Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/201/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. P. P., bytom H., proti

žalovanej: Súdna rada Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 613 zo dňa 8. septembra 2009, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. -83 zo dňa 13. mája 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -83 zo dňa 13. mája 2010 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, uznesením č. k. -83 zo dňa 13.5.2010 zastavil

konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej – uznesenia Súdnej rady SR č. 613 zo dňa 8.9.2009, ktorým Súdna rada SR po podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania, dočasne pozastavila výkon funkcie sudcu JUDr. P. P., sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky okamihom oznámenia uznesenia. Krajský súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd sa stotožnil s názorom

žalovaného správneho orgánu, podľa ktorého rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu je rozhodnutím predbežnej povahy s dočasnou účinnosťou a ako také je preto vylúčené podľa ust. z preskúmavania súdom na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti , keďže nejde o rozhodnutie konečné ( o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „“). Poukázal na to, že rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu predchádza rozhodnutiu vo veci samej, je v zmysle časovo obmedzené, nie je rozhodnutím konečným a teda týmto rozhodnutím nebolo žalobcovi zasiahnuté do subjektívnych práv a konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie, ktorým sa skončí disciplinárne konanie vedené voči žalobcovi. Podľa názoru krajského súdu v danej veci neboli splnené predpoklady ustanovenia , , v spojení s , s poukazom na to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je nemeritórnym rozhodnutím, ktorým neboli založené, zmenené alebo zrušené

2

práva alebo povinnosti žalobcu. Konštatoval, že nebolo možné akceptovať žalobu žalobcu, pretože rozhodnutím žalovanej nemohol byť ukrátený na svojich právach, keďže o jeho právach bude meritórne rozhodnuté až v právoplatnom rozhodnutí o jeho disciplinárnej zodpovednosti za disciplinárne previnenie. Krajský súd ďalej poukázal na to, že rozsah preskúmavacej činnosti súdu je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb a negatívny výpočet v súlade s , uvedený v má charakter výnimiek, pričom v danom prípade ide o výnimku z generálnej klauzuly, z dôvodu predbežnej povahy napadnutého rozhodnutia. Krajský súd konanie s poukazom na ust. zastavil, pretože žalobca žalobou napáda rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktoré podľa súdy nepreskúmavajú. Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle , v spojení s .

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca.

Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok (správne uznesenie) krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. Nesúhlasil so závermi krajského súdu uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nemal na prvom mieste zaoberať formálnym vyhodnotením napadnutého rozhodnutia, ako rozhodnutia predbežnej povahy, ale naopak sa mal postupom podľa vysporiadať s tým, či napadnuté rozhodnutie žalovanej ako správneho orgánu nezasiahlo do jeho základných práv v tom duchu, ako to predpokladá ústavno-procesná záruka obsiahnutá v článku 46 ods. 2 . Súčasne vytýkal krajskému súdu, že nekonal a vôbec sa nezaoberal riešením otázky, či sa napadnuté rozhodnutie dotýka jeho práv, ktorých porušenie v uvedenom konaní namietal. Na odôvodnenosť svojich tvrdení žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu č. a č. . Súčasne poukázal na to, že sústredila celý rozsah základných práv a slobôd pod svoju druhú hlavu v rozsahu až . Uviedol, že krajský súd sa však dôsledne nevenoval objasneniu svojej myšlienky (uvedenej v závere) vo vzťahu k prejednávanej veci, z ktorých dôvodov namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku (zrejme uznesenia) a porušenie zásad SR, vykonaného v správnom súdnictve prostredníctvom v spojení s Žalobca tvrdil, že vo svojich podaniach na prvom mieste poukazoval a zdôrazňoval, že žalobou proti rozhodnutiu žalovanej o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu v celom rozsahu spochybňuje nielen zákonnosť uznesenia žalovaného správneho orgánu a jemu predchádzajúceho postupu, ako aj, že tiež upozorňoval, že týmto rozhodnutím žalovaná zásadným spôsobom zmenila obsah osobitného právneho vzťahu žalobcu ako sudcu ku štátu, ktorý vzniká a jeho obsah je vymedzený v zmysle v spojení s § až 34 . Poukázal na právne následky (obmedzenia základných práv sudcu a to aj v zmysle základných ľudských práv) dočasného pozastavenia funkcie sudcu s odkazom na právnu úpravu v , ako aj na právnu úpravu základných práv

3

ustanovenú v . Uviedol, že obdobné závery, ako prezentuje, vyplývajú z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. sp.zn. a , resp. z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -55 z 24.6.2009. Dôvodil, že z uvedeného mu vyplýva jednoznačný záver, že napadnuté uznesenie žalovanej je možné podriadiť prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti , a za týchto podmienok mal krajský súd vykonať prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože opačný prístup by znamenal porušenie zákazu „denegatio iustitiae“.

Žalovaná Súdna rada Slovenskej republiky vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že trvá

naďalej v celom rozsahu na obsahu svojho vyjadrenia zo dňa 27.1.2010 k žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 212 a nasl., bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie v danej veci nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo uznesenie krajského

súdu, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu a súčasne jeho zrušenia a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaná dočasne pozastavila žalobcovi výkon funkcie sudcu, a preto odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so splnením zákonných podmienok súdneho prieskumu v danej veci.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaná Súdna rada Slovenskej republiky rozhodla o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu v prípade žalobcu.

Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu zistil, že Súdna rada Slovenskej

republiky na svojom zasadnutí dňa 8. septembra 2009 prijala uznesenie č. 613, z ktorého vyplýva, že Súdna rada Slovenskej republiky po podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania voči JUDr. P. P., sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - žalobcovi, na svojom 34. zasadnutí podľa , o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov dočasne pozastavuje výkon funkcie sudcu JUDr. P. P., sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, okamihom doručenia oznámenia tohto uznesenia. Žalobca žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave sa domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Namietal nezákonnosť tohto rozhodnutia ako aj postupu žalovaného správneho orgánu, ktorý mu predchádzal.

4

Podľa ust. , , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy

na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom

konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa ust. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Zákonodarca v piatej časti zveril súdom právomoc

preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde ( ). V konaní podľa druhej hlavy piatej časti sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Správny súd preskúmava aj zákonnosť rozhodnutí, proti ktorým zákon nepripúšťa odvolanie. Pokiaľ ide o konanie podľa druhej hlavy piatej časti je správne súdnictvo založené na princípe generálnej klauzuly v zmysle Listiny základných práv a slobôd a SR, podľa ktorej súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú ( ).

Podľa až d/ súdy nepreskúmavajú:

a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Podľa , 2 Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská

5

republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Podľa štátne orgány môžu konať iba

na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým je Slovenská

republika ( ). Súdy pri prieskume zákonnosti správnych rozhodnutí, ako orgány štátu môžu konať a teda musia konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( ).

Vylúčenie z preskúmavania zákonnosti správneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu

musí byť výslovné a platí to aj pre vylúčenie preskúmavania zákonnosti postupu správneho orgánu. K vylúčeniu rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy z preskúmavania môže dôjsť len osobitným zákonom.

V danom prípade je zrejmé, že k zastaveniu konania o preskúmanie rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu, dospel krajský súd na základe presvedčenia o predbežnom charaktere napadnutého rozhodnutia a teda o jeho vylúčení z prieskumu podľa ust.

Z prezentovaného právneho názoru žalovanej, s ktorým sa stotožnil i konajúci krajský

súd, vyplýva presvedčenie o dočasnosti rozhodnutia žalovanej a súvisí v okolnostiach danej veci s disciplinárnym konaním za čin, za ktorý môže byť žalobca odvolaný z funkcie sudcu ( ). Teda rozhodnutie žalovanej o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu má predbežný charakter – jeho platnosť končí právoplatnosťou rozhodnutia disciplinárneho súdu o oslobodení spod návrhu na disciplinárne konanie. Žalovaná vo svojom vyjadrení upriamila pozornosť na uznesenie ÚS SR -55, z ktorého vyplýva názor, že rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu nie je rozhodnutím konečným, ale iba dočasným a súvisí v okolnostiach danej veci s disciplinárnym konaním za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu ( zákona o sudcoch). Poukázala na to, že Ústavný súd SR taktiež už vo viacerých veciach (, ) zaujal názor, že výsledok hlasovania v Súdnej rade SR ako samosprávnom orgáne „sui generis“, ktorý vykonáva pôsobnosť orgánu verejnej správy, sa neodôvodňuje, pričom za hlasovanie nemožno brať hlasujúceho na zodpovednosť; ústavná ani zákonná úprava nepripúšťa v predmetných rozhodnutiach ani možnosť podania odvolania voči rozhodnutiu, hoci súdny prieskum postupu, ktorý predchádza vydaniu takéhoto rozhodnutia, vylúčený nie je. (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. sp.zn. ).

Vzhľadom na vyššie uvedené ako i vzhľadom na charakter rozhodnutia žalovanej

možno dospieť k záveru, že ide o individuálny správny akt, podliehajúci súdnemu prieskumu, ak ním mohli byť porušené základné práva a slobody žalobcu, ktorých porušenie namietal v žalobe.

Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný správny orgán rozhodnutím zásadným

spôsobom zmenil obsah osobitného právneho vzťahu žalobcu ako sudcu ku štátu, ktorý

6

vzniká a jeho obsah je vymedzený v zmysle predovšetkým v spojení s až 34 . Citoval a poukázal na to, že v rozpore s podstatou disciplinárneho obvinenia sa domnieva, že bolo v medziach jeho petičného práva podľa podať takýto podnet (trestné oznámenie) a súčasne ho adresovať ústavným činiteľom. Ďalej poukázal na to, že pozastavením výkonu jeho funkcie sudcu došlo k neadekvátnemu zásahu do práv jednotlivca, že nikomu nemožno odňať jeho zákonného sudcu, ktoré je zaručené v , veta prvá . Tvrdil, že pozastavenie výkonu jeho funkcie sudcu je tiež v rozpore s v spojení s , ako aj s , teda právo vlastniť majetok resp. jeho prírastky. Tvrdenie o porušení jeho základných práv vyplývajúcich z SR v zásade rovnako ako v žalobe zopakoval v odvolaní.

Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že napadnutým rozhodnutím žalovaná

Súdna rada SR dočasne pozastavila žalobcovi výkon funkcie sudcu aplikujúc a

Podľa , , , , , , , sudcovi, ktorý je trestne

stíhaný za úmyselný trestný čin alebo proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, možno dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu až do právoplatného skončenia trestného stíhania, disciplinárneho konania alebo do rozhodnutia prezidenta o odvolaní z funkcie sudcu. O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhoduje, a) ak ide o sudcu najvyššieho súdu, súdna rada na návrh ministra alebo predsedu najvyššieho súdu, b) v ostatných prípadoch minister. Ak minister alebo predseda najvyššieho súdu podá súdnej rade návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu najvyššieho súdu, výkon tejto funkcie sa dočasne pozastavuje po 60 dňoch od doručenia návrhu ministra alebo predsedu najvyššieho súdu súdnej rade, ak súdna rada nerozhodne inak. Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu môže trvať u sudcu, ktorý je trestne stíhaný, najviac tri roky, a u sudcu, ktorý je disciplinárne stíhaný, najviac dva roky. Ak sa trestné stíhanie alebo disciplinárne konanie predlžuje z dôvodov na strane dotknutého sudcu, môže súdna rada predĺžiť dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu na nevyhnutný čas, a to aj opakovane. Súdna rada môže rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu zrušiť, a to na návrh dotknutého sudcu. O návrhu rozhodne súdna rada najneskôr do 60 dní od doručenia návrhu. O opakovanom návrhu na zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu je súdna rada povinná rozhodnúť vždy najneskôr po štyroch mesiacoch od rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené predchádzajúcej žiadosti sudcu o zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30 % základného platu. Takto poskytnutý plat sa zvyšuje o 10 % základného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky 50 % základného platu. Počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu sa sudca nesmie zdržiavať na pracovisku s výnimkou času nevyhnutného na uplatňovanie nárokov sudcu vo vzťahu k jeho osobnému úradu. Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zaniká dňom právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

7

rozsudku alebo rozhodnutia disciplinárneho súdu; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie - odvolanie z funkcie sudcu. Sudca je povinný o týchto okolnostiach neodkladne informovať súdnu radu. Ak dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zanikne podľa odseku 8, doplatí sa sudcovi rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený. Ak je dočasné pozastavenie výkonu funkcie zrušené podľa odseku 5 alebo 6, alebo ak sa dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu skončí uplynutím lehoty podľa odseku 4, doplatí sa sudcovi rozdiel platu po právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 8; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie - odvolanie z funkcie sudcu.

Z obsahu citovanej právnej normy vyplýva vôľa zákonodarcu dočasne upraviť vzťah

sudcu k štátu v prípade, ak sudca je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin, alebo proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, opatrením majúcim predbežnú povahu, ako aj účinky vyplývajúce z tohto opatrenia a zákonné podmienky ich zániku.

Senát odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že pri posudzovaní

účinkov vyvolaných, či už rozhodnutím Súdnej rady SR alebo ministrom o dočasnom pozastavení funkcie sudcu, treba vychádzať vždy z konkrétnych okolností daného prípadu, ako sú napríklad dĺžka dočasného pozastavenia funkcie sudcu, či sudca požiadal o zrušenie dočasného pozastavenia, ako bolo o tom rozhodnuté a s akým výsledkom, či a kedy sudca opakovane požiadal o zrušenie dočasného pozastavenia, s akým výsledkom a pod., a z tohto pohľadu aj posudzovať možný zásah do jeho subjektívnych práv podľa resp. či mohli byť porušené jeho základné práva a slobody chránené .

Odvolací súd vychádzajúc z názoru Ústavného súdu SR vysloveného v uznesení

č. -55 z 24.6.2009, v ktorom ústavný súd konštatoval, že rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu nie je rozhodnutím konečným, ale iba dočasným a súvisí v okolnostiach danej veci s disciplinárnym konaním za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu (§ 22 ods. 1 zákona o sudcoch) a dotknutý sudca môže žiadať súdnu radu zrušiť takéto rozhodnutie opakovane po uplynutí 4 mesiacov od posledného rozhodnutia (§ 22 ods. 5 zákona o sudcoch), ako aj vychádzajúc z konkrétnych okolností daného prípadu, z ktorých je zrejmé, že Súdna rada SR napadnutým rozhodnutím prvý krát rozhodovala vo veci dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu v prípade žalobcu ( ), dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej Súdnej rady SR v danej veci treba považovať za rozhodnutie predbežnej povahy, s účinkami nespôsobilými porušiť subjektívne práva žalobcu, alebo jeho základné práva a slobody, ktorých porušenie namietal v žalobe, majúc za to, že žalobca sa bude môcť domáhať ochrany proti rozhodnutiu v merite veci.

Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu jeho

práva ustanoveného v , odvolací súd dospel k záveru, že porušenie alebo

8

neporušenie tohto práva môže byť predmetom posudzovania v disciplinárnom konaní a napadnutým rozhodnutím nemohlo dôjsť k jeho porušeniu.

Odvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, týkajúcou sa porušenia čl. 48 ods. 1,

veta prvá , v zmysle ktorej ústavnej úpravy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, pretože z obsahu citovaného článku priamo vyplýva, že v danom prípade nejde o porušenie základného práva žalobcu.

Odvolací súd taktiež nemohol prihliadnuť na tvrdenie žalobcu, že pozastavenie

výkonu funkcie sudcu je v rozpore s v spojení s , s poukazom na a na právo výkonu povolania, keďže z jeho tvrdenia nevyplýva, akým spôsobom bolo porušené jeho právo podľa , v zmysle ktorého občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám, ako aj, akým spôsobom bolo porušené jeho právo podľa , v zmysle ktorého sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom, resp. právo na výkon povolania podľa .

Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že pozastavenie výkonu

funkcie sudcu je v rozpore s , teda právo vlastniť majetok resp. jeho prírastky, pretože preskúmavaným rozhodnutím nedošlo v konečnom dôsledku k pozastaveniu výkonu jeho funkcie sudcu, ale len k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie a jeho právo vlastniť majetok a prírastky z neho plynúce tým nebolo porušené, s prihliadnutím aj na skutočnosť, že za predpokladu splnenia zákonných podmienok ustanovených v zákona o sudcoch sa doplatí sudcovi rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený pominutím dôvodov.

Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalobcu o porušení práva prezumpcie

neviny podľa § , pretože preskúmavaným rozhodnutím žiadnym spôsobom nebolo zasiahnuté do tohto práva, keďže otázka viny alebo neviny týmto rozhodnutím nebola nijako podmienená a ani nebola predmetom konania mu predchádzajúceho.

Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej

republiky (, , ) a aj ako to vyplýva z nálezu ÚS SR -29, ochrana základného práva podľa SR, odvolací súd skúmal nielen formálne znaky (povahu) rozhodnutia predloženého k súdnemu prieskumu, ale tak isto aj či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého z namietaných základných práv alebo slobôd žalobcu.

Senát odvolacieho súdu po preskúmaní danej veci vzhľadom k tomu, že na základe

vyššie uvedených dôvodov v danom prípade napadnutým rozhodnutím žalovanej nedošlo k porušeniu základných práv žalobcu, ktoré namietal v žalobe, a vychádzajúc z princípu generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, kedy odopretie súdnej ochrany vo veciach preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy je dovolené v prípade, ak tak ustanoví zákon, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej nepodlieha súdnemu prieskumu.

9

Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že krajský súd sa s ohľadom na čl. 46 ods. 2

SR v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré konanie zastavil, keď svoje rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil a rozobral z pohľadu otázky predbežného charakteru napadnutého správneho rozhodnutia v súlade s ust. a) a z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva posúdenie správneho rozhodnutia aj z pohľadu jeho prípadného zásahu do základných práv žalobcu.

Podľa názoru odvolacieho súdu však zrušením napadnutého uznesenia krajského

sudu a vrátením mu veci na ďalšie konanie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, by sa nedosiahol kladný výsledok rozhodnutia v danej veci, teda rozhodnutie v prospech žalobcu, a preto odvolací súd nepovažoval za účelné zrušenie uznesenia súdu prvého stupňa len pre formálne odstránenie nedostatkov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa

v spojení s , potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 246c ods. 1

v spojení s a v spojení s . Žalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania, pretože bol v tomto konaní neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 23. februára 2011

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth