Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7SaZ/13/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: P. G., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Z., cestovný pas Z. č. C adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí v meste Y., sídlisko L.-E Q. 2, provincia Y., Z., toho času pobytom na adrese Q. 1, XXX XX H., zastúpeného: JUDr. Petrom Kuzmom, advokátom, Duklianska 8, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-306-28/2021-Ž zo dňa 10.02.2022 o neudelení azylu žalobcovi, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU-PO-306-28/2021-Ž zo dňa 10.02.2022 v časti neudelenia azylu žalobcovi P. G., nar. XX.XX.XXXX, cestovný pas Z. číslo C z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred Krajským súdom v Bratislave, o ktorých rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Krajský súd v Bratislave n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného

1. V zmysle rozhodnutia vlády SR o humanitárnej pomoci občanom Afganistanu pricestoval na Slovensko 25.08.2021 vládnym špeciálom SR z Kyjeva žalobca, ktorý dňa 01.10.2021 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, lebo Taliban dostal pod kontrolu celý Afganistan.

2. Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobcu bol s ním vykonaný 12.10.2021 vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy členom ani sympatizantom žiadnej politickej strany, hnutia či organizácie. Zároveň vyhlásil, že proti nemu nebolo nikdy vedené trestné konanie a v Afganistane nemal žiadne problémy s políciou, armádou či inými zložkami štátu. O medzinárodnú ochranu na území SR žiada z dôvodu, že v auguste 2021 došlo v Afganistane k podstatnej zmene politicko - bezpečnostnej situácie, keď Taliban vojensky ovládol Kábul, a tým aj celú krajinu. Do nástupu Talibanu k moci žil žalobca aj napriek občasným samovražedným útokom, ku ktorým v krajine sporadicky dochádzalo, relatívne pokojný, normálny život, mal strechu nad hlavou aj prácu. Zamestnaný bol vo filmových ateliéroch Afgan Film, kde účinkoval ako herec vo vedľajších úlohách vo filmoch, ktoré táto spoločnosť produkovala. Po tom, ako sa Taliban chopil moci v krajine, si uvedomil, že toto radikálne

hnutie bude filmové aktivity obmedzovať a jeho pracovné aktivity v tomto štúdiu už nebudú možné. Vzhľadom na to, že počas zamestnania v Afghan Film sa spoznal s riaditeľkou štúdia G. Y., obrátil sa na ňu so žiadosťou o pomoc pri odchode z Afganistanu. S jej pomocou a koordináciou krajinu pôvodu opustil a dopravil sa až na územie SR, kde požiadal o medzinárodnú ochranu. Okrem nepriaznivej všeobecnej bezpečnostnej situácie po ozbrojenom prevrate v Afganistane a problémom v súvislosti s jeho prácou vo filmovom priemysle iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.

3. V administratívnom spise sa nachádza Správa o krajine Afganistan - polytematická, č. p.: MU- ODZS-2021/000184-044 zo dňa 04.11.2021, ktorá obsahuje informácie týkajúce sa afganskej filmovej inštitúcie Afghan Film pred a po prevzatí moci Talibanom v Afganistane so zameraním sa na postoj Talibanu po prevzatí moci voči inštitúcii Afghan Film a jej zamestnancom a ich rodinným príslušníkom, na postoj Talibanu po prevzatí moci všeobecne voči osobám, ktoré za predchádzajúceho režimu pracovali v kultúrnom priemysle a ich rodinným príslušníkom, voči ženám, všeobecne pracujúcim vo sfére kultúry a osobitne voči herečkám, a voči kultúre ako takej.

4. Obsah administratívneho spisu tvorí aj Správa o krajine Afganistan - polytematická, č.p.: MU- ODZS-2021/000184-038 zo dňa 27.09.2021, ktorá popisuje bezpečnostné incidenty v Afganistane po prevzatí moci Talibanom ako aj možnosť slobody pohybu v rámci krajiny, cestovania do zahraničia, slobody emigrácie a repatriácie, vrátane správania sa k navrátilcom.

5. Dňa 10.02.2022 vydal žalovaný rozhodnutie ČAS: MU-PO-306-28/2021-Ž (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) žalobcovi neudelil azyl a súčasne mu podľa ust. a poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel žalovaný k záveru, že žalobca krajinu pôvodu síce opustil z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, že by tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, a preto sa mu azyl v zmysle neudeľuje. Zároveň v jeho prípade neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa 10 , teda za účelom zlúčenia rodiny. a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území SK žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom.

7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa vyjadrenia pána F. I., ktorý sa pasuje do role ministra kultúry, sú obavy ľudí z filmovej branže o svoju bezpečnosť neodpostatnené. Sám verejne vyhlásil: „chceme vybudovať budúcnosť a zabudnúť na to, čo sa stalo v minulosti.“ Odmietol šíriace sa obavy, že Taliban už vykonáva pomstu na tých, ktorí sa mu postavili, keď pred 20 rokmi vládli v krajine. Pán I. sa vo svojom vyjadrení snažil vyjadriť oveľa tolerantnejší obraz Talibanu, potvrdil však jednu správu, že hudba na verejnosti nebude povolená. Dúfa však, že sa mu podarí presvedčiť ľudí, aby takéto veci na verejnosti nerobili, namiesto toho, aby na nich tlačili. Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že určité obmedzenia v oblasti kultúry možno v budúcnosti očakávať, avšak nejestvujú žiadne informácie o tom, že by Taliban pristúpil k húfnemu prenasledovaniu ľudí z kultúrnej branže. Vychádzajúc z uvedených informácií dospel žalovaný k záveru, že obavy žalobcu z prenasledovania Talibanom kvôli jeho aktivitám vo filmovom štúdiu Afghan Film nemožno považovať za opodstatnené.

II.

Žaloba

8. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 28.03.2022, sa žalobca v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti o neudelení azylu a vrátenia veci žalovanému z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že bol nedostatočne zistený skutkový stav, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a to viacnásobným porušením povinnosti správneho orgánu vyhodnotiť skutočnosti v pochybnostiach v prospech žalobcu.

9. Poukazuje na nesprávne právne posúdenie, nakoľko obavy z prenasledovania v spojitosti s angažovaním žalobcu sa vo filmovom priemysle žalovaný nepovažoval za opodstatnené. Nesprávne právne posúdenie žalobca namieta aj z dôvodu, že žalovaný nevidel v dôvodoch, pre ktoré žalobcovi hrozilo prenasledovanie zo strany Talibanu, spojitosť s jeho politickým presvedčením (pripísaným politickým presvedčením). Žalobcom namietaný nedostatočne zistený skutkový stav spočíva v tom, že dôvody súvisiace s rodinnou podnikateľskou aktivitou brata I. G., neboli ani riadne zistené.

10. Žalobca mal uzavretú pracovnú zmluvu na účinkovanie vo filme “Ulica ženských kúpeľov.” Pre Afghan film pracovali aj ďalší bratia a dve sestry. Rodinná firma Kumsen film sponzorovala. Potom ako Taliban ovládol Afganistan, sa začal obávať o svoju bezpečnosť, nakoľko si uvedomil, že už nebude môcť pokračovať v práci vo filmovom priemysle, pretože to Taliban nedovolí. Kľúčová bola práve práca žalobcu pre Afghan film a pre G. Y., významnú afganskú režisérku, riaditeľku afganskej štátnej filmovej inštitúcie Afghan Film, prvú Afganku s PHD v kinematografii a feministku. Ako uvádza G. Y. vo svojej výpovedi, filmy, ktoré natáčala boli zrkadlom, ktoré vypovedalo o postavení žien v afganskej spoločnosti, otvárali mnohé témy, ktoré sú v afganskej spoločnosti tabu. Jej filmová tvorba vychádza zo silného presvedčenia o potrebe podpory a emancipácie a práv žien a dievčat v Afganistane. Filmová tvorba uvedenej režisérky jednoznačne vyjadruje určitý politický názor na postavenie žien v Afganistane, ktorý je kritický a absolútne protirečivý k tomu, ako na nich hľadí Taliban. Pre ženy presadzuje slobodu, rovnosť s mužmi a účasť vo verejnej sfére, čo sa s prísnymi politikami Talibanu vylučuje. Na žalobcu, ktorý pracoval pre G. Y., sa dá oprávnene hľadieť ako na niekoho, komu by Taliban pripísal rovnaké politické názory. Bolo verejne známe, že rodina G. a firma Kumsen podporujú jej filmovú tvorbu. Meno žalobcovho brata, Z. G. G., sa uvádza aj v titulkoch k filmu „Hava, Maryam a Aysha“. Informácie o práci žalobcu pre Afghan Film a pre G. Y., ako aj jej podpora zo strany rodiny G. boli verejne známe, a je teda odôvodnené predpokladať, že o nich aj Taliban vedel. Na žalobcu, ktorý pracoval pre Afghan Film, sa dá, okrem toho hľadieť aj ako na štátneho zamestnanca, t.j. osobu, ktorá je spojená s bývalou vládou.

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.04.2022 uviedol, že žalobca uvádza, že síce mal hrať vo filme „Ulica ženských kúpeľov“ vedľajšiu rolu, avšak film sa nedokončil, pretože v Afganistane prevzal moc Taliban. Potenciálna hrozba prenasledovania z dôvodu účasti na nedokončenom a nezverejnenom filme nie je reálna. Taktiež uviedol, že tvorbu tohto filmu mala sponzorovať firma jeho rodiny. Právny zástupca doložil do konania aj vyjadrenie G. Y., v ktorom uvádza, že Z. G. G. a jeho súrodenci sú jej veľmi vzdialená rodina, že sú niečo ako vzdialení bratranci a sesternice. Pani Y. v uvedenom vyjadrení napísala, že ako riaditeľke Z. Filmu jej oznámili, že je v nebezpečenstve, mimo kontroly ochranky a má okamžite nasadnúť do lietadla a odletieť späť z Herátu do Kábulu. Predtým ju mali kontaktovať ľudia z úradu alebo aj z tajnej polície, že je na zozname Talibanu. Žalobca nikdy neuviedol, že by sa mu niekto v súvislosti s činnosťou pre Afghan Film vyhrážal alebo ho kontaktoval, aby opustil Afganistan. Domnievame sa, že je nepravdepodobné, že žalobca bol alebo v prípade návratu do Afganistanu by mohol byť z uvedených dôvodov prenasledovaný Talibanom. Informácie o krajine pôvodu predložené právnym zástupcom nie sú vo väčšine prípadov relevantné, napríklad obavy ľudí pred prevzatím moci, kedy sa nevedelo, ako to bude prebiehať, aké z toho budú plynúť praktické dôsledky, majúcich negatívnu skúsenosť z 90-tych rokov. Výpovede nejakých konkrétnych ľudí o obavách do budúcnosti, o skrývaní/pálení obrazov, vyjadrenie herečky J., ktorá sa radšej „pred rokom presťahovala do Austrálie“, odkaz na filmy z roku 1996 a 2001 iránskeho režiséra a podobné, niekedy až absurdne neaktuálne či irelevantné správy nemajú potrebnú spojitosť so žalobcovým prípadom.

12. O tom, že Taliban sa v súvislosti s možným prenasledovaním zameriava výhradne na ľudí, ktorí reálne vyvíjali činnosti, ktoré Taliban môže považovať za odporujúce jeho ideológii svedčia niektoré správy, ako aj príloha Skúsenosti umelcov doložená právnym zástupcom spolu so správnou žalobou. Uvedená príloha opisuje príbehy ľudí, ktoré sú súčasťou série „Depeše z Afganistanu“, ktorá predstavuje afganských umelcov a ich skúsenosti od nástupu Talibanu. Žalobca však nebol verejne známy umelec, reálne nenatočil žiadny film, nevystupoval na afganskej ani medzinárodnej umeleckej scéne, nepísal knihy, neorganizoval, ani sa nezúčastňoval besied alebo iných umeleckých akcií s cudzincami a ani nespolupracoval so západnými veľvyslanectvami. Osoba žalobcu nespadá pod profily,

na ktoré sa Taliban môže koncentrovať a Taliban mu preto ani politický názor neprisudzuje. Žalovaný dal v administratívnom konaní vyhľadať informácie týkajúce sa možných problémov, ktoré by mohli postihnúť žalobcu pre prácu, ktorú v Afganistane vykonával. Zo správ, založených v spise, na stranách 1-6 Polytematickej správy o krajine pôvodu MU-ODZS-2021/000184-044 vyplýva, že podobné informácie, resp. obavy sa nepotvrdili. Žiadne informácie o prenasledovaní či sankcionovaní pracovníkov Afghan Filmu nie sú dostupné. Objektívne teda možno konštatovať, že hrozba prenasledovania v tomto smere nie je reálna. Na strane 4 predmetnej správy sa dokonca konštatuje, že „Práca režisérov zmizla za pár hodín. Niektorí mohli odísť so svojimi počítačmi, iní odišli bez ničoho“ čo nepriamo dokazuje, že i keď sa v predchádzajúcej umeleckej činnosti po obsadení Afganistanu nepokračovalo, je zrejmé, že k zatýkaniu či prenasledovaniu nedošlo.

13. Žalovaný nespochybňuje, že po nástupe Talibanu k moci môže dôjsť k obmedzeniu tvorivej činnosti umelcov, i keď správy o krajine pôvodu hovoria, že Afghan Film je hlavnou vládnou kinematografickou inštitúciou Afganistanu, ktorá existuje už desaťročia a zohráva dôležitú úlohu pri podpore a posilňovaní afganskej kinematografie. Riaditeľ Afghan Film síce nehovorí nič o pokračujúcej prítomnosti ženského personálu vo filmovom priemysle, ale zdôraznil, že zamestnanci tejto inštitúcie budú pokračovať vo svojej práci ako v minulosti a s využitím minulých kapacít, a súčasných naratívov sa krajina ukáže svetu. V súvislosti s umeleckou brandžou právny zástupca žalobcu v prílohe Skúsenosti umelcov taktiež uvádza, že: „Taliban nevydal žiadne vyhlásenie týkajúce sa umenia,“ povedal G. R., riaditeľ Kábulského inštitútu výtvarného umenia, vládneho zariadenia. „Ale samotní umelci sa obmedzujú. Myslia si, že Taliban zopakuje to, čo sa stalo v 90. rokoch. Vtedy umenie nemalo v ich vláde miesto.“ Len málo Afgancov očakáva, že sa Taliban úplne vráti k svojmu kultúrnemu fanatizmu z polovice 90. rokov, keď sa prvýkrát dostal k moci. Militanti zakázali televíziu, rozhlas, filmy a iné formy zábavy, pretože ich vyhlásili za nemorálne a spoločensky rozkladné. Ich náboženská mravnostná polícia skonfiškovala alebo rozbila televízne prijímače, videokazety, kamery, videá a satelitné antény. Porušovatelia boli bití... Žalovaný uviedol, že obsah vyššie uvedených správ nedokumentuje prenasledovanie umelcov ani plošný zákaz umenia ako tomu v minulosti čiastočne bolo. Je z nich naopak zrejmé, že hoci pretrváva neistota a do istej miery informačné vákuum, na čo žalovaný reagoval poskytnutím doplnkovej ochrany žalobcovi, k prenasledovanie osôb ako je žalobca v Afganistane nedochádza. Motiváciou Talibanu môže byť vylúčenie „nevhodnej“ umeleckej produkcie spoločností alebo jednotlivcov v Afganistane odporujúcej politike Talibanu a výkladu práva šária. Argument o všeobecnom politickom motíve, ako ho vykresľuje právny zástupca, ktorý má byť základom požiadavky Talibanu v súvislosti s umeleckou scénou, nevedie k záveru, že Taliban vníma prácu každého jednotlivca v tejto sfére ako politickú činnosť. Je veľmi nepravdepodobné, že v prípade žalobcu by mohlo dôjsť k prenasledovaniu jeho osoby z dôvodu imputovaného politického presvedčenia.

14. Z obsahu informácií o krajine pôvodu Afganistan vyplýva pretrvávajúca nestabilita v krajine a z tohto dôvodu aj podľa hodnotenia UNHCR z februára 2022 v súčasnosti nie je možné vydať komplexné usmernenie o potrebách medzinárodnej ochrany ľudí utekajúcich z Afganistanu. Žalovaný postupoval v duchu odporúčaní UNHCR, i keď tieto boli zverejnené až po vydaní rozhodnutia. Rozhodovací proces nebol pozastavený, nakoľko Slovenská republika poskytla žalobcovi, ktorý bol dovezený vládnym špeciálom na územie SR doplnkovú ochranu a tá je priaznivejším riešením akým by bolo pozastavenie konania a ponechanie v neistote v pozícií žiadateľa o udelenie azylu až do stabilizácie situácie. nezakazuje podanie opakovanej žiadosti o udelenie azylu. V prípade, ak od právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene skutkového stavu, takáto opakovaná žiadosť bude znovu posúdená v riadnom konaní. Žalovaný navrhuje správnu žalobu zamietnuť.

IV.

Replika a duplika, ďalšie vyjadrenie žalobcu

15. Žalobca v replike zo dňa 18.05.2022 uviedol, že žalovaný na záver vyjadrenia uvádza, že informácie týkajúce sa Afganistanu po tom, čo si Taliban uzurpoval moc v krajine, nie sú v súčasnosti dostatočné, a preto nemožno predvídať vývoj situácie v súvislosti s prospektívnym uvažovaním nad návratom žalobcu do krajiny pôvodu. Žalovaný sa domnieva, že preto vyriešil situáciu žalobcu dostatočnou formou medzinárodnej ochrany. Na rozdiel od neho sa žalobca domnieva, že predtým než žalovaný dospel k záveru o naplnení podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany, mal žalovaný dospieť k záveru o opodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania Talibanom z dôvodu imputovaných

politických dôvodov v spojitosti s jeho príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, t.j. že boli naplnené zákonné dôvody pre udelenie azylu podľa .

16. Žalovaný v duplike zo dňa 02.06.2022 uviedol, že v priebehu celého konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobca v krajine pôvodu čelil nejakej forme prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. nepreukázalo sa, že v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to to vyplýva zo , alebo že by mu takéto prenasledovanie v prípade návratu hrozilo. Analógia so G. Y. je vzhľadom na odlišnosť jej postavenia v spoločnosti, najmä vo filmovom priemysle a jej verejne známych liberálnych názorov nesprávna a nenáležitá. Okrem iného sa žalobcovi v súvislosti s činnosťou pre Afghan Film nikto nevyhrážal ani ho nekontaktoval a domnievame sa, že ani ďalšie individuálne okolnosti žalobcu nezakladajú reálny predpoklad pre prenasledovanie ani do budúcnosti.

17. Dňa 19. 7. 2022 doručil žalobca súdu dodatočné podporné dôkazy a vyjadrenie, v ktorom uvádza, že opodstatnenosť obáv žalobcu podčiarkuje aj skutočnosť, že jeho brat Z. G. bol v Afganistane v mieste bydliska hľadaný, aj mu tam boli doručované predvolania, ktoré vyvolávajú opodstatnené obavy zo zneužitia štátneho aparátu Talibanom s cieľom jeho nedôvodného trestného stíhania alebo iného postihu. V tejto súvislosti do konania predložil aj ďalšie dva nové dôkazy ktoré sa podarilo bratovi žalobcu Z. G. G. zaobstarať z Afganistanu. Prvým dôkazom je výnos prezidenta Afganskej republiky Ašrafa Ghaniho z 12. 6. 2018, ktorý podľa žalobcu dokumentuje to, že počas realizácie viacerých vládnych projektov jestvovali problémy s uzurpátormi pozemkov, kde rôzne skupiny, či jednotlivci bránili realizácii výstavby priemyselných parkov, podobných ako projekt Barikab, na ktorom sa podieľala rodinná firma Kumsen, ktorá čelila rovnakým problémom. Druhý dokument je fotokópia úradnej listiny Afganského emirátu, Sekcie bezpečnosti Najvyššej prokuratúry adresovanej veliteľstvu pohraničnej polície medzinárodného letiska v Kábule z apríla 2022. Ide o „príkaz na zabránenie prechodu a zadržanie na kontrolných stanovištiach na medzinárodnom letisku Z. G.ho a jeho bratov ktorí boli spolupracovníkmi predchádzajúcej vlády, t.j. I. G. a I. Sultani, synov I. G., ktorí sa za aktívnej pomoci Američanov alebo Európanov snažia dostať do iných štátov.“ Tento dokument podľa žalobcu podporuje opodstatnenosť obáv žalobcu z toho, že spolu so svojimi bratmi bol vzhľadom na rodinné vzťahy rovnako v hľadáčiku Talibanu, a že sa opodstatnene obáva prenasledovania z ich strany. Právny zástupca žalobcu uviedol, že I. G. je P. G., ide len o plnú a skrátenú verziu mena.

V.

Relevantné právne predpisy

18. Podľa (ďalej len „“), žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

19. Podľa , pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

20. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.

21. Podľa , správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa .

22. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa až f) a až k).

23. Podľa , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

24. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

25. Podľa , správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.

26. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.

27. Podľa , prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v , . konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

28. Podľa a , ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

29. Podľa , ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa alebo nespĺňa podmienky podľa .

30. Podľa , ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa , ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa .

32. Podľa , a , ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

33. Podľa , ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

34. Podľa , ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Poznámka súdu : Odkaz pod 7a - .

35. Podľa , pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

VI.

Konanie pred kasačným súdom

36. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -123 zo dňa 28.júla 2022 rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU-PO-306-28/2021-Ž zo dňa 10.02.2022, ktorým nebol žalobcovi P. G., nar. XX.XX.XXXX, cestovný pas Z. č. C udelený azyl a bola mu poskytnutá doplnková ochrana zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

37. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -123 zo dňa 28.júla 2022 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 26.októbra 2022 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -123 zo dňa 28.júla 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s týmto odôvodnením (bod 15, 21): „V danom prípade sa žalobca správnou žalobou domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia v časti o neudelení azylu. Preskúmavaným rozhodnutím bolo rozhodnuté o neudelení azylu a o poskytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, pričom sťažovateľ správne poukázal na znenie ustanovenia , v zmysle ktorého rozhodnutie ministerstva o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany nie je preskúmateľné súdom. Správny súd, ako už bolo vyššie uvedené pristúpil k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia ako celku, t.j. aj vo výroku, ktorým bola žalobcovi poskytnutá ochrana, čím naplnil uplatnený dôvod podľa ...Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že správny súd v konaní porušil zákon tým, že zrušil preskúmavané rozhodnutie aj v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany, čím naplnil dôvod kasačnej sťažnosti podľa .“

VII.

Právne posúdenie veci

38. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa , , v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa až , oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa , podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol s nariadením pojednávania dňa 10.januára 2023.

39. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-306-28/2021-Ž zo dňa 10.02.2022, ktoré žalobca napadol správnou žalobou v časti rozhodnutia o neudelení azylu podľa .

40. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú v špecifikované. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v . Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení , t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo z dôvodu prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd v krajine pôvodu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta ). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.08.2009).

41. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.07.2009). Zásada, tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifickým tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenia strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia , potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia , potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,, v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ (,, benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím

na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.05.2015).

42. Správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého: „môžu byť za prenasledovanie považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojím charakterom alebo opakovaním sa, musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v čl. 1A Ženevského dohovoru, teda z príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politickým názorom. Ohrozenie slobody alebo života z vyššie uvedených dôvodov predstavuje perzekúciu, t.j. činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru, vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, ak je úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť potrebnú ochranu perzekvovaných“.

43. Správny súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 02.10.2010, podľa ktorého: „Samotná existencia navrhovateľových politických názorov, odlišných od vládnych, nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ nepreukázal, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory. Tieto v konaní pred odporcom rovnako ani v konaní pred súdom totiž nešpecifikoval. Keďže nebola splnená podmienka poznania jeho politických názorov zo strany štátnych orgánov v krajine jeho pôvodu, pretože v prípade navrhovateľa tieto neboli verejne proklamované, nebolo možné za daných okolností sa domnievať, že došlo k prenasledovaniu navrhovateľa za politické názory zo strany štátnych organov.“

44. V obdobnom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.10.2019 súd skonštatoval: „aj v prípade, že by sťažovateľ odlišné politické názory mal, tieto v žiadnom prípade neprezentoval. Na druhej strane, ani v zmysle ust. pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.“

45. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.10.2019 bol vyslovený tento právny záver: „Podstatný význam pri posudzovaní nároku na udelenie štatútu utečenca zohrávajú individuálne okolnosti prípadu konkrétneho žiadateľa. Samotná domnienka, že osoba s prisudzovaným politickým názorom môže potrebovať medzinárodnú ochranu je preto nedostatočná pre udelenie azylu. V danom prípade nič nenasvedčovalo tomu, že by sťažovateľ v krajine pôvodu čelil prenasledovaniu v súvislosti s vnímaným (prisudzovaným) politickým názorom, nakoľko počas pobytu v Afganistane ho nekonfrontoval nijaký subjekt, či už fyzická osoba alebo predstavitelia Talibanu a nečelil v krajine nijakým reálnym problémom (...). Neexistuje indícia, ktorá by čo i len naznačovala, že mu bolo spoločnosťou, respektíve časťou spoločnosti prisudzované nejaké politické presvedčenie, či názor.“

46. Správny súd pri posudzovaní napadnutého rozhodnutia zistil z obsahu administratívneho spisu, že pozícia žalobcu v azylovom konaní je skutkovo rozdelená do dvoch životných situácií žalobcu v krajine jeho pôvodu - jedna spočíva v práci žalobcu pre Afghan Film a druhá v práci žalobcu pre rodinnú stavebnú firmu, ktorá realizovala aj štátne zákazky. Z vyjadrenia žalobcu v administratívnom konaní súd zistil, že žalobca najskôr niekoľko rokov pracoval pre rodinnú stavebnú firmu, čo malo byť aj verejne známe, keďže táto firma realizovala štátnu zákazku budovania infraštruktúry. Po ukončení práce pre túto firmu, začal žalobca spoluprácu s Afghan Filmom, čo je v administratívnom spise zadokumentované nielen výpoveďou žalobcu, ale aj predloženou pracovnou zmluvou. V súdnom konaní tak správny súd osobitne posudzoval vyššie uvedené dve rozdielne životné okolnosti a pomery žalobcu so zameraním sa na to, či uvedené okolnosti môžu zakladať opodstatnené obavy žalobcu z prenasledovania Talibanom za politické presvedčenie alebo príslušnosť k sociálnej skupine.

47. K práci žalobcu pre Afgahn Film správny súd konštatuje, že žalovaný sa zaoberal možnosťou prenasledovania a existencie opodstatnených obáv žalobcu z dôvodu prisudzovania politického názoru v súvislosti s pôsobením žalobcu pre Afghan Film, v rámci ktorého žalovaný správne právne a skutkovo

vyhodnotil, že počas jeho pobytu v krajine pôvodu nemal žalobca nikdy s nikým žiadne problémy, nebol nikdy trestne stíhaný, odsúdený alebo uväznený a jeho bezpečnosť nebola nikým bezprostredne ohrozovaná. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že celá jeho rodina žila pred nástupom Talibanu k moci bezstarostným životom a aj keď všeobecná situácia v krajine nebola úplne pokojná, ich rodina žila v úplnom bezpečí. Po prevzatí moci Talibanom si uvedomil, že v práci, ktorá ho napĺňala spokojnosťou, už v budúcnosti viac nebude môcť pokračovať, pretože príslušníci tohto radikálneho hnutia nedopustia, aby sa ľudia z filmovej branže ďalej uplatňovali vo filmovom priemysle. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý sa žalobca rozhodol odísť z Afganistanu, bola nepriaznivá všeobecná situácia, ktorá sa vyhrotila potom, ako v auguste 2021 Taliban ovládol hlavné mesto Kábul, a tým aj celú krajinu. Správny súd prisvedčuje právnemu záveru žalovaného, že nepriaznivá všeobecná situácia v krajine pôvodu sama o sebe nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu.

48. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že právny zástupca žalobcu doručil do azylového konania pracovnú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobcom a filmovým štúdiom Afghan Film o príprave a produkcii filmu Koch hamame zanana (v preklade Ulica ženských kúpeľov). Predložená zmluva má podľa právneho zástupcu žalobcu potvrdiť pravdivosť výpovede žalobcu o tom, že v štúdiu Afghan Film skutočne pracoval. K uvedenému tvrdeniu o práci žalobcu pre Afghan Film správny súd konštatuje, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nespochybnil výpoveď žalobcu o jeho práci vo filmovom štúdiu, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu v zmysle paragrafu 8 , pričom s uvedeným právnym záverom žalovaného sa správny súd stotožnil.

49. Správny súd zdôrazňuje, že z administratívneho spisu a ani z výpovede žalobcu v azylovom konaní nevyplýva, že by plánovaná práca žalobcu pre Afghan Film mohla znamenať identifikovanie žalobcu a jeho politických názorov, ktoré akýmkoľvek spôsobom zdieľal a tak sa politicky vyhranil a exponoval ako osoba objektívne vnímateľná okolím ako osoba s určitými politickými názormi alebo že by v súvislosti s plánovanou prácou žalobcu pre Afghan Film mohol žalobcovi politické názory prisudzovať pôvodca prenasledovania v krajine pôvodu - Taliban. V tejto súvislosti správny súd pripomína, že žalobca nebol verejne známym umelcom, reálne nenatočil žiadny film, nevystupoval na afganskej ani medzinárodnej umeleckej scéne, nepísal knihy, neorganizoval, ani sa nezúčastňoval besied alebo iných umeleckých akcií s cudzincami a ani nespolupracoval so západnými veľvyslanectvami.

50. Určitá sociálna skupina v zmysle je skupinou osôb, ktorá sa vyznačuje spoločnou charakteristikou, objektívne danou alebo ktorú spoločnosť aspoň takto vníma. Táto charakteristika má spravidla povahu vrodenej, nezmeniteľnej podoby alebo je inak zásadná pre ľudskú identitu, svedomie alebo výkon ľudských práv dotknutých osôb. Spravidla preto pôjde o skupinu osôb podobného spoločenského pôvodu alebo postavenia, spoločenských zvyklostí a obyčajov, poprípade zhodnej sexuálnej orientácie, ktorá je pre inakosť v menšine (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Sž-o-KS 60/2006). Vzhľadom k uvedeným charakteristikám sociálnej skupiny správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu nevyplýva, že by sociálna skupina v zmysle mala byť automaticky, bez ďalšieho, tvorená všetkými osobami, ktoré sa počas celého niekoľkoročného pôsobenia Afghan Filmu v krajine pôvodu akýmkoľvek spôsobom podieľali na produkcii filmov, a to či už hraním alebo inými činnosťami. Správy o krajine pôvodu podľa žalovaného hovoria, že Afghan Film je hlavnou vládnou kinematografickou inštitúciou Afganistanu, ktorá existuje už desaťročia a zohráva dôležitú úlohu pri podpore a posilňovaní afganskej kinematografie. V administratívnom konaní však nebolo preukázané, že by všetky osoby, ktoré vykonávali pomocné a realizačné práce, alebo mali plánované vedľajšie úlohy vo filmoch produkovaných Afghan Filmom, boli automaticky príslušníkmi určitej sociálnej skupiny. Navyše, správny súd pripomína, že žalobcova plánovaná spolupráca s Afgan Filmom nebola realizovaná, a teda bola v štádiu prípravy. Z toho vyplýva, že v prípade žalobcu nešlo o verejne známu skutočnosť jeho plánovanej spolupráce s Afghan Filmom, pričom sám žalobca nie je osobnosťou, ktorá by bola považovaná za „tvár“ Afghan Filmu a za relevantnú či mienkotvornú súčasť takej tvorby Afghan Filmu, ktorá by mohla byť vnímaná Talibanom ako prejav politických názorov.

51. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko dôvody súvisiace s rodinnou podnikateľskou činnosťou a stavbou priemyselného parku Barikab, ani dôvody súvisiace s politickou aktivitou brata I., neboli riadne zistené, správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 12. 10. 2021 uviedol, že po škole

pracoval v bratovej firme. Táto firma asfaltovala a opravovala cestnú infraštruktúru. Žalobca priložil fotku z výkonu tejto práce, ako stavajú most. Priložil fotku slávnostného otvárania jednej z ciest, ktorú otváral afganský prezident K., a žalobca tam bol tiež prítomný, keďže túto cestu postavila bratova firma, pre ktorú žalobca v tom čase pracoval. V uvedenej firme pracoval približne 11 rokov, potom skončila zákazka, ktorú spolu s bratom mali zo štátu a prestal vykonávať túto činnosť. Potom začal žalobca pracovať pre organizáciu Afghan Film.

52. Správny súd zistil, že v administratívnom konaní a v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, či sú potenciálne splnené podmienky pre udelenie azylu žalobcovi v súvislosti s jeho angažovanosťou a niekoľkoročnou prácou pre rodinnú firmu, ktorá podľa výpovede žalobcu realizovala aj štátne zákazky v časoch pred nástupom Talibanu k moci v auguste 2021. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaný ohľadom týchto skutočností vykonal šetrenie a riadne zistil skutkový stav za účelom preverenia, či práca žalobcu v rodinnej stavebnej firme, ktorá realizovala štátne zákazky pred nástupom Talibanu k moci, môže odôvodňovať opodstatnené obavy žalobcu z prenasledovania z politických dôvodov v krajine jeho pôvodu, vzhľadom k tomu, že realizácia uvedených zákazok a prác na infraštruktúre štátu mala verejný charakter, a teda je potrebné preveriť či na základe pracovnej činnosti žalobcu v uvedenej rodinnej firme by mohol pôvodca prenasledovania pripisovať žalobcovi určité politické názory, za ktoré by mohol byť žalobca prenasledovaný.

53. Právny zástupca žalobcu podľa jeho tvrdenia nemohol v administratívnom konaní predložiť dôkaz o opodstatnenosti obavy žalobcu z prenasledovania v súvislosti s jeho prácou pre rodinnú stavebnú firmu, ktorá realizovala štátne zákazky pred nástupom Talibanu k moci, preto tento dôkaz predložil až v súdnom konaní dňa 19. 7. 2022. Do súdneho spisu tak bol založený preklad fotokópie úradnej listiny z jazykovej kombinácie perzský jazyk a pašto, listina vydaná Afganským Emaraatom, Sekciou bezpečnosti Najvyššej prokuratúry, z ktorej obsahu vyplýva nasledovné: „ Sekcia bezpečnosti Najvyššej prokuratúry na základe vydaného príkazu na Z. G. G. a na jeho bratov, ktorí boli spolupracovníkmi predchádzajúcej vlády, t.j. I. G., syn I. G., a I. G., syn I. G., ktorí konali v rozpore s I., a ktorí v snahe opustiť krajinu a to za aktívnej pomoci Američanov alebo Európanov, dostať sa do iných štátov. Ak sa o to pokúsia letecky cez vami strážené letisko alebo aj pozemnou cestou, v žiadnom prípade im neumožnite prechod cez vaše kontrolné stanovištia a odovzdajte ich našej riadiacej súčasti, aby s nimi vykonali zákonné úkony. Vyššie uvedené je takto zadokumentované. Vo veci žiadame vykonať potrebné zákonné úkony.“ Obsah tohto dokumentu je podľa jeho hlavičky určený „Váženému veliteľstvu pohraničnej polície medzinárodného letiska Kábul“, listina je zaevidovaná pod číslom 268, dátum je uvedený 17/4/1443-h- q. Na výzvu súdu žalovanému na pojednávaní konanom dňa 28.júla 2022 za účelom vyjadrenia sa k predloženému dôkazu, žalovaný navrhol súdu na uvedený dôkaz neprihliadať, keďže sa jedná o nové skutkové a právne tvrdenia, ktoré rozširujú správnu žalobu nad rámec lehoty na jej podanie. Podľa žalovaného žalobca ani v správnom konaní, ani v správnej žalobe takéto dôvody na azyl neuvádzal. S uvedeným tvrdením žalovaného správny súd nesúhlasí, a to vzhľadom na obsah výpovede žalobcu v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 12. 10. 2021. Navyše správny súd pripomína, že správnu žalobu posudzuje neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi, a to podľa , a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia podľa .

54. Nie je úlohou správneho súdu nahrádzať činnosť žalovaného, preto bude úlohu žalovaného riadne zistiť skutkový stav za účelom preverenia toho, či skutočnosť, že žalobca pracoval v minulosti pre rodinnú stavebnú firmu, ktorá realizovala štátne zákazky, zakladá opodstatnené obavy žalobcu z prenasledovania z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine v krajine pôvodu.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd zistil dôvodnosť správnej žaloby v žalobnom bode o nedostatočnom zistení skutkového stavu vo vzťahu k práci žalobcu pre rodinnú firmu, ktorá realizovala štátne zákazky, preto napadnuté rozhodnutie podľa správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

56. Dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia je podľa v spojení s tá skutočnosť, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

57. Úlohu žalovaného v ďalšom konaní bude okrem vykonania vlastného šetrenia a zabezpečenia aktuálnej správy o situácii v Afganistane aj vyhodnotiť dôkazy predložené právnym zástupcom žalobcu v súdnom konaní, a to najmä z hľadiska toho, či sa na žalobcu vzťahuje listina vydaná Afganským Emaraatom, Sekciou bezpečnosti Najvyššej prokuratúry, založená v súdnom spise, keďže je v nej uvedené meno a priezvisko I. G., čo má byť podľa právneho zástupcu žalobcu dlhšia verzia mena P. s priezviskom G.. Taktiež bude potrebné preveriť, kedy presne bola uvedená listina vydaná, a to predovšetkým za účelom preverenia skutočnosti, či od vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene okolností azylovej veci žalobcu.

58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní pred Krajským súdom v Bratislave úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred Krajským súdom v Bratislave. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník. O náhrade trov kasačného konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému podľa náhradu trov kasačného konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli a ich náhradu ani nežiadal. Právny zástupca žalobcu uplatnil na pojednávaní dňa 10.01.2023 nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému, ktorý nárok správny súd žalobcovi nepriznal, nakoľko kasačnú sťažnosť podal žalovaný, a nie žalobca, a bol to žalovaný, ktorý bol úspešný v kasačnom konaní, keďže kasačný súd na základe kasačnej sťažnosti žalovaného napadnutý rozsudok zrušil, pretože prisvedčil jednému z kasačných dôvodov uplatnených žalovaným. Na základe uvedeného správny súd prišiel k záveru, že žalobcovi nemožno priznať nárok na náhradu trov kasačného konania podľa , keďže kasačné konanie skončilo úspechom žalovaného, a nie žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).