Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: W. Y., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom U. XX, U., zastúpeného: Mgr. Martin Berec, advokát, so sídlom DOMUS PETRA, Pod Sokolice, 1/B, Trenčín, IČO: 42 142 440, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného KRPZ-BA-KDI21-197/2016-P zo dňa 19.12.2016, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 17.3.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného KRPZ-BA-KDI21-197/2016-P zo dňa 19.12.2016 (napadnuté opatrenie), ktorým mu žalovaný neformálnym listom oznámil, že odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, ORP-P-877/BAV- OBCP-2016 zo dňa 19.10.2016 bolo podané oneskorene. 2. Žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté opatrenie zrušil. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadal. 3. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného, pričom tvrdil, že si zásielku s rozhodnutím, voči ktorému podal odvolanie prevzal dňa 3.11.2016, a teda podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku mu lehota na odvolanie uplynula dňa 18.11.2016, pričom platí, že lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie odovzdá na poštovú prepravu. Žalobca tvrdil, že nemá žiadnu vedomosť o údajných neúspešných pokusoch o doručenie rozhodnutia v prvom stupni, ani o uložení zásielky na pošte. Žalobca nebol riadnym spôsobom upovedomený o tom, že zásielka je uložená na pošte, čím bolo podľa jeho názoru porušené ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Tvrdil, že mal byť o uložení zásielky na pošte vhodným spôsobom upovedomený, čo sa nestalo. Poukázal na to, že za vhodný spôsob treba pokladať najmä upovedomenie prostredníctvom štandardizovaného tlačiva - uloženie zásielky, pričom na tlačive sa vyznačí deň uloženia zásielky. Tvrdil, že nebol riadne oboznámený s dňom uloženia zásielky, a preto si ju vyzdvihol dňa 3.11.2016. Tento deň treba podľa jeho názoru pokladať za deň doručenia. Žalobca namietal aj to, že v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa boli porušené jeho procesné práva, keď ústne prejednanie priestupku dňa 19.10.2016 sa konalo v jeho neprítomnosti. Tvrdil, že mu nebolo doručené predvolanie na ústne prejednanie priestupku, nemá vedomosť o údajných pokusoch o doručenie predvolania do vlastných rúk a že nebol žiadnym spôsobom vyrozumený o uložení zásielky na pošte. Záverom žalobca uviedol, že napadnutým opatrením došlo k zásahu do jeho práv, bolo mu odopreté právo odvolať sa voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, bola porušená zásada súčinnosti v správnom konaní, zásada materiálnej pravdy,

dvojinštančnosti administratívneho konania, nebolo mu umožnené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam tvoriacim podklad pre rozhodnutie, nebol spoľahlivo zistený skutkový stav. 4. Podaním zo dňa 9.5.2018, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto navrhoval ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný v prevažnej časti zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. K predmetu žaloby uviedol, že rozhodnutie orgánu verejnej správy, voči ktorému podal žalobca odvolanie, doručoval žalobcovi na adresu U. Žalobca si túto zásielku prevzal dňa 03.11.2016. Z doručenky - doručenie do vlastných rúk, opakované doručenie, vyplýva, že dňa 27.10.2016 bol vykonaný doručovateľom neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. Dňa 28.10.2016 bolo vykonané opakované doručenie, avšak bezvýsledne, preto doručovateľ písomnosť uložil dňa 28.10.2016 na pošte a vhodným spôsobom o tom adresáta upovedomil. Nakoľko žalobca bol správnym orgánom v rozhodnutí o priestupku riadne poučený, že opravný prostriedok môže podať do 15 dní od jeho oznámenia a za deň oznámenia sa v tomto prípade považoval deň 31.10.2016. posledný deň na podanie odvolania bol deň 15.11.2016. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk zásielku hneď uložil na pošte bez toho, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane potom, ako o tom adresáta vhodným spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie doručenia. Uvedené je konštatované aj v uzneseniach NS SR , , , ako aj Výber rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu 1/1971, Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyššieho súdu č. IV, s. 699 a Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu č. 52/1996. Ak si adresát uloženú písomnosť doručovanú do vlastných rúk nevyzdvihol v zákonnej lehote, stále tak mohol urobiť dodatočne, v rámci odbernej lehoty podľa Poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s. pre vnútroštátny styk zásielky. Táto skutočnosť však už nemá vplyv na vzniknutú fikciu doručenia písomnosti. Ide o dispozičné právo účastníka správneho konania, kedy si zásielku prevezme, a v tom prípade musí znášať aj následky neprevzatia zásielky, odmietnutia prevzatia zásielky alebo oneskoreného prevzatia zásielky. Z ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku podľa žalovaného vyplýva, že bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel, priamo zo zákona vyplýva, že uplynutím tejto zákonnej lehoty sa má za to, že mu bola písomnosť doručená. Citované ustanovenie upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia. Ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú. Poukázal na to, že inštitút náhradného doručovania možno použiť aj v prípade, ak k prevzatiu zásielky dôjde účelovo neskôr, avšak musí byť doručenkou alebo inou listinou preukázané, že adresát, hoci sa v mieste doručovania zdržiaval, zásielku zámerne na prvý, ani na druhý pokus neprevzal. Uvedenú skutočnosť konštatoval napr. aj Najvyšší súd SR v rozsudku . 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej poukázal na to, že podmienkou začatia odvolacieho konania však je, že odvolanie sa podalo na príslušnom správnom orgáne v zákonnej lehote. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 správneho poriadku ním nie je orgán príslušný na rozhodnutie o odvolaní, ale orgán ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. To znamená, že odvolanie sa podáva na prvostupňovom orgáne. Pri podaní odvolania na inom než príslušnom orgáne sa účastník konania vystavuje nebezpečenstvu, že zmešká lehotu na podanie odvolania. Ak sa odvolanie podá v lehote nepríslušnému orgánu, možno ho považovať za včas podané, len ak ho nepríslušný orgán včas postúpi príslušnému orgánu. Ustanovenie § 20 správneho poriadku sa uplatní aj pri priamom podaní odvolania na druhostupňovom orgáne, ktoré je v danom prípade potrebné považovať za nepríslušný správny orgán. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie adresoval na nepríslušný orgán (doručené KR PZ v Bratislave dňa 18.11.2016), preto KR PZ v Bratislave podľa ustanovenia § 20 správneho poriadku bezodkladne postúpilo odvolanie žalobcu príslušnému správnemu orgánu, teda Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V (doručené dňa 22.11.2016), po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. Lehota by sa považovala za zachovanú len v prípade, ak by bolo odvolanie postúpené hoci aj posledný deň odvolacej lehoty príslušnému správnemu orgánu. Nesprávne podané odvolanie spôsobilo zmeškanie odvolacej lehoty a rozhodnutie sa stalo právoplatným. Keďže uvedená 15-dňová lehota je lehota zákonná, teda záväzná, správny orgán nemá oprávnenie ju skracovať alebo predlžovať. Žalovaný trval na tom, že odvolanie žalobcu zo dňa 18.11.2016 podané žalobcom prostredníctvom právneho zástupcu, na nepríslušný správny orgán bolo podané oneskorene. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. 6. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca podaním zo dňa 20.09.2018 tak, že zotrval na podanej žalobe a k tvrdeniam žalovaného poukázal na o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ako aj na zaužívaný postup doručovania poštového podniku,

či na rozhodovaciu prax všeobecných súdov v tejto problematike a jednotný názor odbornej verejnosti. Žalobca zdôraznil, že nevyhnutnou podmienkou pre tzv. náhradné doručovanie podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, je splniť povinnosť verifikácie, či sa adresát písomnosti v mieste doručenia zdržiava. Je nepochybné, že v prípade, ak sa adresát doručovanej písomnosti na adrese doručovania nezdržiava, nemožno písomnosť považovať za doručenú uplatnením tzv. fikcie doručenia vrátením nedoručenej zásielky správnemu orgánu. Je pritom povinnosťou žalovaného preukázať splnenie podmienok pre doručovanie do vlastných rúk. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by on, resp. poštový podnik, ktorý zásielku doručoval, tzn. Slovenská pošta, a. s., akýmkoľvek spôsobom zisťoval, či sa adresát písomnosti, zdržiaval na mieste doručovania. Žalobca poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré opakovane konštatujú, že bez overenia zo strany poštového podniku, či sa adresát písomnosti zdržiava na mieste doručovania, nemôže nastať tzv. fikcia doručenia. Pritom nestačí, že sú splnené poštové podmienky, pretože v tom prípade by tieto mali prednosť pred všeobecne záväznými právnymi predpismi, ergo správnym poriadkom. Takýto výklad je prirodzene ústavne nekomfortný a porušuje práva žalobcu. V obdobnom prípade, ktorého predmetom bolo doručovanie do vlastných rúk podľa v znení neskorších predpisov, (avšak dikcia zákona je totožná ako pri doručovaní do vlastných rúk podľa správneho poriadku), Krajský súd v Trnave vyslovil v odôvodnení Uznesenia zo dňa 30.12.2015 sp. zn.: -326 nasledovné: „Bolo to tak preto, že prinajmenšom súdom (ten tunajší rozhodne nevynímajúc) z ich činnosti známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tzv. notorietou (tu por. i ), že Slovenská pošta, a.s. (ako t.č. dominantná poskytovateľka poštových služieb, prakticky bezvýhradne využívaná i slovenskými súdmi Slovenskej republiky) sa buď v procese doručovania zásielok odovzdávaných jej na poštovú prepravu nehodlá riadiť žiadnymi inými právnymi predpismi, než tými, ktoré si takáto právnická osoba vydá sama, alebo takéto vlastné predpisy hodlá aplikovať prednostne a na úkor predpisov všeobecne záväzných (vrátane zákonov, čo z pohľadu teórie ústavného práva znamená povýšenie poštových podmienok na ústavný zákon). Nijako inak totiž nejde objasniť, prečo pošta pri doručení nerešpektuje celkom jednoznačnú zákonnú povinnosť vyplývajúc jej z ustanovení , resp. rovnakého zákona, teda v prípade záujmu na tzv. náhradnom doručení (inej osobe obstarať odovzdanie alebo uložením na pošte či orgáne obce s výzvou na vyzdvihnutie a následkom uplatnenia fikcie doručenia vrátením nedoručenej zásielky súdu) zistiť, či sa adresát v čase a mieste doručovania zdržiava a takéto zistenie tiež na potvrdení o doručení písomnosti alebo na obálke príslušnej zásielky patrične verifikovať (vrátane údajov, kedy, kým a akým spôsobom bola príslušná skutočnosť zistená). Zo všetkých zásielok doručovaných Slovenskou poštou, a.s. tak možno bez pochybností považovať za platne doručené prakticky len tie, u ktorých príde k fyzickému prevzatiu ich adresátmi a naopak u pokusov o doručovanie skončených inak odosielateľ v dôsledku nezachovania zákonom predpísaného postupu možnosť uplatnenia príslušnej fikcie nemá.“ 7. Žalobca uviedol aj názor verejnej odbornosti, napr. „Ak sa nepodarilo písomnosť doručiť do vlastných rúk adresáta, umožňuje uskutočniť tzv. náhradné doručenie. Tento spôsob doručenia je možné použiť len vtedy, ak sa adresát písomnosti v mieste doručovania zdržiava.“ (BABIAKOVÁ, Eva. : Komentár. Bratislava: MANZ, 1998. ISBN 8085719169, str. 52.) 8. Žalobca tvrdil, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k zisťovaniu, a to v akejkoľvek forme, či sa žalobca zdržiava na adrese, na ktorú mu bola písomnosť doručovaná. Poukázal na to, že v označených dôkazoch, ale aj tvrdeniach žalovaného absentuje skutočnosť, kto, kde, kedy alebo ako zisťoval, či sa v čase doručovania žalobca zdržiaval na mieste doručovania. Žiadnym spôsobom teda nedošlo k objektivizácií skutočnosti, že sa žalobca v mieste doručovania v tom čase zdržiaval. Preto žalobca trval na tom, že v jeho prípade neboli splnené podmienky na uplatnenie fikcie doručenia, a preto nemohlo takéto neúspešné doručenie vyvolalo účinky doručenia v zmysle zákona. 9. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nepreukázal, že žalobca bol vhodným spôsobom upovedomený o opakovanom pokuse o doručenie písomnosti adresátovi, pričom aj to je jednou z nevyhnutných a nenahraditeľných podmienok pre naplnenie tzv. fikcie doručenia. Opačne, listina adresovaná do vlastných rúk sa nemôže považovať za doručenú aj napriek tomu, že bola ako nedoručená vrátená správnemu orgánu, ak pri opakovanom, resp. novom pokuse o doručenie nebol adresát, vhodným spôsobom upovedomený o tom, že písomnosť príde poštový doručovateľ znovu doručiť v určený deň a hodinu. Žalobca trval na tom, že nedošlo k naplneniu tejto podmienky, a preto nemožno považovať písomnosť za doručenú dňom jej vrátenia správnemu orgánu. 10. Žalobca trval na tom, že lehota na podanie odvolania bola zachovaná, keďže v súlade s správneho poriadku, v jej posledný deň odvolanie podal na poštovú prepravu. Následne ustanovenie správneho poriadku zakotvuje domnienku, že lehota je zachovaná, pokiaľ sa nepreukáže opak. 11. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, nasledovné:

12. Rozhodnutím č.p. ORP-P-877/BAV-OBCP-2016 zo dňa 19.10.2016 rozhodol Okresný dopravný Inšpektorát OR PZ BAV o priestupku žalobcu. Rozhodnutie bolo doručované poštou, zásielkou určenou do vlastných rúk a na opakované doručenie. Podľa doručenky sa dňa 27.10.2016 uskutočnil neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, dňa 28.10.2016 sa uskutočnilo (neúspešné) opakované doručenie, dňa 28.10.2016 bola zásielka uložená (na pošte). Žalobca na doručenke potvrdil svojim podpisom prevzatie zásielky dňa 3.11.2016. 13. V administratívnych spisoch sa nachádzajú dve odvolania žalobcu voči rozhodnutiu, špecifikovanému v predchádzajúcom odseku. 14. Jedno odvolanie je datované dňom 16.11.2016, je adresované žalovanému a opatrené podacou pečiatkou žalovaného, podľa ktorej mu bolo toto odvolanie doručené dňa 18.11.2016. Toto odvolanie žalovaný listom zo dňa 21.11.2016 postúpil správnemu orgánu prvého stupňa, ktorému bolo doručené dňa 23.11.2016. 15. Žalobca zároveň odvolanie voči rovnakému rozhodnutiu vyhotovil dňa 17.11.2016 a adresoval ho správnemu orgánu prvého stupňa. Toto odvolanie podľa pripojeného prepravného listu doručoval prostredníctvom kuriérskej služby Smelík - kuriérska služba MAVERICK, ktorej zásielku odovzdal na prepravu dňa 18.11.2016 o 20.40 hod a ako príjemcu uviedol správny orgán prvého stupňa. Zásielka bola podľa prepravcu doručená adresátovi dňa 21.11.2016 o 14.35 hod. 16. Listom zo dňa 19.12.2016 číslo KRPZ-BA-KDI21-197/2016- P (napadnuté opatrenie) žalovaný oznámil žalobcovi jeho odvolanie voči rozhodnutiu Okresného dopravného Inšpektorátu OR PZ BAV č.p. ORP-P-877/BAV-OBCP-2016 zo dňa 19.10.2016 bolo podané oneskorene, orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, presne zistil skutočný stav veci, nedopustil sa žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Skutkové a právne závery správneho súdu 17. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 18. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 19. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa vychádzal zo skutkového stavu, zisteného žalovaným, ktorý je zosumarizovaný vyššie. 20. Medzi účastníkmi konania bolo sporné nasledovné: a) či žalobca podal odvolanie voči orgánu verejnej správy prvého stupňa včas b) či v priebehu administratívneho konania došlo k pochybeniu zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa, v tom, že vykonal ústne prejednanie priestupku bez prítomnosti žalobcu. 21. Podľa v znení účinnom do 30.6.2017, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 22. Podľa v znení účinnom do 30.6.2017, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

23. Podľa v znení účinnom do 30.6.2017, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. 24. Podľa v znení účinnom do 30.6.2017, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 25. Podľa v znení účinnom do 30.6.2017, odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. 26. Podľa v znení účinnom do 30.6.2017, do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. 27. Podľa v znení účinnom do 30.6.2017, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. 28. Podľa v znení účinnom do 30.6.2017, v pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak. 29. Podľa o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poštový podnik je podnikateľ, ktorý poskytuje jednu alebo viacero poštových služieb alebo poštový platobný styk. 30. Podľa o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovanie poštových služieb a poštového platobného styku je podnikaním. Poskytovať poštové služby a poštový platobný styk možno len za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom a) univerzálna služba sa poskytuje na základe poštovej licencie, b) poštové služby iné ako univerzálna služba a poštový platobný styk sa poskytujú len na základe registrácie a v rozsahu podľa všeobecného povolenia a c) poštový platobný styk poskytuje len poštový podnik, ktorý je právnickou osobou povinne vytvárajúcou základné imanie. 31. Podľa o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poštové služby sú služby poskytované na účely dodania poštovej zásielky, a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky. 32. Podľa o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, univerzálna služba je ponuka poštových služieb podľa odseku 2, ktorá slúži na zabezpečenie minimálneho uspokojenia potrieb všetkých užívateľov poštových služieb na území Slovenskej republiky tak, aby bola zabezpečená dostupnosť prístupových miest verejnej poštovej siete a kontaktných miest verejnej poštovej siete, za rovnakých podmienok, v ustanovenej kvalite, za primeranú cenu, každý pracovný deň najmenej s jedným vybraním a dodaním denne. Poskytovateľom univerzálnej služby je jeden alebo viac poštových podnikov, ktorý je povinný poskytovať univerzálnu službu na základe poštovej licencie a za podmienok a spôsobom podľa tohto zákona. 33. Podľa o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, univerzálna služba zahŕňa a) vybranie a distribúciu poštových zásielok s hmotnosťou do 2 kg vrátane, b) vybranie a distribúciu slepeckých zásielok, c) vybranie a distribúciu balíkov s hmotnosťou do 10 kg vrátane, d) distribúciu balíkov s hmotnosťou do 20 kg vrátane, ak boli vybrané v cudzine zahraničným poskytovateľom univerzálnej služby, e) vybranie a distribúciu doporučených zásielok a poistených zásielok, f) vybranie a distribúciu úradných zásielok, g) služby spojené so zapísanými poštovými zásielkami najviac v rozsahu doplnkových služieb podľa pravidiel pre medzinárodný poštový styk a h) vrátenie nájdenej poštovej zásielky odosielateľovi podľa . 34. Podnikateľ Smelík - kuriérska služba MAVERICK nie je ani nebol zapísaný v Registri poštových podnikov, zverejnenom na stránke Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb https://www.teleoff.gov.sk/zoznam-podnikov/. 35. Vo vzťahu k otázke, či odvolanie žalobcu bolo podané včas, správny súd uvádza nasledovné:

36. Ak by aj súd vychádzal z toho, že rozhodnutie orgánu verejnej správy žalobca prevzal v deň jeho fyzického prebratia na pošte, t.j. dňa 3.11.2016, jeho odvolania je potrebné vyhodnotiť ako oneskorené. Lehota na podanie odvolania by v takomto prípade plynula žalobcovi od 4.11.2016 do 18.11.2016. 37. V súlade s , ako aj v súlade s poučením na rozhodnutí, voči ktorému odvolanie smeruje, sa odvolanie podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, v danom prípade bol týmto orgánom MV SR, Okresné riaditeľstvo PZ v BA, Okresný dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky so sídlom Námestie Hraničiarov 1/B, Bratislava. 38. Odvolanie zo dňa 16.11.2016 bolo nesprávne adresované žalovanému, nie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorému bolo toto odvolanie odstúpené žalovaným dňa 21.11.2016 a doručené dňa 23.11.2016, čo bolo zjavne po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Podanie odvolania na nepríslušnom orgáne verejnej správy nie je účinným doručením odvolania - lehota na podanie odvolania by bola v takomto prípade zachovaná len vtedy ak by nepríslušný orgán podal odvolanie na poštovú prepravu najneskôr posledný deň na podanie odvolania, t.j. dňa 18.11.2016, čo sa v prípade tohto odvolania nestalo. 39. Odvolanie zo dňa 17.11.2016, obsahovo totožné ako odvolanie zo dňa 16.11.2016 bolo adresované príslušnému orgánu verejnej správy a bolo podané na prepravu posledný deň lehoty na podanie odvolania. Táto preprava však nebola poštovou prepravou v zmysle o poštových službách, ale kuriérskou službou, ktorá v zmysle uvedeného zákona nie je poštovou prepravou, pretože kuriér (Smelík - kuriérska služba MAVERICK) ako podnikateľský subjekt neposkytoval prepravné služby v súlade s na základe poštovej licencie, ako vyplýva Registra poštových podnikov. Teda napriek tomu, že žalobca podal odvolanie na prepravu, nepodal ho na poštovú prepravu, ako to predpokladá ustanovenie . 40. Zo skôr uvedených dôvodov nemožno ani jedno z odvolaní, podaných žalobcom považovať za podané včas. Opatrenie žalovaného v časti, v ktorej konštatoval oneskorenosť odvolania podaného žalobcom je teda správne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 41. Žalobca ďalej namietal, že v priebehu administratívneho konania došlo k pochybeniu zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa, v tom, že vykonal ústne prejednanie priestupku bez jeho prítomnosti. Súčasne tvrdil, že nemá vedomosť o údajných pokusoch o doručenie predvolania na ústne prejednanie priestupku a teda že vo vzťahu k tejto zásielke nebola splnená podmienka podľa Správneho poriadku, t.j. že sa adresát zásielky o jej uložení na pošte vhodným spôsobom upovedomí. Iné námietky k doručovaniu predvolania na ústne prejednanie priestupku žalobca v žalobe neuviedol. Žalobca bol zároveň názoru, že splnenie podmienok náhradného doručenia je povinný preukázať žalovaný, resp. orgán verejnej správy prvého stupňa. 42. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.4.2012: „Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že doručenka nemá povahu verejnej listiny. Uvedené tvrdenie je nesprávne, keďže riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny. Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný správny orgán, ani krajský súd neskúmali, či doručovateľ splnil povinnosti podľa Správneho poriadku, avšak v zmysle vyššie uvedeného, žalovaný, ani krajský súd takúto povinnosť nemali a žalobca v odvolaní nesprávnosť doručenky nepreukázal.“ 43. Zhodné závery možno nájsť aj v judikatúre súdov Českej republiky: 44. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 1.2.2001, „Ak účastník popiera správnosť (pravdivosť) obsahu poštovej doručenky, povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkazná spočíva na ňom.“ Z odôvodnenia „Doručenka je listinou, ktorá má povahu listiny verejnej; ak nie je preukázaný opak, potvrdzuje pravdivosť toho, čo je v nej osvedčené ( o.s.ř.). V prípade doručovania písomnosti súdu určených k doručeniu do vlastných rúk adresáta ( o.s.ř.) to platí za predpokladu, že doručenka vykazuje všetky náležitosti podľa vyhl. č. 78/1989 Sb. v znení neskorších predpisov, v bodoch 18, 19 a 20 prílohy poštového poriadku, t.j. údaj o výzve doručovateľa, údaj o dni uloženia zásielky na pošte a pečiatka a podpis povereného pracovníka pošty.“ 45. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 7.2.2001, „II. Doklad o doručení písomností súdu (tzv. doručenka) má povahu verejnej listiny. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že stanovený postup doručovania nebol dodržaný), je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom svoje tvrdenie preukázať.“ 46. Rovnaké závery možno nájsť aj v uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. -45 zo dňa 30.1.1997.

47. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 25.6.1998: „Doručenka má povahu verejnej listiny; účastník, ktorý spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že stanovený postup doručovania nebol dodržaný), je preto povinný navrhnúť súdu dôkazy k preukázaniu týchto tvrdení.“ 48. V uznesení sp. zn. zo dňa 1.2.2001 Najvyšší súd ČR uviedol: „Doručenka je listinou, ktorá má povahu listiny verejnej a od listín súkromných sa líši svojou dôkaznou silou; potvrdzuje, ak nie je preukázaný opak, pravdivosť toho, čo je v nej osvedčené (§ 134 o.s.ř.).“ A ďalej súd uviedol: „Dôsledok toho, že doručenka má povahu verejnej listiny, a toho, čo obsahovo potvrdzuje, je teda ten, že je na účastníkovi, ktorý tvrdí opak (oproti údajom uvedeným v doručenke), že stanovený postup doručovateľa dodržaný nebol alebo že sa v mieste doručovania nezdržoval, aby na svoje tvrdenia ponúkol dôkazy a ich prostredníctvom tieto opačné tvrdenia dokázal; na tomto účastníkovi teda spočíva dôkazné bremeno. 49. V administratívnom spise orgánu verejnej správy prvého stupňa sa nachádza (pripnutá na spisovom obale) zásielka, ktorou orgán verejnej správy prvého stupňa doručoval žalobcovi predvolanie na ústne prejdnanie priestupku. Na vrátenej zásielke sa nachádza doručenka, ktorá je verejnou listinou, a u ktorej platí domnienka správnosti údajov, ktoré sú na nej uvedené. Na doručenke sú uvedené nasledujúce údaje:

- Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 23.9.2016

- Opakované doručenie 26.9.2016

- Deň uloženia zásielky 26.9.2016 50. Z vyššie citovaných rozhodnutí nepochybne vyplýva, že názor žalobcu o tom, kto preukazuje nesprávnosť údajov uvedených na doručenke je nesprávny. Ak žalobca spochybňuje správnosť týchto údajov - konkrétne deň uloženia zásielky, prípadne aj to, že nebol upovedomený o doručovaní zásielky, bol povinný označiť, prípadne aj predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo žalobca v tomto konaní neurobil. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu predvolanie na ústne prejednanie priestupku nebolo riadne doručené a že o uložení zásielky nebol upovedomený. 51. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so Správnym poriadkom. Správny súd preto správnu žalobu podľa zamietol. 52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).