Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/3/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej

veci navrhovateľa: M., nar. X. v M., naposledy bytom v zahraničí: M., t. č. Útvar policajného

zaistenia pre cudzincov, B., zast. Centrom právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova

18, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,

Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS:

MU-245-13/PO-Ž/2009 zo dňa 26. júna 2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. -35 zo dňa 13. októbra 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -35 zo dňa 13. októbra 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:

MU-245-13/PO-Ž/2009 zo dňa 26. júna 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1

a o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej

republiky, podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o neudelení doplnkovej

ochrany navrhovateľovi.

Krajský súd dospel k záveru, že odporca v napadnutom rozhodnutí správne

a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, t. j. že navrhovateľom

udávaný dôvod žiadosti nie je dôvodom pre udelenie azylu.

Krajský súd sa pri posudzovaní rozhodnutia odporcu podrobne zaoberal všetkými

námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že postup

odporcu ako aj jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

Krajský súd uviedol, že navrhovateľ svoje obavy z prenasledovania príslušníkmi

politickej strany PPP z dôvodu sympatií k politickej strane PLM-Q v konaní žiadnym

spôsobom nepreukázal a samotná prítomnosť obáv o svoj život bez objektivizácie

opodstatnenosti je pre rozhodnutie o azyle irelevantnou. Krajský súd poukázal na to,

že skutočnosti uvádzané navrhovateľom v opravnom prostriedku, a to o bojoch v Severných

oblastiach (zahŕňajú Gilgit a Balistan), FATA a Slobodnom Kašmíre a najmä v oblasti Svát

na severozápade krajiny a v okresoch Dolný Dir a Buner, odkiaľ utekajú pakistanskí civilisti

do bezpečia v iných častiach krajiny, svedčia o tom, že tieto oblasti síce susedia s oblasťou,

v ktorej býval navrhovateľ, no boje do danej lokality dosiaľ nezasiahli.

Krajský súd považoval odvolacie námietky navrhovateľa ohľadne nesprávneho

právneho posúdenia jeho žiadosti o udelenie azylu vo vzťahu k jeho tvrdeným politickým

dôvodom, za ničím nepodložené a neodôvodnené.

Krajský súd tiež poukázal na to, že z rozsudku Okresného súdu v Michalovciach

zo dňa 29.6.2009 zistil, že navrhovateľ bol odsúdený pre prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia na tom skutkovom základe, že napriek právoplatnému rozhodnutiu,

ktorým mu bol zakázaný vstup na územie SR do roku 2011 a bol administratívne vyhostený

z územia SR na Ukrajinu, presne nezisteného dňa opätovne mimo hraničný priechod

nelegálne prekročil štátnu hranicu SR, za čo mu bol uložený samostatný trest vyhostenia

z územia SR so zákazom vstupu na územie SR do 29.5.2011. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.6.2009.

Podľa krajského súdu uvedené skutočnosti a najmä rozsudok, ktorým mu bol uložený

trest vyhostenia, svedčia o účelovosti podania jeho žiadosti o azyl, resp. doplnkovú ochranu.

Odporca podľa krajského súdu postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu

nenašiel ani dôvod pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľovi podľa § 13a zákona

o azyle, preto dôvodne nepovažoval navrhovateľove dôvody za dôvody, pre ktoré by bol

navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia

v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi

neudelil azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany ako rozhodnutie vydané v súlade

so zákonom potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že naďalej trvá

na to, že v prípade návratu do Pakistanu bude čeliť reálnemu riziku utrpenia vážneho

a individuálneho ohrozenia.

Poukázal na to, že už v konaní pred odporcom tvrdil, že jeho otec a strýko sú

v Pakistane členmi politickej strany PML-Q. V marci sa k moci dostala politická strana PPP,

ktorá začala útočiť na členov a sympatizantov opozičných strán na všetkých tých, ktorí s ňou

pred voľbami nespolupracovali. Poukázal na to, že bezpečnostné riziko v Pakistane

preukazuje aj Odporúčanie MZV SR zo dňa 28.10.2009 občanom SR, zvážiť cesty

do Pakistanu, nakoľko podľa Odporúčania, „Teroristické útoky a násilie majú stúpajúcu

tendenciu a nie sú len teritoriálne obmedzené. Útok na civilné ciele je v súčasnosti možný

prakticky na ktoromkoľvek mieste územia Pakistanu. „

Navrhovateľ predložil správy BBC (zo dňa 16.10.2009), ako ďalšie dôkazy

na podporu svojich tvrdení, že zlá bezpečnostná situácia sa v súčasnosti netýka už iba určitých

území Pakistanu, ale postihuje už aj v minulosti relatívne bezpečné časti krajiny.

S poukazom na bezpečnostnú situáciu v krajine jeho pôvodu vyjadril obavy z návratu

do krajiny pôvodu.

Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie

odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že rozsudok krajského súdu

ako vecne správny navrhol potvrdiť. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že bol

prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Po vyhodnotení dostupných

správ o krajine pôvodu nebolo podľa odporcu preukázané, že by bol v prípade návratu

do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f/ zákona

o azyle.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2. februára 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť

preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle (účinného od 1.12.2008, ďalej len zákon

o azyle) ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných

alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce

vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl,

ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne

súhlasí.

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1) ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu

žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu

navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej, preto primárne v medziach

odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal

so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného

rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa, a obsahom správ

o krajine pôvodu (Správa o krajine – Prax v oblasti dodržiavania ľudských práv, vydaná

Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu zo dňa 25.2.2009, Informačná správa o krajine

pôvodu- Pakistan, vydaná Pohraničným úradom Veľkej Británie 16.4.2009 a portálu

www.business.cz aktualizovaného 20.4.2009), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal

súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré

navrhovateľ žiadal o udelenie azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľa

do krajiny pôvodu.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 9.6.2009 navrhovateľ uviedol,

že dôvodom jeho žiadosti o azyl boli problémy s členmi PPP. Nebol členom žiadnej politickej

strany, jeho otec a strýko boli sympatizantmi politickej strany PML-Q, neskôr uviedol, že boli

členmi tejto strany.

Na otázku, či mal v krajine pôvodu nejaké problémy s políciou, armádou alebo inými

štátnymi orgánmi, odpovedal, že osobne s nimi nemal žiadne problémy. Do krajiny pôvodu

sa nechce vrátiť, lebo sa obáva, že by mohol byť uväznený.

Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl, poukázal na to, že v jeho

prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle,

nakoľko v danom prípade absentuje samotný prvok prenasledovania, tak aj pôvodca

prenasledovania. Odporca pritom vychádzal z vyjadrení navrhovateľa, ktorý potvrdil,

že nemal žiadne problém s políciou, armádou či inými oficiálnymi orgánmi štátu. Na základe

jeho výpovede dospel odporca k záveru, že štátnymi orgánmi nemohol byť prenasledovaný.

Odporca v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že posúdil aj možnosť

prenasledovania z politických dôvodov, a to politickými stranami, ktoré ovládajú štát alebo

časť jeho územia. Podľa odporcu, mať iné politické názory ako vláda ešte samo o sebe nie je

dostatočným motívom na prijatie žiadosti o priznanie štatútu utečenca a žiadateľ musí

preukázať, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory, ktoré nie sú

tolerované vládnucim režimom pre svoju kritickosť voči politike a metódam režimu.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nebol členom žiadnej politickej strany a nevyvíjal žiadne

politické aktivity, nebol podľa odporcu dôvod, aby bol zo strany vládnucej politickej strany

nejakým spôsobom ohrozený. Tmu nasvedčuje skutočnosť, že nikdy neprišiel do kontaktu

s členmi PPP nebol počas pobytu v krajine nimi nikdy ohrozovaný.

Zo správ o krajine pôvodu podľa odporcu vyplynulo, že víťazmi parlamentných volieb

boli dve opozičné strany: Bhuttovej PPP a PML-N. Uvedené strany získali dostatok kresiel

na vytvorenie novej koaličnej vlády, následne však v auguste 2008 strana PML-N z koalície

kvôli sporu o znovuzvolenie sudcov vystúpila. Po tomto akte rezignoval z funkcie prezidenta

aj Mušarraf, novou hlavou štátu sa stal Asif Ali Zardári.

Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,

či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona

o azyle.

Odporca uviedol, že z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že nebolo nikdy proti nemu

vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý a nemal žiadne problémy so štátnymi

orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo

trest. V tejto súvislosti odporca poukázal na vyjadrenia Amnesty International, podľa ktorých

pristúpenie Pakistanu ku konvenciám OSN o ľudských právach je v súčasnej dobe kľúčovým

krokom k zaisteniu rešpektovania, uznania a ochrany ľudských práv v Pakistane pre všetkých

v súlade s medzinárodnými štandardami. Dňa 17.4.2008 Pakistan ratifikoval Dohovor

o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach a podpísal Medzinárodný dohovor

o občianskych a politických právach a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému,

neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestaniu.

Na základe uvedeného dospel odporca k záveru, že dodržiavanie ľudských práv

v Pakistane má výrazne stúpajúcu tendenciu, a teda v prípade navrhovateľa nie je dôvod

na poskytnutie doplnkovej ochrany.

Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu

navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,

pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne

vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca

vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie

azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú

celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj

vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu ja aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,

a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom

chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom

udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania

ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto

skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe

bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných

podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné

súhlasiť. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy zo strany prívržencov PPP,

s ktorými však podľa vlastného tvrdenia neprišiel nikdy do kontaktu. Preto záver odporcu,

ktorý si osvojil aj krajský súd, a to, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť obáv

z prenasledovania v danom prípade z politických dôvod, bol aj podľa odvolacieho súdu

správny.

Krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom prostriedku

a rovnako aj dôvodom, pre ktorý požiadal navrhovateľ o azyl. Vo veci doplnil dokazovanie

správami o krajine pôvodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi

závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil z čoho vyvodil svoj

záver zhodný so záverom odporcu o to, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť obáv

z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákona o azyle.

K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd žiadne námietky

a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Odvolací súd sa k námietke navrhovateľa, že krajský súd nevenoval náležitú

pozornosť jeho politickým dôvodom žiadosti o azyl považuje za dôležité zdôrazniť,

že samotná existencia navrhovateľových politických názorov, odlišných od vládnych, nie je

sama o sebe dostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ nepreukázal,

že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory. Tieto v konaní

pred odporcom rovnako ani v konaní pred súdom totiž nešpecifikoval. Keďže nebola splnená

podmienka poznania jeho politických názorov zo strany štátnych orgánov v krajine jeho

pôvodu, pretože v prípade navrhovateľa tieto neboli verejne proklamované, nebolo možné

za daných okolností sa domnievať, že došlo k prenasledovaniu navrhovateľa za politické

názory zo strany štátnych orgánov.

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací

súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho

pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,

ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané

či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej

ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,

teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie

101Sža/3/2010

inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej

miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.

V predmetnej veci neboli ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené

dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu

uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil.

Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné

považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne

správny podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a , tak, že navrhovateľovi, ktorý

nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 2. februára 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová