Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 274/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., D., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., D.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2009

doručená sťažnosť M. M., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že namietanou nečinnosťou okresného súdu vo veci sp. zn.

, v ktorej sa v postavení navrhovateľa domáhal podaním žaloby z 29. januára

2003 pred okresným súdom určenia vlastníckeho práva, bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Dodal, že okresný súd napriek skutočnosti, že od podania návrhu

na obnovu konania uplynulo už viac ako 6 a pol roka, s výnimkou nariadenia pojednávania

na 17. marec 2009, vo veci vôbec nekonal a nedokázal rozhodnúť. Sťažovateľ poukázal

na prieťahy v konaní svojou sťažnosťou adresovanou predsedníčke okresného súdu

z 15. mája 2009, ku ktorej sa po jej postúpení na Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) vyjadril predseda krajského súdu prípisom sp. zn. Spr. zo 17. júna 2009.

Sťažovateľ sa na základe uvedeného domáhal, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní sťažnosti v náleze vyslovil porušenie označeného základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 € a zaplatil

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 €.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských

právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa

a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)]

je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav

zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Preto ústavný súd

o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ

preukáže, že účinne využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo

že sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu a inú právnu

ochranu, ako aj so základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , ). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany

pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať

bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť

[§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal

15. mája 2009 okresnému súdu „Sťažnosť na prieťahy v konaní“, ktorá bola 26. mája 2009

postúpená na vybavenie krajskému súdu. Krajský súd na ňu odpovedal prípisom sp. zn.

Spr. zo 17. júna 2009, ktorým sa predseda krajského súdu k sťažnosti vyjadril

tak, že k prieťahom v napadnutom konaní došlo v období od 1. októbra 2003 do mája 2008

z dôvodu opakovanej zmeny zákonného sudcu. Predseda krajského súdu zároveň v tomto

vyjadrení uviedol, že okresný súd v súčasnosti vo veci priebežne koná a zo subjektívnych

dôvodov na strane súdu, resp. konajúcej sudkyne k prieťahom v konaní nedochádza.

Podľa názoru ústavného súdu využitie uvedeného právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa citovaných ustanovení zákona o súdoch,

v krátkom časovom intervale jeden a pol mesiaca pred podaním sťažnosti ústavnému súdu,

nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému

všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného

súdu. Ústavný súd zastáva stanovisko, že predmetná sťažnosť bola v okolnostiach prípadu

zo strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky,

ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala

primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní

(m. m. , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľ podal predtým,

ako sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, takéto formálne využitie

právneho prostriedku nápravy podľa sťažovateľom

nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie podmienky

prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná

predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho

prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné

a neprinieslo ním sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predsedníčka

okresného súdu a následne predseda krajského súdu primerane nereagovali a nevyužili

príležitosť, aby sami urobili nápravu a odstránili protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou

okresného súdu. Ústavný súd preto rozhodol o odmietnutí tejto časti sťažnosti

pre jej neprípustnosť.

Právne relevantnou okolnosťou, ktorú ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti

osobitne zohľadnil, bolo to, že sťažovateľ podaním označeným ako „Návrh na prerušenie

konania“ z 2. apríla 2009 navrhol, aby okresný súd konanie o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam vedené pod sp. zn. prerušil do času, kým nebude vydané

rozhodnutie vo veci určenia dedičského práva v konaní sp. zn. , pretože toto

rozhodnutie môže mať význam pre rozhodnutie v napadnutom konaní. Okresný súd

uznesením č. k. -123 z 22. apríla 2009 tomuto návrhu vyhovel a konanie vedené

pod sp. zn. prerušil podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny

poriadok“).

Ústavný súd sa prerušením konania vedeného pod sp. zn. osobitne

zaoberal vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľa, že postupom okresného súdu v tomto konaní

dochádza k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania (napr. ). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť

po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd

v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (mutatis mutandis )

konštatuje, že prerušenie konania podľa a ,

ku ktorému došlo podľa zistenia ústavného súdu na základe žiadosti sťažovateľa

o prerušenie konania právoplatným uznesením okresného súdu č. k. -123

z 22. apríla 2009, možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu

prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v ,

nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a rovnako aj práva v

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť okresného súdu (v období po 22. apríli 2009)

v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy

v konaní (mutatis mutandis , ).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikoval ako porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto rozhodol o odmietnutí sťažnosti aj v tejto časti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

Ústavný súd preto podľa v spojení s

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009