Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sžrk-5-2019.pdf
PDF · 92.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sžrk/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a prof JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Slovenská technická univerzita v Bratislave, so sídlom Vazovova č. 5, 812 34 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Ružová dolina č. 27, Bratislava, za účasti: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/35/2014-106 zo dňa 5. decembra 2018, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania.
odôvodnenie:
I.
Konanie na orgáne verejnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím rozhodnutím č. Co 77/13-ZSe zo dňa 30.12.2013 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hl. m, SR Bratislavu, odboru katastrálnych konaní, č. C-8-3/13/ROEP/Staré Mesto z 23.09.2013 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplynulo, že prvostupňovým rozhodnutím bolo námietke sťažovateľa týkajúcej sa zápisu pozemku v prospech hlavného mesta SR Bratislavy čiastočne nevyhovené v časti týkajúcej sa pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X identického z časti s pozemkami registra „E“ parc. č. XXXXX o výmere 2.847 m2 a parc. č. XXXXX o výmere 2.414 m2 a čiastočne vyhovené v časti týkajúcej sa pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X identického z časti s pozemkom registra „E“ parc. č. XXXXX/X o výmere 762 m2 tak, že na LV č. XXXX na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve hl. m. SR Bratislavy boli opravené údaje schváleného registra a rozhodnuté o zrušení zápisu pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 6.023 m2 a zapísaní pozemkov registra „E“ parc. č. XXXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.847 m2 a parc. č. XXXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.414 m2 a na LV č. XXXX na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve STU rozhodla o zapísaní pozemku registra „E“ parc. č. XXXXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 762 m2. 3. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval vecne správne, keď nevyhovel námietke týkajúcej sa údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. W. Q. - zápisu vlastníckeho práva k pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X na LV č. XXXX v časti identického s pozemkami registra „E“ parc. č. XXXXX o výmere 2.847 m2 a parc. č. XXXXX o výmere 2.414
m2. V rámci konania o ROEP nebola zo strany sťažovateľa predložená žiadna listina v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., na základe ktorej by komisia odporučila správnemu orgánu zapísať vlastníctvo v prospech sťažovateľa, ani neskôr správnemu orgánu, ktorý rozhodoval o námietke proti zápisu schváleného registra.
II.
Konanie na krajskom súde
4. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, v ktorej namietal najmä postup správnych orgánov v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku, zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ako aj ustanoveniami zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, keď nepriznal pozemok parc. č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria v kat. území W. Q., na ktorom je umiestnená budova B. P. X. Z. so súp. č. XXXX do vlastníctva žalobcu ani vo výmere zastavanej stavbou. Nepriznanie vlastníctva k priľahlému pozemku, ktorý slúži ako prístupový pozemok k budove B. P. je v rozpore so stanoviskom Najvyššieho súdu SR č. 4 M Cdo 6/2008. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uvádzal že „nebola zo strany STU predložená žiadna listina v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., na základe ktorej by komisia odporučila správnemu orgánu zapísať vlastníctvo v prospech STU“ hoci takúto listinu vyhotovil Katastrálny úrad v Bratislave ešte v roku 1994. 5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/35/2014-48 zo dňa 28.10.2015 zrušil preskúmavané rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vyššie uvedený rozsudok bol na základe odvolania ďalšieho účastníka konania zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžr/69/2016 zo dňa 13.12.2017 a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. V nadväzujúcom konaní krajský súd, konajúc podľa ust. § 177 a nasl. Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“) zistil, že podanej správnej žalobe nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov. 6. Najmä poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžr/69/2016 zo dňa 13.12.2017, z ktorého vyplynulo, že pozemok registra „C“ KN parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6.023 m2 vznikol z častí pôvodných pozemkov parc. č. XXXXX, parc.č. XXXXX a parc. č. XXXXX/X. Vlastnícky režim týchto pôvodných pozemkov nebol rovnaký. Pôvodný pozemok parc. č. XXXXX/X bol zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, pôvodné k. ú. O., vo vlastníctve Bratislava Slobodné kráľovské mesto, pričom tento pozemok bol k 31.12.1949 vo vlastníctve obce. Na základe č. d. 692 bola 24.02.1955, bola podľa administratívnej dohody o prevode správy národného majetku poznamenaná zmena správy národného majetku na Obvodný národný výbor v Bratislave - Vinohrady. Podľa rozhodnutia finančného odboru Obvodného národného výboru Bratislava III -Vinohrady č. 3527/1961 bola 05.12.1961 poznamenaná správa pre Obvodný podnik bytového hospodárstva Bratislava III - Vinohrady. Obvodné podniky bytového hospodárstva zanikli bez likvidácie k 31.12.1971 a nahradili ich bytové podniky. Bytové podniky sa v roku 1989 transformovali na štátne podniky. Zakladateľská funkcia k nim prešla na základe príslušných ustanovení zákona SNR č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, na hlavné mesto SR Bratislavu. 7. Ďalej konštatoval, že prechod pozemkov parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX do vlastníctva ďalšieho účastníka konania nastal ex lege podľa § 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb., a to ku dňu účinnosti tohto zákona, t. j. k 1.5.1991. Ustanovenia §15a, § 15b a §15c boli prijaté až zákonom č. 306/1992 Zb., ktorým bol novelizovaný zák. č. 138/1991 Zb. Zákon č. 306/1992 Zb. nadobudol účinnosť dňa 25.06.1992, teda v čase, keď ďalší účastník konania už bol vlastníkom uvedených pozemkov od 1.5.1991. V prípade pôvodných pozemkov parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX nebolo preto možné aplikovať ust. § 15c ods. 1 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. Do úvahy neprichádzala ani aplikácia ustanovenia § 112 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, keďže označené pozemky boli k 01.01.2003 vo vlastníctve obce a nie štátu.
III.
Konanie na kasačnom súde
8. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g), h) a i) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a nerešpektoval
záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že
- pozemky registra „E“ parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX k. ú. W. Q. neprešli do vlastníctva pribratého účastníka z dôvodu aplikácie ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb.;
- pozemky registra „E“ parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX k. ú. W. Q. boli v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 369/1990 (23.11.1990) v trvalom užívaní sťažovateľa ako inej než štátnej organizácie, a preto v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1990 Zb. neprešli do vlastníctva pribratého účastníka, ale zostali vo vlastníctve štátu a následne prešli do vlastníctva sťažovateľa v zmysle ustanovenia § 112 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z.;
- krajský súd sa odklonil od záverov vyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/6/2008 zo dňa 29.04.2009;
- v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžr/69/2016 zo dňa 13.12.2017 bola konštatovaná nepreskúmateľnosť predchádzajúceho rozsudku krajského súdu, nie však nesprávnosť jeho výrokovej časti, preto krajský súd napadnutým rozsudkom (obsahujúcim výrok o zamietnutí správnej žaloby) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. 10. Pribratý účastník konania vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 03.05.2019 najmä uviedol, že sťažovateľ vo svojich doterajších podaniach odôvodňoval svoje vlastníctvo k dotknutým pozemkom ustanovením § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb., pričom ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. ako dôvod nadobudnutia vlastníctva uviedol až v kasačnej sťažnosti. Ďalej uviedol, že vzhľadom na v rámci ROEP predložené dokumenty prešlo vlastníctvo dotknutých pozemkov podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. na pribratého účastníka. Zároveň považoval skutkový a právny stav v prejednávanej právnej veci za odlišný a neumožňujúci krajskému súdu rozhodnúť identicky ako Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 4MCdo/6/2008 zo dňa 29.04.2009. 11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 06.05.2019 uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, s dôvodmi kasačnej sťažnosti sa nestotožňuje a navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
IV.
Právne závery kasačného súdu
12. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť. 13. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. októbra 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 14. Sťažovateľ odôvodnil uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. (nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom) tým, že pozemky registra „E“ parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX k. ú. W. Q. boli v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 369/1990 (23.11.1990) v trvalom užívaní sťažovateľa ako inej než štátnej organizácie, a preto v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1990 Zb. neprešli do vlastníctva pribratého účastníka. Podľa § 441 S.s.p. v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. 15. Z obsahu správnej žaloby kasačný súd zistil, že sťažovateľ nenamietal absentujúcu aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1990 Zb. Prvýkrát sťažovateľ svoje výhrady týmto smerom formuloval až v podanej kasačnej sťažnosti. 16. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca (sťažovateľ) považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 S.s.p. je správny
súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 17. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). Možno teda konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. 18. S uvedeným úzko súvisí ust. § 441 S.s.p., v zmysle ktorého v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. V zmysle § 441 S. s. p., novoty v kasačnom konaní zásadne nie sú prípustné, keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok a režim koncentrácie sporu nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt. Preto všetky skutočnosti a dôkazy tieto skutočnosti preukazujúce musí sťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pred krajským súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené musel kasačný súd konštatovať, že uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. nebol dôvodný. 19. Sťažovateľom namietaný odklon krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu nebol opodstatnený. V prvom rade sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti, napriek uplatneniu tohto dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. nevymedzil, od ktorého konkrétneho rozhodnutia kasačného súdu sa krajský súd odklonil. V tejto súvislosti kasačný súd pripomína, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou rozhodovacou praxou kasačného je nutné chápať doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a následne rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu v zmysle S.s.p. ako súdu kasačného. V súvislosti s týmto dôvodom kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/6/2008 zo dňa 29.04.2009, ktorý však v zmysle vyššie uvedeného nepredstavuje rozhodovaciu prax kasačného súdu (Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci rozhodoval o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. marca 2007 sp. zn. 4 Co 344/2005). Kasačný súd poukazuje na to, že S.s.p kladie na vymedzenie sťažnostných bodov prísne nároky (§ 440 ods. 1) pričom je upravené aj časové rozpätie v rámci ktorého je možné meniť a dopĺňať sťažnostné body, a to len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Z kasačnej sťažnosti musí byť jasné nielen to, z akých dôvodov sa rozhodnutie krajského súdu napadá, ale sťažovateľ musí uviesť aj to, na základe akých skutočností má za to, že tento dôvod kasačnej sťažnosti je daný, pritom nestačí len označenie domnelých vád rozhodnutia, z ktorých nevyplýva, ktorý dôvod kasačnej sťažnosti má na mysli. 20. Kasačný súd rovnako považoval za nedôvodné aj namietané nerešpektovanie záväzného právneho názoru, vysloveného v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžr/69/2016 zo dňa 13.12.2017 o odvolaní proti prv vydanému rozsudku krajského súdu sp. zn. 2S/35/2014 zo dňa 28.10.2015, ktorým boli rozhodnutia správnych orgánov zrušené. Vyššie citovaným uznesením Najvyššieho súdu bola konštatovaná nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu, z dôvodu ktorého ani nebolo možné dospieť k záveru o tom, či je jeho výrok vecne správny. Krajskému súdu vytkol, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s predchádzajúcim vlastníckym režimom tak, aby mohol náležitým spôsobom definovať právny režim predmetných pozemkov a na základe právnej úvahy aplikovať relevantnú právnu úpravu. 21. Je teda nepochybné, že v danom prípade najvyšší súd, preskúmavajúc napadnutý rozsudok krajského súdu nehodnotil vecnú správnosť jeho výrokovej časti, ale tento zrušil pre nepreskúmateľnosť, pričom zaviazal krajský súd, aby v ďalšom konaní opätovne prejednal vec v medziach podaného opravného prostriedku, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a vo veci opätovne rozhodol. Vyššie uvedeným právnym názorom sa krajský súd riadil, pričom sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti nenamietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
V.
22. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu žalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p. zamietol. Podľa § 461 S.s.p. platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 24. Ďalšiemu účastníkovi konania, kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli (§ 169 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.