hodnotenia veci, to znamená,
že z vlastného podnetu vykoná nové dôkazy, prípadne zopakuje dôkazy už vykonané, v záujme zistenia skutočného stavu veci.
Z dikcie ust. § 59 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní je zrejmé, že odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Naopak zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. Na základe obsahu preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia je možné konštatovať, že žalovaný ako odvolací správny orgán rovnako ako prvostupňový správny orgán nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia. V rozhodnutí nereagoval na všetky návrhy uvedené v námietkach žalobcu a druhostupňové rozhodnutie, rovnako ako prvostupňové rozhodnutie sa obmedzilo len na citáciu paragrafového znenia zákona bez náležitého odôvodnenia a správnej úvahy.
V odôvodnení rozhodnutia v konaní vedenom pod sp.zn. 5A 5/2002 NSS ČR uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vtedy: „....Ak je odôvodnenie rozhodnutia v rozpore s výrokom rozhodnutia, alebo rozhodnutiu chýba rozhodný dôvod pre výrok, bez ktorého nemožno dôjsť k uskutočnenému záveru, alebo rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich vyplývajúci alebo z hodnotenia dôkazov žiaden záver nevyplýva....“.
Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave postupoval podľa citovaného ustanovenia § 250j ods. 2 písm. b) OSP a preskúmavané rozhodnutie oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešný žalovaný nahradí žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- €.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.