Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-152-2020.pdf
PDF · 230.83 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/152/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudca spravodajca) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcov: 1/ M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XX, XXX XX M. - O., 2/ B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XX, XXX XX M. - O., obaja právne zastúpení AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia Ministerstva životného prostredia SR č: 10079/2020-1.7/bd 41081/2020 zo dňa 18.08.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcom v rade 1/ a 2/ a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, úsek posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len „Okresný úrad Žilina“) po predchádzajúcom správnom konaní začatom dňa 16.10.2018 a uskutočnenom podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „EIA zákon“) vydal dňa 18.12.2019 záverečné stanovisko č.j. OU-ZA- OSZP2-2019/004276-33/Gr (ďalej aj len „Záverečné stanovisko“) vo veci posúdenia vplyvu cyklistickej diaľnice nazvanej „Žilina - Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky, Vrútky - Martin mimo cestného telesa I/18 (cyklodopravná trasa)“ (ďalej „cyklodiaľnica“) na životné prostredie (ďalej „EIA konanie“). Záverečné stanovisko nadobudlo formálnu právoplatnosť dňa 27.1.2020. Záverečné stanovisko je zverejnené na informačnom portále rezortu Ministerstva životného prostredia http://www.enviroportal.sk v sekcii „Informačné systémy“, podsekcii „Posudzovanie vplyvov na EIA/SEA“. Navrhnutá cyklodiaľnica má viesť cez chatovú osadu Jánošíkovo, resp. hneď vedľa nej, a teda aj cez Národný park Malá Fatra, územie európskeho významu SKUEV0252 Malá Fatra, chránené vtáčie územie SKCHVÚ033 Malá Fatra a územie európskeho významu SKUEV0665 Strečnianske meandre Váhu, pričom má byť postavená aj na pozemkoch susediacich s pozemkom vo vlastníctve žalobcov, a to konkrétne na parc. č. 4457, 4471 a 4472. Žalobcovia sa o projekte cyklodiaľnice, o EIA konaní a o samotnom záverečnom stanovisku dozvedeli až dňa 4.2.2020 v článku uverejnenom v Turčianskych novinách (pôvodne Život Turca) „Z Vrútok do Strečna na bicykli/Atraktívna cyklotrasa by mala byť lákadlom pre turistov“,resp. „Stavba cyklotrasy medzi Vrútkami a Strečnom je bližšie k realite“ Po zverejnení tohto článku žalobcovia v rade 1// a 2/ adresovali Okresnému úradu Žilina svoje podanie zo dňa 17.2.2020 nazvané „Odvolanie proti rozhodnutiu č. j.: OU-ZA-OSZP2-2019/004276-33/Gr zo dňa 18.12.2019, ktorým Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal Záverečné stanovisko vo veci navrhovanej činnosti Žilina -
Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky, Vrútky - Martin mimo cestného telesa I/18 (cyklodopravná trasa)“.
2. Na predmetné vyššie označené podanie žalobcov v rade 1/ a 2/ označené ako odvolanie reagoval Okresný úrad Žilina podaním č. OU-ZA-OSZP2-2020/002784-36/Gr zo dňa 25.2.2020 označeným ako „Odvolanie podané proti rozhodnutiu č. OU-ZA- OSZP2-2020/004276-33/Gr zo dňa 18.12.2019 - odpoveď“ (ďalej len „Opatrenie 1“), v ktorom konštatoval, že predmetné odvolanie je odvolaním neprípustným, nakoľko žalobcovia nie sú účastníkmi konania a odvolanie bolo podané po odvolacej lehote. Zákonná lehota na podanie odvolania uplynula dňa 27.1.2020 a žalobcami podané odvolanie bolo doručené dňa 20.2.2020. Okresný úrad Žilina poukázal na to, že EIA zákon upravuje v § 1 postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov. Účelom posudzovania vplyvov na životné prostredie je prevencia negatívnych dôsledkov rôznych ľudských aktivít na životné prostredie, vrátane zdravia. Uskutočňuje sa formou komplexného a odborného vyhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie, ešte pred rozhodnutím o ich umiestnení, alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov. Realizačným výstupom posúdenia je výber optimálneho variantu a návrh opatrení na elimináciu, resp. zníženie negatívnych vplyvov posudzovaných činností na zdravie ľudí a životné prostredie. Tento zákon sa nezaoberá riešením majetko-právnych vzťahov, ako to je už pri samotnom povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov (napr. stavebný zákon, zákon o cestnej doprave, zákon o odpadoch a iné...). Citujúc ustanovenie § 24 ods. 1 až 4 EIA zákona poukázal na to, že účastníkom konania sa môže verejnosť stať iba doručením stanoviska, v ktoromkoľvek štádiu posudzovania, ktorého postup upravuje § 24 ods. 3 a 4. Keďže od začiatku procesu posudzovania, od 22.4.2016 do 27.1.2020 žalobcovia nepredložili žiadne písomné stanovisko, nemôže im byť priznané postavenie účastníka konania. Príslušný orgán žalobcom ako verejnosti, v zmysle § 24 EIA zákona, poskytol možnosť vyjadriť sa k predmetnej navrhovanej činnosti viackrát:
- predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia (04/2016)
- zúčastniť sa na verejnom prerokovaní správy o hodnotení (rok 11/2018)
- predložiť stanovisko k správe o hodnotení (11/2018)
- podať odvolanie v zákonom stanovenej lehote (rok 2019- 2020) Na základe vyššie uvedeného, keďže žalobcovia sa nezapojili do procesu posudzovania navrhovanej činnosti v zákonom stanovených termínoch, nie sú v zmysle zákona účastníkom konania a nimi predložené odvolanie nemôže byť považované za odvolanie doručené v zmysle § 24 ods. 4 EIA zákona.
V súvislosti s predmetným vyššie označeným listom žalobcovia v rade 1/ a 2/ adresovali Ministerstvu životného prostredia SR, Sekcia enviromentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej aj len „Ministerstvo životného prostredia SR“ alebo „MŽP SR“) obdobné podanie ako adresovali Okresnému úradu Žilina označené ako „Odvolanie podané proti rozhodnutiu č. OU-ZA-OSZP2-2020/004276-33/Gr zo dňa 18.12.2019, ktorým Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal záverečné stanovisko vo veci navrhovanej činnosti Žilina - Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky, Vrútky - Martin mimo cestného telesa I/18 (cyklodopravná trasa)“, ktoré bolo Ministerstvu životného prostredia doručené 24.3.2020 a následne dňa 31.3.2020 doplnené o podanie označené ako „Doplnenie odvolania proti rozhodnutiu č. OU-ZA- OSZP2-2020/004276-33/Gr zo dňa 18.12.2019, ktorým Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal záverečné stanovisko vo veci navrhovanej činnosti Žilina - Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky, Vrútky - Martin mimo cestného telesa I/18 (cyklodopravná trasa)“. Na uvedené označené podania žalobcov v rade 1/ a 2/ reagovalo Ministerstvo životného prostredia SR úradným listom č. 10079/2020-1.7/bd 41081/2020 zo dňa 18.8.2020 označeným ako „Odvolanie proti rozhodnutiu č. j. OU-ZA-OSZP2-2019/004276-33/Gr zo dňa 18.12.2019, ktorým Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal záverečné stanovisko vo veci navrhovanej činnosti Žilina - Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky, Vrútky - Martin mimo cestného telesa I/18 (cyklodopravná trasa) - odpoveď“. V tomto úradnom liste Ministerstvo životného prostredia SR konštatovalo, že ako odvolací orgán nezistil dôvod na začatie konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ani dôvody na obnovu konania. MŽP SR poukázalo na to, že predmetné podanie odstúpilo na Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, ktorý ho následne listom č. OU- ZA-OOP3-2020/020940-002 zo dňa 6.4.2020 odstúpil na Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja (ďalej
len „prvostupňový orgán“). Prvostupňový orgán podanie v celom rozsahu preskúmal a zistil, že podanie bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty. Keďže podanie bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty, v zmysle § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) je odvolací orgán, ktorým je v tomto prípade MŽP SR, povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Vzhľadom na uvedené prvostupňový orgán odstúpil listom č. OU-ZA-OSZP2-2020/021563-02/GR zo dňa 24.4.2020 podanie a kompletný spisový materiál vo veci navrhovanej činnosti „Žilina - Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky, Vrútky - Martin - mimo cestného telesa I/18 (cyklodopravná trasa) (ďalej len „navrhovaná činnosť“) na MŽP SR. MŽP SR po preskúmaní spisového materiálu uviedlo, že posudzovanie navrhovanej činnosti začalo v roku 2016 podľa § 18 ods. 1 písm. g) EIA zákona na základe odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny (Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia), v ktorom bolo uvedené, že navrhovaná činnosť pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území (ďalej len „odborné stanovisko“), nakoľko pôvodná trasa navrhovanej činnosti prechádzala cez Národnú prírodnú rezerváciu Krivé. Na základe odborného stanoviska bol prerokovaný a vydaný rozsah hodnotenia podľa § 30 EIA zákona a dňa 15.10.2018 bola navrhovateľom, ktorým je Žilinský samosprávny kraj, odbor dopravy a územného plánovania (ďalej len „navrhovateľ“), na prvostupňový orgán predložená správa o hodnotení vypracovaná podľa § 31 a prílohy č. 11 EIA zákona. Informácie o procese posudzovania vplyvov na životné prostredie vo veci navrhovanej činnosti boli priebežne, v súlade s § 24 ods. 1 EIA zákona o posudzovaní vplyvov, zverejnené aj na webovom sídle MŽP SR. Listom doručeným dňa 9.9.2019 požiadal prvostupňový orgán MŽP SR, sekciu ochrany prírody, biodiverzity a krajiny ako dotknutý orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny v zmysle § 37 ods. 3 EIA zákona o stanovisko k návrhu záverečného stanoviska navrhovanej činnosti. Na základe tohto stanoviska a ostatných podkladov rozhodnutia v konaní o posudzovaní vplyvov vydal prvostupňový orgán záverečné stanovisko č. OU-ZA-OSZP2-2019/004276-33/GR zo dňa 18.12.2019 (ďalej len „Záverečné stanovisko“), v ktorom odsúhlasil realizáciu navrhovanej činnosti a vybral variant, ktorý do Národnej prírodnej rezervácie Kriví nezasahuje. Proti Záverečnému stanovisku v zákonnej lehote nepodal nikto odvolanie a právoplatnosť nadobudlo dňa 27.1.2020. O dôležitých krokoch v konaní (§ 23, § 29, § 30, § 31, § 37 EIA zákona) bola verejnosť v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov informovaná na webovom sídle MŽP SR, na webovom sídle a úradných tabuliach dotknutých obcí (mesto Žilina, mesto Vrútky, mesto Martin, obec Strečno, obec Nezbudská Lúčka, obec Lipovec). Verejnosť je podľa zákona o posudzovaní vplyvov informovaná o tom, kde a kedy možno do dokumentácie o navrhovanej činnosti nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť zasielať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať, pričom sprístupnenie informácií o navrhovanej činnosti pre verejnosť je najmenej desať pracovných dní (v závislosti od dokumentácie) od zverejnenia uvedených informácií. V konaní prejavilo záujem na navrhovanej činnosti v zmysle § 24 ods. 3 EIA zákona OZ Nádej pre sad J. Kráľa, Bratislava, Cykloklub Piešťany, OZ Hearth Žilina T.. B. E. R.. a Botanická záhrada Blatnica a tým sa stali účastníkmi konania podľa § 24 ods. 2 EIA zákona. Chatárska osada Jánošíkovo sa nachádza v k. ú. G. L.. Starostka obce Nezbudská Lúčka zaslala stanovisko k správe o hodnotení, zúčastnila sa taktiež verejného prerokovania, na ktorom sa hovorilo aj o osade Jánošíkovo a predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti. Na verejnom prerokovaní sa zúčastnili aj iní občania z obce Nezbudská Lúčka. V ďalšom MŽP SR poukázalo na to, že vyššie označené podanie žalobcov v rade 1/ a 2/ doručené MŽP SR dňa 24.3.2020 bolo vyhodnotené ako podanie podľa § 60 Správneho poriadku a MŽP SR toto podanie preskúmalo z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. MŽP SR poukázalo na to, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ vo svojom podaní uvádzali, že ako vlastníci pozemkov v blízkosti uvažovanej cyklotrasy mali byť v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 24 ods. 2 a § 64 EIA zákona oslovení, keďže ich ústavné práva a právom chránené záujmy môžu byť Záverečným stanoviskom priamo dotknuté, pričom v rámci doplnenia podania sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ odvolávali aj na zásady vyplývajúce z Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zo dňa 25. júna 1998 tzv. Aarhusky Dohovor s tým, že ďalším dôvodom, prečo žalobcovia v rade 1/ a 2/ považujú Záverečné stanovisko za nezákonné, je že navrhovaná činnosť je trasovaná cez Národný park Mála Fatra a tým sú porušené základné princípy, ktoré stanovuje Ústava Slovenskej republiky (čl. 4 ods. 1 a čl. 44 ods. 4). Vzhľadom na účel EIA zákona boli v území navrhnuté zmierňujúce opatrenia, ktoré majú zmierniť resp. zabrániť vzniku významne negatívnym vplyvov navrhovanej činnosti, vrátane vyhodnotenia vplyvov na predmety ochrany Chráneného vtáčieho územia Malá Fatra a území európskeho významu Malá Fatra a Strečnianske meandre Váhu. Navrhovaná
činnosť na úseku od 6,5 do 8,5 km okrajovo zasahuje do Národného parku Malá Fatra, kde v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov platí 3. stupeň územnej ochrany prírody a takmer po celej dĺžke od obce Strečno až po staničenie 12,5 km vo Vrútkach prechádza navrhovaná činnosť ochranným pásmom Národného parku Malá Fatra, kde v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov platí 2. stupeň územnej ochrany prírody. V blízkosti navrhovanej trasy sa nachádzajúc aj maloplošné chránené územia bez vymedzeného ochranného pásma, do ktorých navrhovaná stavba nezasahuje a platí v nich 4., resp. 5. stupeň územnej ochrany. Ide o národné prírodné rezervácie Starý hrad a Krivé a Prírodnú pamiatku Domašínsky meander. Najvýznamnejším negatívnym vplyvom v prípade zásahu do Národného parku Malá Fatra, resp. do jeho ochranného pásma je podľa Záverečného stanoviska zabratie lesných biotopov spojených s výrobom pod chatovou osadou Jánošíkovo a výrub drevín na ľavom brehu Váhu oproti chatovej osade Jánošíkovo popri železničnej trati a vo svahu cesty I/18 (ide o biotopy *91E0 Jaseňovo jelšový podhorský lužný les a 9110 Kyslomilné bukové lesy) a zabratie lúčnych biotopov v blízkosti Prírodnej pamiatky Domašínsky meander. Ide o vplyv trvalý, kedy bude do týchto lokalít vybudovaná cyklotrasa o šírke maximálnej 3,5 m. Medzi dočasné negatívne vplyvy možno zaradiť hluk, prašnosť, staveniskovú dopravu a dočasnú lokalizáciu stavebných dvorov v blízkosti hraníc národného parku. V smere od chatovej osady Jánošíkovo na obec Lipovec dôjde k prekryvu s Národným parkom Malá Fatra, ale trasa v tomto prípade bude vedená po existujúcej asfaltovej spevnenej ceste, pričom zásah do lesných biotopov nebude potrebný. V rámci povoľovania navrhovanej činnosti, výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti bude potrebné zabezpečiť ochranu prírodných biotopov súborom opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu. Keďže realizáciou navrhovanej činnosti môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Pre potreby navrhovanej činnosti bolo vypracované primerané posúdenie vplyvu navrhovanej činnosti na sústavu Natura 2000 (EKOJET, s. r. o., 09/2018) podľa ustanovení článku 6 (3) smernice o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín 92/43/EHS a výsledný, záverečným stanoviskom odsúhlasený variant nezasahuje do Národnej prírodnej rezervácie Krivé. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade, ak navrhovaná činnosť bude trasovaná tak, ako to vyplynulo z konania o posudzovaní vplyvov, navrhovateľ nepotrebuje ako podklad povolenia odborné stanovisko štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny ani rozhodnutie podľa zákona o posudzovaní vplyvov (nakoľko pôjde o činnosť podľa zákona o posudzovaní vplyvov nezaraditeľnú). Z tohto dôvodu má MŽP SR za to, že zrušenie tohto Záverečného stanoviska mimo odvolacieho konania by nebolo z hľadiska ďalšieho vývoja navrhovanej činnosti účelné, keďže podmienky a opatrenia, ktoré majú zabrániť, resp. zmierniť znečisťovanie životného prostredia, alebo zabrániť poškodzovaniu životného prostredia, by boli nevymožiteľné (neboli by podmienkami, ktoré by musel navrhovateľ pri realizácii navrhovanej činnosti dodržať). MŽP SR ďalej uviedlo, že štátny orgán ochrany prírody a krajiny s realizáciou navrhovanej činnosti za určených podmienok súhlasil a konanie o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti sa uskutočnilo v súlade s EIA zákonom. MŽP SR dospelo k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na začatie mimo odvolacieho konania. Čo sa týka oslovenia verejnosti, MŽP SR malo za to, že EIA zákon poskytuje širokú možnosť zapojiť sa do konania o posudzovaní vplyvov. Nakoľko však záverečné stanovisko podľa EIA zákona o posudzovaní vplyvov neoprávňuje navrhovateľa realizovať činnosť, v súlade s § 37 EIA zákona ho oprávňuje len na podanie návrhu na začatie povoľovacieho konania a nie je povolením oprávňujúcim realizovať navrhovanú činnosť, nebol prvostupňový orgán v tomto prípade povinný osloviť vlastníkov pozemkov, ani vlastníkov pozemkov priľahlých k navrhovanej činnosti. Táto úloha patrí do pôsobnosti povoľujúceho orgánu. Navrhovateľ je v zmysle EIA zákona povinný uvádzať údaje o umiestnení navrhovanej činnosti z dôvodu zistenia environmentálnej prijateľnosti tejto činnosti v danom prostredí. Rozhodnutie podľa EIA zákona teda nie je realizačným povolením pre navrhovateľa a záverečné stanovisko neumožňuje navrhovateľovi umiestniť uvedenú navrhovanú činnosť v prostredí.
3. Podaním zo dňa 26.10.2020 podali žalobcovia v rade 1/ a 2/ včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhli opatrenie žalovaného i jemu predchádzajúce opatrenie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo vzťahu k listu Okresného úradu Žilina žalobcovia v rade 1/ a 2/ uviedli, že vzhľadom na okolnosti prípadu, keď žiadny z účastníkov EIA konania nepodal voči Záverečnému stanovisku odvolanie, bol Okresný úrad Žilina podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Správneho poriadku správnym orgánom, ktorý by ako správny orgán konajúci v poslednom stupni povolil alebo nariadil obnovu EIA konania. Okresný úrad Žilina tak nielenže nepredložil ich podanie MŽP SR, ale ani podľa obsahu ich podania v súlade s § 19 ods. 2 a ods. 3 v spojení s § 60 Správneho poriadku
analogicky neskúmal, či neboli splnené podmienky pre obnovu konania. Prvostupňové rozhodnutie tak neobsahovalo žiadny výrok ani poučenie o možných opravných prostriedkoch, ale obsahovalo len stručné úradnícke odôvodnenie charakteristické len mechanickým citovaním alebo parafrázovaním ustanovenia § 24 EIA zákona. Okresný úrad Žilina nijako neskúmal to, či neboli neopomenuteľnými účastníkmi EIA konania v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ si síce „prvostupňové rozhodnutie“ vyhodnotili ako nulitný akt (paakt), keďže nespĺňa žiadne formálne minimálne náležitosti pre rozhodnutie (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžr/52/2016), avšak za daných okolností ho museli považovať za formálne existujúce rozhodnutie, ktoré vo svojich dôsledkoch zároveň znamenalo zamietnutie návrhu žalobcov na obnovu konania. V ďalšom žalobcovia v rade 1/ a 2/ uviedli, že v súlade s ustanovením § 54 ods. 3 Správneho poriadku podali dňa 21.3.2020 odvolanie voči „prvostupňovému rozhodnutiu“ (doplnené dňa 30.3.2020) priamo na MŽP SR (ďalej „odvolanie“). V „odvolaní“ žalobcovia explicitne požiadali MŽP SR, aby „odvolanie“ preskúmal aj z hľadiska ustanovenia § 60 Správneho poriadku, t.j. či neboli splnené podmienky pre obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie mimo odvolacieho konania. Uviedli, že konzistentne aj v podaní aj v „odvolaní“ uvádzali skutkové aj právne dôvody na podporu ich tvrdenia, že boli opomenutými účastníkmi EIA konania, pričom tento nesprávny postup Okresného úradu Žilina, ktorým im bola žalobcom odňatá možnosť zúčastniť sa EIA konania, mohol mať podstatný vplyv na záverečné stanovisko rozhodnutie a náprava sa nemohla urobiť v odvolacom konaní podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku. Žalovaný - MŽP SR - svojím rozhodnutím č.j. 10079/2020-1.7/bd (41081/2020) zo dňa 18.8.2020 zamietol odvolanie žalobcov zo dňa 21.3.2020 a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keď uviedol, že žalovaný nezistil dôvody na obnovu konania. Žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie v rozpore s § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku a tým porušil ich práva na spravodlivý proces (právo na súdnu a inú právnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a rovnako tak aj právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR. Žalovaný svojím „rozhodnutím“ nijako neodôvodnil, prečo žalobcov nepovažoval za opomenutých účastníkov EIA konania. Žalovaný síce stručne popísal EIA konanie, avšak nijako sa nezaoberal žiadnym zo skutkových ani právnych dôvodov uvedených žalobcami vo svojom podaní i odvolaní. Napadnuté rozhodnutie tak vykazuje typické znaky úradníckeho odôvodnenia charakteristického len stručným zopakovaním obsahu Odvolania, stručným odkazom na niektoré ustanovenia Správneho poriadku upravujúce obnovu konania a popisom priebehu EIA konania. Samotné odôvodnenie, ako ku svojim záverom dospel, však chýba. Z tohto dôvodu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Napriek tomu, že žalovaný v rozhodnutí ani Okresný úrad Žilina v prvostupňovom rozhodnutí svoje rozhodnutia nijako neodôvodnili, dospeli k právnemu záveru, že neexistujú dôvody pre povolenie obnovy konania, pretože nepovažovali žalobcov za opomenutých účastníkov EIA konania. Nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP žalobcovia v rade 1/ a 2/ videli v tom, že: a) predmetným Záverečným stanoviskom vydaným v EIA konaní na návrh Žilinského samosprávneho kraja (ďalej „ŽSK“) môže byť priamo dotknuté ich právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR; b) mali byť preto účastníkmi EIA konania priamo zo zákona, a to podľa § 14 ods. 1 Správny poriadku v spojení s § 24 ods. 2 a § 64 EIA zákona a nemuseli sa tak do EIA konania samostatne prihlasovať; c) v súlade so zásadou zákonnosti podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku a predovšetkým so zásadou materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku Okresný úrad Žilina mal a mohol najneskôr v priebehu EIA konania zistiť, že žalobcovia môžu byť na svojom práve na priaznivé životné prostredie priamo dotknutí, a mal z toho vyvodiť jediný možný záver:
- pribrať ich ako účastníkov do EIA konania podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku,
- doručiť im do vlastných rúk všetky písomnosti, vrátane záverečného stanoviska podľa ustanovenia § 24 Správneho poriadku a takisto v súlade s doktrínou legitímneho očakávania,
- doručiť záverečné stanovisko do vlastných rúk žalobcov, pretože len takéto doručenie je v tomto prípade v súlade s pravidlom „vhodného postupu pri informovaní o rozhodnutí“ podľa čl. 9 Smernice 2011/92/ EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej „EIA Smernica“); d) Okresný úrad Žilina bol tiež povinný upovedomiť žalobcov o začatí EIA konania buď priamo alebo takým spôsobom, aby sa žalobcovia mohli o EIA konaní skutočne dozvedieť, a to v súlade s ustanoveniami: čl. 3 ods. 2 v spojení s čl. 6.2 a čl. 6.5 Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Oznámenie MZ SR č. 43/2006 Z.z.) (ďalej „Aarhuský dohovor“), čl. 6 ods. 4 EIA Smernice, § 3 ods. 6 a 26 Správneho poriadku a § 24 ods. 1 EIA zákona.
Ďalšiu časť správnej žaloby žalobcovia v rade 1/ a 2/ venovali teórii základných pravidiel výkladu právnych noriem, a to s poukazom na konštantnú judikatúru (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99, m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 95/08, m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 95/08, PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 21/08 alebo II. ÚS 148/06, PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 21/08 alebo II. ÚS 148/06, III. ÚS 666/2016. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v ďalšej časti správnej žaloby opisovali predmet a účel EIA konania. Podľa ich názoru nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, resp. skutkový základ, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu s poukazom na aplikáciu zásady materiálnej pravdy a povinnosť zistiť účastníkov EIA konania Okresným úradom Žilina. Tvrdiac, že im že im podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 24 ods. 2 a § 64 EIA zákona svedčilo postavenie účastníkov EIA konania opätovne poukazovali na nezákonnosť Záverečného stanoviska, čo na účely tejto správnej žaloby nepovažovali za samoúčelný, keďže podľa ich názoru slúži na
- preukázanie predpokladaného zásadného negatívneho dopadu cyklodiaľnice na životné prostredie a tým aj priameho vplyvu EIA konania a samotného záverečného stanoviska na naše právo na priaznivé životné prostredie a
- ako dôkaz o tom, že prvostupňový orgán mohol a teda mal chatárov z Jánošíkova, vrátane žalobcov, identifikovať ako účastníkov EIA konania, čo je nevyhnutný dôsledok vyplývajúci zo zásady materiálnej pravdy. Zároveň podľa ich názoru popis nezákonnosti Záverečného stanoviska potvrdzuje účel ich účasti v EIA konaní, keď ich návrhy spolu s dôkazmi mohli a môžu zásadne zvrátiť celý výsledok EIA konania, čím spĺňajú podmienku uvedenú v ustanovení § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku - a síce, že naša účasť v EIA konaní by mala podstatný vplyv na Záverečné stanovisko ako výsledok tohto správneho konania. Domáhaním sa svojej účasti v EIA konaní v postavení účastníkov tohto konania a domáhaním sa obnovy tohto konania tak prispievajú k naplneniu základných cieľov tohto konania tak, ako uviedli v správnej žalobe. V nadväznosti na to uviedli, že relevantným je jedine povinnosť Okresného úradu Žilina, v súlade so zásadou materiálnej pravdy, dozvedieť sa o existencii chatovej osady Jánošíkovo v rámci EIA konania. V opačnom prípade by totiž nielenže túto povinnosť porušil, ale hlavne by ani nebol schopný vyhodnotiť vplyv cyklodiaľnice na životné prostredie, čo je účelom celého EIA konania. Následne žalobcovia v rade 1/ a 2/ v obšírnych súvislostiach popisovali:
- pravidlá pre primerané hodnotenie vplyvu cyklodiaľnice na ekologickú integritu územia patriaceho do sústavy chránených území NATURA 2000,
- nepriaznivý vplyv cyklodiaľnice na ekologickú integritu SKUEV0665 Strečnianske meandre Váhu a z toho vyplývajúcu nezákonnosť záverečného stanoviska:
- devastácia SKUEV0665 Strečnianskych meandrov Váhu a jeho ochranného pásma rozsiahlym výrubom brehových porastov na ľavom brehu Váhu,
- devastácia SKUEV0665 Strečnianskych meandrov Váhu a jeho ochranného pásma rozsiahlym výrubom drevín a budovaním cyklovalu na pravom brehu Váhu pri chatovej osade Jánošíkovo,
- zhrnutie negatívnych dopadov cyklodiaľnice na SKUEV0665 Strečnianske meandre Váhu;
- absenciu akejkoľvek analýzy dopadu výstavby a prevádzky cyklodiaľnice na SKUEV0665 Strečnianske meandre Váhu
- absencia akejkoľvek analýzy dopadu výstavby a prevádzky cyklodiaľnice na chatovú osadu Jánošíkovo a jej obyvateľov,
- celkovo nedostatočne zistený skutkový stav vo veci vplyvu výrubu drevín na integritu tohto územia. Keďže záverečné stanovisko obsahuje len čiastkové a teda neúplné zistenia a hodnotenie vplyvu cyklodiaľnice na kľúčové územie pre realizáciu cyklodiaľnice - SKUEV0665 Strečnianske meandre Váhu, na SKUEV0252 Malá Fatra a takisto na chatovú osadu Jánošíkovo, nemožno záverečné stanovisko považovať za primerané hodnotenie podľa § 28 ods. 5, ods. 8 a ods. 11 ZoPaK a nemožno ho použiť ako dostatočný podklad pre povoľovacie konania. Záverečné stanovisko je tak nezákonné. Z toho tiež vyplýva, že existuje ďalší dôvod pre povolenie obnovy konania, a to podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. Opätovne zdôraznili, že sa svojho postavenia účastníkov v EIA konaní domáhajú primárne z titulu možného priameho negatívneho ovplyvnenia ich práva na priaznivé životné prostredie, vydaním záverečného stanoviska vo vzťahu k cyklodiaľnici, a nie z titulu ochrany svojich vlastníckych práv (i keď aj ich vlastnícke práva môžu byť záverečným stanoviskom priamo dotknuté).
V ďalšej časti sa žalobcovia 1/ a 2/ venovali právnej analýze ich postavenia ako účastníkov EIA konania. Podľa ich názoru žiadne ustanovenie EIA zákona explicitne nevylučuje použitie ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku upravujúce všeobecnú definíciu účastníka správneho konania. Ani zo znenia § 24 ods. 2 EIA zákona nevyplýva, že by išlo o takú komplexnú úpravu účastníkov EIA konania, ktorá by použitie § 14 ods. 1 Správneho poriadku vylučovalo. K takémuto vylúčeniu nemožno dospieť ani pri použití ostatných výkladov § 24 EIA zákona - predovšetkým výkladu podľa zmyslu a účelu EIA zákona v súlade s Aarhuským dohovorom tak, ako ich podrobne analyzovali v tejto žalobe. Aj keby pripustili, že prvá veta ustanovenia § 24 ods. 2 EIA zákona upravuje výhradne postavenie dotknutej verejnosti v následných povoľovacích konaniach a vôbec nerieši vzťah medzi § 14 Správneho poriadku ako lex generalis a § 24 ods. 2 EIA zákona ako lex specialis vo vzťahu k správnemu konaniu podľa EIA zákona, nezmenil by ani takýto reštriktívnejší výklad nič na ich právnych záveroch predkladaných súdu. Ani v takom prípade totiž neexistuje žiadny relevantný dôvod, aby sa § 14 ods. 1 Správneho poriadku nepoužil - zvlášť vtedy, keď sa použijú interpretačné pravidlá, t.j. výklad podľa zmyslu a účelu EIA zákona, ktorý zahŕňa aj širokú účasť verejnosti. Dotknutou verejnosťou sú pritom podľa ustanovenia § 3 písm. r) a s) EIA zákona subjekty, a to nielen fyzické osoby, ale aj právnické osoby, ktoré môžu byť navrhnutou činnosťou dotknuté, pravdepodobne dotknuté alebo majú len záujem na tomto konaní. Táto kategória je teda určite širšia ako kategória osôb, ktoré môžu byť na svojich právach priamo dotknuté podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Ustanovenie § 24 os. 2 EIA zákona tak v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 Správneho poriadku v skutočnosti priznáva postavenie účastníka EIA konania ďalším subjektom - dotknutej verejnosti, ktorá by inak, len na základe § 14 ods. 1 Správneho poriadku týmto účastníkom nemusela byť, pretože by pre ňu mohlo byť v správnej aj súdnej praxi náročné preukázať, že jej práva, povinnosti alebo oprávnené záujmy by mohli byť týmito konaniami priamo dotknuté. Takýto výklad je tiež úzko prepojený s povinnosťou prvostupňového orgánu ako príslušného orgánu informovať dotknutú verejnosť vhodne, včasne a účinne podľa čl. 3 ods. 2 v spojení s čl. 6 ods. 2 a ods. 5 Aarhuského dohovoru, podľa čl. 6 ods. 4 EIA Smernice a podľa čl. 9 EIA Smernice záverečnom stanovisku, v spojení s § 26 správneho poriadku a s § 25 ods. 2 EIA zákona. Na účely EIA konania sa preto v plnom rozsahu uplatní nielen § 24 ods. 2 EIA zákona, ale aj § 14 ods. 1 Správneho poriadku. S účinnosťou od 1.1.2015 EIA novela priniesla významnú zmenu týkajúcu sa právnych účinkov záverečného stanoviska. Oproti predošlému stavu sa z polohy nezáväzného výsledku procesu posudzovania, ktoré bol povoľujúci orgán len povinný zohľadniť, stáva závažným rozhodnutím pre ďalšie povoľovacie konanie. Vydaním súhlasného záverečného stanoviska, resp. už len tým, že takéto súhlasné záverečné stanovisko môže byť v EIA konaní vydané, tak žalobcovia skutočne môžu byť na svojich právach na priaznivé životné prostredie priamo dotknutí. Ich právne postavenie sa totiž vydaním záverečného stanoviska môže zmeniť, a to zmeniť k horšiemu - tým, že záverečné stanovisko ako záväzné rozhodnutie pre ďalšie povoľujúce konania môže napokon viesť k povoleniu cyklodiaľnice a tým k zhoršeniu stavu a k poškodeniu životného prostredia žalobcov v porovnaní so súčasným stavom. Prekonaný preto musí byť taký právny názor, ktorý mohol vychádzať zo znenia ustanovení § 37 a § 38 EIA zákona účinných do 31.12.2014, podľa ktorého nemohli byť fyzické osoby len samotným záverečným stanoviskom na svojich právach priamo dotknuté, pretože pre následné povoľovacie konanie išlo len o nezáväzné stanovisko vo forme odporúčania. A na svojich právach mohli byť preto priamo dotknutí až v týchto povoľovacích konaniach. V ďalšej časti žalobcovia v rade 1/ a 2/ poukazovali na doktrínu legitímneho očakávania, ktorá v zmysle judikatúry garantuje čitateľnosť správania sa orgánov verejnej moci a ochranu súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nálezy Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06, sp. zn. PL. ÚS 10/04-27). Žalobcovia mali všetky dôvody legitímne očakávať, že chatová osada Jánošíkovo a jej bezprostredné okolie, vrátane NPR Krivé a SKUEV0665 Strečnianske meandre Váhu, nebudú zaťažené žiadnou novou výstavbu vzhľadom na charakter týchto území ako osobitne chránených území. V ďalšom žalobcovia v rade 1/ a 2/ poukazovali na „Vhodné, včasné a účinné informovanie“ o EIA konaní podľa čl. 6 ods. 2 Aarhuského dohovoru a predovšetkým podľa čl. 6 ods. 4 EIA Smernice a „vhodný postup“ prvostupňového orgánu pri informovaní žalobcov o záverečnom stanovisku podľa čl. 9 EIA Smernice, a to i s poukazom na rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) vo veci C-280/18, ktorý sa zaoberal práve otázkou výkladu čl. 6 a čl. 9 EIA Smernice, ich vzájomného prepojenia a dostatočného informovania verejnosti o navrhovanej činnosti. Samotná skutočnosť, že rozhodnutie o povolení je ex post k dispozícii na internetovej stránke Ministerstva životného prostredia, totiž nemôže byť považovaná za dostatočnú z hľadiska zásady efektivity, pretože v prípade, že neexistovali dostatočné informácie o začatí postupu účasti verejnosti, nemožno vo vzťahu k nikomu predpokladať, že sa informoval o uverejnení
príslušného konečného rozhodnutia. V dôsledku toho Súdny dvor EÚ odpovedal tak, že čl. 9 a čl. 11 EIA Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá vedie k tomu, že voči členom dotknutej verejnosti možno namietať zmeškanie lehoty na podanie opravného prostriedku, ktorá začína plynúť od oznámenia povolenia projektu na internete, pokiaľ títo členovia dotknutej verejnosti nemali predtým primeranú možnosť informovať sa o povoľovacom konaní podľa článku 6 ods. 2 EIA Smernice. Ak sa teda uplatní doktrína legitímneho očakávania ich, chatárov v chatovej osade Jánošíkovo, t.j. mali odôvodnené očakávania, že na takto chránenom území nebude prebiehať žiadna výstavba, či už líniových alebo iných stavieb, a skombinuje sa s povinnosťou prvostupňového orgánu uvedenou v čl. 6 ods. 4 v spojení s čl. 9 EIA Smernice, a takisto v spojení so zásadou materiálnej pravdy, je výsledok jednoznačný: prvostupňový orgán im mal záverečné stanovisko doručiť. Žalovaný by snáď mohol uviesť, že z ustanovenia § 37 ods. 6 EIA zákona vyplýva povinnosť priameho doručovania záverečného stanoviska len subjektom v tomto ustanovení uvedeným. V skutočnosti však samotný prvostupňový orgán postupom podľa § 24 Správneho poriadku záverečné stanovisko doručil aj príslušníkom dotknutej verejnosti, ktorí sa prihlásili do EIA konania. Samotný prvostupňový orgán tak evidentne nevykladá ustanovenie § 37 ods. 6 EIA tak, že by vylučovalo použitie všeobecného ustanovenia § 24 Správneho poriadku. Žalovaný by rovnako mohol tvrdiť, že by aj v prípade priznania ich postavenia ako účastníkov EIA konania bol prvostupňový orgán nútený využiť inštitút doručovania vyhláškou podľa § 25 ods. 2 EIA zákona, k čomu uviedli 3 protiargumenty. Predovšetkým ide o možnosť a nie o povinnosť prvostupňového orgánu takto postupovať. Za druhé, využitie tejto možnosti naráža na povinnosti prvostupňového orgánu podľa čl. 6 ods. 4 a čl. 9 EIA Smernice. A za tretie, táto možnosť prichádza do úvahy až počas EIA konania, keďže sa môže využiť len vtedy, ak by sa tohto konania zúčastnilo viac ako 20 členov dotknutej verejnosti a títo členovia by nevytvorili občiansku iniciatívu podľa § 24 ods. 11 EIA zákona. Taká iniciatíva, aj keby pozostávala zo všetkých chatárov Jánošíkova, ktorých je viac ako 20, by sa počítala len ako jeden člen dotknutej verejnosti. Chatári z Jánošíkova pritom podpísali dňa 1.5.2020 petíciu adresovanú ŽSK, ktorou sa domáhajú zastavenia výstavby cyklodiaľnice. Okresný úrad Žilina tak nemohol predpokladať, že by chatári nevytvorili obdobnú iniciatívu aj v rámci EIA konania.
4. K správnej žalobe podaním zo dňa 9.3.2021, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 22.3.2021 vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že prvostupňový orgán listom č. OU-ZA-OSZP2-2020/002784-36/ Gr zo dňa 25.2.2020 oznámil žalobcom, že predložené odvolanie bolo podané po lehote, nemôže byť považované za odvolanie v zmysle § 24 ods. 4 EIA zákona, a preto ho považoval za neprípustné. Prvostupňový orgán nepostupoval v súlade so Správnym poriadkom, keď odvolanie žalobcov nevyhodnotil ako oneskorene podané odvolanie v zmysle § 60 Správneho poriadku a nezaslal spisový materiál k navrhovanej činnosti nadriadenému orgánu. MŽP SR si na základe listu zaslaného žalobcom vyžiadal od Okresného úradu Žilina spisový materiál č. OU-ZA-OSZP2-2019/004276/Gr, a podanie žalobcov vyhodnotil ako podanie podľa § 60 Správneho poriadku a preskúmal podanie z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania, prípadne zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Zaoberajúc sa aktívnou žalobnou legitimáciou žalobcov žalovaný poukázal na ust. § 7 písm. a) SSP v zmysle ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia mali právo zúčastniť sa posudzovania vplyvov na životné prostredie ako dotknutá verejnosť, pričom túto možnosť nevyužili, hoci tak mohli urobiť v akomkoľvek štádiu konania počas obdobia od začatia konania dňa 22.4.2016 do jeho právoplatného skončenia dňa 20.2.2020, kedy márne uplynula lehota na podanie odvolania voči záverečnému stanovisku z posudzovania vplyvov na životné prostredie. Žalobcovia teda nespĺňajú definíciu zainteresovanej verejnosti, ktorá by nebola oprávnená na podanie opravného prostriedku podľa ust. § 7 SSP. Žalovaný má s poukazom na vyššie uvedené za to, že žalobcovia nemajú aktívnu žalobnú legitimáciu na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OSZP2-2020/002784-036/Gr zo dňa 25.02.2020. Žalovaný nespochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu vo vzťahu k preskúmaniu úradného listu, ktorým MŽP SR oznámilo žalobcovi, že nezistilo dôvod na začatie konania o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania ani dôvody na obnovu konania, žalobca však vo svojej žalobe neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by považoval úradný list ministerstva za nezákonný, ale obmedzil sa iba na uvádzanie dôvodov, pre ktoré považuje za nezákonné Záverečné stanovisko. Žalovaný má za to, že plná jurisdikcia správneho súdu nemá nahrádzať činnosť
a postavenie správneho orgánu. Cieľom inštitútu žaloby zainteresovanej verejnosti v oblasti životného prostredia v rámci SSP nie je presunutie možnosti podať „odvolanie“ na súd po tom, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť namiesto podania odvolania na správny orgán v čase, keď to plynutie lehoty na podanie odvolania umožňuje. Správny orgán disponuje možnosťou (a súčasne povinnosťou) preskúmať aj odvolanie podané po lehote z toho hľadiska, či nezakladá dôvod na preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní, resp., či neodôvodňuje začatie obnovy konania. Táto forma preskúmania zahŕňa aj preskúmanie vecných otázok a v prípade vzniku potreby vykonania dokazovania môže správny orgán nariadiť obnovu konania alebo môže preskúmať rozhodnutie v mimo odvolacom konaní. Túto úlohu by však nemal vykonávať súd, a to aj vzhľadom na časový odstup od vydania rozhodnutia, resp. od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia po právoplatné skončenie súdneho prieskumu. Podnet na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní / podnet na nariadenie obnovy konania (v tomto prejednávanom prípade podnet označený ako „odvolanie“) môže zainteresovaná verejnosť podať do 3 rokov do dňa právoplatnosti rozhodnutia. Následne môže zainteresovaná verejnosť podať žalobu na súd o preskúmanie rozhodnutia resp. opatrenia, ktorým bol preskúmaný podnet na mimo odvolacie konanie/obnovu konania a požadovať od súdu, aby zrušil aj pôvodné rozhodnutie vo veci, čím by akýkoľvek subjekt, ktorý by tvrdil, že je zainteresovaná verejnosť, mohol dosiahnuť zrušenie viac ako 3 roky právoplatného rozhodnutia, čo by bolo v priamom rozpore s princípom právnej istoty, právneho štátu a zásad vyjadrených v SSP. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov v rade 1/ a 2/, že „napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdilo prvostupňové rozhodnutie“ a k návrhu na postup správneho súdu uvádza, že MŽP SR úradným listom č. 10079/2020-1.7/bd (41081/2020) zo dňa 18.8.2020 nepotvrdilo a ani nemohlo potvrdiť záverečné stanovisko, nakoľko toto nadobudlo dňa 27.1.2020 právoplatnosť a MŽP SR nerozhodovalo o odvolaní žalobcu, ale posudzovalo oneskorene podané odvolanie v intenciách ust. § 60 Správneho poriadku z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ustanovenie § 60 Správneho poriadku zaväzuje správny orgán z dôvodu ochrany práv účastníkov konania a iných osôb, ktoré pre neznalosť zákona môžu utrpieť ujmu, aby preskúmal aj odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania. Uvedené ustanovenie slúži na odstránenie prípadných nezákonností v rámci rozhodovania správneho orgánu. Konanie podľa § 60 Správneho poriadku však nenahrádza odvolacie konanie a svojim charakterom nie je rozhodovaním vo veci samej (teda o právach a povinnostiach účastníkov konania), ale iba posúdením skutočnosti, či podanie, ktoré je odvolaním, obsahuje také skutočnosti, ktoré by odôvodnili začatie konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. S poukazom na vyššie uvedené, má žalovaný za to, že správny súd nemôže vyhovieť požiadavke žalobcu na zrušenie záverečného stanoviska podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP z „dôvodu hospodárnosti“, nakoľko takéto oprávnenie súdu z ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP nevyplýva. Žalovaný je toho názoru, že správny súd nie je oprávnený preskúmavať a zrušiť z dôvodu „hospodárnosti“ rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť z dôvodu, že proti nemu nebol uplatnený riadny opravný prostriedok, pokiaľ je predmetom súdneho prieskumu opatrenie orgánu verejnej správy - úradný list MŽP SR, ktorým ministerstvo podľa § 60 Správneho poriadku odpovedalo žalobcom na ich podanie označené ako „odvolanie“. MŽP SR súčasne poukazuje na nedostatok žalobnej legitimácie žalobcov z dôvodu, že cieľom žaloby zainteresovanej verejnosti vo veciach životného prostredia má byť snaha o zlepšenie životného prostredia, teda o jeho ochranu. Konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bolo začaté na základe ust. § 18 ods. 1 písm. g) EIA zákona na základe odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny, nakoľko pôvodná trasa navrhovanej činnosti prechádzala cez Národnú prírodnú rezerváciu Krivé. V priebehu procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie sa zmenilo navrhované trasovanie tak, aby cyklotrasa neprechádzala cez Národnú prírodnú rezerváciu Krivé. V prípade, ak bude navrhovaná činnosť trasovaná tak, ako to vyplynulo z konania o posudzovaní vplyvov, ako podklad povolenia navrhovateľ nepotrebuje ani odborné stanovisko štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny a ani rozhodnutie podľa zákona o posudzovaní vplyvov, nakoľko pôjde o činnosť nezaraditeľnú do príloh tohto zákona, a zároveň pominuli dôvody, pre ktoré sa začalo konanie, t. j. cyklotrasa už nemá viesť cez Národnú prírodnú rezerváciu Krivé. Zrušenie tohto Záverečného stanoviska v mimo odvolacom konaní alebo obnovenie konania, by bolo proti účelu EIA zákona. Navrhovateľ by v tomto prípade mohol v novom konaní využiť svoje právo v zmysle § 20 ods. 3 EIA zákona a vziať svoj návrh na začatie konania o navrhovanej činnosti späť a podmienky, ktoré boli určené v záverečnom stanovisku, ktorých cieľom je zmiernenie alebo kompenzácia identifikovaných vplyvov by sa vôbec nemuseli realizovať, čím by sa zhoršila kvalita životného prostredia. Žalobcovia by tak žalobou podanou ako dotknutá verejnosť dosiahli zrušenie Záverečného stanoviska, ktoré v súčasnosti zaväzuje navrhovateľa na vykonanie kompenzačných opatrení, čím by nezabránili pokračovaniu v ďalšom stavebnom a územnom konaní, ale umožnili by realizáciu cyklotrasy bez kompenzačných opatrení zameraných na zvýšenú
ochranu životného prostredia. Žalobcovia by tak v prípade úspechu svojej žaloby dosiahli de facto zhoršenie životného prostredia, čo je v rozpore s cieľom a účelom žaloby zainteresovanej verejnosti. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v žalobe uvádzajú, že Okresný úrad Žilina pochybil, keď nepredložil podanie žalobcov, ktoré bolo oneskorene podaným odvolaním na ministerstvo, ako odvolací orgán. S uvedeným tvrdením žalobcov žalovaný súhlasí a súčasne uvádza, že toto procesné pochybenie nemalo vplyv na samotný výsledok konania MŽP SR a MŽP SR toto pochybenie Okresného úradu Žilina zhojilo tým, že si na základe listu žalobcu samo vyžiadalo administratívny spis v tejto prejednávanej veci od Okresného úradu Žilina. V zmysle ust. § 60 Správneho poriadku nebol okresný úrad povinný preskúmať oneskorene podané odvolanie, nakoľko táto právomoc patrí odvolaciemu orgánu. Okresný úrad Žilina mal povinnosť postúpiť vec odvolaciemu orgánu a túto povinnosť si splnil, hoci až na základe dožiadania MŽP SR. K námietke žalobcov v rade 1/ a 2/, že správny orgán neodôvodnil, prečo ich nepovažuje za opomenutých účastníkov konania, ani sa nijako nezaoberal žiadnym zo skutkových ani právnych dôvodov uvedených v ich podaní, žalovaný uviedol, že v jeho úradnom liste žalobcom dostatočným a jasným spôsobom objasnil proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, aj to, akým spôsobom sa záujmová verejnosť môže stať účastníkom konania a súčasne uviedol, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov nebol okresný úrad povinný osloviť vlastníkov pozemkov, ani vlastníkov pozemkov priľahlých k navrhovanej činnosti. Správny orgán tak dal žalobcom odpovede na relevantné otázky, ktoré žalobcovia vo svojom podaní uviedli, ako aj objasnenie neexistencie dôvodu na začatie niektorého z konaní na podklade mimoriadnych opravných prostriedkov. Vo vzťahu k ďalším žalobným námietkam uvedeným žalovaný uviedol, že v konaní vedenom Okresným úradom Žilina č. OU-ZA-OSZP2-2020/002784-036/ Gr nemal okresný úrad povinnosť pribrať žalobcov ako účastníkov správneho konania z titulu ich vlastníckych práv k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v bezprostrednej blízkosti navrhovanej činnosti. Takáto povinnosť nevyplýva žalovanému z EIA zákona, z práva Európskej únie, ani z ust. § 14 Správneho poriadku. EIA zákon umožňuje komukoľvek vstúpiť v zákonom stanovených lehotách a zákonom stanoveným spôsobom do konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalobcovia vo svojej žalobe poukazujú na skutočnosť, že správny orgán pochybil, keď nedoručoval žalobcom do vlastných rúk záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ak by Okresný úrad Žilina postupoval v intenciách názorov žalobcov a doručoval by záverečné stanovisko všetkým vlastníkom pozemkov, ktorých sa výstavba 16,5 km dlhej cyklotrasy dotýka, konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie by sa zmenilo na konanie o vyhľadávaní účastníkov konania, ktorými by v tomto konaní museli byť bezpochyby všetci obyvatelia miest a obci (a chatových osád, či iných nehnuteľností), v okolí ktorých cyklotrasa prechádza. Požiadavka žalobcov o doručenie záverečného stanoviska do vlastných rúk vyznieva absurdne rovnako v intenciách ust. § 25 ods. 2 EIA zákona, v zmysle ktorého, ak sa zúčastňuje jedného konania viac ako 20 členov dotknutej verejnosti, doručovať možno verejnou vyhláškou. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak by účastníkmi konania boli všetci, ktorí disponujú vlastníckymi právami v chatovej osade Jánošíkovo, počet účastníkov konania, ako dotknutej verejnosti by bol vyšší ako 20 a správny orgán by využil možnosť doručovať verejnou vyhláškou, čím by žalobca nedosiahol svoj cieľ t. j. doručenie Záverečného stanoviska do vlastných rúk. Vo vzťahu k námietkam, že správny orgán neupovedomil žalobcov o začatí konania o posudzovaní vplyvov žalovaný uvádza, že informácia o začatí konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bola zverejnená dňa 22.4.2016 na webovej stránke ministerstva - enviroportáli a súčasne na webových stránkach dotknutých obcí, ako aj na úradnej tabuli dotknutých obcí. Rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcov, že do vydania záverečného stanoviska žiadny orgán nikdy neinformoval o možnosti výstavby cyklocesty, nakoľko už v roku 2017 bolo predmetom rokovania mestského zastupiteľstva mesta Martin, t. j. mesta, v ktorom majú žalobcovia trvalý pobyt, prerokovanie poskytnutia prostriedkov NFP na výstavbu cyklotrasy Martin
- Vrútky, pričom táto mala byť podľa návrhu uznesenia prepojená práve s navrhovanou činnosťou výstavby cyklotrasy Žilina-Vrútky-Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky - Martin (viď str. 3 prílohy č. 1). Žalobcovia sa tak nesprávne domnievajú, že orgány štátnej a miestnej samosprávy neinformovali verejnosť o navrhovanej činnosti. Samotní žalobcovia sa nijakým spôsobom nezaujímali o navrhovanú činnosť, a to ani na úrovni mestského zastupiteľstva v ktorom majú trvalý pobyt. O účinnom informovaní verejnosti svedčí skutočnosť, že zainteresovaná verejnosť sa prihlásila do konania a Okresný úrad Žilina konal s každým, kto sa do konania prihlásil ako s účastníkom konania, ako aj skutočnosť, že na prerokovaní rozsahu hodnotenia sa zúčastnilo celkovo 20 ľudí a o prerokovaní rozsahu hodnotenia Okresný úrad Žilina riadne informoval účastníkov konania a ostatné subjekty v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že opatrenie žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správny orgán v konaní správne aplikoval ust. § 60 Správneho poriadku, na základe čoho úradným listom vyrozumel žalobcov o skutočnosti, že ich oneskorene podané
odvolanie nezakladá dôvod na začatie konania o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania ani dôvody na obnovu konania. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zastáva názor, že postup žalovaného v správnom konaní bol v súlade so správnym poriadkom, a preto navrhol správnu žalobu v rozsahu preskúmavania opatrenia žalovaného zamietol a v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhajú preskúmania rozhodnutia Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OSZP2-2020/002784-036/Gr zo dňa 25.2.2020 odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
5. Na vyjadrenie žalovaného reagovali žalobcovia v rade 1/ a 2/ replikou zo dňa 19.5.2021, v ktorej uviedli, že zotrvávajú na podanej žalobe. Poukázali na to, že považujú žalovaným uvádzaný koniec lehoty 20.2.2020 pre podanie odvolania voči Záverečnému stanovisku v správnom konaní ako zrejmú chybu v písaní. Ak by to tak totiž bolo, žalobcovia by v tejto lehote stihli podať odvolanie voči Záverečnému stanovisku na Okresný úrad Žilina. V takom prípade by tak táto žaloba skutočne bola žalobou proti Záverečnému stanovisku. Správnym tak zrejme bude údaj uvedený Okresným úradom Žilina, podľa ktorého lehota pre podanie odvolania voči záverečnému stanovisku tak uplynula dňa 27.1.2020. Na vylúčenie akýchkoľvek pochybností uviedli, že svojou žalobou sa nedomáhajú súdneho prieskumu samotného Záverečného stanoviska. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhajú výhradne súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, pričom napadnuté rozhodnutie považujú za rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým Okresný úrad Žilina nepovolil/nenariadil obnovu správneho konania vo veci vydania záverečného stanoviska podľa ustanovenia § 62 Správneho poriadku a toto prvostupňové rozhodnutie žalovaný potvrdil. Aj keby Napadnuté rozhodnutie nebolo „rozhodnutím orgánu verejnej správy“ v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) SSP, ale bolo by „opatrením“, t.j. správnym aktom, ktorým žalovaný nepovolil/nenariadil obnovu správneho konania vo veci vydania Záverečného stanoviska v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) SSP, aj tak by podliehalo súdnemu prieskumu v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. a) SSP. Rovnako tak, aj keby prvostupňové rozhodnutie bolo takisto „opatrením“ v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 psím. c) SSP, ktorým Okresný úrad Žilina nenariadil obnovu správneho konania vo veci vydania záverečného stanoviska, aj v takom prípade podlieha prvostupňové rozhodnutie súdnemu prieskumu podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 a § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Súčasne však pre jeho formálne nedostatky považujú žalobcovia prvostupňové rozhodnutie aj naďalej za nulitný akt (paakt) a preto z dôvodov už uvedených v žalobe navrhujú aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Jadro sporu medzi žalovaným, resp. Okresným úradom Žilina a žalobcami spočíva v postavení žalobcov ako neopomenuteľných účastníkov správneho konania vedúceho k vydaniu záverečného stanoviska v EIA konaní podľa EIA zákona. Na jednej strane žalovaný i Okresný úrad Žilina zastávajú právny názor, podľa ktorého sú účastníkmi takého správneho konania výhradne ŽSK ako navrhovateľ a dotknutá verejnosť, ak uplatní postup podľa ustanovenia § 24 ods. 2, 3 alebo 4 EIA zákona. Na druhej strane žalobcovia v rade 1/ a 2/ zastávajú právny názor, podľa ktorého boli účastníkmi EIA konania vedúceho k vydaniu záverečného stanoviska podľa ustanovenia § 14 Správneho poriadku, pretože:
- majú dostatočný hmotnoprávny pomer k predmetu EIA konania vedúceho k vydaniu tohto konkrétneho záverečného stanoviska, t.j. k posúdeniu vplyvu cyklodiaľnice na životné prostredie žalobcov v chatovej osade Jánošíkovo; a
- ich práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR budú Záverečným stanoviskom priamo dotknuté, keďže Záverečné stanovisko je podľa ustanovenia § 37 ods. 1 EIA zákona záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie a právoplatnosťou Záverečného stanoviska vzniká oprávnenie ŽSK ako navrhovateľa cyklodiaľnice podať návrh na začatie povoľovacieho konania k cyklodiaľnici vo variante odsúhlasenom Okresným úradom Žilina a žalobcovia sú povinní taký návrh strpieť. Ani napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie sa ich argumentom a ich právnou analýzou, výkladom a aplikáciou ustanovenia § 14 Správneho poriadku v kontexte práva EÚ na záverečné stanovisko a jemu predchádzajúce správne konanie vôbec nezaoberajú. Ani napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie tak nespĺňajú vyššie uvedené požiadavky na obsah správneho rozhodnutia a sú arbitrárne. Aj keby napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie neboli arbitrárne, v každom prípade sú nezrozumiteľné a nepresvedčivé a v tomto zmysle nepreskúmateľné podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Z napadnutého rozhodnutia ani z prvostupňového rozhodnutia vôbec nevyplýva, prečo žalobcovia nie sú záverečným stanoviskom priamo dotknutí na svojom práve na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, keď Záverečné stanovisko treba svojím charakterom a obsahom považovať za povolenie sui generis, ktoré je nevyhnutným povolením podľa EIA zákona pre výstavbu a prevádzku cyklodiaľnice. Keby súd nedospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, žalobcovia aj naďalej navrhujú, aby súd obidve rozhodnutia
zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Žalobcovia boli a sú oprávnení podať aj túto žalobu, v súlade s nálezom Ústavného súdu zo dňa 13.12.2018, č.k. IV. ÚS 422/2018-46. Zároveň nejde ani o totožné súdne konania a uznesenie krajského súdu vo veci žaloby pod sp. zn. 31S/48/2020 tak nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicatae) pre toto súdne konanie v zmysle ustanovenia § 98 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 145 ods. 5 a § 147 ods.2 SSP. Napriek tomu, že v tomto súdnom konaní a v konaní o žalobe sp. zn. 31S/48/2020 ide o dva rôzne predmety súdneho konania, jadrom obidvoch súdnych konaní zostáva otázka, či žalobcovia boli alebo neboli neopomenuteľní účastníci EIA konania. V ďalšom poukázali na to, že tunajší krajský súd vo veci žaloby sp. zn. 31S/48/2020 svojím uznesením zo dňa 23.3.2021 predmetnú žalobu žalobcov odmietol podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e) SSP konštatujúc, že žalobcovia nie sú neopomenuteľnými účastníkmi EIA konania. Na podporu svojho právneho záveru sa krajský súd naviac bez ďalšieho vysvetlenia zaštítil aj právnym názorom Ústavného súdu vyjadreným v Uznesení III. ÚS 71/2021-68 zo dňa 29.1.2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť žalobcov podľa ustanovenia § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vo veci nepriznania odkladného účinku ich žalobe sp. zn. 31S/48/2020. V ďalšej časti repliky sa žalobcovia opätovne v obšírnych súvislostiach vyjadrovali k tvrdenej absencii hmotnoprávnej väzby žalobcov k predmetu EIA konania. Podľa ich názoru nimi uvedené právne normy len potvrdzujú, že nebudú môcť v týchto nadväzujúcich konaniach vznášať pripomienky, námietky a navrhovať dôkazy týkajúce sa samotného záverečného stanoviska a jemu predchádzajúceho EIA konania, pretože záverečné stanovisko predstavuje prekážku veci rozhodnutej (res iudicatae) pre nadväzujúce povoľovacie správne konania podľa Stavebného zákona. Žalobcovia tak nebudú môcť plne a účinne chrániť svoje právo na priaznivé životné prostredie v chatovej osade Jánošíkovo tak, ako je to možné práve v EIA konaní. Ak by bol akceptovaný právny názor krajského súdu ako vecne správny, viedlo by to k odňatiu práva žalobcov na súdnu a inú právnu ochranu práva žalobcov na priaznivé životné prostredie. Takýto výsledok je ústavne nekonformný. Vyznieva o to absurdnejšie, o čo môže dotknutá verejnosť, ktorá nemá žiadne spojivo s daným územím, s konkrétnym životným prostredím, ktorého sa týka konkrétne EIA konanie, byť účastníkom EIA konania, ak sa do neho prihlási, pričom na tomto území nemusí vôbec žiť, a tí, ktorých sa príslušný zámer skutočne bytostne - priamo dotýka a bude dotýkať, neopomenuteľnými účastníkmi byť nemajú. To vedie ešte k ďalšiemu absurdnému výsledku, a síce, že množina neopomenuteľných účastníkov EIA konania podľa § 14 Správneho zákona je podľa výkladu krajského súdu v žalobe sp. zn. 31S/48/2020 prakticky prázdna, nulová. Účastníkmi EIA konania tak zostáva len navrhovateľ a dotknutá verejnosť, ktorá sa do neho prihlásila, resp. podala odvolanie proti záverečnému stanovisku podľa § 24 ods. 3 alebo 4 EIA zákona. Takýto výsledok je však v ostrom protiklade s ustanovením § 64 EIA zákona, podľa ktorého sa na EIA konanie vzťahuje Správny poriadok, vrátane § 14 správneho poriadku. Žiadny racionálny zákonodarca by nenastavil právny režim tak, aby množina subjektov, na ktoré sa má príslušná právna norma uplatniť, bola prázdna. Ak by to tak malo byť, musel by rovno použitie § 14 Správneho poriadku na EIA konanie vylúčiť. V ďalšej časti žalobcovia v rade 1/ a 2/ uviedli, že jedno občianske združenie, OZ Nádej pre sad J. Kráľa, Bratislava, ktoré sa ochrane životného prostredia venuje dlhodobo, prejavilo svoj formálny záujem na navrhovanej činnosti v zmysle § 24 ods. 3 EIA zákona, ale napokon žiadne pripomienky podľa našich informácií nepodalo. Prihlásilo sa práve preto, lebo zrejme profesionálne monitoruje jednotlivé EIA konania. Ďalší dvaja účastníci, Cykloklub Piešťany i OZ Hearth Žilina, sú občianske združenia na podporu rozvoja cyklistiky. Takže výstavbu cyklotrás dlhodobo sledujú a monitorujú, pričom podľa verejne dostupných informácií sa minimálne jedna z nich, a to Slovenský cykloklub Piešťany, priamo podieľala ako spolupracujúca organizácia na príprave cyklostratégie ŽSK pod názvom „Budovanie cyklotrás na území Žilinského samosprávneho kraja“. T.. B. E. R.. je odborník z Botanickej záhrady UK v Bratislave, pracovisko Blatnica a tak ho treba považovaťza profesionála v tejto oblasti. Naviac bol zrejme aktívne oslovený priamo ŽSK. V tejto súvislosti treba uviesť, že verejné prerokovanie cyklodiaľnice sa uskutočnilo v klubovni ŽSK v Žiline s kapacitou 30 miest (viz. www.zilinskazupa.sk) namiesto kultúrneho domu v Nezbudskej Lúčke, kam by sa tých 30 ľudí určite vošlo tiež. Toto prerokovanie sa tak uskutočnilo v rozpore s § 34 ods. 2 EIA zákona, keď by toto verejné prerokovanie mala zabezpečiť práve Nezbudská Lúčka ako dotknutá obec priamo v dotknutej obci. Aj v aktuálne navrhovanom trasovaní, i v akomkoľvek novom EIA konaní, by trasovanie cyklodiaľnice muselo podliehať posudzovaniu vplyvu na životné prostredie podľa § 18 ods. 1 písm. g) EIA zákona. Cyklodiaľnica je totiž navrhnutá tak, že bude prechádzať priamo cez niekoľko pozemkov, na ktorých je vyhlásené SKÚEV0665 Strečnianske meandre Váhu a platí v nich 4. stupeň ochrany. Ide minimálne o dva pozemky, a to 1177/32 a 1177/34 k.ú. A., pričom pozemok 1177/34 je pozemkom v ikonickom meandri Váhu pri Domašíne a domašínskych železničných tuneloch kde sa Váh prudko stáča doprava (viz. Bod 4, str. 2 Záverečného stanoviska). Pri uplatnení pravidiel uvedených v replike nemohol Okresný úrad Žilina nikdy s cyklodiaľnicou v tomto trasovaní súhlasiť, keď
v 4. stupni ochrany bolo v čase EIA konania a vydania Záverečného stanoviska podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 543/2002 Z.z. zakázané rozorávať alebo inak odstraňovať existujúce trvalé trávne porasty a rúbať dreviny okrem inváznych nepôvodných druhov drevín uvedených v zoznamoch podľa osobitných predpisov. Územné výnimky pritom nebolo možné v čase EIA konania a vydania Záverečného stanoviska udeliť podľa vtedy účinného znenia § 29 zákona č. 543/2002 Z.z. . Ani v súčasnosti nie je možné podľa § 29 ods. 3, 4 a 5 zákona č. 543/2002 Z.z.na tieto činnosti udeliť výnimku. Všetky pozemky na ľavom brehu Váhu, t.j. pozemok parc. č. 1383/11, 1368 i 1365 v k.ú. A., pozemky na pravom brehu Váhu parc. č. 4472 (v chatovej osade Jánošíkovo), 5372 i 4431 (v samotnej Nezbudskej Lúčke) v k. ú. G. L. a takisto pozemky 2342, 2343, 2346 a 2348 v k.ú. L., na ktorých majú byť vyrúbané dreviny, resp. odstrániť trvalé trávne porasty, pritom ležia v 60m zákonnom ochrannom pásme SKÚEV0665 Strečnianske meandre Váhu. Súhlasné záverečné stanovisko tak nebolo možné vydať, keď tomu bránila a bráni zákonná prekážka zakazujúca na účely EIA konania výrub drevín a rozorávanie trvalých trávnych porastov. Časť pozemku parc. č. 1383/11 v k.ú. A. a časť pozemku 5372 v k.ú. G. L. pritom patria priamo do územia SKÚEV0665 Strečnianske meandre Váhu. Podobne bude časť cyklodiaľnice v k.ú. G. L. na účely EIA konania aj naďalej umiestnená priamo v Národnej prírodnej rezervácii Krivé s 5. stupňom ochrany, ktoré má podľa § 17 ods. 7 ZoPaK zákonné ochranné pásmo 100 m smerom von od jej hranice. Podľa § 16 ods. 1 písm. i) ZoPaK je tak aj na pozemku 4472 k.ú. G. L. zakázané cyklodiaľnicu umiestniť., resp. nebolo možné vydať súhlas v záverečnom stanovisku v rozpore s § 103 ods. 4 EIA zákona.
6. Žalovaný nevyužil svoje právo reagovať na repliku žalobcov v rade 1/ a 2/ duplikou.
7. Podľa § 177 ods. 1 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 134 ods. 1 SSP: Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 2 ods. 2 SSP: Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP: Na účely tohto zákona sa rozumie po c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 EIA zákona: Príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad, b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne, c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania, d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa § 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31, f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania, g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne, ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok alebo otázok, h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona, najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť, i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.
Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
Podľa § 25 ods. 2 EIA zákona: Ak sa zúčastňuje jedného konania viac ako 20 členov dotknutej verejnosti, doručovať možno verejnou vyhláškou; členovia občianskej iniciatívy vytvorenej postupom podľa § 24 ods. 11 sa na tieto účely považujú za jedného člena dotknutej verejnosti.
Podľa § 30 ods. ods. 7, ods. 8 EIA zákona: Navrhovateľ v spolupráci s dotknutou obcou bezodkladne informuje verejnosť o určenom rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a jeho harmonograme spôsobom v mieste obvyklým. Verejnosť, dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj, dotknutý orgán a ďalšie osoby môžu predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny do desiatich pracovných dní od jeho zverejnenia podľa odseku 7 príslušnému orgánu, ktorý ich po vyhodnotení doručí navrhovateľovi.
Podľa § 37 ods. 1, ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona: Výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov podľa § 18 ods. 1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku. Príslušný orgán doručí záverečné stanovisko do 30 dní od jeho vydania navrhovateľovi, rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci a zverejní ho bezodkladne na webovom sídle ministerstva a na úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii. Dotknutá obec, ktorej bolo doručené záverečné stanovisko, ho zverejní v lehote troch pracovných dní od jeho doručenia na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce a oznámi, kde a kedy možno doň nahliadnuť, robiť z neho výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady vyhotoviť kópie. Platnosť záverečného stanoviska je sedem rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Záverečné stanovisko nestráca platnosť, ak sa počas jeho platnosti začne konanie o umiestnení alebo povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
8. Jedným zo základných princípov, z ktorých vychádza právna úprava správneho konania v správnom poriadku, je vytvoriť predpoklady pre to, aby účastníkom správneho konania bola zabezpečená účinná ochrana ich práv a právom chránených záujmov. Ide o súbor procesných povinností, ktoré ukladá správny poriadok správnym orgánom s cieľom, aby účastníci správneho konania z rôznych príčin neutrpeli takú ujmu, ktorá by nepriaznivo ovplyvnila ich postavenie. Sem patrí aj rozhodovanie správnych orgánov podľa § 60 SP. Ustanovenie § 60 SP upravuje špecifický procesný inštitút, ktorý iné procesné predpisy nepoznajú. Cieľom tohto inštitútu je preskúmanie oneskorene podaného odvolania a posúdenie
možnosti uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov v situácii, keď je prvoinštančné rozhodnutie správneho orgánu právoplatné. Podané odvolanie voči tomuto rozhodnutiu je potrebné považovať za podnet oprávneného subjektu sui generis, ktorý má povahu podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, resp. podnetu na nariadenie obnovy konania.
9. V posudzovanej veci je žalobou napadnutý akt správneho orgánu - list MŽP SR označený ako „Odvolanie proti rozhodnutiu č. j. OU-ZA-OSZP2-2019/004276-33/Gr zo dňa 18.12.2019, ktorým Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal záverečné stanovisko vo veci navrhovanej činnosti Žilina - Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky, Vrútky - Martin mimo cestného telesa I/18 (cyklodopravná trasa) - odpoveď“, ktorým MŽP SR ako odvolací orgán žalobcom v rade 1/ a 2/ oznámil, že preskúmaním oneskorene podaného odvolania žalobcov v rade 1/ a 2/ proti vyššie označenému Záverečnému stanovisku nezistil dôvod na začatie konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ani dôvody na obnovu konania. Napriek tvrdeniu žalobcov v rade 1/ a 2/ o tom, že list Okresného úradu Žilina zo dňa 25.2.2020, ktorým bolo žalobcom v rade 1/ a 2/ oznámené, že ich odvolanie bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie a tiež osobou, ktorá nie je účastníkom konania, je z ich pohľadu „paaktom“ napadli správnou žalobou aj tento akt správneho orgánu.
10. V prvom rade považoval správny súd za potrebné vysporiadať sa s otázkou spôsobilosti žalobou napadnutého tak úradného listu žalovaného ako i jemu predchádzajúceho listu Okresného úradu Žilina, byť predmetom súdneho prieskumu. Už v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp.zn. 5Sžp/5/2011), ako aj Ústavného súdu SR (napr. nález sp.zn. I. ÚS 354/08) pred účinnosťou SSP za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj povolenia alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 6 Správneho poriadku. V zmysle aktuálnej právnej úpravy podľa § 2 ods. 2 SSP je prieskum zákonnosti správneho súdu na základe všeobecnej správnej žaloby, akou je i správna žaloba v prejednávanej veci, právnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb v prípadoch, ak ich práva a právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté i opatrením orgánu verejnej správy. Úprava podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP následne definuje inštitút opatrenia orgánu verejnej správy, ako akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté. Z hľadiska spôsobilosti listu žalovaného ako predmetu prieskumu zákonnosti správneho súdu, teda nie určujúca forma tohto správneho aktu, ale splnenie alebo nesplnenie podmienky, podľa ktorej sa toto opatrenie priamo dotýka práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností žalobcov a bolo vydané žalovaným pri výkone verejnej moci na príslušnom úseku verejnej správy. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že určujúcim je obsah a nie forma správneho aktu. Správny súd na základe vyhodnotenia obsahu listu žalovaného konštatuje, že tento list bol vydaný žalovaným ako orgánom verejnej moci pri výkone jeho právomoci vyplývajúcej mu zo zákonnej úpravy a priamo sa práv a právom chránených záujmov žalobcov v rade 1/ a 2 dotýka. Uvedená podmienka spôsobilosti tohto listu byť predmetom prieskumu zákonnosti je potom správnym súdom vyhodnotená ako splnená a dôvod pre odmietnutie predloženej správnej žaloby postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, teda pre jej neprípustnosť, daný nie je. Rovnako tento dôvod neprípustnosti predloženej správnej žaloby nie je možné skonštatovať v nadväznosti na úpravu podľa § 7 písm. a) SSP, teda pre nevyčerpanie riadnych opravných prostriedkov, nakoľko proti listu žalovaného zákon riadny opravný prostriedok nepripúšťa (uplatnenie riadneho opravného prostriedku proti Oznámeniu žalovaného nemá právny základ). Preskúmateľnosť predmetného listu je za splnenia podmienky existencie možnosti priameho dotyku tohto listu na právach a právom chránených záujmoch žalobcu založená i priamo ustanovením Ústavy SR podľa článku 142 ods. 1 Ústavy SR.
11. V zmysle právnej úpravy odvolací správny orgán má povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v zmysle § 59 Správneho poriadku len v prípade, ak je odvolanie podané včas (v zákonnej lehote) a ak bolo podané oprávnenou osobou, pričom rozsah prieskumu a spôsob rozhodnutia je stanovený v citovanom ustanovení § 59 a nasl. Správneho poriadku. Z ustanovenia § 60 Správneho poriadku vyplýva pre odvolací orgán povinnosť preskúmať aj oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V takomto prípade však § 60 Správneho poriadku a ani žiadne iné ustanovenie Správneho poriadku neukladá žalovanému povinnosť, aby v prípade, ak po preskúmaní oneskoreného odvolania nezistí dôvody pre obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie
prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vydal rozhodnutie a zamietol odvolanie ako to namietal žalobca. Správny súd pre úplnosť poukazuje na znenie § 60 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2003, podľa ktorého odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené alebo neprípustné odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie ozhodnutia mimo odvolacieho konania; inak odvolanie zamietne. Po novele Správneho poriadku účinnej od 1.1.2004 však bola časť textu citovaného § 60 Správneho poriadku, veta za bodkočiarkou „inak odvolanie zamietne“ vypustená, to znamená že od 1.1.2004 odvolací správny orgán nemá expressis verbis stanovenú povinnosť v prípade, ak nezistí podmienky na obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, oneskorené odvolanie zamietnuť, a teda nemá ani stanovenú povinnosť vydať rozhodnutie. V takomto prípade postačuje, aby odvolací správny orgán (v tomto prípade žalovaný) vybavil oneskorené odvolanie neformálnym spôsobom, napríklad listom, tak ako to urobil v preskúmavanom prípade. Uvedený postup vyplýva tak z ustanovení citovaného Správneho poriadku, ako aj judikatúry všeobecných súdov. Nedostatok odôvodnenia napadnutého oznámenia vo vzťahu k záveru správneho orgánu, že oneskorené odvolanie neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nespôsobuje nezákonnosť napadnutého oznámenia. Keďže žalovaný postupoval v tomto prípade v súlade so zákonom a nebol povinný o oneskorenom odvolaní rozhodnúť, potom pokiaľ zákon pre takéto oznámenie nestanovuje žiadne formálne náležitosti, postačuje, ak z takéhoto oznámenia je zrejmý len výsledok preskúmania oneskoreného odvolania v rozsahu ustanovenom v § 60 Správneho poriadku.
12. V nadväznosti na všetko doposiaľ uvedené list žalovaného správny súd posúdil ako akt žalovaného, ako odvolacieho správneho orgánu, ktorým boli žalobcovia v rade 1/ a 2/ upovedomení o vybavení ich oneskoreného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu platobnej agentúry postupom podľa § 60 Správneho poriadku. Toto zákonné ustanovenie upravuje povinnosť odvolacieho správneho orgánu v záujme ochrany práv účastníkov konania, ale aj iných osôb, preskúmať aj odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, t. j. po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na podanie odvolania, a to z hľadiska existencie dôvodov na aplikáciu mimoriadnych opravných prostriedkov (nariadenie obnovy konania alebo preskúmanie rozhodnutia v tzv. mimoodvolacom konaní). Ak odvolací správny orgán zistí, že v konkrétnom prípade neexistujú dôvody na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, nevydáva o tom rozhodnutie s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, ale neformálnym spôsobom (listom) o tom upovedomí účastníka konania, ktorý oneskorené odvolanie podal.
13. V súvislosti s posudzovanou vecou nemožno opomenúť, že je špecifická i samotným jej „zákulisím“, kde v súvislosti s konaním o vydanie Záverečného stanoviska v zmysle EIA zákona, rezonuje otázka účastníctva žalobcov v rade 1/ a 2/ v EIA konaní. Otázka, či žalobcom v rade 1/ a 2/ svedčil status účastníkov EIA konania, v ktorom bolo toto záverečné stanovisko vydané, bola ako už bolo spomínané osobitne riešená v samostatnom správnom súdnom konaní vedenom na tunajšom správnom súde pod sp.zn. 31S/48/2020, v ktorom bolo o správnej žalobe žalobcov rade 1/ a 2/ rozhodnuté dňa 23.3.2021 uznesením tak, že tunajší súd žalobu odmietol konštatujúc, že žalobcovia neboli účastníkmi administratívneho konania, ktoré do vydania záverečného stanoviska vyústilo a žalovaný neporušil svoje zákonom stanovené procesné povinnosti, keď s nimi ako s účastníkmi konania nekonal a nedoručil im ani predmetné záverečné stanovisko. Z právnej úpravy § 24 EIA zákona vyplýva, že pri nespornej absencii realizácie niektorého z úkonov podľa § 24 ods. 3 EIA zákona a pri nenáležitej realizácii úkonu podľa § 24 ods. 4 EIA zákona sa žalobcovia predmetného administratívneho konania zúčastniť nemôžu. Bez ohľadu na takto vyslovený právny záver, nemožno v posudzovanej veci brať na zreteľ špecifickosť právnej úpravy (konkrétne ustanovenia § 24 ods. 4 EIA zákona), ktorá ojedinele umožňuje dotknutej verejnosti nadobudnúť postavenie účastníka konania v neskoršom štádiu administratívneho konania podľa EIA zákona, a to práve prostredníctvom podania odvolania proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní alebo záverečnému stanovisku. Zákon expressis verbis stanovuje, že za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6 EIA zákona. Včas podané odvolanie má v tomto prípade teda okrem účinkov prisudzovaných každému inému odvolaniu aj jeden špeciálny účinok, ktorým iné včas podané odvolania nedisponujú, a to kreovanie statusu účastníka pre časť administratívneho konania podľa EIA zákona, a to nielen predmetného odvolacieho konania, nakoľko v zmysle zákonnej dikcie verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
14. Všeobecne v súvislosti s oneskoreným odvolaním správny súd podotýka, že ide o procesný úkon, ktorý nie je spôsobilý vyvolať rovnaké právne účinky ako riadne podané odvolanie, preto
nezabráni tomu, aby napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Aj oneskorene podané odvolanie však môže byť zdrojom informácií, ktorými poukazuje na závažné skutkové alebo právne pochybenia v postupe prvostupňového orgánu, výsledkom ktorého je nezákonné rozhodnutie tohto orgánu. Cieľom preskúmania každého oneskoreného odvolania je preto posúdenie možnosti uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov, keďže už rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Ak odvolací správny orgán zistí, že sú dané dôvody, pre ktoré sa povinne povoľuje obnova konania na návrh účastníka konania, postúpi vec prvostupňovému orgánu príslušnému na povolenie obnovy konania alebo bude postupovať podľa § 65 ods. 1 SP. Ak odvolací orgán zistí, že tu nie sú dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, vyrozumie o tejto skutočnosti účastníka konania, ktorý podal oneskorené odvolanie, listom. Napriek tomu, že oneskorené odvolanie nemožno z právneho hľadiska kvalifikovať ako riadne odvolanie a odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom podľa § 59 Správneho poriadku, to znamená vydať rozhodnutie o takom odvolaní, prípadný list, ktorým odvolací správny orgán upovedomí účastníka konania o vybavení jeho oneskoreného odvolania v rámci postupu podľa § 60 Správneho poriadku, je potrebné považovať za akt správneho orgánu, ktorým môžu byť práva účastníka konania dotknuté. Predovšetkým preto, že prípadným nesprávnym posúdením včasnosti odvolania by odvolateľ bol ukrátený na svojom práve podať odvolanie podľa § 53 Správneho poriadku, keďže by o jeho odvolaní nebolo vôbec rozhodnuté. Inak povedané podkladom pre takéto vybavenie odvolania (listom odvolacieho orgánu) je totiž úvaha správneho orgánu o tom, či boli naplnené podmienky pre jeho vecné prejednanie, pričom nesprávne vyhodnotenie ktorejkoľvek z nich môže viesť k odňatiu možnosti odvolateľa riadne sa zúčastniť na administratívnom konaní. Aj keď v tomto prípade nie je žalobou napadnutý list žalovaného rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, vzhľadom na možnosť ukrátenia práva žalobcov v rade 1/ a 2/ je nutné ho považovať za akt (opatrenie) orgánu verejnej správy, ktorým sa rozhodlo o právach žalobcov. Z uvedených dôvodov správny súd preskúmal žalobou napadnutý list žalovaného i Okresného úradu Žilina, avšak len z hľadiska toho, či žalovaný posúdil včasnosť odvolania žalobcov proti predmetnému rozhodnutiu - Záverečnému stanovisku správne.
15. Správny súd zistil, že po doručení odvolania prvostupňový správny orgán (Okresný úrad Žilina) nepostupoval v súlade s § 56 Správneho poriadku a potom ako zistil, že odvolanie bolo podané oneskorene v rozpore s ustanovením § 57 ods. 2 Správneho poriadku nepredložil z vlastnej iniciatívy spis odvolaciemu orgánu na postup v zmysle § 60 Správneho poriadku, ale urobil tak až na podnet žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu. Uvedené procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu však nemalo žiaden vplyv na ďalší správne zvolený procesný postup žalovaného. Za danej situácie správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Žilina, nemal povinnosť reagovať na odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ žiadnym formálnym ani neformálnym prípisom, ale odvolanie podané žalobcami v rade 1/ a 2/, ktoré vyhodnotil ako oneskorene podané mal predložiť odvolaciemu orgánu
- žalovanému. Vydanie takéhoto listu však nemalo žiadne právne dôsledky, ktoré by v konečnom dôsledku mali zásadný vplyv na práva žalobcov v rade 1/ a 2/. Vo vzťahu k obsahu listu prvostupňového správneho orgánu správny súd podotýka, že sa nestotožňuje s konštatovaním v ňom uvedenom ohľadne neprípustnosti odvolania, nakoľko toto konštatovanie nezodpovedá všeobecnej definícii neprípustného odvolania. V posudzovanom prípade niet žiadnych pochýb, že záverečné stanovisko vydané v EIA konaní možno napadnúť odvolaním, pričom okruh osôb oprávnených podať proti záverečnému stanovisku odvolanie, zákon rozširuje nad rámec osôb majúcich v konaní, v ktorom bolo záverečné stanovisko vydané, status účastníka konania. Ako už bolo vyššie uvedené oprávnenie podať odvolanie proti záverečnému stanovisku zákon priznáva aj dotknutej verejnosti, ktorá doposiaľ nebola účastníkom konania o vydanie záverečného stanoviska, pričom včas podaným odvolaním by sa musel odvolací orgán meritórne zaoberať a na jeho podklade vydať i rozhodnutie. Zdôrazňujúc špeciálnosť právnej úpravy správny súd podotýka, že na rozdiel od bežných administratívnych konaní, v ktorých je okruh subjektov oprávnených podať odvolanie podmienený statusom ich účastníctva v tom ktorom konaní od jeho počiatku, EIA zákon vo vzťahu k možnosti napadnúť odvolaním záverečné stanovisko tento okruh rozširuje nad rámec subjektov, s ktorými bolo konané ako s účastníkmi konania, ktoré vyústilo do vydania tohto záverečného stanoviska. Jedná sa o jeden z ojedinelých prípadov, kedy môže byť odvolacie konanie iniciované aj tým, s kým sa ako s účastníkom konania v prvostupňovom konaní nekonalo. Inak povedané ak by odvolanie bolo dotknutou verejnosťou, s ktorou sa doposiaľ nekonalo ako s účastníkom konania, podané včas automaticky by jej to zaistilo status osoby oprávnenej na podanie odvolania a tým aj status účastníka odvolacieho konania. Aj preto mala otázka posúdenia včasnosti (oneskorenosti) odvolania podaného žalobcami v rade 1/ a 2/ pre toto konanie taký mimoriadny význam,
čím je nepochybne daná aj žalobná legitimácia žalobcov v rade 1/ a 2/ na podanie správnej žaloby proti oznámeniu žalovaného.
16. Vo vzťahu k hraniciam súdneho prieskumu listu (opatrenia) žalovaného správny súd poukazuje na to, že rezultát vyplývajúci z postupu správneho orgánu podľa § 60 Správneho poriadku podlieha súdnemu prieskumu správnym súdom len z toho hľadiska, či išlo skutočne o oneskorené, alebo o neprístupné odvolanie a či bol žalobca ukrátený na svojich právach nevykonaním odvolacieho prieskumu v správnom konaní. Preskúmaniu správnym súdom nepodlieha tá časť konštatovania správneho orgánu (oznámenia žalovaného), ktorým bolo odvolanie žalobcov podľa § 60 SP vybavené ako oneskorené alebo neprípustné, v ktorej odvolací správny orgán žalobcovi oznamuje, prečo nevidí dôvody pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani pre nariadenie obnovy konania (sp. zn. 5 As 105/2008). Vychádzajúc z vysloveného právneho záveru tunajší správny súd posúdil list - oznámenie žalovaného len z hľadiska toho, či žalovaný posúdil včasnosť odvolania žalobcov v rade 1/ a 2/ proti Záverečnému stanovisku správne.
17. V posudzovanom prípade však vôbec nebolo sporné a nenamietali to v predmetnej správnej žalobe ani samotní žalobcovia v rade 1/ a 2/, že nimi podané odvolanie proti vyššie označenému Záverečnému stanovisku bolo podané oneskorene. Niet žiadnych pochýb ani námietok k tomu, že predmetné Záverečné stanovisko nadobudlo formálnu právoplatnosť dňa 27.1.2020, kedy uplynula zákonná lehota na jeho napadnutie odvolaním, z ktorého dôvodu odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ zo dňa 17.2.2020 doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 20.2.2020 je preukázateľne odvolaním podaným oneskorene.
18. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry, podľa ktorej vyrozumenie podávateľa podnetu o tom, že správny orgán nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku, je len oznámením, ktoré nepodlieha preskúmaniu súdom v správnom súdnictve (Rs 51/1995), nie je možné v správnom súdnictve preskúmať záver žalovaného o naplnení, resp. nenaplnení podmienok pre preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania alebo pre nariadenie obnovy konania v zmysle § 60 Správneho poriadku. Správny súd neskúmal (nebol oprávnený skúmať) ani hmotnoprávne námietky žalobcov týkajúce sa Záverečného stanoviska a jeho posúdenia žalovaným v rámci postupu podľa § 60 Správneho poriadku. Týmto postupom totiž žalovaný nepreskúmava prvostupňové správne rozhodnutie tak, ako v riadnom odvolacom konaní, ale toto rozhodnutie len posudzuje z hľadiska existencie dôvodov na postup v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov. Posúdenie, či existujú dôvody na obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, je plne v kompetencii odvolacieho správneho orgánu a na „pozitívne“ rozhodnutie nemá účastník konania, resp. podávateľ odvolania, ktorý oneskorené odvolanie podal, právny nárok. Preto ani správny súd nemôže vstupovať do tejto právomoci odvolacieho správneho orgánu a jeho úvahy.
19. Správny súd teda uzatvára, že žalovaný správne posúdil oneskorene podané odvolanie podľa jeho obsahu ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom vybavenie tohto podnetu nie je predmetom konania v predmetnej právnej veci a podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je potrebné posudzovať ako prostriedok tzv. dozorového práva, na ktorého výkon nemajú účastníci správneho konania (ani iné subjekty) právny nárok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/116/2015 zo dňa 25.1.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/75/2015 zo dňa 22.6.2017, uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 117/95 zo dňa 5.10.1995). Nezrušením rozhodnutia, proti ktorému podnet smeruje, nezasahuje správny orgán do sféry subjektívnych práv účastníka konania (ani iného subjektu), tie zostávajú týmto negatívnym výsledkom vybavenia podnetu nedotknuté.
20. Žalobcovia venovali podstatnú časť svojej správnej žaloby hmotnoprávnym námietkam týkajúcim sa nezákonnosti Záverečného stanoviska, ktoré bolo výsledkom EIA konania, ktorého opomenutými účastníkmi sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ cítia byť. Primárna časť správnej žaloby je venovaná námietkam nezákonnosti záverečného stanoviska, čo podľa žalobcov má slúžiť i na preukázanie predpokladaného zásadného negatívneho dopadu cyklotrasy na životné prostredie a ich práva na priaznivé životné prostredie ako dôkaz o tom, že okresný úrad ich mohol a mal identifikovať ako účastníkov EIA konania. Ďalšiu časť žaloby venujú argumentácii, prečo im svedčí postavenie účastníkov konania EIA v nadväznosti na čo namietali, že im Záverečné stanovisko malo byť doručené.
21. Vychádzajúc z vyššie konkretizovaného ustálenia predmetu tohto správneho súdneho konania (a tým predmetu prípustného súdneho prieskumu správneho súdu), ktorým je oznámenie - list MŽP SR reagujúci na oneskorene podané odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ voči Záverečnému stanovisku (ktoré bolo ex offo posudzované z hľadiska existencie dôvodov na aplikáciu mimoriadnych opravných prostriedkov uvedených v ustanovení § 60 Správneho poriadku, pričom nezistil existenciu dôvodov na začatie preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani na obnovu konania), správny súd považoval všetky vyššie uvedené námietky žalobcov v rade 1/ a 2/ v okolnostiach posudzovanej veci za právne irelevantné. Hoci MŽP SR sa vo svojom oznámení v podrobnostiach vôbec nezaoberalo otázkou včasnosti, resp. oneskorenosti podaného odvolania a fakt, že odvolanie bolo podané oneskorene, len automaticky konštatovalo (zrejme na základe prípisu okresného úradu, v ktorom sa okresný úrad zaoberal tak otázkou účastníctva žalobcov v predmetnom správnom konaní ako aj včasnosti podaného odvolania), ako už bolo uvedené skutočnosť, že predmetné odvolanie bolo podané oneskorene fakticky sporná nebola. MŽP SR sa v súlade s ustanovením § 60 Správneho poriadku vyjadrovalo len k existencii dôvodov na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a existencie dôvodov obnovy konania a o ich neexistencii informovalo žalobcov listom oznámením, ktoré jediné je predmetom súdneho prieskumu v rámci tohto správneho súdneho konania. Ako už bolo vyššie konštatované v zmysle judikatúry však táto časť oznámenia žalovaného nepodlieha súdnemu prieskumu (3Sž 97/94 R51/1995, R Sžo/74/2014 z 06.10.2015, 1S 43/2014 z 25.01.2010, 5Sžo/256/2010 z 27.01.2011).
22. Zo samotnej žalobnej argumentácie je zrejmé, že v podstate aj iniciovaním tohto správneho súdneho konania sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ snažia dosiahnuť zrušenie Záverečného stanoviska, ktoré však nie je a vzhľadom na charakter oznámenia žalovaného nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v tomto správnom súdnom konaní. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v podstate vinia príslušné správne orgány z toho, že s nimi nekonali ako s účastníkmi konania, hoci tak podľa ich názoru konať mali, a teda správne orgány ich mali z vlastnej iniciatívy pribrať do konania, keďže samotní žalobcovia nemali v čase začatia konania EIA až do zverejnenia informácie o existencii Záverečného stanoviska vedomosť o jeho priebehu. Podľa názoru okresného úradu žalobcom neprináleží postavenie účastníkov konania, nakoľko sa sami iniciatívne nezapojili do procesu posudzovania navrhovanej činnosti v zákonom stanovených termínoch podľa § 24 ods. 3 a 4 EIA zákona. Správny súd zdôrazňuje, že v tomto konaní je podstatná len otázka včasnosti, resp. oneskorenosti podaného odvolania, čo žalobcovia v rade 1/ a 2/ vôbec nenamietajú, resp. žalobná argumentácia sa vôbec netýka včasnosti podaného odvolania. Niet pochýb, že odvolanie žalobcov bolo podané oneskorene, z čoho žalobcovia v podstate vinia okresný úrad ako implicitne vyplýva zo smerovania ich žalobnej argumentácie. Správny súd z ľudského hľadiska chápe situáciu žalobcov avšak pri svojom rozhodovaní je limitovaný a viazaný zákonom a nemôže rozhodovať nad jeho rámec.
23. Len na margo správny súd na tomto mieste sumarizuje, že posudzovanie otázky, či so žalobcami malo byť konané ako s účastníkom administratívneho EIA konania, presahuje právomoc správneho súdu určenú a limitovanú v tomto konaní charakterom napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré možno posudzovať len z toho hľadiska, či skutočne išlo o oneskorene podané odvolanie a či žalobcovia boli ukrátení na svojich právach nevykonaním odvolacieho prieskumu v administratívnom konaní. Niet pochýb, že odvolanie podané žalobcami v deň, keď bolo podané, by bolo podané po lehote, aj keby žalobcovia boli považovaní za účastníkov konania v administratívnom konaní EIA. Otázka účastníctva konania v EIA a zároveň, či okresný úrad pochybil, keď so žalobcami automaticky a z vlastnej iniciatívy nekonal ako s účastníkmi konania v administratívnom konaní, t.j. žaloba opomenutých účastníkov konania bola samostatne riešená v konaní na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. 31S/48/2020 a v tomto konaní ju správny súd nie je oprávnený riešiť, nakoľko ani kladná odpoveď na túto otázku by nič nezmenila na fakte, že odvolanie podané žalobcami proti Záverečnému stanovisku bolo podané oneskorene. Ako už bolo uvedené špecifickosť posúdenia včasnosti odvolania žalobcov v rade 1/ a 2/ tkvie v tom, že na základe včas podaného odvolania by sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ stali účastníkmi konania EIA, kým oneskorene podané odvolanie tento dôsledok nemá, resp. bolo by vždy oneskorene podané, aj keby žalobcovia boli považovaní za účastníkov administratívneho konania EIA.
24. Vychádzajúc z uvedených záverov skonštatoval súd nedôvodnosť žaloby v nadväznosti na čo rozhodol o zamietnutí žaloby podľa § 190 SSP.
25. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcom v rade 1/ a 2/ podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcom v rade 1/ a 2/, ktorí úspech v konaní nemali, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.