Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/256/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š. M., bytom Z., proti

žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 22, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/00741 z 18.

marca 2010 a iné, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Trenčíne, č. k.

-28 z 29. septembra 2010 a č. k. -33 zo 06. decembra 2010 a

o námietke navrhovateľa na zaujatosť sudkyne Krajského súdu v Trenčíne JUDr. V. H., takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne,

č. k. -28 z 29. septembra 2010 p o t v r d z u j e .

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č. k. -33 zo 06. decembra 2010

p o t v r d z u j e .

Konanie o vylúčení predsedníčky senátu Krajského súdu v Trenčíne JUDr. V. H.

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. z a s t a v u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) zastavil

konanie o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovanej podľa § 250d ods. 3

(ďalej len „OSP“) s poukazom na a 54 ods. 2

2

a o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“). Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že pred začatím konania vo veci samej krajský súd

skúmal splnenie zákonných podmienok na začatie konania a keďže v správnom súdnictve

preskúmava súd v zmysle zákonnosť správnych rozhodnutí, ktoré

po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudli právoplatnosť a žalobca svoje

odvolanie proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal oneskorene, krajský súd

dospel k záveru, že postup žalovaného, ktorý oneskorene podané odvolanie žalobcu vybavil

len neformálne prípisom zo dňa 18.03.2010, postupoval v súlade so správnym poriadkom.

Keďže žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu nepodal včas odvolanie,

prvostupňové rozhodnutie sa stalo dňa 22.12.2009 právoplatným, a tým nejde o správne

rozhodnutie, ktoré možno preskúmať podľa druhej hlavy piatej časti .

O náhrade trov konania rozhodol podľa a ods. l písm. c/ ,

pretože bolo konanie zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie trvajúc

na preskúmaní rozhodnutia VVS B/2009/00131-035 AP11, 2008/124 Hv. vydaného

Obvodným úradom Považská Bystrica 23.11.2009, žiadajúc uznanie podania „odporu“

(správne malo byť „odvolanie“) po lehote podľa § 54 ods. 3 správneho poriadku z dôvodov,

že je toho názoru, že svoju žiadosť o preskúmanie napadnutého rozhodnutia podal včas,

t. j. do 15 dni od jeho doručenia, nakoľko, keď písomnosť prevzal, rozumel poučeniu,

že ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dni od uloženia posledný deň tejto lehoty

sa považuje za deň doručenia tak, že toto sa vzťahuje len na prípad, ak by adresát zásielku

neprevzal vôbec. On však písomnosť prevzal, pričom ju možno prevziať do 18 dni

od jej uloženia. To podľa žalobcu znamená, že keď je tam uvedená takáto doba uloženia,

tak ak by si písomnosť prevzal v posledný deň uloženia, napríklad v čase niekoľko minút

pred tým ako sa zatvára pošta, tak už by nemal žiadnu možnosť dať proti takto prevzatému

rozhodnutiu odpor, lebo by to nebolo do 15 dni od uloženia, čo nemá logiku. Pokiaľ

si v úložnej dobe adresát prevezme písomnosť musí mať aj čas na jej obsah reagovať.

Bol toho názoru, že poučenie o doručení musí byť jasné, aby sa nedalo chápať

dvojzmyselné.

Žiadal, aby mu bolo uznané podľa § 54 ods. 3 správneho poriadku, že „odpor“ bol

podaný včas, nakoľko poučenie o podaní odporu bolo uvedené dvojzmyselné, že ho pochopil

nesprávne. Dodal, že neskoršie prevzatie rozhodnutia si nezavinil svojim pričinením.

3

Je vdovec a 15 rokov sa staral sám o štyri deti. V súčasnom období má ešte jednu 15-ročnú

nezaopatrenú dcéru, o ktorú sa stará sám od jej 10-tich mesiacov. Aby uživil rodinu pracuje

v Českej republike, kde sa väčšinu času zdržiava a domov chodí len pokiaľ mu to práca

dovolí. Bol toho názoru, že aj ak by mu podľa § 54 ods. 3 správneho poriadku nebolo

vyhovené, tak rozhodnutie žiada aj tak zrušiť, nakoľko celé konanie voči nemu bolo vedené

v rozpore zo zákonom.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie uviedol, že zastáva názor,

že krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď konanie v právnej veci žalobcu zastavil.

Poukázal na to, že žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu Obvodného úradu Považská

Bystrica, pracovisko Púchov, odboru všeobecnej vnútornej správy. Číslo:

VVS B/2009/00131-035 AP 11, 2008/124 Hv. z 23. novembra 2009 oneskorene, preto

žalovaný v súlade s § 60 správneho poriadku preskúmal oneskorené odvolanie z dôvodu,

či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho

konania. Keďže však žalovaný nezistil pri aplikovaní hmotnoprávneho predpisu, na základe

ktorého Obvodný úrad Považská Bystrica, pracovisko Púchov, odbor všeobecnej vnútornej

správy, rozhodoval, ani z jeho postupu, dôvody na začatie konania o zrušenie alebo zmenu

rozhodnutia Obvodného úradu Považská Bystrica, pracovisko Púchov, odboru všeobecnej

vnútornej správy. Číslo: VVS B/2009/00131-035 AP 11, 2008/124 Hv. z 23. novembra 2009

v mimo odvolacom konaní podľa § 65 a nasl. správneho poriadku alebo obnovu konania

podľa § 62 správneho poriadku, odpovedal žalobcovi formálnym listom

č. SVS-230-2010/00741 z 18. marca 2010.

Poukázal na to, že nevie ovplyvniť spôsob, akým si žalobca vyložil zmysel poučenia

o možnosti podať opravný prostriedok. Znenie poučenia v rozhodnutiach žalovaného

je v súlade so zákonom a je rovnako záväzné pre všetkých účastníkov konania v konaniach

pred žalovaným. Žalovaný postupoval pri posudzovaní podania žalobcu v rámci

priestupkového konania v súlade s § 24 ods. 2 správneho poriadku, preto neexistujú dôvody

na zrušenie napadnutého uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, č. k. -28

z 29. septembra 2010. Navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť a odvolanie

žalobcu zamietnuť.

Uznesením, č. k. -33 zo 06. decembra 2010 krajský súd uložil žalobcovi

poplatkovú povinnosť za odvolanie vo výške 33 eur.

4

Včas podaným odvolaním proti tomuto uzneseniu žalobca namietal, že žiadal

preskúmať aj zákonnosť vedenia celého procesu voči nemu a vytýkajúc krajskému súdu,

že sa nezaoberal všetkým, čo on vo svojej žiadosti žiadal a toto neprešetril, mal za to,

že znova platiť za to isté je protizákonné a považuje to za okrádanie.

Zároveň v tomto podaní vzniesol námietku zaujatosti sudkyne JUDr. V. H. žiadajúc

túto vylúčiť z prejednávania tohto prípadu, nakoľko podľa žalobcu JUDr. V. H. nemá záujem

túto vec objektívne prešetriť a napriek tomu, že nič nespravila žiada za to peniaze. V ďalšej

časti podanie žalobcu obsahuje urážky sudkyne.

JUDr. V. H. sa k vznesenej námietke zaujatosti vyjadrila tak, že vo veci zaujatá nie je

a žalobcu pozná len ako účastníka konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnuté uznesenia krajského súdu spolu s konaním, ktoré

im predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2

) a dospel k záveru, že odvolaniam žalobcu nemožno priznať úspech.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca podal dňa 28.06.2010 na Krajskom

súde v Trenčíne „žiadosť“ o preskúmanie rozhodnutia č. VVS B/2009/00131-035 AP11,

2008/124 Hv. vydaného Obvodným úradom Považská Bystrica preskúmavaného

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou verejnej správy pod číslom

SVS-230-2010/00741 a jeho zrušenia vo všetkých bodoch.

Obsahom pripojeného administratívneho spisu mal najvyšší súd preukázané,

že rozhodnutím č. VVS B/2009/00131-035 AP11, 2008/124 Hv. z 23. novembra 2009,

Obvodný úrad Považská Bystrica ako správny orgán prvého stupňa uznal žalobcu vinným

zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o priestupkoch“) a uložil mu pokutu vo výške 30 eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania

vo výške 16 eur. Obvodný úrad Považská Bystrica takto rozhodol po zrušení svojho

predchádzajúceho rozhodnutia vo veci č. VVS B/2009/00131-020 AP11, 2008/124 Hv.

z 23. februára 2009 rozhodnutím žalovaného pod. č. SVS-230-2009/011162/TKP

z 10. júla 2009.

5

Rozhodnutie bolo žalobcovi doručované spôsobom podľa § 24 ods. 2 správneho

poriadku, keď prvý neúspešný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 02.12.2009 (streda),

opakované doručenia dňa 03.12.2009 (štvrtok) a ten istý deň – 03.12.2009 bola zásielka

uložená. Žalobca síce rozhodnutie prevzal osobne dňa 09.12.2009 (streda), však v zmysle

§ 24 ods. 1 veta tretia rozhodnutie Obvodného úradu Považská Bystrica bolo potrebné

považovať za doručené dňom 07.12.2009 (pondelok) a keďže žalobca proti nemu odvolanie

podal až 28.12.2009 (utorok), stalo sa tak po uplynutí pätnásťdňovej odvolacej lehoty

stanovenej v § 54 ods. 2 správneho poriadku. Dňom 22.12.2009 nadobudlo právoplatnosť.

Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by sa žalobca nezdržiaval v mieste

svojho bydliska, zásielky od Obvodného úradu Považská Bystrica v predmetnom

administratívnom konaní preberal včas, napr. na termín 19.10.2009, na ktorom sa mal

oboznámiť so všetkými skutočnosťami tvoriacimi podklad pre rozhodnutie sa ospravedlnil

z dôvodu zahraničnej cesty v čase od 18.10.2009 do 22.10.2009, o čom preložil

aj elektronickú letenku, a okrem invektív voči zamestnancom obvodného úradu tiež uviedol,

že „cestu nebude rušiť pre takú hlúposť, ktorá nemá v právnom štáte obdobu“.

Podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá

sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ

ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu.

Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte

a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť

do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď

sa adresát o uložení nedozvedel.

Citované zákonné ustanovenie upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia. Ide

o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú,

aj keď to v skutočnosti tak nie je. Takýmto spôsobom možno písomnosť doručiť len

za predpokladu, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý.

Ak sa adresát v mieste doručenia z akýchkoľvek dôvodov nezdržiava, zásielku treba vrátiť

správnemu orgánu ako nedoručiteľnú. Opačný postup by mohol byť dôvodom aj na obnovu

konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku.

Trojdňová lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta

o uložení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán nemôže predĺžiť.

6

Podľa § 60 správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené

odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením žalovaný odvolanie žalobcu proti

rozhodnutiu Obvodného úradu Považská Bystrica č. VVS B/2009/00131-035 AP11, 2008/124

Hv. z 23. novembra 2009 preskúmal v rámci mimo odvolacieho konania a dospel k záveru,

že správny orgán prvého stupňa sa riadil právnym názorom Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky (ďalej tiež „ministerstvo“) vysloveným v rozhodnutí č. SVS-230-2009/011162/TKP

z 10. júla 2009, odstránil nedostatky zistené v predchádzajúcom odvolacom konaní, zistil

spoľahlivo skutkový stav veci, rozhodoval na základe vykonaných dôkazov a pri vydaní

rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom. Poukázal tiež na to, že námietky voči vec

prejednávajúcim zamestnancom Obvodného úradu Považská Bystrica Mgr. H. a JUDr. H. boli

riešené samostatne v konaniach o vylúčení zamestnanca a opodstatnenosť námietok žalobcu

sa nepreukázala ani v jednom prípade a že preskúmaním duševného stavu týchto pracovníkov,

čo žalobca tiež požadoval, sa ministerstvo nemôže a ani nebude zaoberať. Taktiež žalovaný

poukázal na to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nenavrhol

vykonať žiadne nové dôkazy. Žalovaný teda nezistil ani z podania žalobcu ani zo súvisiaceho

spisového materiálu dôvody na začatie konania o zrušenie alebo zmenu rozhodnutia

Obvodného úradu Považská Bystrica č. VVS B/2009/00131-035 AP11, 2008/124 Hv. z 23.

novembra 2009v mimo odvolacom konaní podľa § 65 správneho poriadku alebo na obnovu

konania podľa § 62 správneho poriadku. Týmto žalovaný považoval podanie žalobcu

(oneskorene podané odvolanie) za vybavené s konečnou platnosťou, čo mu oznámil listom

z 18.03.2010 pod č. SVS-230-2010/00741.

Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie

o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí

7

správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť

( ).

To znamená, že predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti

v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu

vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť

Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho

opravného prostriedku v správnom konaní. I keď pojem riadneho opravného prostriedku

správny poriadok nepozná, výrazom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné

prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie

správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým

sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Riadnym opravným prostriedkov ale nie návrh

na obnovu konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani protest

prokurátora.

Ak konanie prebehlo na správnom orgáne riadne v dvoch inštanciách, pod pojmom

rozhodnutie vydané v správnom konaní treba v zmysle § 247 ods. 2 chápať rozhodnutie

správneho orgánu prvého aj druhého stupňa ako jeden celok.

V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri

napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. , , ) požiadavka

zakotvená v tiež nemôže byť závislá od toho, v akom type (druhu)

správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom

na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu.

Z týchto dôvodov môže byť predmetom preskúmania súdom aj právoplatné

rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Vyrozumenie podávateľa podnetu o tom, že správny orgán nezistil dôvody na zrušenie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 správneho poriadku alebo na obnovu

konania podľa § 62 správneho poriadku je však len oznámením, ktoré preskúmaniu súdom

v správnom súdnictve nepodlieha (bližšie pozri R 51/1995).

Za týchto okolností tak, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí i krajský súd, chýba

v danej veci rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania v správnom súdnictve

8

na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti , a preto bolo dôvodné konanie podľa

zastaviť.

Námietku žalobcu vznesenú v odvolaní, že poučenie o doručení musí byť jasné,

aby sa nedalo chápať dvojzmyselné, najvyšší súd považoval za irelevantnú, nakoľko poučenie

o opravnom prostriedku v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je dostatočne jasné

i dostatočne zrozumiteľné.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti zásadu, ktorá

platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len

bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú

o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas

a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž

predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich

podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné

a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

K námietke žalobcu, že pracuje v Českej republike, kde sa väčšinu času zdržiava

a domov chodí len pokiaľ mu to práca dovolí, treba uviesť, že túto skutočnosť žalobca

v celom administratívnom konaní nespomínal a táto ani z obsahu administratívneho spisu

pokiaľ ide preberanie zásielok žalobcom, ako je už uvedené aj vyššie, nevyplýva a nespomína

ju žalobca ani v samotnej žalobe. Ako je tiež uvedené vyššie, ak by žalobca preukázal,

že sa v čase doručovania rozhodnutia Obvodného úradu Považská Bystrica

č. VVS B/2009/00131-035 AP11, 2008/124 Hv. z 23. novembra 2009 nezdržiaval v mieste

svojho bydliska, mohol by ešte podať návrh na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/

správneho poriadku z dôvodu, že sa mu nesprávnym postupom správneho orgánu odňala

možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie

a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti uzneseniu krajského súdu uloženiu povinnosti

zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, treba uviesť, že táto povinnosť žalobcovi vyplýva

z ustanovenia a o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“) a vzniká podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

( ).

9

Keďže námietky žalobcu proti uloženiu povinnosti zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie vznesené v jeho odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

zo 06. decembra 2010, č. k. -33 nebolo možné z hľadiska vzniku poplatkovej

povinnosti za odvolanie považovať za dôvodné, Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil.

podľa veta druhá a i toto označené uznesenie krajského súdu.

Ohľadne námietky zaujatosti rovnako vo veci konajúcej predsedníčky senátu

Krajského súdu v Trenčíne JUDr. V. H., ktorú žalobca vzniesol po vydaní rozhodnutia súdom

prvého stupňa, zaoberal sa ňou najvyšší súd ako súd odvolací v rámci prieskumu napadnutých

rozhodnutí ako predbežnou otázkou.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach ( ).

Citované zákonné ustanovenie výslovne vylučuje, aby by dôvodom

na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci boli okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. S účinnosťou od 15.10.2008 sa rozšírilo

negatívne vymedzenie okolností, na ktoré súd neprihliada pri rozhodovaní o vylúčení sudcu

tak, že ako dôvod pochybnosti o sudcovej nezaujatosti bol vylúčený dôvod spájaný s jeho

rozhodovaním v iných veciach.

V námietke zaujatosti preto účastník nemôže ako dôvod použiť nielen okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci ale od 15.10.2008 ani okolnosti

spočívajúce v jeho nespokojnosti alebo jeho nesúhlase s rozhodnutím sudcu v inej veci.

Keďže najvyšší súd dospel k záveru, že k záveru, že námietka vylúčenia sudcu

je neprípustná a rozhodnutia prvostupňového súdu boli potvrdené, čím nebolo potrebné

rozhodnúť o nevylúčení predsedníčky senátu Krajského súdu v Trenčíne JUDr. V. H.

z prejednávania a rozhodovania danej veci meritórnym výrokom, najvyšší súd konanie

10

o námietke zaujatosti zastavil ( a v spojení s

veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa a v spojení s prvá veta tak,

že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol konaní

o odvolaní úspešný a žalovanému preto, že mu z dôvodu neúspešného odvolania žalobcu

žiadne trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnili.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková