Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-70-2021.pdf
PDF · 103.82 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/70/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Ing. L. K. LL.M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX S., štátny občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339 proti manželke navrhovateľa: I. K., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XB, XXX XX S., štátna občianka SR, právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠÁŠIK & Partners s.r.o., so sídlom Sokolská 18, 811 04 Bratislava, o rozvod manželstva, na odvolanie manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42Pc/1/2021-84 zo dňa 28. septembra 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného úradu v S., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa ust. § 22 a § 23 Zákona o rodine, nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Z vykonaného dokazovania a najmä z písomných vyjadrení prezentovaných účastníkmi mal preukázané, že manželstvo účastníkov je len formálne a neperspektívne, ich vzájomné vzťahy sa nezlepšili, nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia a jeho obnovenie nepripadá do úvahy, nakoľko ich vzťahy nie sú harmonické, spolu nežijú, nehospodária a tým, že sa navrhovateľ zo spoločnej domácnosti odsťahoval, došlo k prehĺbeniu ich citového odcudzenia, pričom navrhovateľ, ktorý nadviazal novú známosť, už nemá záujem na ďalšom zotrvaní manželstva. Z uvedeného dospel k nepochybnému záveru, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie manželka navrhovateľa a namietala, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nezaoberal náležite, ani sa preskúmateľne nevysporiadal so všetkými relevantnými procesnými, skutkovými a právnymi otázkami, a to v nadväznosti na znenie ustanovení Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku a napokon aj Zákona o rodine, za ktorých bolo možné konanie dokončiť a následne vydať rozhodnutie.
Vydanie rozsudku je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu rovnosti a zákazu diskriminácie, princípu práva na zákonného sudcu, ale predovšetkým je porušením princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí súdov ako orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. Podľa jej názoru nie je možné súhlasiť, že súd vykonal pojednávanie v súlade s § 180 CSP nakoľko manžel (navrhovateľ) sa z pojednávania ospravedlnil, ale súhlasil vykonať pojednávanie v jeho neprítomnosti a manželka navrhovateľa svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila, ani z dôležitých dôvodov nepožiadala súd o odročenie pojednávania, nakoľko sa súd absolútne nevysporiadal so skutočnosťou, že nesúhlasila s rozhodnutím súdu a rozvodom ich manželstva bez nariadenia pojednávania a ani sa nevzdala účasti na nariadenom pojednávaní a nesúhlasila, aby súd rozhodol o návrhu navrhovateľa bez jej prítomnosti. Súd teda pojednával v rozpore s uvedenou skutočnosťou a navyše v odôvodnení napadnutého rozsudku sa s návrhom manželky navrhovateľa absolútne nezaoberal a ani sa nevysporiadal s tým, prečo nevyhovel jej návrhu a právu, aby konal iba v jej prítomnosti. V predvolaní na pojednávanie nebola poučená o tom, že v prípade, že sa nedostaví bez ospravedlnenia na pojednávanie, bude sa konať v jej neprítomnosti. Jej právo na spravodlivý proces bolo podľa jej názoru porušené aj tým, že písomným podaním z 21.04.2021 v zmysle § 98 CMP navrhla, aby súd konanie prerušil, pričom sa súd týmto návrhom vôbec nezaoberal a nerozhodol o ňom. Navyše z predmetného pojednávania ju e-mailom na základe plnej moci zo dňa 24.09.2021 ospravedlňoval jej splnomocnený zástupca JUDr. Jaroslav Šášik, pričom originál uvedeného ospravedlnenia spolu s plnomocenstvom následne súdu doručila osobne do podateľne súdu. Zastáva názor, že išlo o ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní, nakoľko má v zmysle príslušných ustanovení právo na zastupovanie advokátom a trvala na zastupovaní advokátom JUDr. Jaroslavom Šášikom. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti, môže účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. S poukazom na uvedené absolútne nesúhlasí s tvrdením súdu, obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku v bodoch 16., 17. a 18. odôvodenia, poukazujúc na to, že toto sú hlavné dôvody pre rozvod ich manželstva. V plnej miere sa pridŕža svojich písomných vyjadrení a skutočností, že je naďalej presvedčená, že ich manželstvo nie je nefunkčné a trvalo rozvrátené tak, aby nemohlo plniť svoj účel. Práve z toho dôvodu navrhla konanie v zmysle § 98 CMP prerušiť, pričom tento návrh chcela prezentovať aj osobne na pojednávaní, keď trvala a doposiaľ trvá, aby sa malo uskutočniť iba v jej prítomnosti, a opätovne mala záujem navrhnúť, aby sa s manželom pokúsili o zmierenie mediáciou, pričom chcela navrhnúť doplniť dokazovania výsluchom manžela, čo jej však nezákonným postupom súdu bolo znemožnené. Keďže má záujem o obnovu manželského spolužitia mal súd v rámci nariadenia nového pojednávania viesť obidvoch manželov k odstráneniu príčin rozvratu manželstva a pokúsiť sa o jeho zmierenie a v tejto súvislosti vyzvať obdivoch manželov, aby sa pokúsili o obnovenie manželského spolužitia prostredníctvom odborného poradenstva. Napadnutý rozsudok je v kľúčových aspektoch nepreskúmateľný, vrátane opomenutia niektorých podstatných skutočnosti na úkor manželky navrhovateľa, ale je predovšetkým nezákonný a nespravodlivý. Poznamenala, že právny princíp ochrany legitímnych očakávaní a tiež právny princíp, podľa ktorého právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti, sú uplatňované aj pri konaní a rozhodovaní vnútroštátnych súdov a medzinárodných súdov, čo vyplýva aj zo súdnej judikatúry, vrátane judikatúry Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, pričom je možné poukázať na tieto relevantné právne normy a medzinárodné zmluvy, ktoré okresný súd porušil. Poukázala na čl. 2 ods. 2, 3, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR ohľadne právnej istoty a spravodlivosti, povinnosti vykladať a uplatňovať zákony ústavné konformným spôsobom ako aj práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a to konkrétne I. ÚS 17/99, I. ÚS. 54/02, III. ÚS 72/2010, IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, IV. ÚS 115/03. Ďalej poukázala na čl. 2 ods. 1 až 3 CSP a § 220 ods. 2 CSP s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 56/2002. Vzhľadom na uvedené skutočností je presvedčená, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, diskriminačný, vychádza z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu veci a tiež jeho vydaniu predchádzalo porušenie práva na spravodlivý proces postupom konajúceho súdu. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh na rozvod manželstva zamietne, prípadne eventuálne navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, pričom z uvedeného dôvodu nepodáva k odvolaniu žalobkyne žiadne vyjadrenie a navrhuje bezodkladne predložiť spis na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách § 65 a § 66 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Prvou odvolacou námietkou bolo, že vydanie rozsudku je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu rovnosti a zákazu diskriminácie, princípu práva na zákonného sudcu, ale predovšetkým je porušením princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí súdov ako orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. Odvolací súd v preskúmavanej veci nezistil porušenie uvedených princípov.
6. Odvolateľka v prvom rade namietala, že bolo porušené právo na spravodlivý proces tým, že napriek tomu, že vo vyjadrení k návrhu sa jednoznačne vyjadrila, že nesúhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania a aby sa vykonalo pojednávanie v jej neprítomností s napriek tomu súd prvej inštancie vykonal rozhodol a vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/94). Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces. K uvedenému je nutné konštatovať, že skutočne manželka navrhovateľa vo vyjadrení k návrhu sa uvedeným spôsobom vyjadrila, z ktorého dôvodu však súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.09.2021. Manželku navrhovateľa na pojednávanie riadne predvolal, ktoré predvolanie si prevzala dňa 23.08.2021, teda v dostatočnom časovom predstihu. V predvolaní bola zároveň náležite poučená v zmysle § 183 a § 184 CSP kedy je možné pojednávanie odročiť, teda na návrh a iba z dôležitých dôvodov. Z obsahu spisu však vyplýva, že napriek tomu, že manželke navrhovateľa bolo predvolanie doručené dňa 23.08.2021, na predmetné pojednávanie sa nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a nežiadala ani odročiť pojednávanie. Pokiaľ v odvolaní tvrdí, že ňou zvolený zástupca JUDr. Šášik na základe plnej moci zo dňa 24.09.2021 e-mailom ospravedlňoval jej neúčasť, je nutné konštatovať, že takéto ospravedlnenie sa v spisovom materiáli nenachádza a manželka navrhovateľa k odvolaniu ani túto skutočnosť ničím nepodložila. V spise sa síce nachádza podanie doručené osobne na podateľni súdu, avšak dňa 30.09.2021 s tým, že splnomocnený zástupca má kolíziu pojednávania a z toho dôvodu žiada odročiť pojednávanie. Predmetné ospravedlnenie však bolo doručené osobne na súd až dva dni po vykonanom pojednávaní a vyhlásení rozhodnutia vo veci samej. Preto nie je možné konštatovať, že súd prvej inštancie v tejto časti porušil jej práva. Za účelom rešpektovania jej práva rozhodnúť na pojednávaní v jej prítomnosti vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré manželku navrhovateľa riadne predvolal, bola dodržaná lehota na prípravu v zmysle § 178 ods. 2 CSP a manželka navrhovateľa uvedené nevyužila.
7. V ďalšej časti namieta, že vo svojom vyjadrení zo dňa 21.04.2021 v zmysle § 98 CMP navrhovala prerušiť konanie o rozvod manželstva. V zmysle § 98 ods. 1 CMP ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší. V danej veci je však nutné konštatovať, že návrh na prerušenie konania podala iba manželka navrhovateľa a navrhovateľ takýto návrh nepodal, a hoci mu bolo doručené vyjadrenie odvolateľky zo dňa 21.04.2021, k tomuto návrhu sa nepripojil. Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že sa musí jednať o spoločný návrh oboch účastníkov konania. Keďže v
predmetnej veci uvedené splnené nebolo, teda návrh bol podaný iba zo strany manželky navrhovateľa, nejednalo sa o riadny návrh v zmysle § 98 ods. 1 CMP, a preto súd prvej inštancie nemal povinnosť o tomto návrhu rozhodovať.
8. Taktiež namietala, že v zmysle § 96 ods. 1 Zákona o rodine, súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a v prípade ak je to účelné a umožňujú to okolnosti vyzvať ich, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou, čo súd prvej inštancie v danom konaní nevykonal. Z návrhu navrhovateľa ako aj z následných jeho vyjadrení v konaní jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ nemá záujem obnoviť manželské spolužitie a z toho dôvodu nebolo možné ani vyzvať účastníkov, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Napokon o uvedené sa účastníci konania mohli pokúsiť aj bez toho, aby ich súd na uvedené vyzýval. Dokonca sám navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 21.06.2021 uviedol, že z jeho pohľadu dal záchrane ich manželstva šancu a to počas najkrajších sviatkov v roku (vianočných a novoročných), kedy sa však nepodarilo preklenúť vážne nezhody, ktoré medzi nimi vznikli, a ktoré vyústili do toho, že si našiel novú známosť a za účelom vysporiadania sa s takýmto stavom dokonca vyhľadal odbornú pomoc psychológa, ktorý mu pomohol vyrovnať sa s jeho psychickým stavom. Obaja účastníci vo svojich vyjadreniach potvrdili, že pokiaľ navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť v júli 2020, vrátil sa k rodine na jeseň 2020, kde spoločne strávili vianočné sviatky, avšak následne 04. januára 2021 opäť opustil spoločnú domácnosť s tým, že už neobnovil toto spolužitie a jednoznačne sa vyjadril, že ani ho nemieni obnoviť, nakoľko považuje ich vzťahy tak narušené, že obnova nie je možná.
9. Odvolateľka namietala, že na novom pojednávaní, ktoré by bol súd nariadil chcela navrhnúť, aby sa pokúsili o zmierenie mediáciou a chcela predložiť návrh na doplnenie dokazovania výsluchom manžela. Pokiaľ ide o mediáciu, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie v predchádzajúcom bode a k návrhu dokazovania výsluchom manžela, navrhovateľka manžela mala možnosť navrhovať tento dôkaz už vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, prípadne ak by sa bola zúčastnila pojednávania, na ktoré bola predvolaná riadnym spôsobom, ktorú možnosť nevyužila, mohla predmetný návrh predložiť. Napokon ani nešpecifikovala k akým skutočnostiam navrhuje daný dôkaz vykonať.
10. K námietky, že rozhodoval nestranný súd odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žilina 8NcC/5/2021-45 z 13.05.2021, ktorým zákonná sudkyňa JUDr. Eva Kráľová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci na základe námietky manželky navrhovateľa. V odôvodnení nadriadený súd konštatoval, že nezistil naplnenie predpokladov v zmysle § 49 ods. 1 CSP zakladajúcich odôvodnenú pochybnosť o nezaujatosti zákonnej sudkyne. V odôvodnení uznesenia sa konštatuje, že zákonná sudkyňa sa vo veci necítila zaujatá a jej vyjadrenie neindikuje v tejto rovine žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosť o jej zaujatosti. Okrem toho manželka navrhovateľa nepreukázala konkrétne pochybnosti vo vzťahu k zákonnej sudkyni. Len samotná skutočnosť, že účastníka zastupuje v konaní advokát, ktorého sudca pozná z profesionálneho hľadiska, nesvedčí ešte sama o sebe o tom, že sudca má k advokátovi pomer, so zreteľom na ktorý je bez ďalšieho vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Až v prípade, že by určitý vzťah sudcu k advokátovi prekročil prípustné medze a stratil by uvedené rysy, prichádzalo by do úvahy vylúčenie sudcu, avšak uvedené je nutné preukázať. Odvolací súd má za to, že neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni odvolaciemu súdu posúdiť túto otázku samostatne. Odvolací súd vychádzal v danom prípade z § 49 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na ich pomer k sporu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 50 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. Podľa odseku 2 v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. V preskúmavanej veci manželka navrhovateľa v odvolaní žiadnym spôsobom neodôvodnila, prečo mal rozhodovať nestranný súd, preto na uvedené odvolací súd neprihliadal.
11. Podstatnou odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v kľúčových aspektoch nepreskúmateľný. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je
aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Okresný súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré návrhu navrhovateľa vyhovel. Rozhodnutie presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnil pokiaľ ide o rozvrat manželstva účastníkov a neobnoviteľnosť ich spolužitia.
12. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie je toho názoru, že vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania sa nezlepšili napriek tomu, že po opustení spoločnej domácností navrhovateľa (júl 2020) tento sa vrátil za účelom obnovenia manželského spolužitia na jeseň 2020, strávili spoločne vianočné sviatky, avšak 4.1.2021 opätovne opustil spoločnú domácnosť (ktorý stav trvá aj v súčasnosti) a sám sa vyjadril, že nemieni obnoviť manželské spolužitie. Z uvedeného vyplýva, že ich vzájomné vzťahy sa nezlepšili, nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu, navrhovateľ nadviazal novú známosť a nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva. Manželský zväzok musí pretrvávať na slobodnej vôli oboch manželov a nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve. Navrhovateľ svoj postoj k nemožnosti obnovenia manželského spolužitia prezentoval jednak v samotnom návrhu na začatie konania, ako aj vo vyjadreniach zo dňa 21.6.2021 a 24.9.2021, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň navrhoval návrhu vyhovieť v celom rozsahu na základe písomného návrhu, vyjadrenia a predložených listinných dôkazov.
13. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia upravujúce konanie o rozvode manželstva neustanovujú inak. Nejedná sa o prípad upravený v ust. § 53 CMP (určenie rodičovstva a notárske úschovy), a v danom prípade neskúmal okolnosti, na základe ktorých by sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania (§ 55 CMP), nakoľko si účastníci konania neuplatnili nárok na náhradu trov konania. Preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)