Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/125/2012

Potvrdené rozhodnutím 4Sžd/5/2013
„Identifikačné číslo spisu: 1012200929 Dátum vydania rozhodnutia: 13.01.2015 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012200929.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci žalobcu: Ing. G. W., Ľ. W. XX, R., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava), vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-29/BA-KDI21-2012 zo dňa 14. februára 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/125/2012-28 zo dňa 27. júna 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/125/2012-28 zo dňa 27. júna 2013 potvrdzuje. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: B.. G. W., Ľ.W. XX, R. proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-29/BA-KDI21-2012 zo dňa 14.2.2012, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného - upovedomenie zo dňa 14.2.2012 č. KRPZ- P-29/BA-KDI21-2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava IV. zo dňa 28.12.2011 č. ORP-P-1168/IV-DI-BCP-2011 zrušuje podľa ust. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 33,- €, titulom náhrady súdneho poplatku, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, ktorú doručil tunajšiemu súdu dňa 22.5.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-29/BA-KDI21-2012 zo dňa 14.2.2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že dňa 24.3. mu bolo doručené rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave o odvolaní, ktoré bolo označené ako „Odvolanie proti právoplatnému rozkazu - upovedomenie“, ktorým žalovaný preskúmal žalobcov odpor proti rozkazu o uložení sankcie vydaný dňa 28.12.2011 Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava IV. Toto podanie žalovaného žalobca považuje „za rozhodnutie“ aj napriek tomu, že je označené len ako „upovedomenie“. Žalobu žalobca opiera o skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nezákonne správoplatnil svoje rozhodnutie napriek skutočnosti, že voči nemu žalobca podal včas a riadne opravný prostriedok. Uvedený rozkaz správneho orgánu prvého stupňa žalobca prevzal 21.1.2012. V poučení bolo uvedené, že proti nemu je možné podať odpor do 15 dní od jeho doručenia. Vzhľadom ku skutočnosti, že odpor podal žalobca dňa 2.2.2012, čo je 12 dní po jeho doručení, nemohlo prvostupňové rozhodnutie podľa názoru žalobcu nadobudnúť právoplatnosť. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetný Rozkaz nadobudol právoplatnosť 24.1.2012, teda 3 dni po jeho doručení s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán použil tzv. fikciu doručenia podľa § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní, vzhľadom k tomu, že žalobca zásielku nevyzdvihol, ani po opakovanom pokuse o doručenie. Žalobca tvrdí, že žiadny opakovaný postup o doručenie nenastal.

Prvostupňový správny orgán uvádza, že svoje rozhodnutie odoslal prvý krát 3.1.2012 a vzápätí 4.1.2012, čo podľa názoru žalobcu nemá logiku, pretože je dosť nelogické, aby policajný orgán odosielal druhú rovnakú zásielku v čase, keď ešte nemohla byť doručená ani prvá. Žalobca má za

to, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaný správny orgán nespravodlivo posúdil okolnosti prípadu, nepreveril existenciu rozhodnutia prvostupňového orgánu, najmä dátum jeho vydania a odoslania, nezaoberal sa dátumom jeho opakovaného podania, ku ktorému podľa názoru žalobcu vôbec nedošlo a uspokojil sa s konštatovaním prvostupňového orgánu, ktorého názor si bez ďalšieho osvojil. Žalobca má za to, že boli porušené jeho práva, a preto podal žalobu, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného.

II.

Žalovaný vo vyjadrení, ktoré súdu doručil 28.6.2012 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí tak, ako je uvedené v upovedomení zo dňa 14.2.2012, nakoľko predmetné upovedomenie podľa názoru žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV., z ktorého vyplýva, že žalobca porušil ust. o cestnej premávke, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. o priestupkoch. Žalovaný ďalej uvádza, že v zmysle ust. zákona o správnom konaní, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde doručiť znovu v určený čas a hodinu. Ak pokus zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň jej doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Žalovaný má za to, že citované ustanovenie upravuje spôsob náhradného doručenia. Ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone, sa zásielka považuje za doručenú, aj keď v skutočnosti to tak nie je. Podľa doručenky, ktorá sa správnemu orgánu prvého stupňa vrátila vyplýva, že dňa 3.1.2012 bol vykonaný doručovateľom neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, dňa 4.1.2012 bolo vykonané opakované doručenie, avšak bezvýsledne, preto doručovateľ písomnosť uložil 4.1.2012 na pošte a adresáta o tom upovedomil. Keďže si žalobca do 3 dní od doručenia písomnosť nevyzdvihol, správny orgán prvého stupňa správne považoval za deň doručenia posledný deň tejto 3-dňovej lehoty, t.j. 9.1.2012. Napriek skutočnosti, že žalobca si prevzal písomnosť na pošte až 21.1.2012, žalovaný trvá na svojom stanovisku, že odpor podaný žalobcom dňa 2.2.2012 bol podaný oneskorene, nakoľko posledný deň na podanie odvolania bol 24.1.2012.

Napriek tejto skutočnosti žalovaný preskúmal oneskorene podané odvolanie (odpor) podľa § 60 správneho poriadku a dospel k záveru, že oneskorene podané odvolanie (odpor) voči právoplatnému rozkazu o uložení sankcie za priestupok neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný v danom prípade doručil žalobcovi upovedomenie, nakoľko nebol dôvodný postup v zmysle ust. § 65 a 62 správneho poriadku. Týmto žalovaný považoval podanie žalobcu (oneskorene podaný odpor) za vybavený s konečnou platnosťou, čo mu oznámil listom zo dňa 14.2.2012 č. KRPZ-P-29/BA-KDI21-2012.

V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na uznesenie NSSR , , , v ktorom NSSR uvádza, že základným predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Žalovaný na základe vyššie citovaných rozhodnutí NSSR má za to, že za týchto okolností v danej veci chýba rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania v správnom súdnictve na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti . Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade mal zo spisového materiálu za objektívne preukázané, že žalobca sa svojim protiprávnym konaním dopustil porušenia s poukazom na vyhlášku č. Ministerstva zdravotníctva SR, na tom skutkovom základe, že 11.12.2011 v čase o 13,10 hod. viedol motorové vozidlo zn. L. v obci Diviacka Nová Ves, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ, pričom pri kontrole táto zistila, že v povinnej výbave vozidla je lekárnička po expiračnej dobe. Týmto svojím konaním sa dopustil priestupku proti bezpečnosti

a plynulosti premávky podľa zákona o priestupkoch a žalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhuje žalobu zamietnuť, resp. konanie podľa ust. zastaviť.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa ust. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia - upovedomenia č. KRPZ- P-29/BA-KDI21/2012 zo dňa 14.2.2012, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil, že ako odvolací orgán v zmysle § 60 správneho poriadku preskúmal oneskorene podaný odpor voči rozkazu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV. č. ORP-P-1168/IV-DI-BCP-2011 zo dňa 28.12.2011, konštatoval, že ide o oneskorene podaný odpor a dospel k záveru, že tento oneskorene podaný odpor neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia mimoodvolacieho konania.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV., Okresný dopravný inšpektorát dňa 28.12.2011 vydal Rozkaz o uložení sankcie za priestupok, v ktorom podľa ust. o cestnej premávke uznal vinným B.. G. W. (žalobcu) zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch a podľa citovaného zákona, mu uložil sankciu vo výške 30,- €, ktorú je obvinený povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozkazu.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že B.. G. W. (žalobca) dňa 11.12.2011 v čase o 13,10 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky L. D. na ceste II/XXX v obci Diviacka Nová Ves, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru, ktorá pri kontrole zistila, že v povinnej výbave vozidla je lekárnička po expiračnej dobe. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov, bolo podľa názoru prvostupňového správneho orgánu preukázané, že obvinený (žalobca) svojím konaním porušil o cestnej premávke v spojení s ustanoveniami vyhlášky č. Ministerstva zdravotníctva SR, čo zakladá jeho zodpovednosť za priestupok podľa zákona o priestupkoch. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Správny orgán prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalobca za obdobie posledných 2 rokov sa nedopustil žiadneho priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čo vyplýva z výpisu jeho evidenčnej karty vodiča.

Z poučenia predmetného Rozkazu vyplýva, že podľa ust. § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch, je voči nemu možné podať odpor do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV.

Písomným podaním zo dňa 27.1.2012 žalobca podal dňa 2.2.2012 na poštovú prepravu odpor proti Rozkazu o uložení sankcie, v ktorom namietal, že podľa jeho názoru neporušil ust. § 4 ods. 1

písm. a) , nakoľko podľa jeho názoru lekárnička obsahovala všetky súčasti podľa vyhlášky č. 143/2009. Má za to, že lekárnička nielenže obsahovala všetky povinné súčasti, ale tieto boli aj v záručnej dobe a spĺňali požiadavky citovanej vyhlášky. O tejto skutočnosti sa však policajt nepresvedčil. O podanom odpore voči Rozkazu bolo rozhodnuté „upovedomením“ žalovaného - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Bratislava zo dňa 14.2.2012, ktorým mu bolo oznámené, že žalovaný považoval odpor proti predmetnému Rozkazu správneho orgánu prvého stupňa, za oneskorene podaný, tento preskúmal podľa ust. správneho poriadku a konštatoval, že námietky v odpore uvedené, nezakladajú dôvody na zrušenie mimoodvolacieho konania podľa správneho poriadku, alebo na obnovu konania podľa správneho poriadku, preto žalovaný oznámením, ktoré podľa jeho názoru nepodlieha súdnemu prieskumu žalobcovi oznámil túto skutočnosť.

V preskúmavanej veci bolo v prvom rade potrebné posúdiť otázku, či je možné považovať „upovedomenie žalovaného“, ktorým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát oznámil žalobcovi, že žalovaný považuje odpor proti predmetnému rozkazu správneho orgánu prvého stupňa za oneskorene podaný za rozhodnutie a či je možné ho súdne preskúmať.

Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal Krajský súd v Bratislave z právneho názoru NSSR vyplývajúceho z uznesenia zo dňa 1.8.2012 „....Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal odvolací súd zo skutočnosti, že pojem rozhodnutie je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Nie je rozhodujúce, ako správny orgán svoj akt označil, alebo či vec vybavil neformálnym prípisom (či formálne nedokonalým rozhodnutím napr. bez odôvodnenia, poučenia o opravnom prostriedku) v domnienke, že nie je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. Takýto akt môže byť tiež podrobený súdnemu prieskumu...“.

IV.

Podľa sa podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa veta prvá , sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný, pričom pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní, je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (odsek 4 citovaného ustanovenia).

V preskúmavanej veci mal súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že listom - „upovedomením“ žalovaného správneho orgánu zo dňa 14.2.2012 bolo žalobcovi ako účastníkovi správneho konania zo strany žalovaného správneho orgánu oznámené zamietnutie jeho odporu z dôvodu jeho oneskoreného podania. Z obsahu tohto „upovedomenia“ vyplýva právny názor žalovaného správneho orgánu, že predmetné prvostupňové rozhodnutie bolo podľa doručenky, ktorá sa správnemu orgánu prvého stupňa vrátila vyplýva, že dňa 3.1.2012 bol vykonaný doručovateľom neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 4.1.2012, bolo vykonané opakované doručenie, avšak bezvýsledne. Následne doručovateľ písomnosť uložil 4.1.2012 na pošte a adresáta o tom upovedomil. Keďže si žalobca do 3 dní od doručenia písomnosť nevyzdvihol, správny orgán prvého stupňa správne považoval za deň doručenia posledný deň tejto 3-dňovej lehoty, t.j. 9.1.2012. Odpor podaný žalobcom proti predmetnému rozkazu bol podaný dňa 2.2.2012, bol teda podľa názoru žalovaného podaný oneskorene.

Krajský súd v Bratislave konštatoval, že s týmto právnym názorom žalovaného správneho orgánu nie je možné súhlasiť.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o správnom konaní, dôležité písomnosti najmä rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň jej doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že prvostupňové rozhodnutie bolo uložené na pošte dňa 4.1.2012. Žalobca ho reálne prevzal 21.1.2012 a dňa 2.2.2012 podal na poštovú prepravu voči nemu odpor. Krajský súd v Bratislave sa zaoberal námietkou týkajúcou sa včasnosti podania odvolania zo strany žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ako bolo povedané vyššie, prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručované do vlastných rúk prostredníctvom Slovenskej pošty, pričom prvý pokus o doručenie sa mal uskutočniť dňa 3.1.2012 a druhý pokus dňa 4.1.2012, následne v ten istý deň bola zásielka uložená na pošte. Žalobca však prvostupňové rozhodnutie fyzicky prevzal až 21.1.2012. Ako bolo povedané vyššie, doručovanie zásielok v správnom konaní upravuje ust. a nasl. o správnom konaní.

Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom upovedomí. Ak si tento nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Na uplatnenie fikcie doručenia podľa vyššie citovaného ustanovenia musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk nebol zastihnutý,

- v mieste doručenia sa zdržiava,

- doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomil, že písomnosť príde doručiť v určený deň a hodinu.

- nový pokus o doručenie zostal bezvýsledný.

V prípade naplnenia zákonných znakov pre vznik fikcie v zmysle ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku, by bolo predmetné rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 9.1.2012. V tomto prípade žalobca ale reálne zásielku prevzal dňa 21.1.2012. V prípade náhradného dourčovania je vyššie citovaným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege, po uplynutí stanovenej doby, aj voči tomu, kto písomnosť takto fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu, právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. Základným predpokladom náhradného doručenia podľa § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní je skutočnosť, že adresát nebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia zdržiava. Pokiaľ ale žalobca zásielku reálne prevzal, nie je možné podľa názoru súdu aplikovať fikciu doručenia (tretia veta zákona o správnom konaní). Toto ustanovenie je podľa názoru súdu možné aplikovať len za situácie, ak účastník konania zásielku neprevzal.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety citovaného ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých s týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov a hlavne v prípade, že žalobca (adresát) zásielky určenej do vlastných rúk, zásielku reálne

neprevzal. Nakoľko v preskúmavanej veci žalobca zásielku reálne prevzal 21.1.2012, treba pri skúmaní včasnosti lehoty na podanie odvolania vychádzať zo skutočnosti, kedy reálne bola zásielka adresátom prevzatá.

Súd konštatoval, že žalovaný správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď nepreskúmal odvolanie žalobcu v odvolacom konaní, ale podané odvolanie vyhodnotil v režime mimoodvolacieho konania.

Podľa , súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave oznámenie žalovaného zo dňa 14.2.2012 (považujúc ho vzhľadom na vyššie uvedené za rozhodnutie) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je správny orgán viazaný právnym názorom súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,- €.

Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. , keď účastníci konania boli podľa ust. riadne vyzvaní sa na prejednanie veci bez pojednávania. Žalobca vyslovil svoj súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania písomným podaním zo dňa 5.6.2012, žalovaný sa k výzve nevyjadril, preto u neho súd takýto postup predpokladal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a/ );

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.