Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

74Ek/2152/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovak Business Agency, so sídlom Karadžičova 7773/2, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 845 301, proti povinnému: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 1, XXX XX T., O.: XXXXXXXX, o vymoženie 1.544,14 Eur s príslušenstvom, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivanou Kráčalík Pohovejovou, so sídlom exekútorského úradu Šarišská 6 82901 Bratislava, IČO: 42 354 820, pod č. 416EX 370/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. septembra 2021, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. septembra 2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 29.09.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.06.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.544,14 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu: Notárskej zápisnice vyhotovenej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom sp. zn. N 80/2009, NZ 11461/2009, NCRls 11 599/2009 zo dňa 09.04.2009 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZOUNEK“). Dňa 16.07.2021 vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivane Kráčalík Pohovejovej, so sídlom exekútorského úradu Šarišská 6 82901 Bratislava, IČO: 42 354 820, ktorý ju vedie pod č. 416EX 370/21. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním podaní, ktoré tvoria obsah spisu bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote a preto má odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania a ako hlavný dôvod neprípustnosti exekúcie uviedol argument, že notárska zápisnica je materiálne nevykonateľná. Dôvodom materiálnej nevykonateľnosti sú podľa neho nároky týkajúce sa zmluvných pokút, úžerných úrokov ako aj iných neprípustných poplatkov. Ďalej povinný poukazuje na nedostatočnú identifikáciu povinnej osoby (dlžníka) v notárskej zápisnici z dôvodu, že nie je jasné či sa jedná o fyzickú osobu alebo o právnickú osobu. Notársku zápisnicu považuje za nespôsobilý exekučný titul nakoľko k uznaniu dlhu a udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou podľa Exekučného poriadku došlo pred splatnosťou pohľadávky, ktorá je obsahom exekučného titulu. Uznanie záväzku považuje za vzdanie sa práv do budúcnosti, čo je v právnom štáte neprijateľné. Zároveň namieta nesplnenie podmienok uvedených v a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) v časti týkajúceho sa opakujúceho príslušenstva pohľadávky. V neposlednom rade poukázal na to, že mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi, konkrétne uznesením Okresného súdu Bratislava I spisová značka: ,

zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 22/2020 zo dňa 03.02.2020. Uviedol, že poskytnutím ochrany pred veriteľmi došlo k odkladu exekúcie, pretože v danom prípade sa jedná o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba splátkovým kalendárom (166a). Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že v danom prípade nedošlo k premlčaniu vymáhaného nároku. Poukázal na to, že v danom prípade bola vedená stará exekúcia od 29.09.2009 do jej ukončenia dňa 06.06.2020 a opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný až 04.06.2021. Preto podľa názoru oprávneného vzhľadom na ustanovenie § 9 ods. 2 ZOUNEKu, podľa ktorého „Pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.“ k premlčaniu pohľadávky nedošlo. K námietkam týkajúcim sa vymáhaného nároku uviedol, že predmetom návrhu na vykonanie exekúcie bola len istina a kapitalizovaný úrok z omeškania. Z tohto dôvodu nepovažuje tieto argumenty týkajúce sa „vymáhania zmluvnej pokuty a iných neprípustných poplatkov“ za relevantné. Výšku úroku z omeškania (0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania) považuje za primeranú z hľadiska času ich dojednania (rok 2003), v súlade s trhovými podmienkami platnými v danom období a vo vzťahu k výške poskytnutých finančných prostriedkov a s tým spojeným rizikom veriteľa. Pokiaľ ich povinný nechcel znášať, mohol a mal svoj záväzok plniť riadne a včas, pričom však tak ani doteraz neurobil. Identifikáciu povinného považuje za dostatočnú rovnako ako určenie lehoty na plnenie a vymedzenie obsahu a rozsahu plnenia. K uznaniu dlhu a udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pred splatnosťou samotnej pohľadávky uviedol, že uvedený argument neobstojí, nakoľko k spísaniu notárskej zápisnice došlo do nadobudnutí splatnosti poslednej splátky v zmysle splátkového kalendára. Rovnako uviedol, že v danom prípade nemožno použiť ako argument nesplnenie povinností uvedených v § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, pretože takéto použitie vylučuje ustanovenie § 10 ods. 1 ZOUNEK. Tvrdenia povinného teda nezodpovedajú skutočnému stavu veci a sú irelevantné. K tvrdeniam povinného, ktoré sa týkajú domnelého porušenia povinnosti podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, oprávnený uviedol, že povinný nepreukázal v čom je notárska zápisnica v rozpore s dobrými mravmi a v čom odporuje zákonu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považuje notársku zápisnicu riadne vykonateľný exekučný titul v zmysle Exekučného poriadku. K poskytnutej ochrane pred veriteľmi uviedol, že podľa jeho názoru dochádza k odkladu len tých exekúcií, ktoré už v čase poskytnutej ochrany pred veriteľmi začali. Na novo-začaté exekúcie uvedená skutočnosť nemá vplyv. Súd argumenty strán posúdil v napadnutom uznesení nasledovne: K poskytnutej ochrane pred veriteľmi sa nestotožnil s názorom oprávneného, ktorý tvrdil, že ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa nevzťahuje na novo-začaté exekúcie, pokiaľ sa jedná o pohľadávku, ktorá je predmetom plnenia v splátkovom kalendári. K uznaniu dlhu uviedol, že k nemu môže dôjsť až keď dlh vznikne. Uznať dlh je teda právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za predpokladu, že vôbec vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú v budúcnosti. Z uvedeného vyplýva, že exekúciu možno vykonať na základe notárskej zápisnice, ktorá obsahuje uznanie určitého právneho záväzku, pričom jej vykonateľnosť nastane uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v zápisnici. K vymáhanému nároku uviedol, že predmetom návrhu na vykonanie exekúcie neboli zmluvné pokuty ale len kapitalizované úroky z omeškania. Preto považuje návrh na vykonanie exekúcie za dôvodný. Námietku premlčania vyšší súdny úradník posudzoval z pohľadu ustanovení v platnom znení a z pohľadu ustanovení zákona ZOUNEK. Dospel k záveru, že pohľadávka nie je premlčaná, pretože v zmysle ZOUNEK sa pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii po ukončení exekučného konania nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Preto vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako neopodstatnenú. Na základe posúdenia veci súd dospel k záveru, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne a preto v súlade s citovaným ustanovením prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

3. Súd napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami , , , prvej vety, , Exekučného poriadku, ustanoveniami , , ustanoveniami , , , , , , ZOUNEK a ustanovením .

4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný sťažnosť. V podanej sťažnosti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť alebo rozhodnutie zmeniť s tým, že súd exekúciu v celom rozsahu zastaví. Povinný v sťažnosti zopakoval rovnaké dôvody ako boli uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie a ktoré sú uvedené v bode 2 tohto uznesenia. Navyše sa venoval len účinkom poskytnutej ochrany

pred veriteľmi. Uviedol, že podľa jeho názoru rozhodnutie o poskytnutí ochrany pred veriteľmi má zabrániť individuálnemu uspokojovaniu veriteľov a odňatiu majetku dlžníka. Zverejnením rozhodnutia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi v Obchodnom vestníku sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadne pohľadávok, ktoré môžu byt' uspokojené iba splátkovým kalendárom, príp. sú ex lege nevymáhateľné. Pričom toto ustanovenie sa vzťahuje aj na novo-začaté exekúcie (čiže aj na toto konanie). Povinný teda pohľadávku neuznáva a popiera v celom rozsahu, pretože sa jedná o pohľadávku ktorá môže byť uspokojená len splátkovým kalendárom a zároveň pre jej premlčanie.

5. Oprávnený sa k sťažnosti povinného voči napadnutému uzneseniu vyjadril podaním zo dňa 28.10.2021. Vo svojom vyjadrení žiadal sťažnosť v celom rozsahu zamietnuť. Oprávnený sa odvoláva v plnom rozsahu na svoje podania v predmetnom konaní. K účinkom poskytnutej ochrany pred veriteľmi zotrváva na svojom právnom názore, že uvedené sa nevzťahuje na nové exekúcie, teda tie, ktoré začali po zverejnení príslušného uznesenia v Obchodnom vestníku. Poukazuje na to, že konkurzný súd vo veci nekoná a do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o určení splátkového kalendára. Preto argumentáciu o nevymáhateľnosti pohľadávky považuje za právne irelevantnú, pretože ešte nedošlo k rozhodnutiu o určení splátkového kalendára. K námietke premlčania oprávnený uvádza, že tvrdenie nie je pravdivé, pretože opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 04.06.2021, teda pred uplynutím jednoročnej lehoty v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 ZOUNEK.

6. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. V zmysle , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

14. V zmysle § 45 ods. 2, písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

15. V zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu7h) môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

16. V zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak z osobitného predpisu vyplýva, že sa exekúcia odkladá alebo že sa prerušuje.

17. V zmysle (ďalej ako „“), ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

18. V zmysle , účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

19. V zmysle § 9 ods. 2 ZoUEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

20. V zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom () alebo pohľadávok vylúčených z uspokojenia (). Ak súd určí splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu v exekučnom konaní rozhodlo o zastavení exekúcie.

21. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 09.10.2021 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 04.10.2021, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote ( ).

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav. Zo zistených skutočností vyvodil správne skutkové a právne závery s výnimkou posúdenia právneho úkonu uznania záväzku. Keďže však posúdenie právneho úkonu uznania záväzku nebolo stranami v konaní namietané a právne posúdenie bude viesť k rovnakému záveru, súd sťažnosť povinného zamietol.

23. Sudca uvádza, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo musí preukázať, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Uvedené dôvody však v konaní preukázané neboli.

24. Sudca sa v prvom rade zameral na účinky poskytnutej ochrany povinného pred veriteľmi. Súd dospel opätovne k záveru, že zverejnením uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi v Obchodnom vestníku sa odkladajú všetky exekúcie, nielen tie exekúcie, ktoré už pred týmto dňom prebiehali. V konaní bolo nesporné, že Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 22.01.2020 došlo k poskytnutiu ochany povinného pred veriteľmi. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 22/2020 zo dňa 03.02.2020. Na základe uvedeného vyplýva, že účinky tohto rozhodnutia nadobudli dňa 04.02.2020. Súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o určení splátkového kalendára. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že tu existuje dôvod pre odklad exekúcie podľa ustanovenia § 61h ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku. O čom bol poverený súdny exekútor upovedomený prípisom zo dňa 16.07.2021. Súd uvádza, že vydanie upovedomenia o odklade exekúcie zo strany súdneho exekútora je odkladom s blokovaním. To znamená, že nie je dotknuté oprávnenie exekútora vykonávať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Otázkou zostáva, či môže súd aj napriek takémuto procesnému stavu rozhodovať o návrhu na zastavenie exekúcie. Súd dospel k záveru, že odklad exekúcie nemá vplyv na možnosť rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie, príp. o sťažnosti proti takémuto rozhodnutiu, a to až do zániku

týchto účinkov skončením konania, tzn. do rozhodnutia o určení splátkového kalendára, príp. zastavenia konania o určení splátkového kalendára.

25. Súd v sťažnostnom konaní vykonáva aj právne posúdenie uznania záväzku. Sudca po preštudovaní spisu dospel k záveru, že právny vzťah zo zmluvy o úvere č. 081 bol obchodno-právnym vzťahom, pretože úver si povinný vzal ako fyzická osoba - podnikateľ. Preto aj náväzný právny úkon - Uznanie záväzku zo dňa 06.11.2008 ako aj záväzok vyplývajúci z notárskej zápisnice je nutné posudzovať v intenciách ustanovení a nie ustanovení o uznaní dlhu podľa . Vo vzťahu k uvedenému sa potom musí posúdiť aj vznesená námietka premlčania. V zmysle hmotného práva nárok sa premlčí v základnej premlčacej dobe, ktorá je 4 roky. Podľa ustanovenia veta prvá , pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. V uvedenom prípade nebola zmluvnými stranami dohodnutá strata výhody splátok v prípade nesplnenia jednotlivých splátok. Avšak tu došlo k uznaniu záväzku dňa 06.11.2008 v zmysle ustanovenia po uplynutí lehoty na zaplatenie poslednej splátky. Uvedené malo za následok to, že došlo k uznaniu celého dlhu, čo spôsobilo pretrhnutie plynutia premlčacej doby s tým, že začala plynúť nová štorročná premlčacia doba. Napokon došlo k spísaniu notárskej zápisnice dňa 09.04.2009, kde sa zmluvné strany dohodli na zmene podmienok v časti jej splatnosti, kedy splatnosť záväzku posunuli na 15.05.2009. Následne bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, konkrétne dňa 29.09.2009. Stará exekúcia bola ukončená až dňa 06.06.2020. V konaní nebolo sporné, že k ukončeniu starej exekúcie došlo z dôvodu uplynutia rozhodnej doby v zmysle zákona ZOUNEK. Podstatné však je, že na základe uvedeného je možné konštatovať, že ku dňu podania návrhu na vykonanie starej exekúcie (29.09.2009) pohľadávka premlčaná nebola a rovnako nebol dosiahnutý „strop“ plynutia premlčacej doby v zmysle ustanovení . Súd však otázku premlčania správne posudzoval v zmysle ustanovení ZOUNEK, kedy zákonodarca umožnil oprávnenému podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka od ukončenia starej exekúcie, čo v danom prípade bolo dodržané, pretože opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 04.06.2020 a stará exekúcia bola ukončená dňa 06.06.2020.

26. K samotnej notárskej zápisnici súd uvádza, že v prejednávanom prípade bol správne vykonaný prieskum notárskej zápisnice. Súd konštatuje, že exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Plnenie na základe notárskej zápisnice má pôvod v procesnom práve (teda bez ohľadu na jeho hmotnoprávny titul). Notárska zápisnica (ako verejná listina) osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených do doby, kým nie je preukázaný opak, platí teda prezumpcia jej správnosti. Spôsobilým exekučným titulom (v zmysle pravidiel Exekučného poriadku) sa však notárska zápisnica stáva až vtedy, ak spĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v notárskej zápisnici. To, že dlh povinného nebol splatný v okamihu jej vyhotovenia, nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie a jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako vykonateľnosť iných rozhodnutí podľa príslušných predpisov procesného práva. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice podľa Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných Exekučným poriadkom. Aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, jej obsah musí byť určený presným a nepochybným spôsobom, teda musí notárska zápisnica obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia (nález Ústavného súdu sp.zn. ).

27. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto súkromnoprávnou dohodou zachované princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. z 13. júla 2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska

možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi (§ 53 ods. 3 písm. h) - nález Ústavného súdu sp.zn. ).

28. Súd teda ex offo preskúmal predložený exekučný titul, ktorým je Notárska zápisnica. Posúdením formálnej a materiálnej stránky exekučného titulu ako aj obsahu práv a povinností zmluvných strán vyplýva, že táto môže byť akceptovaná ako exekučný titul.

29. Súd skontroloval notársku zápisnicu aj z pohľadu, či neodporuje dobrým mravom alebo nie je v rozpore so zákonom. Dospel však k záveru, že uvedená notárska zápisnica neobsahuje takého neprijateľné podmienky a dohody. Súd sa stotožnil s správnym posúdením dohodnutej výšky úrokov z omeškania v napadnutom uznesení, ktoré boli stanovené vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy. Uvedená dohoda v čase vzniku pohľadávky bola primeraná, najmä z pohľadu, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah a nie spotrebiteľský zmluvný vzťah. Navyše, keď výška uplatňovaných úrokov z omeškania zostala nezmenená od 09.04.2009, kedy došlo k spísaniu notárskej zápisnice.

30. Preto súd pri rešpektovaní vôli strán súkromnoprávnych vzťahov musí predloženú notársku zápisnicu akceptovať a vyhodnotil ju za spôsobilý exekučný titul.

31. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone svojho práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

32. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

33. S poukazom na uvedené súd má za to, že povinný nepreukázal dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.09.2021 zamietol.

34. Strany si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže si strany v rámci konania o sťažnosti neuplatnili nárok na náhradu trov sťažnostného konania, súd o tom nerozhodoval.

35. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).