Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/60/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. L. P., bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. K. P., advokátkou so sídlom v Ţ., proti ţalovaným 1/Krajskému

riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky v Žiline, so sídlom Kuzmányho 29,

Ţilina, 2/ Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, 3/

Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava,

Pribinova 2, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 13 C

354/2007 a na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. , v konaní o vylúčenie

sudcov Krajského súdu v Ţiline z prejednávania a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

1. Sudcovia Krajského súdu v Ţililne JUDr. M. B., Mgr. K. B., JUDr. E. Č., JUDr. M.

J., JUDr. J. K., J. K., JUDr. E. M., JUDr. J. M., JUDr. L. M., JUDr. I. N., JUDr. M. N., JUDr.

A. P., JUDr. V. P., JUDr. T. R., JUDr. V. S., Mgr. M. Š., JUDr. E. Š., Mgr. Z. Š., Mgr. N. T.,

JUDr. R. U., JUDr. M. U., JUDr. G. V. a JUDr. D. W. n i e s ú v y l ú č e n í z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec

Okresného súdu Ţilina sp. zn. ).

2. Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. O. B., JUDr. J. B., JUDr. D. C., JUDr. M.

D., Mgr. F. D., JUDr. Y. D., JUDr. Z. J., JUDr. E. K., JUDr. P. P., JUDr. K. P., JUDr. F. P.,

JUDr. M. R. a JUDr. J. U. s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na tomto súde pod sp. zn. (vec Okresného súdu Ţilina sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Ţiline predloţil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vzhľadom

na oznámenia (vyjadrenia) jeho sudcov, v ktorých sa povaţujú za vylúčených z prejednávania

a rozhodovania veci, a taktieţ následnú námietku zaujatosti vznesenú ţalovanými 2/ a 3/ proti

všetkým sudcom tohto súdu. V tomto konaní o ochranu osobnosti, ktorá je vedená na

Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. (na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn.

) ţalovaní 2/ a 3/ námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu

v Ţiline zaloţili na tvrdení, ţe ţalobca JUDr. L. P. je bratom JUDr. P. P., ktorý je sudcom

Krajského súdu v Ţiline, a zástupkyňa ţalobcu je manţelkou tohto sudcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline (§ 16

ods.1 ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej moţnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti

sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia ,

v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom

na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právnu

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a

31

rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným

súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(, , ). Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu

podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá

je uvedená ústavným Zb,

uverejnenej pod č. ), treba trvať na tom, ţe sudcu vylúčiť z prejednávania a

rozhodovania pridelenej veci moţno skutočne iba výnimočne a z naozaj závaţných dôvodov,

ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri

posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj

na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) k danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti

Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa

vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť

poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na

vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k

prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať zreteľ

na skutočnosť, ţe spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného

pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závaţnosť, ktorá by zaloţila

pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z

prerokúvania a rozhodovania veci), môţe aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v

judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k danej veci,

účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda nezávisle

a nestranne (porovnaj napr. ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

Pokiaľ ţalovaní 2/ a 3/ videli okolnosti zakladajúce moţnosť vzniku pochybností

o nezaujatosti namietaných sudcov v tom, ţe ţalobca JUDr. L. P. je bratom JUDr. P. P., ktorý

51

je sudcom Krajského súdu v Ţiline, a zástupkyňa ţalobcu je manţelkou tohto sudcu,

nadriadený súd povaţuje za potrebné najprv uviesť, ţe z obsahu spisu moţno mať za

doloţenú iba prvú časť uvedeného skutkového tvrdenia. Sudca Krajského súdu v Ţiline JUDr.

P. P. vo svojom vyjadrením potvrdil, ţe ţalobca je jeho bratom. Zástupkyňa ţalobcu vo

vyjadrení z 21. júla 2011 označila tvrdenie, ţe je manţelkou sudcu JUDr. P. P., za

nepravdivé. Z vyjadrenia sudkyne Krajského súdu v Ţiline JUDr. J. U. vyplýva údaj, ţe

zástupkyňa ţalobcu je dcérou sudcu JUDr. P. P..

Tieto skutočnosti – blízky príbuzenský pomer k ţalobcovi a jeho zástupkyni vylučujú

sudcu JUDr. P. P. z prejednávania a rozhodovania veci ( ). Len samotné

uvedené skutočnosti nemôţu však bez ďalšieho (a priori) byť dôvodom na vylúčenie

ostatných sudcov Krajského súdu v Ţiline z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Vzťahy medzi sudcami navzájom sú zaloţené na profesionalite. Chýbal by tu preto

objektívny základ zaujatosti namietaných sudcov v prípade, ţe by samotný spomenutý sudca

JUDr. P. P. bol účastníkom v konaní, kde by títo ostatní sudcovia rozhodovali, ak ich

vzájomný vzťah by bol výlučne len kolegiálnym (ak ich vzťah uvedený rámec neprekročil).

Ak by z takéhoto základu bol totiţ vyvodzovaný opačný záver, teda pochybnosti o tom, či títo

ostatní sudcovia budú schopní nezaujato a spravodlivo rozhodovať, znamenalo by takéto

posudzovanie vlastne, ţe výlučne pracovný a kolegiálny vzťah medzi sudcami súdu vo

všeobecnosti prezumuje porušovanie sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky. Ak

rámec týchto vzájomných vzťahov neprekročí hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti,

nemoţno mať bez ďalšieho pochybnosti o ich nezaujatosti. Až v prípade, že by uvedený

vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec a nadobudol charakter bliţšieho

osobného (napr. priateľského) vzťahu, išlo by o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené

pochybnosti o nezaujatosti a teda o dôvod pre vylúčenie sudcu či sudcov z prejednávania

a rozhodovania veci. Vzťahy medzi sudcami, ktoré však beţný pracovný a kolegiálny rámec

neprekračujú [t. j. ak tieto vzťahy spočívajú iba na tom, ţe sa sudcovia navzájom poznajú,

pretoţe na výkon funkcie sú zaradení na rovnaký (prípadne vyšší alebo niţší) súd, v tom

istom oddelení alebo senáte], nemajú teda samé osobe povahu dôvodov vylučujúcich sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci. Len tá skutočnosť, ţe určitá vec sa týka sudcu, ku

ktorému majú iní sudcovia len profesionálny, resp. kolegiálny vzťah, nemôţe preto zaloţiť

pomer predpokladaný ustanovením (k tomu porovnaj napr. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010 sp. zn. ).

Uvedené závery neplatia len na prípad, keď je sudca príslušného súdu účastníkom

konania (priamy vzťah), ale aj pri existencii odvodeného (sprostredkovaného) vzťahu, keď

účastník konania alebo zástupca účastníka je blízkym príbuzným sudcu tohto súdu, ku

ktorému sudcovi rozhodovať majúci sudca či sudcovia majú blízky osobný vzťah. V tejto

spojitosti Najvyšší súd Slovenskej republiky upozorňuje na nález zo 14. júna 2011, č. k. III.

ÚS 105/2011-74, kde ústavný súd o. i. vysvetlil svoj názor na bliţšie neţ len kolegiálne

vzťahy medzi sudcami vo vzťahu k nezaujatosti sudcov. Podstata názoru je podaná na strane

17 nálezu. Podľa ústavného súdu je „nevyhnutné pri hodnotení prípadných pochybností o

nezaujatosti sudcov konajúcich v tej - ktorej veci vziať zreteľ aj na vzťahy medzi sudcami

pôsobiacimi na jednom súde, kde majú spoločné pracovisko. Pokiaľ sudcovia určitého súdu

majú rozhodovať právne veci, v ktorých ako účastníci konania vystupujú osoby im blízke

alebo osoby blízke ich kolegom - sudcom pôsobiacim na tom istom súde, je potrebné s

prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu venovať zvýšenú pozornosť významu týchto

okolností a skúmať aj intenzitu z toho vyplývajúcich pochybností týkajúcich sa nezaujatosti

konajúcich sudcov. Súčasne je nevyhnutné dbať na podstatu a význam práva na nestrannosť a

nezaujatosť sudcu. V tejto súvislosti sa ţiada poznamenať, ţe medzi sudcami ako kolegami na

jednom pracovisku často vznikajú aj bliţšie neţ len kolegiálne vzťahy, čo môţe viesť k

oprávneným pochybnostiam o ich nestrannosti v prípadoch, v ktorých majú rozhodovať o

veciach, na ktorých výsledku môţu mať ich blízki kolegovia osobný, ekonomický či iný

záujem“.

Pokiaľ ide však len o samotné kolegiálne vzťahy, tak tieto nielen judikatúra

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj napr. uznesenia z 25. marca 2011 sp. zn.

, z 15. apríla 2011 sp. zn. , zo 14. júla 2011 sp. zn. )

nepovaţuje za objektívny základ na konštatovanie zaujatosti; rovnako tomu je aj

v rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Napríklad v náleze z 24. februára 2011, sp. zn.

vyslovil ústavný súd názor, ţe samotné kolegiálne vzťahy medzi sudcami

nemôţu byť dôvodom na spochybnenie ich nestrannosti a na ich vylúčenie z prerokúvania

veci z toho dôvodu. V inom náleze (z 26. augusta 2010, č. k. -41) ústavný

súd uviedol, ţe kolegiálne vzťahy, ak nie sú ďalšie okolnosti signalizujúce moţnú nestrannosť

sudcu, v zásade nie sú dôvodom na spochybnenie jeho nestrannosti, a to takej intenzity, aby

boli dôvodom na jeho vylúčenie z prerokúvania veci z tohto dôvodu. V uznesení z 20. októbra

2010, č. k. -6 ústavný súd pripomenul, ţe pracovný, resp. kolegiálny vzťah

sudcu nemôţe dostatočne objektívne spochybniť jeho nepredpojatosť v takej miere, aby musel

byť vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie. Zhodný prístup k uvedenej problematike vzťahu

kolegiality vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva aj Nejvyšší soud České republiky

(porovnaj napr. uznesenie sp. zn. zo 14. januára 2011 a tam označenú ďalšiu

judikatúru) a Ústavní soud České republiky (porovnaj napr. , , III.

ÚS 229/02).

Z vyjadrení namietaných sudcov Krajského súdu v Ţiline a ani z obsahu spisu

nadriadený súd nezistil, ţe by okrem JUDr. P. P. niektorý z ostatných sudcov mal pomer

k prejednávanej veci či priamy vzťah k účastníkovi, resp. k zástupcovi, ktorý by zakladal

dôvod na vylúčenie podľa Vzhľadom na uţ uvedené závery však

nadriadený súd venoval pozornosť i tomu, či vzťah týchto ostatných sudcov Krajského súdu

v Ţiline k sudcovi tohto súdu JUDr. P. P. – bratovi ţalobcu a otcovi zástupkyne ţalobcu

nepresiahol rámec kolegiálneho vzťahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po posúdení jednotlivých vyjadrení sudcov vrátane

ich doplňujúcich vyjadrení došiel k záveru, ţe z vyjadrení sudcov Krajského súdu v Ţiline

uvedených vo výroku 1. tohto uznesenia nemoţno vyvodiť záver o tom, ţe by vzťah týchto

sudcov k bratovi ţalobcu – sudcovi JUDr. P. P. prerástol profesionálny (kolegiálny) rámec,

teda ţe by tu šlo o blízky osobný vzťah. Vzhľadom na absenciu dôvodu, pre ktorý by mohli

vzniknúť pochybnosti o tom, ţe títo sudcovia v predmetnej veci nebudú postupovať nezaujato

a neutrálne, nadriadený súd rozhodol tak, ţe sudcov uvedených vo výroku 1. tohto uznesenia

z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil.

JUDr. P. P., ktorý je bratom ţalobcu a otcom zástupkyne ţalobcu, pre tieto svoje

príbuzenské vzťahy je z prejednávania a rozhodovania danej veci vylúčený. Ostatní sudcovia

Krajského súdu v Ţiline, t. j. JUDr. O. B., JUDr. J. B., JUDr. D. C., JUDr. M. D., Mgr. F. D.,

JUDr. Y. D., JUDr. Z. J., JUDr. E. K., JUDr. K. P., JUDr. F. P. a JUDr. M. R. uviedli či

zopakovali vo svojich vyjadreniach skutočnosti, ktoré svedčia o ich priateľskom vzťahu

k JUDr. P. P.. JUDr. J. U. upozornila, ţe bola s JUDr. P. P. v spore o ochranu osobnosti. Aj

keď JUDr. P. P. nie je účastníkom predmetného konania, vzhľadom na jeho blízky

príbuzenský vzťah k ţalobcovi a jeho zástupkyni a predošlý súdny spor s JUDr. J. U. ako

aj priateľský vzťah ostatných spomenutých sudcov k nemu vznikajú objektívne pochybnosti

o nezaujatosti uvedených sudcov pri prejednávaní a rozhodovaní tejto veci. Existencia

vzťahu relevantného v zmysle k ţalobcovi a jeho zástupkyni je tak

odvodená: od predošlého sporu s JUDr. P. P. u JUDr. J. U. a od blízkeho osobného vzťahu

k JUDr. P. P. – bratovi ţalobcu a otcovi zástupkyne ţalobcu u ostatných spomenutých

sudcov. So zreteľom na tieto skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sudcov

Krajského súdu v Ţiline vymenovaných vo výroku 2. tohto uznesenia vylúčil z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. novembra 2011

JUDr. Milan D e á k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta