Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8SaZ/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobkyne 1/: W. R. G., nar. XX.XX.XXXX, H. príslušnosti, aktuálne s povolením na trvalý pobyt na neobmedzený čas č. M s platnosťou do XX.XX.XXXX na adrese: R. D. XXX, XXX XX R. D., Slovenská republika a jej maloletého syna žalobcu X/: O. G., nar. XX.XX.XXXX, H. príslušnosti, t. č. na základe povolenia na pobyt mimo C. tábora B. T. D. na území SR na adrese ako matka, zast. Liga za ľudské práva, o.z., so sídlom Račianska 80, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 18.11.2022 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-152-23/2022-Ž zo dňa 27.09.2022, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. ČAS: MU- PO-152-23/2022-Ž zo dňa 27.09.2022 vo výroku 2., ktorým žalovaný neposkytol doplnkovú ochranu žalobkyni W. R. G., nar. XX.XX.XXXX,. príslušnosti, C. národnosti, kresťanského vierovyznania, rozvedená, č. H. cestovného dokladu MP XXXXXXX, platného do XX.XX.XXXX, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí ul. W. č. XX, byt č. XXX, I., H., s povolením na trvalý pobyt na neobmedzený čas č. RC XXXXXXX, platným do XX.XX.XXXX . na adrese R. D. č. XXX, okres U., SR a jej maloletého syna O. G., nar. XX.XX.XXXX, v meste I., H. príslušnosti, C. národnosti, kresťanského vierovyznania, bez dokladu totožnosti, na adrese posledného trvalého pobytu v zahraničí i na súčasnej adrese ako matka, podľa z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Správna žaloba

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) sa , s odkazom na ust. , a , , , , , a o azyle (ďalej aj „ZoA“ alebo „zákon o azyle“) domáhali vynesenia rozsudku, ktorým by súd zrušil rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-152-23/2022- Ž zo dňa 27.09.2022, ktorým žalobkyni 1/ a jej maloletému synovi, žalobcovi 2/ (ďalej aj „“) podľa ust. zákona o azyle neudelil azyl z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“), neposkytol im doplnkovú ochranu podľa ust. a zákona o azyle, neudelil im azyl na účel zlúčenia rodiny podľa ust. a zákona o azyle a neposkytol im doplnkovú ochranu

na účel zlúčenia rodiny podľa ust. § 13c ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2. Žalobu odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci žalovaným a nedostatočným zistením skutkového stavu na riadne posúdenie veci. 3. V skutkových dôvodoch uviedli, že žalobkyňa 1/ požiadala dňa 21.04.2022 za seba aj za žalobcu 2/ o udelenie azylu na území SR, nakoľko sa z politických dôvodov nemôže vrátiť do krajiny pôvodu. V minulosti sa aktívne zúčastňovala demonštrácií namierených proti súčasnému režimu v Bielorusku a zároveň tým vyjadrovala podporu bieloruskej demokratickej opozícii. Svoje politické názory opakovane prezentovala aj verejne v médiách, čo potvrdila výtlačkami článkov rôznych internetových médií, ktoré zachytávali rozhovory s ňou, ako aj fotografiami, na ktorých je vidno ako počas protestov vystúpila s príhovorom smerovaným voči ďalším účastníkom protestu. 4. Počas vstupného pohovoru uviedla, že v roku 2016, po tom ako otehotnela, sa spolu so synom rozhodla presťahovať na Slovensko za svojím, dnes už bývalým manželom, občanom SR. Dcéra, O. R., štátna občianka SR, sa narodila XX.XX.XXXX. Na Slovensku im bol v zmysle ust. a nasl. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) udelený trvalý pobyt na päť rokov. Po uplynutí platnosti pobytových kariet sa žalobkyňa 1/ rozhodla, že spolu so žalobcom 2/ požiadajú o trvalý pobyt na neobmedzený čas v zmysle ust. . Žalobkyni 1/ bol dňa 02.11.2021 vydaný doklad o povolení na trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR č. M Žalobcovi 2/ však trvalý pobyt obnovený nebol z dôvodu uplynutia platnosti jeho cestovného dokladu. Žalobkyňa 1/ sa so žiadosťou o vydanie nového cestovného dokladu pre syna opakovane pokúsila kontaktovať Veľvyslanectvo Bieloruskej republiky v Bratislave, ale neúspešne. Veľvyslanectvo mu najskôr odmietlo vydať nový cestovný doklad s odôvodnením, že takýto doklad môžu vybaviť len z územia Bieloruska a na opakované žiadosti už odpoveď nedostala. 5. Žalobkyňa 1/ má obavy, že pri návrate do Bieloruska by bola spolu s deťmi prenasledovaná z politických dôvodov, a preto sa rozhodla na Slovensku požiadať o azyl. Po prezidentských voľbách v Bielorusku v roku 2020 sa rozhodla aktívne vyjadriť podporu demokratickej opozícii a nesúhlas s režimom Alexandra Lukašenka a na zhromaždení Bielorusov v Bratislave poskytla rozhovor pre internetové noviny „týždeň.sk, “ v ktorom sa kriticky vyjadrovala na adresu Lukašenkovho režimu, odmietla výsledky zmanipulovaných prezidentských volieb a odsúdila násilie páchané na jej krajanoch. Spolu s ďalšími bieloruskými ženami poskytla rozhovor aj pre internetové noviny „aktuality.sk,“ v ktorom sa vyjadrovala k zmiznutým občanom a politikom v Bielorusku, v tom zmysle, že aj keď aktuálne v Bielorusku nie je vojna, nie je tam bezpečne. 6. Počas pohovoru zdôraznila, že protestov sa nezúčastňovala len ako obyčajná účastníčka, ale vystupovala na pódiu ako rečníčka. V príhovoroch odmietala výsledky volieb, ktoré považuje za zmanipulované a pripomínala časté únosy bežných ľudí, ktorí sa zúčastnili na masových protestoch v Bielorusku. Na preukázanie týchto tvrdení predložila USB kľúč a vytlačené kópie jednotlivých článkov internetových denníkov, v ktorých sú zachytené predmetné rozhovory a aj fotografie, na ktorých je vyobrazená ako počas demonštrácie vystupuje na pódiu na podporu bieloruskej demokratickej opozície. Tiež uviedla, že jej obava z prenasledovania v prípade návratu do krajiny pôvodu je momentálne znásobená prebiehajúcou vojnou na Ukrajine, keďže zásadne nesúhlasí s Lukašenkovou podporou Ruska ako agresora v tejto vojne a poukázala na to, že v Bielorusku bol nedávno rozšírený trest smrti za pokus o teroristický čin, pričom obvineniam z takýchto skutkov čelia napríklad novinári. 7. Do pozornosti tiež dala, že keď sa občan Bieloruska po dlhšej dobe vracia z krajín EÚ do Bieloruska, je výborom štátnej bezpečnosti (KGB) považovaný za nedôveryhodného a musí podstúpiť niekoľkohodinové vyšetrovanie. Tieto vedomosti má z osobnej skúsenosti z rodinného prostredia, ktoré popísala počas pohovu. Vzhľadom k uvedeným dôvodom sa v prípade návratu do Bieloruska obáva prenasledovania z politických dôvodov, má strach, že by ju mohli zatknúť, odobrať jej deti a dať ich do detského domova a preto sa rozhodla požiadať na Slovensku o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej pre seba a svojho syna. 8. Ďalej namietala nesprávne právne posúdenie opodstatnenosti jej obáv z prenasledovania z dôvodu zastávania určitých politických názorov a nesprávne právne posúdenie hrozby vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Žalovaný ju vyhodnotil ako bežnú účastníčku protestov a dospel k záveru, že aktivity, ktoré vyvíjala, neboli natoľko významné a závažné, aby ju bolo možné zaradiť do kategórie osôb s rizikovým profilom, s čím sa nestotožnila, pretože podľa jej názoru sa dostala do pozornosti štátnych orgánov a zdôraznila, že v žiadnom prípade nie je bežnou účastníčkou protestov. 9. Súčasťou administratívneho spisu sú informácie o krajine pôvodu, ktoré do konania zabezpečil žalovaný, a ktoré na mnohých miestach potvrdzujú opodstatnenosť jej obáv z prenasledovania z

dôvodu zastávania politických názorov, konkrétne ide o informácie obsiahnuté v Materiály č. p.: MU- QDZS-2022/000370-004 zo dňa 17.06.2022. Okrem informácií, ktoré do konania zabezpečil žalovaný, žalobkyňa 1/ poukázala aj na ďalšie správy o krajine pôvodu, konkrétne: 1. Freedom House. Freedom in the World Report 2022 - Belarus, dostupné na: R. (cit. 18-11-2022), pracovný preklad z AJ, 2. HRW - Human Rights Watch. World Report 2022 - Belarus. Dostupné na: R. (cit. 18-11-2022), pracovný preklad z AJ a 3. UN High Commissioner for Human Rights. Situation of human rights in Belarus in the run-up to the 2020 presidential election and in its aftermath. March 9, 2022. Dostupné na: R. (cit. 18-11-2022), pracovný preklad z AJ. 10. Rozhodnutiu žalobkyňa 1/ vytýkala aj nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nestotožnil s konštatovaním právneho zástupcu, že bieloruská ambasáda v Bratislave odmietla vydať žalobcovi 2/ nový cestovný doklad a vyvíjala na žalobkyňu 1/ nátlak, aby sa vrátili do Bieloruska, nakoľko iba tam je možné vybaviť nový pas. Žalovaný ďalej odkázal na článok bieloruského média BeITA, podľa ktorého začali v roku 2021 bieloruské úrady vydávať nové biometrické identifikačné karty a pasy. Konštatoval, že „je možné, že bieloruské konzulárne úrady nemajú technické vybavenie, potrebné na vydávanie dokladov, na ktorých sú zaznamenané biometrické údaje“ a pripustil možnosť, že pracovníci bieloruskej ambasády v Bratislave povedali žalobkyni 1/, že nový pas pre žalobcu 2/ môže vybaviť iba na území Bieloruska, pretože vydať nový biometrický pas na ambasáde nebolo technicky možné. Podľa žalobkyne 1/ je uvedený záver žalovaného len jeho domnienkou, nakoľko administratívny spis neobsahuje žiadnu informáciu, ktorá by potvrdzovala, že bieloruská ambasáda v Bratislave nemá technické vybavenie potrebné na vydávanie tohto typu dokladov. Ide pritom o skutočnosť, ktorá môže mať v jej prípade zásadný význam. II. Vyjadrenie žalovaného 11. Dňa 30.12.2022 doručil žalovaný správnemu súdu vyjadrenie k správnej žalobe, napadnuté rozhodnutie označil za vecne správne a zákonné, a navrhol aby súd žalobu proti rozhodnutiu ČAS:MU- PO-152-23/2022-Ž zo dňa 27.09.2022 zamietol. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne 1/ v tom, že sa v minulosti aktívne zúčastňovala na demonštráciách, nakoľko protestu sa zúčastnila len bezprostredne po voľbách v Bielorusku, dňa 15.08.2020 na námestí SNP v Bratislave. Vychádzajúc z mediálne dostupných informácií, išlo o stretnutie niekoľkých desiatok občanov Bieloruska, ktorí takto chceli vyjadriť svoje znepokojenie nad udalosťami vo svojej krajine. Videozáznam, ktorý žalobkyňa 1/ predložila do konania na USB kľúči si podrobne preštudoval. Žalobkyňa 1/ na ňom anonymne, na kameru, odpovedá na položenú otázku moderátora, ako si myslí, že to „v Bielorusku dopadne.“ Žalovaný však zdôraznil, že tento záznam nie je verejne dostupný a žalobkyňa 1/ v ňom anonymne uviedla niekoľko viet. 12. Ďalej poukázal na skutočnosť, že jedine v rozhovore pre „aktuality.sk“ vystúpila žalobkyňa 1/ pod „nejakým menom“ a vyjadrila sa k povolebnej situácii v krajine pôvodu. Je to jej jediný prejav tohto druhu spojiteľný s jej menom, ktorý je publikovaný v slovenčine, pričom jej meno nie je uvedené korektne, pretože je uvedené meno „W.“ Po zadaní jej mena do internetového vyhľadávača sa neobjaví žiaden novinový článok, nijaká informácia k voľbám či všeobecne k politike v Bielorusku. Článok pre „aktuality.sk“ je v súvislosti so žalobkyňou 1/ možné vyhľadať iba vtedy, ak sa do vyhľadávača dá meno presne v tvare „W. D., teda vyskloňované podľa textu článku a s chybami v mene. Táto skutočnosť má podľa žalovaného význam pri úvahe, či by pôvodca prenasledovania bol spôsobilý vyhľadať tieto informácie o žalobkyni 1/ v zahraničí, v inom jazyku a s chybami v mene. Žalovaný je presvedčený, že pôvodca prenasledovania by nebol spôsobilý tieto informácie vyhľadať. 13. Žalovaný ďalej tvrdil, že verejne dostupný nie je ani záznam z koncertu na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, na verejne dostupnom facebookovom profile Freebelarus je len niekoľko fotografií z koncertu a na stránke „týždeň.sk“ je len informácia o tom, že koncert sa má konať. Je zrejmé, že bieloruskí štátni občania žijúci na Slovensku prežívali s emóciami voľby v Bielorusku v roku 2020 a udalosti, ktoré s nimi súviseli. Konanie žalobkyne 1/ však žalovaný nepovažuje za aktívne politické angažovanie sa, či zúčastňovanie sa na demonštráciách, ako sa to snaží predostrieť. Je presvedčený, že eventuálny pôvodca prenasledovania (štát) nemá vedomosť o odlišných politických názoroch žalobkyne 1/. Podľa príručky UNHCR, vedomosť zo strany eventuálneho pôvodcu prenasledovania je kľúčovým faktorom pre posúdenie či ide o utečenca sur place. Inštitút utečenca sur place v súvislosti so žalobkyňou 1/, resp. jej synom, je podľa žalovaného v tomto individuálnom prípade neaplikovateľný. 14. Žalovaný ďalej uviedol, že v rámci správnej úvahy pracoval v napadnutom rozhodnutí aj s možnosťou, že bieloruské štátne orgány budú mať vedomosť o politických názoroch žalobkyne 1/. Na strane 4-5 rozhodnutia rozoberá informácie o krajine pôvodu, ktoré môžu mať relevanciu pri vyhodnocovaní hrozby prenasledovania a osobitne hodnotí profily osôb, o ktorých sú z dostupných

zdrojov správy o tom, že o nich bieloruské bezpečnostné orgány majú skutočný záujem - o vodcov protestov, členov opozície, novinárov, aktivistov ľudsko-právnych organizácií, členov odborov, ktorí sa zúčastňovali nepovolených masových demonštrácií a známych športovcov. Neexistujú informácie o tom, že by v súvislosti s protivládnymi protestami z roku 2020 v Bielorusku boli stále vyhľadávaní a zatýkaní bývalí účastníci týchto protestov. Žalobkyňa 1/ naviac do profilu aktivistov či známych osobností nespadá a okrem toho sa v inkriminovanom roku 2020 na území Bieloruska ani nenachádzala a demonštrácií, na ktoré mali bieloruské štátne orgány dosah, sa nezúčastnila. 15. Intenzita protestov tých, voči ktorým boli zo strany štátnej moci vyvodené represálie, bola neporovnateľne odlišná od aktivity žalobkyne 1/, ktorú uskutočnila pred dvoma rokmi, a to mimo krajiny pôvodu. „Vyše hodinové“ vypočúvanie rodinného príslušníka bez následného postihu, ktorý sa vrátil po dlhšej dobe do Bieloruska, nepredstavuje podľa názoru žalovaného mieru možného prenasledovania. Podobne obavy žalobkyne 1/ o svoje deti po príchode do Bieloruska a ich umiestnenie do detského domova nepredstavujú vzhľadom na ďalšie okolnosti prípadu žalobkyne 1/ reálnu hrozbu. Aj obmedzenie prístupu vybaviť si cestovné doklady zo zahraničia, sa týka mnohých štátnych občanov Bieloruska. Je žiaľ „štandardné“, že štátne zastupiteľstvá Bieloruska v zahraničí nie sú ochotné vybaviť všetky žiadosti o cestovný doklad. Tento diskomfort však nie je namierený konkrétne proti žalobkyni 1/ a jej synovi a nespôsobuje vážne porušovanie ich základných ľudských práv. III. Výzva žalobcovi 16. Výzvou č. k. -36 zo dňa 03.01.2023 súd zaslal žalobcom vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 30.12.2022 s tým, že majú možnosť sa k nemu v lehote 15 dní od doručenia vyjadriť. Výzva bola doručená dňa 18.01.2023, však repliku nepodali. IV. Konanie na krajskom súde 17. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný ( a ) preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy podľa ust. , v spojení s ust. a vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia, postupu žalovaného v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba je čiastočne dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné vo výroku 2 (ust. ), ktorým žalovaný neposkytol žalobcom doplnkovú ochranu, zrušiť. Vo zvyšnej časti správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (ust. ). 18. Podľa , , (ďalej aj „“), správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 19. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 20. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 21. Podľa , a Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. V. Napadnuté rozhodnutie 22. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného, ktoré právne odôvodnil ust. , a , , , a , , , , a , , a a ZoA, s upriamením pozornosti na dôvody, pre ktoré žalobkyňa požiadala o udelenie

medzinárodnej ochrany súd zistil, že žalovaný žalobcom neudelil azyl, neposkytol im doplnkovú ochranu a neudelil im azyl ani neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny. 23. Dňa 21.04.2022 požiadala žalobkyňa 1/ pred pracovníkmi Oddelenia azylu policajného zboru Humenné pre seba a svojho maloletého syna o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Ako dôvod žiadosti uviedla, že do Bieloruska sa nemôžu vrátiť, pretože v minulosti v Bielorusku a po prezidentských voľbách v roku 2020 aj na území SR sa zúčastňovala protestov a v médiách vystupovala proti bieloruskému režimu. 24. Za účelom zdôvodnenia žiadosti bol so žalobkyňou 1/ dňa 13.05.2022 vykonaný pohovor, počas ktorého uviedla, že po skončení vysokoškolského štúdia na Bieloruskej štátnej technickej univerzite v roku 2008, niekoľko rokov pracovala v súkromnom sektore. V roku 2016 otehotnela a rozhodla sa, že sa aj so svojim synom presťahujú na územie SR za jej, teraz už bývalým manželom, I. R., občanom SR. Po príchode im boli na 5 rokov udelené povolenia na pobyty. Dňa 10.12.2016 sa jej narodilo dieťa, dcéra O. R., občianka SR, s ktorou zostala nejaký čas doma. V roku 2017 si založila živnosť, ktorú neskôr zrušila a od roku 2018 začala pracovať v súkromnom sektore. 25. Na jeseň roku 2019 si uvedomila, že synovi skončila platnosť povolenia na pobyt na území SR a zároveň platnosť bieloruského pasu, bez ktorého mu nebolo možné povolenie na pobyt predĺžiť, resp. zmeniť typ povolenia na trvalý pobyt na území SR. Preto na prelome rokov 2019/2020 kontaktovala Bieloruskú ambasádu v Bratislave, ktorej pracovníci ju informovali, že nový pas pre syna môže vybaviť len na území Bieloruska. Následne sa však z dôvodu prepuknutia pandémie COVID - 19 nič na ambasáde neriešilo. S ambasádou sa pokúšala elektronicky skontaktovať koncom roka 2021, aby zistila, či môže synovi vybaviť nový pas aj na ambasáde, aby nemuseli kvôli tomu cestovať do Bieloruska, na čo jej nikto z ambasády neodpovedal. 26. Do Bieloruska vycestovať nechcela, pretože sa obávala, že v prípade návratu bude zadržaná a prenasledovaná z politických dôvodov. Svoju obavu odôvodnila tým, že po prezidentských voľbách v Bielorusku v auguste 2020 na území SR verejne vyjadrovala svoj negatívny názor na znovuzvoleného bieloruského prezidenta Lukašenka. Keďže tieto voľby považovala za nespravodlivé a zmanipulované, zúčastnila sa zhromaždenia Bielorusov v Bratislave, kde sa pre internetové noviny „týždeň.sk“ vyjadrila, že si nepraje, aby si s Lukašenkom niekto „normálny“ podával ruky, že by mal byť všade považovaný za „personu non grata.“ O situácii a živote v Bielorusku sa spolu s inými Bieloruskami, žijúcimi na území SR, vyjadrila aj pre internetové noviny „aktuality.sk“ v zmysle, že Lukašenka už nemieni nazývať prezidentom, a že v Bielorusku nepohodlní občania a politici miznú bez stopy. Keďže po sporných voľbách prebiehali v Bielorusku masívne demonštrácie, pri ktorých dochádzalo k zatýkaniu demonštrantov a ona na území SR verejne vyjadrovala svoj negatívny názor na bieloruského prezidenta, obáva sa zatknutia v prípade návratu do Bieloruska. Tiež uviedla, že keď sa Bielorusi, žijúci určitú dobu v krajinách EÚ vracajú späť do Bieloruska, sú bezpečnostnými orgánmi považovaní za nedôveryhodné osoby. Ako príklad uviedla svojho príbuzného, ktorého pri návrate z Poľska vyše hodiny vypočúvala štátna bezpečnosť. Ako dôvod, pre ktorý požiadala o azyl aj za svojho syna uviedla, že keby ju pri návrate do Bieloruska zatkli, syna by jej odobrali a skončil by v detskom domove. Iné dôvody žiadosti o azyl neuviedla. 27. Žalovaný v rozhodnutí skonštatoval, že v súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 4. marca 1996 sa každá žiadosť o azyl skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie, pretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa. Z výpovede žalobkyne 1/ zrejmé, že v krajine pôvodu ani ona, ani jej syn, nečelili žiadnym problémom zo strany štátu či neštátnych pôvodcov. V Bielorusku nebola nikdy trestne stíhaná ani väznená a hoci sa už počas štúdia v Bielorusku zúčastňovala protirežimových protestov, podľa jej vlastných slov neboli voči obyvateľom také represie, ako nastali po prezidentských voľbách v auguste 2020 a neboli ani také podmienky, aby sa organizovali masové protesty. Vzhľadom k uvedenému, ako aj k tomu, že pred vycestovaním na územie SR musela predložiť výpis registra trestov, ktorý mala bez záznamu, pretože ako sama uviedla nikdy nerobila nezákonné veci, žalovaný skonštatoval, že v Bielorusku sa ani nikdy verejne politicky neangažovala. Pred vycestovaním z krajiny pôvodu objektívne nebola vystavená žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu či neštátnych zložiek. Bielorusko aj so synom opustila dobrovoľne a legálne, aby na území SR mohla žiť spolu so svojim vtedajším manželom, s ktorým čakala dieťa. 28. Žalovaný žalobcov posudzoval aj ako žiadateľov „sur place,“ pričom poukázal na materiál UNHCR. Z informácií žalovaného o Bielorusku vyplynulo, že v súvislosti s protivládnymi protestami z augusta 2020 sa v mediálnych zdrojoch najčastejšie objavili správy o trestnom stíhaní a odsúdení opozičných politických aktivistov alebo novinárov v samotnom Bielorusku. Napr. vo februári 2021 boli odsúdené dve bieloruské reportérky za údajnú participáciu na organizácii protestov narúšajúcich verený poriadok; v decembri 2021 bol na 11 rokov odsúdený podporovateľ protivládnych protestov za to, že na sociálnych

sieťach podnecoval občanov na účasť na protestoch; v auguste 2021 štátne orgány zatkli vo viacerých bieloruských mestách najmenej 20 členov bieloruského politického disentu. 29. Hoci po sporných prezidentských voľbách polícia od augusta do decembra 2020 zadržala za účasť na nepovolených demonštráciách viac ako 30 000 osôb a voči prevažnej väčšine zadržaných vzniesla obvinenia, ich výsledkom boli zvyčajne pokuty, krátkodobé tresty odňatia slobody na 10 - 15 dní, prípadne oboje. Polícia od 09.08.2020 do decembra 2020 začala najmenej 900 trestných konaní proti demonštrantom a novinárom, v niektorých prípadoch súdy za podpálenie policajných vozidiel a poškodenie administratívnej budovy odsúdili účastníkov demonštrácií na dlhé tresty odňatia slobody (18-20 rokov). 30. V rozhodnutí žalovaný ďalej poukázal na správy o nátlaku a obťažovaní Bielorusov mimo krajiny, ako aj na správy, že bieloruské orgány sa pokúšali vyvíjať bilaterálny nátlak na Litvu a Rusko, aby prijali negatívne opatrenia voči Bielorusom, ktorí utiekli z krajiny (konkrétne na prípad bieloruskej šprintérky, počas olympijských hier v Tokiu, prípad opozičnej prezidentskej kandidátky G. a majstra sveta v kickboxe Z. Y.). 31. Žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa 1/ sa síce po sporných prezidentských voľbách zúčastnila na území SR zhromaždenia na podporu demokratizačného procesu v Bielorusku a do médií sa kriticky vyjadrila na adresu prezidenta Lukašenka, ale profily tých Bielorusov, o ktorých majú bieloruské bezpečnostné orgány skutočný záujem, teda vodcovia protestov, členovia opozície, novinári, aktivisti ľudsko-právnych organizácií, členovia odborov, ktorí sa zúčastňovali nepovolených masových demonštrácií, prípadne známi športovci, ani v jednom nezodpovedajú profilu žalobkyne 1/. Žalovaný preto zastáva názor, že jej obava z možného prenasledovania z dôvodu opozičného politického názoru je neopodstatnená. Tiež zdôraznil, že pokiaľ po voľbách v Bielorusku došlo k zadržaniu aj bežných účastníkov nepovolených protestov, prevažná väčšina z nich dostala peňažné pokuty, prípadne krátkodobé tresty. A keďže aktuálne (rok 2022) nie sú informácie o tom, že by v súvislosti s protivládnymi protestami z roku 2020 boli v samotnom Bielorusku naďalej vyhľadávaní a zatýkaní bývalí účastníci týchto protestov (netýka sa to opozičných lídrov, organizátorov alebo známych aktivistov), nie je dôvod sa domnievať a nie sú ani informácie o tom, že by bieloruské orgány aktívne zisťovali politické názory svojich občanov, žijúcich v zahraničí, ako je to v prípade žalobkyne 1/. Dôvody žiadosti o azyl, teda obava pred možným prenasledovaním titulom opozičného politického názoru žalobkyne 1/, prezentovaného mimo územia Bieloruska, sú aj z hľadiska možnosti udelenia azylu v zmysle ust. § 8 zákona o azyle, ako žiadateľky „sur place“, neopodstatnené. 32. Ako ďalší dôvod žiadosti o azyl uviedla žalobkyňa 1/ obavu z toho, že Bielorusi, ktorí určitý čas žili v EÚ, sú pri návrate do domovskej krajiny považovaní za nedôveryhodné osoby, pričom ako príklad uviedla svojho príbuzného, ktorého pri návrate z Poľska viac ako hodinu vypočúvala štátna bezpečnosť. Z relevantných informácií žalovaného sa však nepotvrdilo, že by bol legálny pobyt bieloruských občanov v krajinách EÚ podľa bieloruskej legislatívy kriminalizovaný, pričom odkázal na správu Ministerstva zahraničných vecí USA o stave ľudských práv v Bielorusku za rok 2021. V dostupných zdrojoch sa neobjavujú ani informácie o tom, že by samotné požiadanie o medzinárodnú ochranu bieloruskými občanmi v zahraničí bolo podľa bieloruskej legislatívy trestným činom. Na základe uvedených skutočností vyhodnotil žalovaný aj tento dôvod žiadosti o azyl ako neopodstatnený. 33. K dôvodu, pre ktorý žalobkyňa požiadala o azyl aj za svojho syna, že v prípade jej zatknutia by skončil v detskom domove, žalovaný uviedol, že tento nespĺňa žiaden zo znakov prenasledovania tak, ako to vyplýva z ust. zákona o azyle, je mimo rámca ust. zákona o azyle a nespadá medzi azylovo relevantné dôvody. 34. Na základe komplexného posúdenia žiadosti a všetkých relevantných informácií dospel migračný úrad k záveru, že , neboli v krajine pôvodu prenasledovaní z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v ust. zákona o azyle. 35. Žalovaný ďalej podľa ust. zákona o azyle posúdil, či spĺňajú podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Pre objektívne posúdenie reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade ich návratu do krajiny pôvodu si zabezpečil aktuálne informácie o situácii v Bielorusku, so zameraním na Minskú oblasť, odkiaľ obaja pochádzajú a následne stručne opísal uplatňovanie trestu smrti v Bielorusku. Podotkol, že dňa 01.03.1994 bolo prijaté rozhodnutie vyhlásiť ženy za nespôsobilé na trest smrti a od januára 2001 platí to isté pre osoby, ktoré v čase spáchania trestného činu nedosiahli 18 rokov alebo v čase vynesenia rozsudku mali viac ako 65 rokov. Žalobkyni 1/ a ani žalobcovi 2/ tak v prípade ich návratu do krajiny pôvodu hrozba vážneho bezprávia z dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu nehrozí.

36. Počas pobytu v krajine pôvodu žalobkyňa 1/ nikdy nečelila mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu a v Bielorusku nikdy nerobila nezákonné veci. Z informácií žalovaného vyplynulo, že aktuálne ani v samotnom Bielorusku, nie sú v súvislosti s protivládnymi protestami z roku 2020, naďalej vyhľadávaní a zatýkaní ich bývalí bežní účastníci a nie tak dôvodné sa domnievať, že by tomu tak mohlo byť v prípade žalobkyne 1/. Obdobne možno skonštatovať, že ani žalobcovi 2/, v prípade návratu do Bieloruska, táto forma vážneho bezprávia, už len vzhľadom na jeho nízky vek, objektívne nehrozí. 37. K tretej forme vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu žalovaný uviedol, žalobcom ani táto forma vážneho bezprávia v prípade ich návratu do krajiny pôvodu nehrozí, pretože v Bielorusku aktuálne žiaden ozbrojený konflikt neprebieha. Bieloruské štátne orgány síce podporujú vpád Ruska na Ukrajinu a v krajine prebiehajú ruské vojenské manévre, čo zvýšilo hrozbu konfliktu v oblastiach bieloruských hraníc, kde sa nachádzajú ruské a bieloruské vojenské jednotky a technika, situácia v Minsku a v ďalších veľkých mestách je však pokojná. 38. Vzhľadom k uvedenému rozhodol žalovaný tak, že doplnkovú ochranu podľa ust. § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalobcom neposkytol. 39. Neudelil im ani azyl na účel zlúčenia rodiny podľa ust. § 13 ods. 1 písm. b/ a 20 ods. 5 zákona o azyle, nakoľko v ich prípade neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa ust. § 10 zákona o azyle, teda za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, pretože nemajú na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohli po splnení zákonných podmienok zlúčiť. 40. Ani podmienka zlúčenia rodiny v zmysle ust. § 13b zákona o azyle nebola splnená, nakoľko na území SR nemajú žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohli po splnení zákonných podmienok zlúčiť, a preto im doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa ust. § 13c ods. 1 písm. b/ a 20 ods. 5 zákona o azyle, neposkytol. 41. V závere rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že pred vydaním rozhodnutia sa právny zástupca žalobcov, oboznámil s kompletným spisovým materiálom a zaslal stanovisko, v ktorom zhrnul prípad a obavu žalobkyne 1/ tak, ako uviedla počas pohovoru. Do konania predložil informácie o krajine pôvodu, ktoré mapujú situáciu počas a po voľbách v Bielorusku v roku 2020. Na základe týchto informácií právny zástupca dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov zastávania určitých politických názorov. V jej prípade nejde o bežnú účastníčku protestov, ale o politicky exponovanú osobu. Žalobca 2/, ako rodinný príslušník, sa skôr či neskôr stane obeťou prenasledovania pre opozičné názory jeho matky. Poukázal tiež na to, že Bieloruská ambasáda v Bratislave odmietla synovi žalobkyne 1/ vydať nový cestovný doklad a vyvíjala na ňu nátlak, aby sa vrátili do Bieloruska, nakoľko iba tam je možné vybaviť nový pas pre syna. . 42. Žalovaný v rozhodnutí skonštatoval, že skutočnosti uvedené v stanovisku splnomocneného právneho zástupcu vzal na vedomie a pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti o azyl sa nimi zaoberal. K predloženým informáciam o Bielorusku poznamenal, že sa zhodujú s ním zabezpečenými informáciami do konania o situácii v Bielorusku po sporných prezidentských voľbách v auguste 2020, na základe ktorých vyhodnotil obavu žalobcov z prenasledovania za neopodstatnenú. Bieloruské štátne orgány sa po voľbách v auguste 2020 skutočne zamerali na politicky exponované osoby z radov kandidátov na prezidenta, odborníkov z kultúrnej oblasti, akademikov, divadelné súbory, športovcov, lekárov, verejne známe osoby, organizátorov nepovolených protestov a teda vodcov, členov opozície, novinárov alebo aktivistov ľudsko-právnych organizácií, čo však nie je prípad žiadateľky, ktorú za politicky exponovanú osobu nepovažuje. 43. Migračný úrad sa ďalej nestotožnil ani s konštatovaním právneho zástupcu, že bieloruská ambasáda v Bratislave odmietla vydať synovi žiadateľky nový cestovný doklad a vyvíjala na ňu nátlak, aby sa vrátili do Bieloruska, nakoľko iba tam je možné vybaviť nový pas a odkázal pritom na správu MZV USA o dodržiavaní ľudských práv v Bielorusku za rok 2021 a článok bieloruského média BelTA, v roku 2021 začali bieloruské úrady vydávať nové biometrické identifikačné karty a pasy. Uviedol, že bieloruské konzulárne úrady zrejme nemajú technické vybavenie, potrebné na vydávanie dokladov, na ktorých sú zaznamenané biometrické údaje. Z uvedeného je teda zrejmé, prečo pracovníci bieloruskej ambasády v Bratislave žiadateľke povedali, že nový pas pre syna môže vybaviť iba na území Bieloruska, pretože vydať nový biometrický pas na ambasáde nebolo technicky možné. VI. Právne posúdenie správneho súdu 44. Dohovor OSN z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej aj „Ženevský dohovor“) definuje utečenca ako každú osobu, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov a nemôže prijať alebo v dôsledku

uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť. Ženevský dohovor upravuje nielen to, kto je utečencom, ale aj základné práva utečencov, ktoré štáty musia dodržiavať. Zaviedol tri zásady, ktoré sú pre utečencov najdôležitejšími ochrannými prvkami a tými sú právo byť uznaný za utečenca, ochrana pred potrestaním za neoprávnené prekročenie štátnych hraníc a právo nebyť navrátený do krajiny, kde by utečencom hrozilo prenasledovanie (tzv. princíp non-refoulement). 45. Konanie o udelenie azylu na území SR prebieha vo väzbe na splnenie podmienok taxatívne uvedených v ust. zákona o azyle, ako zákonného vyjadrenia ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta ). Právo na azyl je právom len cudzinca a to takého, ktorý bol mimo územia SR prenasledovaný kvôli uplatňovaniu politických práv a priznáva sa v rozsahu dvoch kumulatívnych materiálnych podmienok. Prvou je prenasledovanie, druhou je uplatnenie politických práv a slobôd. Prvou podmienkou sa zaručuje ochrana až vo fáze reálneho prenasledovania a na jej splnenie nestačí ohrozenie, resp. možnosť, že osoba bude v kratšej alebo vzdialenejšej budúcnosti ohrozená prenasledovaním. Druhá podmienka práva na azyl je splnená, ak žiadateľ o azyl uplatnil slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania, slobodu združovania, volebné právo alebo právo na odpor a za to je v zahraničí prenasledovaný. Udelenie azylu podľa ZoA je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti definovanej v zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. 46. V správnej žalobe žiadali zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, so vznesením námietky nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 47. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. 48. Podľa zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 49. Podľa. zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia, vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, v neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v , konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 50. Podľa zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 51. Ustanovenie zákona o azyle definujúce konkrétne situácie, ktoré je možné považovať za prenasledovanie, nie je možné na prípad žalobcov aplikovať bez predchádzajúceho splnenia základnej podmienky ako predpokladu udelenia azylu, a tou je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania

z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine (§ 8 ZoA). Za prenasledovanie v zmysle ust. § 8 zákona o azyle je možné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou. V súvislosti s uvedeným dáva súd do pozornosti, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou, ktorá vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pravdivosť jeho tvrdení a dôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie ukotvené a je povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede vyvracajú alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry NS SR (napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 09.04.2013). 52. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že v prípade žalobcov nebol ani jeden z uvedených predpokladov potvrdený a z ničoho nemožno samotnú existenciu obáv z prenasledovania ani vydedukovať. Podľa rozsudku NS SR, sp. zn. „môžu byť za prenasledovanie považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojím charakterom alebo opakovaním sa, musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v čl. 1A Ženevského dohovoru, teda z príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politickým názorom. Ohrozenie slobody alebo života z vyššie uvedených dôvodov predstavuje perzekúciu, t.j. činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru, vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, ak je úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť potrebnú ochranu perzekvovaných.“ 53. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania (ako skutočnosti definovanej v ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle) alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR, sp. zn. ). 54. Žalobkyňa 1/ požiadala o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy, že v prípade návratu do krajiny pôvodu bude zadržaná a prenasledovaná z politických dôvodov. Počas pohovoru dňa 21.04.2022 uviedla, že so synom nečelili žiadnym problémom zo strany štátu či neštátnych pôvodcov, v Bielorusku nebola nikdy trestne stíhaná ani väznená. Svoju obavu z prenasledovania odôvodnila tým, že po prezidentských voľbách v Bielorusku v auguste 2020 na území SR verejne vyjadrovala svoj negatívny názor na znovuzvoleného bieloruského prezidenta Lukašenka. Keďže tieto voľby považovala za nespravodlivé a zmanipulované, zúčastnila sa zhromaždenia Bielorusov v Bratislave, kde sa pre internetové noviny „týždeň.sk“ vyjadrila, že si nepraje, aby si s Lukašenkom niekto „normálny“ podával ruky, že by mal byť Lukašenko všade považovaný za „personu non grata“. O situácii a živote v Bielorusku sa spolu s inými Bieloruskami, žijúcimi na území SR, vyjadrila aj pre internetové noviny „aktuality.sk“ v zmysle, že Lukašenka už nemieni nazývať prezidentom, a že v Bielorusku nepohodlní občania a politici miznú bez stopy. Obáva sa toho, že aj ona by bola v prípade návratu do Bieloruska zatknutá. Ako dôvod, pre ktorý požiadala o azyl aj za svojho syna uviedla, že keby ju pri návrate do Bieloruska zatkli, syna by jej odobrali a skončil by v detskom domove. Iné dôvody žiadosti o azyl neuviedla. 55. K svojmu sociálnemu profilu uviedla, že po skončení vysokoškolského štúdia na Bieloruskej štátnej technickej univerzite v roku 2008 niekoľko rokov pracovala v súkromnom sektore. V roku 2016 otehotnela a rozhodla sa, že sa so svojim synom presťahujú na územie SR za jej, teraz už bývalým manželom, I., občanom SR. Po príchode im boli na 5 rokov udelené povolenia na pobyt. Keď sa jej 10.12.2016 narodilo dieťa, dcéra O. R., občianka SR, ostala s ňou nejaký čas doma. V roku 2017 si založila živnosť, ktorú neskôr zrušila a od roku 2018 začala pracovať v súkromnom sektore. Niekedy na jeseň roku 2019 si uvedomila, že synovi skončila platnosť povolenia na pobyt na území SR a súčasne aj platnosť bieloruského pasu, bez ktorého nebolo možné povolenie na pobyt predĺžiť, resp. zmeniť typ povolenia na trvalý pobyt na území SR. Aby zistila, ako má v tejto situácii postupovať, na prelome rokov 2019/2020 zatelefonovala na bieloruskú ambasádu v Bratislave, na čo ju jej pracovníci informovali, že nový pas pre syna môže vybaviť len na území Bieloruska. Následne sa však z dôvodu pandémie COVID-19 na ambasáde nič neriešilo. Keďže do Bieloruska vycestovať nechcela, koncom roka 2021 sa opäť pokúšala

elektronicky skontaktovať s ambasádou, či môže synovi vybaviť nový pas aj na ambasáde, nikto jej však neodpovedal. 56. Správny súd akcentuje, že inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, upravené zákonom o azyle. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) v rozsudku sp. zn. zo dňa 25.03.2015 konštatuje: „Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané.“ V obdobnom rozsudku sp. zn. zo dňa 23.09.2014 NS SR konštatoval: „Azyl je výnimočný inštitút, konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených, pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom. (...) Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.“ 57. Azyl je teda špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, t.j. opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov. vycestovali z Bieloruska na Slovensko legálne. Nakoľko sa žalobkyni 1/ nepodarilo na Veľvyslanectve Bieloruskej republiky na Slovensku vybaviť svojmu synovi, žalobcovi 2/, bieloruský pas, ktorý je potrebný na následné vybavenie povolenia na pobyt na území SR, požiadala o udelenie medzinárodnej ochrany na území SR. Žalovaný dospel k záveru, že krajinu pôvodu opustili bez toho, že by tam boli alebo v prípade návratu mohli byť prenasledovaní z dôvodu ich rasy, národnosti, náboženského alebo politického presvedčenia alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v ust. zákona o azyle, z dôvodu čoho im azyl neudelil. 58. Za účelom objektívneho posúdenia žiadosti žalobcu využil žalovaný informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Bielorusko č. p.: MU-ODZS-2022/000370-004 zo dňa 17.06.2022, č. p.: MU-ODZS-2022/000370-006 zo dňa 30.06.2022, ďalšie informácie z verejne dostupných zdrojov, ako aj informácie poskytnuté právnym zástupcom, ktoré opodstatnenosť obáv žalobcu vyvracajú. Informácie, ktoré si v rámci konania zadovážil, potvrdzujú nepokoje v súvislosti s politickou situáciou v Bielorusku po prezidentských voľbách v roku 2020. Pri preukázaní opodstatnenosti obáv z prenasledovania je potrebné v konaní skúmať mieru takéhoto strachu, a to v súvislosti s rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením žalobcu alebo jeho príslušnosťou k určitej sociálnej skupine tak, ako je to uvedené v ust. zákona o azyle. 59. Základ argumentácie žalobcov spočíval v účasti žalobkyne 1/ na protivládnych protestoch. Je všeobecne známou skutočnosťou, že v súvislosti s protivládnymi protestami z augusta 2020 v Bielorusku, sa v mediálnych zdrojoch objavili správy o trestnom stíhaní a odsúdení opozičných politických aktivistov alebo novinárov. Išlo však o Bielorusov, o ktorých majú bieloruské bezpečnostné orgány skutočný záujem, teda vodcovia protestov, členovia opozície, novinári, aktivisti ľudsko-právnych organizácií, členovia odborov, ktorí sa zúčastňovali nepovolených masových demonštrácií, prípadne známi športovci. Súd v tejto súvislosti akcentuje, že žalobkyňu nemožno ani pod jednu z uvedených skupín podradiť, a preto jej obava z možného prenasledovania z dôvodu zastávania opozičného politického názoru, je neopodstatnená. 60. Zo správ o krajine pôvodu vyplýva, že ak po voľbách v Bielorusku došlo k zadržaniu aj bežných účastníkov nepovolených protestov, prevažná väčšina z nich dostala peňažné pokuty, prípadne krátkodobé tresty. Aktuálne nie sú za rok 2022 informácie o tom, že by v súvislosti s protivládnymi protestami z roku 2020 boli v samotnom Bielorusku naďalej vyhľadávaní a zatýkaní bývalí účastníci týchto protestov (netýka sa to opozičných lídrov, organizátorov alebo známych aktivistov), nie je dôvod domnievať sa a nie sú ani informácie o tom, že by bieloruské orgány aktívne zisťovali politické názory svojich občanov, žijúcich v zahraničí, teda napr. samotných žalobcov. Súd konštatuje, že zadržanie bežných účastníkov nepovolených protestov môže vyvolávať v osobe žiadateľa subjektívny strach, ochranu pred ktorým však možno mať zabezpečenú udelením doplnkovej ochrany. 61. Zo skutočností uvedených žalobkyňou 1/ rezultuje, že pred opustením krajiny pôvodu nečelili žiadnemu konaniu, ktoré by im spôsobovalo vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbehu rôznych takých opatrení, ktoré by ich postihovali podobným spôsobom, tzn. nečelili žiadnemu fyzickému ani psychickému násiliu, žiadnym diskriminačným opatreniam, trestu či trestnému konaniu a pod., a neexistujú objektívne dôvody konštatovať, že by im akákoľvek forma prenasledovania

vyplývajúca z ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla hroziť, a to či už zo strany štátu alebo neštátnych aktérov, pre ich pôsobenia mimo krajiny pôvodu. 62. NS SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 02.10.2010 zaujal stanovisko, podľa ktorého: „Samotná existencia navrhovateľových politických názorov, odlišných od vládnych, nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ nepreukázal, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory. Tieto v konaní pred odporcom, rovnako ani v konaní pred súdom totiž nešpecifikoval. Keďže nebola splnená podmienka poznania jeho politických názorov zo strany štátnych orgánov v krajine jeho pôvodu, pretože v prípade navrhovateľa tieto neboli verejne proklamované, nebolo možné za daných okolností sa domnievať, že došlo k prenasledovaniu navrhovateľa za politické názory zo strany štátnych organov.“ 63. V obdobnom rozsudku sp. zn. zo dňa 22.10.2019 NS SR, skonštatoval: „aj v prípade, že by sťažovateľ odlišné politické názory mal, tieto v žiadnom prípade neprezentoval. Na druhej strane, ani v zmysle ust. , pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.“ V rozsudku NS SR ďalej konštatoval: „Podstatný význam pri posudzovaní nároku na udelenie štatútu utečenca zohrávajú individuálne okolnosti prípadu konkrétneho žiadateľa. Samotná domnienka, že osoba s prisudzovaným politickým názorom môže potrebovať medzinárodnú ochranu, je preto nedostatočná pre udelenie azylu. V danom prípade nič nenasvedčovalo tomu, že by sťažovateľ v krajine pôvodu čelil prenasledovaniu v súvislosti s vnímaným (prisudzovaným) politickým názorom, nakoľko počas pobytu v Afganistane ho nekonfrontoval nijaký subjekt, či už fyzická osoba alebo predstavitelia Talibanu a nečelil v krajine nijakým reálnym problémom (...). Neexistuje indícia, ktorá by čo i len naznačovala, že mu bolo spoločnosťou, respektíve časťou spoločnosti prisudzované nejaké politické presvedčenie, či názor.“ 64. Uvedené možno vztiahnuť aj na žalobkyňu 1/, ktorá nikdy nečelila prenasledovaniu spojenému s prisudzovanými politickými názormi, za takéto názory nebola konfrontovaná štátnou mocou či neštátnymi subjektami. Súd konštatuje, že žalobcami prezentované dôvody žiadosti o medzinárodnú ochranu nemožno považovať za relevantné na posúdenie ani v zmysle ust. zákona o azyle, nakoľko nie sú podraditeľné pod pojem prenasledovania ani z jedného z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení. Nijako totiž nekorešpondujú s ich rasou, národnosťou, náboženstvom, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či politickým názorom a pod. 65. Podľa zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 66. Podľa zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v alebo . 67. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiadúce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase, než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie, či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa a z nich je potrebné vychádzať. 68. Na doplnenie správny súd konštatuje, že inštitút azylu a doplnkovej ochrany nie je zhodný, a rovnaké nie sú ani podmienky, ktoré musí cudzinec na ich udelenie splniť. Zatiaľ čo účelom udelenia azylu je ochrana cudzinca pred jeho prenasledovaním, doplnková ochrana má cudzinca chrániť pred vážnym bezprávím. Prenasledovanie a vážne bezprávie sa od seba líšia svojim obsahovým vymedzením. Ide najmä o rôznu intenzitu ujmy hroziacej cudzincovi v krajine jeho pôvodu, ako aj o rôznu mieru preukázania hroziacej ujmy. Kým v prípade azylu je potrebné preukázať opodstatnenosť obáv žiadateľa z ujmy, tak pri doplnkovej ochrane postačujú vážne dôvody domnievať sa, že v prípade návratu žiadateľa do krajiny pôvodu existuje reálna hrozba tejto ujmy. Ďalším rozdielom je aj rozsah základných práv a oprávnených záujmov, ktorý je pri ochrane pred prenasledovaním podstatne širší ako v prípade ochrany pred vážnym bezprávím. Z uvedených dôvodov nemožno zamieňať podmienky na udelenie doplnkovej ochrany s podmienkami na udelenie azylu. 69. Výrokom 2. napadnutého rozhodnutia žalovaný neposkytol žalobcom doplnkovú ochranu podľa ust. a zákona o azyle. V časti odôvodnenia rozhodnutia venovaného doplnkovej ochrane konštatoval, že nakoľko boli ženy a osoby, ktoré v čase spáchania trestného činu

nedosiahli 18 rokov alebo v čase vynesenia rozsudku mali viac ako 65 rokov vyhlásené za nespôsobilé na trest smrti, žalobcom v prípade ich návratu do krajiny pôvodu hrozba vážneho bezprávia z dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu nehrozí. Žalovaný ďalej skonštatoval aj to, že žalobkyňa 1/ nikdy nečelila mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu a že aktuálne ani v samotnom Bielorusku, v súvislosti s protivládnymi protestami z roku 2020, nie sú naďalej vyhľadávaní a zatýkaní bývalí bežní účastníci týchto protestov. K tretej forme vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, žalovaný uviedol, že žalobcom ani táto forma vážneho bezprávia v prípade ich návratu do krajiny pôvodu nehrozí. 70. Súd podotýka, že základnou podmienkou pre poskytnutie doplnkovej ochrany je objektívne preukázanie, že osoba, ktorá by mala byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla čeliť minimálne jednému z troch vyššie uvedených kritérií vážneho bezprávia. Pri posudzovaní uvedených kritérií v prípade žalobcov, zohráva rozhodujúcu rolu práve politicko-bezpečnostná situácia v krajine, predovšetkým s ohľadom na jej zmenu po prezidentských voľbách v roku 2020, ako aj v súvislosti s vojenskou inváziou ruských vojsk na Ukrajinu, ktorá začala dňa 24.02.2022, doposiaľ trvá a bieloruské štátne orgány ju podporujú. 71. V súvislosti s politicko-bezpečnostnou situáciou v Bielorusku správny súd posudzoval druhú formu vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. Obsahom administratívneho spisu sú aktuálne informácie o vývoji v krajine pôvodu Bielorusko č. p.: MU-ODZS- -004 zo dňa 17.06.2022, č. p.: MU-ODZS-2022/000370-006 z 30.06.2022. V správe č. p.: MU-ODZS-2022/000370-006 z 30.6.2022 sa napr. na str. 5-6 uvádza: „Objavili sa správy, že úrady vstupovali do nehnuteľností bez súdneho alebo iného príslušného povolenia. ... Vyskytli sa správy, že orgány svojvoľne alebo nezákonne bez príslušného oprávnenia pristupovali k súkromnej komunikácii ... Bezpečnostní úradníci údajne v priebehu roka (pozn. rok 2020) čoraz prísnejšie zaobchádzali s osobami, ktoré mali fotografie alebo účty na sociálnych médiách, ktoré úradníci považovali za proopozičné alebo ktoré dokazovali, že bezpečnostné sily sa dopúšťajú zneužívania. ... Vláda tiež blokovala a filtrovala webové stránky a platformy sociálnych médií. ... V decembri 2020 EÚ uvalila na spoločnosť Synesis sankcie za to, že poskytla „bieloruským orgánom platformu na sledovanie... čím sa firma stala zodpovednou za potláčanie občianskej spoločnosti a demokratickej opozície štátnym aparátom“. ... Dňa 13. augusta polícia vykonala razie v kanceláriách spoločností Uber a Yandex v Minsku, čo viedlo k obavám, že režim sa snaží získať údaje o geografických polohách na identifikáciu osôb, ktoré sa zúčastnili na demonštráciách. Podľa nezávislých médií úrady na identifikáciu osôb použili aj čínsky systém na rozpoznávanie tvárí. Podľa aktivistov úrady po prezidentských voľbách v roku 2020 udržiavali siete informátorov v štátnych podnikoch , aby zistili, ktorí pracovníci majú v úmysle štrajkovať alebo agitovať za politické zmeny. „Ideologickí dôstojníci“ boli údajne zodpovední za udržiavanie sietí informátorov v štátnych podnikoch. Rodinní príslušníci boli údajne potrestaní za trestné činy, ktoré údajne spáchali ich príbuzní.“ 72. Zo správy č. p.: MU-QDZS-2022/000370-004 zo dňa 17.06.2022 na str. 3 vyplýva: „Orgány prejavujú len malú toleranciu voči svojim opozičným partnerom. (...) Bieloruské orgány začali po prezidentským voľbách 9. augusta 2020 násilne zasahovať proti demonštrantom v celom Bielorusku.“ Na str. 12 sa ďalej uvádza: „Osoby, ktoré bieloruské štátne orgány obvinia z trestných činov alebo priestupkov v súvislosti s protivládnymi protestami z roku 2020, môžu byť vo vyšetrovacej väzbe aj dlhšiu dobu, alebo môžu byť prepustené a opakovane zatknuté na základe nových obvinení. V dostupných zdrojoch sa neobjavujú aktuálne informácie (r. 2022) o tom, že by boli zatýkaní bežní účastníci protivládnych protestov z r. 2020 (teda nie vysokoprofiloví opoziční lídri, organizátori alebo známi aktivisti).“ 73. Je všeobecne známou skutočnosťou, že Bielorusko je dlhodobo kritizované za potlačovanie opozície a nedodržiavanie ľudských práv. Vo viacerých správach sa uvádza, že obyvatelia Bieloruska čelia strachu a viacerí z krajiny odchádzajú z dôvodu zlej politickej situácie v krajine. Uvedené napovedá, že v prípade žalobcov môže ísť o závažné porušovanie základných ľudských práv, ktoré bude napĺňať kritéria druhej formy vážneho bezprávia podľa zákona o azyle. Súd podotýka, že skutočnosti uvedené v bodoch 71. a 72. nemožno podradiť pod pojem prenasledovanie (ako to už súd vysvetlil v bodoch 61. až 64), avšak môže napĺňať kritéria vážneho bezprávia. 74. Na str. 8 správy č. p.: MU-ODZS-2022/000370-006 z 30.06.2022 sa uvádza „Mnohí občania, ktorí utiekli do zahraničia uviedli, že bieloruské veľvyslanectvá im odmietli poskytnúť konzulárne služby a povedali im, aby sa vrátili do krajiny, kde by im boli poskytnuté služby ako vydanie nových pasov a registrácia novorodencov.“ Žalovaný tvrdil, že dôvodom nevydania pasu mohla byť skutočnosť, že Veľvyslanectvo Bieloruskej republiky na Slovensku nemusí disponovať technickým prostriedkami na vybavenie biometrických pasov. Správny súd podotýka, že ide iba o domnienku

žalovaného, že veľvyslanectvá Bieloruska nedisponujú potrebnými technickými prostriedkami na vybavenie biometrických pasov. Z informácií o krajine pôvodu nevyplýva, že by išlo o fakt. Nie je teda zrejmé, či dôvodom na nevydanie pasu žalobcovi 2/ skutočne bolo nedisponovanie potrebnými technickými prostriedkami na vybavenie biometrických pasov zo strany Veľvyslanectva Bieloruskej republiky na Slovensku. 75. Pre úplnosť súd dodáva, že v správe sa ďalej na str. 10 uvádza: „...hoci ako informuje článok, bieloruskí občania by mali mať naďalej možnosť uchádzať sa o vydanie klasických nebiometrických dokladov.“ Z tejto informácie vyplýva, že žalobcovi 2/ tak mohol byť veľvyslanectvom Bieloruska eventuálne vydaný nebiometrický pas (v prípade, že Veľvyslanectvo Bieloruskej republiky na Slovensku skutočne nedisponuje potrebnými technickými prostriedkami na vybavenie biometrických pasov). Následne na str. 11 sa správa odvoláva na rozhovor s plukovníkom polície Z., podľa ktorého: „Keď sa občan rozhodne pre biometrické doklady, k bežným dokladom sa už nevráti.“ Zo správy však nie je zrejmé, či ide iba o preferenciu občanov „nevrátiť sa“ k bežným dokladom po tom, ako sa rozhodnú pre biometrické doklady, alebo či ide o povinnosť občana naďalej používať výlučne biometrické doklady po tom, ako sa pre tieto už raz rozhodol. 76. Súd sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa hrozby tretej formy vážneho bezprávia, a to, že v Bielorusku aktuálne neprebieha žiaden ozbrojený konflikt. Žalovaný uviedol, že bieloruské štátne orgány síce podporujú vpád Ruska na Ukrajinu a v krajine prebiehajú ruské vojenské manévre, čo zvýšilo hrozbu konfliktu v oblastiach bieloruských hraníc, kde sa nachádzajú ruské a bieloruské vojenské jednotky a technika, situácia v Minsku a v ďalších veľkých mestách je však pokojná. Predmetnú skutočnosť žalovaný čerpal zo str. 3 správy č. p.: MU-QDZS-2022/000370-004 zo dňa 17.06.2022, ktorá však celkovo uvádza nasledovné: „Situácia v Minsku a v ďalších veľkých mestách je pokojná, čo sa však môže nepredvídateľne zmeniť. Mali by ste ostať ostražití v celom Bielorusku, najmä na južných a západných oblastiach a uistiť sa, že ste pripravení v prípade potreby zmeniť svoje cestovné plány.“ Žalovaný tak „vytrhol“ informácie z kontextu a pri posudzovaní hrozby tretej formy vážneho bezprávia dospel k nesprávnym záverom. 77. Na str. 4 správy sa ďalej odkazuje na správu TASR, „teraz.sk“ zo dňa 07.06.2022: „Bieloruské ozbrojené sily začali s nácvikom bojovej pripravenosti, ... Cvičenia sa konajú po nábore nových brancov, ktorí absolvovali základný výcvik. ... Absolvovať majú nácvik prechodu z mierových do vojnových podmienok.“ Na str. 5 správa odkazuje na správu TASR, „teraz.sk“ zo dňa 19.05.2022: „Bielorusko, ktoré je hlavným spojencom Moskvy, umožnilo ruským jednotkám využívať svoje územie na prechod na Ukrajinu. Britské ministerstvo obrany v pondelok hlásilo zvýšenú aktivitu bieloruských síl pozdĺž ukrajinských hraníc.“ 78. Na základe uvedených skutočností tak nemožno do budúcna vylúčiť hrozbu tretej formy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, v rámci ktorého by mohlo dochádzať aj k porušovaniu základných ľudských práv. Súd konštatuje, že síce sa Bielorusko oficiálne nezapojilo priamo do ozbrojeného konfliktu prebiehajúceho na území Ukrajiny, avšak situácia v Bielorusku je v tomto smere nepredvídateľná a môže sa zmeniť, čo potvrdzujú aj správy, zaobstarané samotným žalovaným. Aktuálna situácia v Bielorusku, súvisiaca s vpádom ruských vojsk na územie Ukrajiny, môže u žalobcov vyvolávať oprávnené obavy, a to aj vzhľadom ku skutočnosti, že Bielorusko vpád Ruska na Ukrajinu podporuje a je jeho blízkym spojencom. 79. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z podkladov preukazujúcich presne a úplne zistený skutočný stav veci a za tým účelom je povinný obstarať potrebné podklady na rozhodnutie a vykonať náležité dokazovanie, v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, t.j. akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, ktoré nesmú byť v rozpore s obsahom spisu, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov konania, prípadne s ich námietkami k vykonaniu dôkazov. Na základe vyhodnotenia dôkazov je povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výrokovej časti rozhodnutia. 80. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. Správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie

sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôlu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. 81. Podľa je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Súčasťou právneho štátu je rešpektovanie viacerých hodnôt, medzi ktoré okrem iných patrí právna istota, zákaz diskriminácie, princíp proporcionality, predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci a ďalšie. Základné práva sú podľa , 2 SR neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Cudzincom sa na území SR zaručujú všetky práva uvedené v čl. 46 až 50. , pretože oprávnený subjekt sa v týchto článkoch označuje slovom „každý“ (čl. 52 ods. 2). Týmto princípmi sa však žalovaný, ako správny orgán, neriadil. 82. V časti rozhodnutia, týkajúcej sa neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobcom, možno žalovanému vyčítať, že nezohľadnil existenciu obáv potlačovania opozície a nedodržiavanie ľudských práv v Bielorusku (napr. snaha získať údaje o geografických polohách na identifikáciu osôb, ktoré sa zúčastnili na demonštráciách, násilné zasahovanie proti demonštrantom v celom Bielorusku po prezidentským voľbách 9. augusta 2020, atď.), a predmetné nepodriadil pod definíciu druhej formy vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle. Nedostatočne tiež zistil skutkový stav týkajúci sa vydávania bieloruských dokladov a tiež „vytrhol z kontextu“ informácie týkajúce sa aktuálnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, ktorú následne neposudzoval z hľadiska hrozby tretej formy vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle. Rozhodnutie žalovaného je preto vo výroku 2. taktiež nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa ust. . 83. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne preskúmať situáciu v krajine pôvodu žalobcov, s ohľadom na možnosť napĺňania kritéria vážneho bezprávia, konkrétne s ohľadom na druhú a tretiu formu vážneho bezprávia v Bielorusku. Tiež doplní dokazovanie, s ohľadom na právnu úpravu vydávania cestovných dokladov bieloruským občanom, konkrétne - možnosť vydania biometrických pasov Veľvyslanectvom Bieloruskej republiky v Slovenskej republike, príp., či nie je možnosť vydania nebiometrického pasu žalobcovi 2/ Veľvyslanectvom Bieloruskej republiky v Slovenskej republike, resp. či žalobca 2/ je povinný žiadať o biometrický pas. 84. Vzhľadom k vyššie uvedenému správny súd zistil čiastočnú dôvodnosť správnej žaloby, preto napadnuté rozhodnutie vo výroku 2. podľa ust. správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 85. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. a žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Správny súd konštatuje, že právna zástupkyňa žalobcov čerpá prostriedky z viacerých projektov, financovaných Európskou úniou, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a inými partnermi právnej zástupkyne žalovaného, čo sama právna zástupkyňa uvádza na svojej webovej stránke: I. Na uvedenej stránke právna zástupkyňa k jej finančným prostriedkom, okrem iného, uvádza: „Náš ročný rozpočet je približne 215 000 EUR, ktoré idú v prevažnej väčšine samozrejme na mzdy zamestnancov a zamestnankýň, teda právničiek, ktoré poskytujú právnu pomoc ... .“ Z toho dôvodu správny súd žalobcom nepriznal náhradu trov konania, nakoľko by došlo k duplicite náhrady trov konania žalobcov. 86. Záverom súd poznamenáva, že sú zo zákona oslobodení od platenia súdnych poplatkov za toto konanie ( ), a preto ich súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu ( ). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).