Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/97/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Doc. Ing. M. D. J., CSc.,

bývajúceho v B., zastúpeného Mgr. V. Š., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému S. T.,

a.s., so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 763,46 € (23 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 21. júna 2007 č.k. -74 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť mu 763,46 €

(23 000 Sk) s príslušenstvom ako bezdôvodné obohatenie získané na jeho úkor. Súd prvého

stupňa dospel k záveru, ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe ţalovanému plnil bez právneho

dôvodu. Nestotoţnil sa s tvrdením ţalobcu, ţe ţalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, ţe ţalobca

mu zaplatil poplatok za medzinárodné hovory, ktoré boli zrealizované bez vedomia ţalobcu

a v dôsledku neoprávneného zásahu tretej osoby do nastavenia modemu slúţiaceho na pripojenie

ţalobcu do internetovej siete. Súd vychádzal z toho, ţe ţalobca plnil ţalovanému za sluţbu

poskytovanú na základe zmluvy o pripojení z 13. februára 2004 uzatvorenej podľa § 43 zákona

č. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zmluva

o pripojení“) a tieţ na základe Všeobecných podmienok spoločnosti S. t., a.s. na poskytovanie

verejnej telekomunikačnej sluţby „Internet ST Online“ (ďalej len „všeobecné podmienky“), teda

nie bez právneho dôvodu. Ţalovanému nepriznal súd náhradu trov konania, lebo nepodal návrh

na jej priznanie.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. októbra 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny ( ). Aj podľa

právneho názoru odvolacieho súdu ţalobca nepreukázal, ţe sa ţalovaný na jeho úkor bezdôvodne

obohatil. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalovaný vyúčtoval

poplatok za medzinárodné telefónne volanie v súlade so zmluvou o pripojení a tieţ všeobecnými

podmienkami. Ţalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na to, ţe

nepodal návrh na priznanie tejto náhrady.

Proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Ţiadal

napadnutý výrok zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Namietal, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ), a to tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené –

odvolací súd sa v ňom dostatočne nevyporiadal s konkrétnymi skutkovými a právnymi

námietkami ţalobcu. Podľa dovolateľa je prekonaný názor povaţujúci nedostatky v odôvodnení

súdneho rozhodnutia len za tzv. inú vadu konania (R 111/98). Podľa ţalobcu výsledky konania

nedávali podklad pre záver odvolacieho súdu, ţe ţalobca nie je nositeľom ţalobou uplatňovaného

nároku na peňaţné plnenie. V závere dovolania vyslovil názor, ţe v občianskom súdnom konaní

môţe súd konštatovať, ţe určité konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, i keď ţalobca

nepodal trestné oznámenie na tretiu osobu, ktorá protiprávne zasiahla do programového

vybavenia počítača ţalobcu.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ako poskytovateľ internetového pripojenia

poskytuje prístup do verejnej siete, ktorá nie je jeho vlastníctvom; nemá však moţnosť ovplyvniť

inštaláciu tzv. dialeru do počítačov uţívateľov. Ţiadal, aby dovolaním napadnuté rozhodnutie

(smerujúce navyše proti správnemu a zákonnému rozhodnutiu) bolo odmietnuté ako procesne

neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolací súd povaţuje za potrebné úvodom zdôrazniť, ţe dovolanie má v systéme

opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny

opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, aj to však nie v kaţdom prípade, ale iba ak podanie dovolania výslovne

pripúšťa zákon. Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi konania

procesnú moţnosť, aby (iba) v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, spochybnil

opodstatneným uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania

odvolacieho súdu a dosiahol nápravu prípadných vád alebo nesprávností napadnutého

rozhodnutia. Dovolací súd ale nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať

akékoľvek rozhodnutie.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné

tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolaním ţalobcu je napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1 aţ 3

; prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania ţalobcu prichádzala do úvahy, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto z týchto

ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu odvolacieho

súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojím postupom (ne)odňal

dovolateľovi moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne

záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred

súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalovanému realizáciu

jeho procesných práv.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať

sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, ţe majú význam pre

rozhodnutie (). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom

rozhodnutí) nemusí (ale) disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou

k porušeniu chránených práv (viď napr. , , ).

Vzhľadom na námietky dovolateľa bolo potrebné v dovolacom konaní vyriešiť otázku, či

(prípadné) nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu zakladá procesnú

vadu konania v zmysle alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania

v zmysle

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich

moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu

ochranu obsahuje , ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj

moţnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní.

V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky

súdny poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom konaní napraviť

procesné nesprávnosti konania na súdoch niţších stupňov. Najzávaţnejším procesným vadám

konania, ktoré sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy povaţuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania

(viď ) a zároveň tieţ za prípustný dovolací dôvod (viď ).

Aj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň závaţnosti procesných

vád v zmysle pripisuje význam. „Iné vady, ktoré mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci“ povaţuje ale – na rozdiel od procesných vád

vymenovaných v – (len) za relevantný dovolací dôvod (viď

), pričom však vady tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladajú.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov vyplývajúcich z ustanovenia § 237

písm. f/ – je zásadne príslušný dovolací súd (viď ). Na základe uznesenia

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. ,

v zmysle ktorého „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver

riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru

dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej

veci a dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Dovolací súd

nesúhlasí s tvrdením ţalobcu, ţe je neudrţateľný názor zaujatý v judikáte R 111/1998. Senát

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní

vţdy dôsledne zastával názor, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu

konania v zmysle , nie však procesnú vadu konania v zmysle

písm. f/ (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, , ). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti

rozhodnutia súdu niţšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom

vyplýva aj z rozhodnutí iných senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad

rozhodnutia sp. zn. , , a ).

Navyše (dovolací súd to iba poznamenáva), súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje

na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý

proces (). V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,

obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho

rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší

súd Slovenskej republiky dospel k názoru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú

v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s

a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného v

ods. 1 v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd

v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata odvolacích

námietok ţalobcu. Pokiaľ dovolateľ tvrdí, ţe odvolací súd sa s nimi riadne nevysporiadal,

dovolací súd poukazuje na obsah dovolaním napadnutého rozsudku, v ktorom odvolací súd

vysvetlil podstatu záveru, z ktorého vychádzal, ţe totiţ ţalobca neplnil bez právneho dôvodu, ale

na základe zmluvy o pripojení. K tvrdeniu ţalobcu, ţe k telefónnym hovorom došlo bez jeho

vedomia a v dôsledku neoprávneného zásahu tretej osoby, dovolací súd poukazuje na vysvetlenie

dané odvolacím súdom a pripomína, ţe zmluvou o pripojení a v nadväznosti na všeobecné

podmienky sa ţalobca zaviazal platiť za (kaţdé) sprístupnenie a poskytovanie verejnej

telekomunikačnej sluţby Internet ST Online na jeho koncové zariadenie. Dovolací súd vzhľadom

na vyššie uvedené uzatvára, ţe odvolací súd v danom prípade vysvetlil podstatu a dôvody svojho

rozhodnutia spôsobom, ktorý zodpovedá ustanoveniu

Keďţe prípustnosť dovolania ţalobcu nevyplýva z a , Najvyšší súd

Slovenskej republiky odmietol dovolanie ţalobcu podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné.

Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať otázkou vecnej

správnosti napadnutého výroku rozsudku odvolacieho súdu, ani opodstatnenosťou tých

dovolacích námietok ţalobcu, ktorými spochybňoval správnosť skutkových a právnych záverov

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní vzniklo procesne úspešnému ţalovanému právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková