Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 16 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)717/365673.cbdd10.pdf
PDF · 112.07 KB
No categories available
3Cdo/97/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 97/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Doc. Ing. M. D. J., CSc.,
bývajúceho v B., zastúpeného Mgr. V. Š., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému S. T.,
a.s., so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 763,46 € (23 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18 C 93/2006, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra 2009 sp. zn. 9 Co 195/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 21. júna 2007 č.k. 18 C 93/2006-74 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť mu 763,46 €
(23 000 Sk) s príslušenstvom ako bezdôvodné obohatenie získané na jeho úkor. Súd prvého
stupňa dospel k záveru, ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe ţalovanému plnil bez právneho
dôvodu. Nestotoţnil sa s tvrdením ţalobcu, ţe ţalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, ţe ţalobca
mu zaplatil poplatok za medzinárodné hovory, ktoré boli zrealizované bez vedomia ţalobcu
a v dôsledku neoprávneného zásahu tretej osoby do nastavenia modemu slúţiaceho na pripojenie
ţalobcu do internetovej siete. Súd vychádzal z toho, ţe ţalobca plnil ţalovanému za sluţbu
poskytovanú na základe zmluvy o pripojení z 13. februára 2004 uzatvorenej podľa § 43 zákona
č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zmluva
o pripojení“) a tieţ na základe Všeobecných podmienok spoločnosti S. t., a.s. na poskytovanie
verejnej telekomunikačnej sluţby „Internet ST Online“ (ďalej len „všeobecné podmienky“), teda
nie bez právneho dôvodu. Ţalovanému nepriznal súd náhradu trov konania, lebo nepodal návrh
na jej priznanie.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. októbra 2009 sp. zn.
9 Co 195/2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.). Aj podľa
právneho názoru odvolacieho súdu ţalobca nepreukázal, ţe sa ţalovaný na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalovaný vyúčtoval
poplatok za medzinárodné telefónne volanie v súlade so zmluvou o pripojení a tieţ všeobecnými
podmienkami. Ţalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na to, ţe
nepodal návrh na priznanie tejto náhrady.
Proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Ţiadal
napadnutý výrok zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Namietal, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.), a to tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené –
odvolací súd sa v ňom dostatočne nevyporiadal s konkrétnymi skutkovými a právnymi
námietkami ţalobcu. Podľa dovolateľa je prekonaný názor povaţujúci nedostatky v odôvodnení
súdneho rozhodnutia len za tzv. inú vadu konania (R 111/98). Podľa ţalobcu výsledky konania
nedávali podklad pre záver odvolacieho súdu, ţe ţalobca nie je nositeľom ţalobou uplatňovaného
nároku na peňaţné plnenie. V závere dovolania vyslovil názor, ţe v občianskom súdnom konaní
môţe súd konštatovať, ţe určité konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, i keď ţalobca
nepodal trestné oznámenie na tretiu osobu, ktorá protiprávne zasiahla do programového
vybavenia počítača ţalobcu.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ako poskytovateľ internetového pripojenia
poskytuje prístup do verejnej siete, ktorá nie je jeho vlastníctvom; nemá však moţnosť ovplyvniť
inštaláciu tzv. dialeru do počítačov uţívateľov. Ţiadal, aby dovolaním napadnuté rozhodnutie
(smerujúce navyše proti správnemu a zákonnému rozhodnutiu) bolo odmietnuté ako procesne
neprípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolací súd povaţuje za potrebné úvodom zdôrazniť, ţe dovolanie má v systéme
opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny
opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, aj to však nie v kaţdom prípade, ale iba ak podanie dovolania výslovne
pripúšťa zákon. Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi konania
procesnú moţnosť, aby (iba) v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, spochybnil
opodstatneným uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania
odvolacieho súdu a dosiahol nápravu prípadných vád alebo nesprávností napadnutého
rozhodnutia. Dovolací súd ale nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať
akékoľvek rozhodnutie.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku. Podľa § 238
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné
tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje
proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe
dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo
ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolaním ţalobcu je napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1 aţ 3
O.s.p.; prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania ţalobcu prichádzala do úvahy, len ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto z týchto
ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu odvolacieho
súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojím postupom (ne)odňal
dovolateľovi moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne
záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv
účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred
súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalovanému realizáciu
jeho procesných práv.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, ţe majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom
rozhodnutí) nemusí (ale) disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou
k porušeniu ústavou chránených práv (viď napr. III. ÚS 228/06, I. ÚS 53/10, III. ÚS 99/08).
Vzhľadom na námietky dovolateľa bolo potrebné v dovolacom konaní vyriešiť otázku, či
(prípadné) nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu zakladá procesnú
vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
Ústava Slovenskej republiky neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné
nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich
moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu
ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj
moţnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní.
V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky
súdny poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom konaní napraviť
procesné nesprávnosti konania na súdoch niţších stupňov. Najzávaţnejším procesným vadám
konania, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p., pripisuje Občiansky súdny poriadok
osobitný význam – vady tejto povahy povaţuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania
(viď § 237 O.s.p.) a zároveň tieţ za prípustný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).
Aj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň závaţnosti procesných
vád v zmysle § 237 O.s.p. pripisuje Občiansky súdny poriadok význam. „Iné vady, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci“ povaţuje ale – na rozdiel od procesných vád
vymenovaných v § 237 O.s.p. – (len) za relevantný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.), pričom však vady tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladajú.
Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov vyplývajúcich z ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. – je zásadne príslušný dovolací súd (viď IV. ÚS 238/07). Na základe uznesenia
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997,
v zmysle ktorého „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver
riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru
dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej
veci a dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Dovolací súd
nesúhlasí s tvrdením ţalobcu, ţe je neudrţateľný názor zaujatý v judikáte R 111/1998. Senát
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní
vţdy dôsledne zastával názor, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 338/2009). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti
rozhodnutia súdu niţšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom
vyplýva aj z rozhodnutí iných senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad
rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 140/2009, 2 M Cdo 18/2008, 4 Cdo 310/2009 a 5 Cdo 290/2009).
Navyše (dovolací súd to iba poznamenáva), súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje
na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý
proces (IV. ÚS 115/03). V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho
rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší
súd Slovenskej republiky dospel k názoru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre
zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd
v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata odvolacích
námietok ţalobcu. Pokiaľ dovolateľ tvrdí, ţe odvolací súd sa s nimi riadne nevysporiadal,
dovolací súd poukazuje na obsah dovolaním napadnutého rozsudku, v ktorom odvolací súd
vysvetlil podstatu záveru, z ktorého vychádzal, ţe totiţ ţalobca neplnil bez právneho dôvodu, ale
na základe zmluvy o pripojení. K tvrdeniu ţalobcu, ţe k telefónnym hovorom došlo bez jeho
vedomia a v dôsledku neoprávneného zásahu tretej osoby, dovolací súd poukazuje na vysvetlenie
dané odvolacím súdom a pripomína, ţe zmluvou o pripojení a v nadväznosti na všeobecné
podmienky sa ţalobca zaviazal platiť za (kaţdé) sprístupnenie a poskytovanie verejnej
telekomunikačnej sluţby Internet ST Online na jeho koncové zariadenie. Dovolací súd vzhľadom
na vyššie uvedené uzatvára, ţe odvolací súd v danom prípade vysvetlil podstatu a dôvody svojho
rozhodnutia spôsobom, ktorý zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p.
Keďţe prípustnosť dovolania ţalobcu nevyplýva z § 238 a § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky odmietol dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné.
Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať otázkou vecnej
správnosti napadnutého výroku rozsudku odvolacieho súdu, ani opodstatnenosťou tých
dovolacích námietok ţalobcu, ktorými spochybňoval správnosť skutkových a právnych záverov
odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní vzniklo procesne úspešnému ţalovanému právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho
konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. septembra 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková