Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/194/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. A. Z., bytom P.,

zastúpeného JUDr. J. F., advokátom so sídlom v T., proti odporkyni R., so sídlom v K.,

IČO: X., zastúpenej JUDr. J. M., advokátom so sídlom v K., o určenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo 4. mája 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 2. októbra 2009 č.k. -156 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že je neplatné okamžité skončenie

pracovného pomeru dané mu odporkyňou 31. júla 2006, a že pracovný pomer naďalej trvá;

súd tiež vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Výsledkami

vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ bol s účinnosťou od 1. júla 2005

preložený z úradu farára vo farnosti B. za duchovného správcu nemocnice v H., bola mu

uložená povinnosť zdržať sa vykonávania úlohy farára a čo najskôr uvoľniť farskú budovu

v B. a všetko, čo patrí farnosti odovzdať novovymenovanému administrátorovi do 30. júna

2005. Navrhovateľ tieto povinnosti nerešpektoval, na novourčené miesto nenastúpil, naďalej

pôsobil ako farár a neuvoľnil farskú budovu v B.. Okamžité skončenie pracovného pomeru (§

68 ods. 1 písm. b/ ), ktoré bolo opatrené úradnou pečiatkou a podpísané

arcibiskupom M. T., bolo dané navrhovateľovi v rámci zákonných prekluzívnych lehôt.

Navrhovateľ sa v danom prípade vzoprel príkazu svojho ordinára, čím porušil základné

kanonické predpisy (Kán. 1747 - § 1 v spojení s Kán. 74 - § 2). Na tomto základe súd prvého

stupňa uzavrel, že navrhovateľ závažne porušoval pracovnú disciplínu a že okamžité

skončenie pracovného pomeru dané mu odporkyňou 31. júla 2006 je platné. Vzhľadom

na to nedôvodný návrh navrhovateľa zamietol.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 4. mája 2011

sp. zn. uvedený rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny

( ); štátu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení

rozsudku poukázal na to, že v zmysle a ods. 3 o slobode

náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností v znení neskorších

predpisov cirkvi ustanovujú, prekladajú alebo odvolávajú duchovných podľa svojich

vnútorných predpisov bez ingerencie štátnych orgánov, ak ale duchovní vykonávajú svoju

činnosť v rámci právneho vzťahu, riadi sa tento vzťah príslušnými predpismi právneho

poriadku Slovenskej republiky a vnútorné predpisy cirkvi sa uplatnia iba v jeho rámci.

Opodstatnenosť návrhu bolo preto potrebné posudzovať so zreteľom na § 68 ods. 1 písm. b/

. V posudzovanej veci odporkyňa okamžité skončenie pracovného pomeru

s navrhovateľom odôvodnila hrubým porušením kanonických predpisov navrhovateľom,

nenastúpením na miesto duchovného správcu nemocnice v H., neuvoľnením farskej budovy v

B., neodovzdaním správy farnosti určenému administrátorovi a nezdržiavaním sa úloh farár,

a to aj napriek potvrdeniu dekrétov o preložení a suspenzii Kongregáciou pre klerikov.

Odporkyňa to hodnotila ako závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm.

b/ . Odvolací súd poukázal na autonómiu cirkví v rozhodovaní

o personálnych otázkach a v ďalšom vychádzal z toho, že mu prislúcha skúmať iba to, či sú

(existujú) rozhodnutia, ktorými odporkyňa preložila navrhovateľa na iné miesto, či ho

odvolala z funkcie duchovného a či rozhodnuté o tom bolo osobou oprávnenou v zmysle

predpisov cirkvi. V danom prípade boli dané takéto rozhodnutia – sú nimi Dekrét o preložení

navrhovateľa č. Prot. 642/05b zo 17. júna 2005 a Prot. č. 919/05-b zo 16. septembra 2005

o suspendovaní navrhovateľa, ktoré boli vydané oprávnenou osobou – arcibiskupom M. T..

Týmito rozhodnutiami bolo dostatočne preukázané zavinené porušenie pracovnej disciplíny

navrhovateľom. So zreteľom na uvedené odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa pri

aplikácii nepochybil a ani sa neodklonil od zásad

ustálených súdnou praxou týkajúcich sa hodnotenia stupňa intenzity porušenia pracovnej

disciplíny. Neobstojí odvolacia námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa nesprávne

posúdil splnenie podmienky dodržania subjektívnej 1-mesačnej lehoty na okamžité skončenie

pracovného pomeru (odvolací súd sa v tejto súvislosti pridržal svojho právneho názoru

vysloveného v uznesení z 31. marca 2009 sp. zn. ). O náhrade trov konania

štátu rozhodol odvolací súd podľa

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním, ktoré odôvodnil

všetkými dovolacími dôvodmi uvedenými v , a Uviedol, že

odvolací súd mu odňal možnosť pred súdom konať tým, že ho nepredvolal na odvolacie

pojednávanie (predvolal iba jeho právnu zástupkyňu). Odvolací súd nerešpektoval § 205

ods. 2 písm. d/ a v odvolacom konaní „iba predstieral“ zohľadnenie definitívneho

rozhodnutia Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry vo Vatikáne. Potvrdením

prvostupňového rozsudku sa odvolací súd stotožnil so všetkými vadami a nesprávnosťami

potvrdzovaného rozhodnutia. Vec bola v odvolacom konaní nesprávne právne posúdená;

odvolací súd totiž prehliadol a a nezohľadnil, že

navrhovateľovi (zamestnancovi vykonávajúcemu funkciu štatutárneho zástupcu) z pracovnej

zmluvy nevyplývala žiadna povinnosť pracovnej disciplíny. Naopak, zamestnávateľ porušil

pracovnú zmluvu, lebo zmenil druh (resp. miesto) práce uvedený v pracovnej zmluve z farára

v B. za kaplána v H.. Súdy v danom prípade nezohľadnili tú obsahovú zložku definitívneho

rozhodnutia Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry vo Vatikáne sp. zn. Prot. N.

38743/06 z 1. decembra 2009, ktorá bola pre posúdenie veci najpodstatnejšia, a to

konštatovanie tohto tribunálu, že v procese prekladania navrhovateľa boli porušené predpisy

upravujúce daný proces. Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal, aby dovolací súd zmenil

dovolaním napadnutý rozsudok a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 31. júla

2006 je neplatné, pracovný pomer trvá a odporkyňa je povinná zaplatiť mu zodpovedajúcu

náhradu mzdy.

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu označila tento opravný prostriedok navrhovateľa

za neopodstatnený, lebo a/ navrhovateľovi nebola postupom súdu odňatá možnosť pred

súdom konať – v konaní ho riadne zastupovala advokátka, b/ v konaní nedošlo k procesnej

vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci – nepravdivé je tvrdenie

navrhovateľa, že odvolací súd nezohľadnil rozhodnutie Najvyššieho tribunálu Apoštolskej

signatúry vo Vatikáne sp. zn. Prot. N. 38743/06 z 1. decembra 2009; odvolací súd toto

rozhodnutie zohľadnil, c/ odvolací súd vec správne posúdil aj po právnej stránke, keď pri

rozhodovaní vzal dôraz na to, že navrhovateľ napriek udelenému trestu suspenzie naďalej

porušoval hrubým spôsobom pracovnú disciplínu. Z týchto dôvodov žiadala dovolanie

„zamietnuť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, aj to však nie v každom prípade, ale iba ak

dovolanie výslovne pripúšťa zákon. Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára

účastníkovi konania procesnú možnosť, aby (výlučne) v prípadoch, v ktorých to zákon

výslovne pripúšťa, spochybnil opodstatneným uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť

konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu prípadných vád konania

alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. Dovolanie nie je v Občianskom súdnom

poriadku upravené ako „ďalšie odvolanie“. Dovolaním sa nemožno, a to ani v prípade, že je

procesne prípustné, úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších stupňov ani

výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd v dovolacom konaní neposudzuje

správnosť a úplnosť skutkových zistení ani správnosť vyhodnotenia dôkazov. Dovolacie

konanie má prieskumnú povahu, aj so zreteľom na ktorú dovolací súd na rozdiel

od prvostupňového a odvolacieho súdu dokazovanie nevykonáva (viď § 243a ods. 2 veta

druhá ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu

( ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil

právny názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Dovolaním je napadnutý

potvrdzujúci rozsudok, ktorý ale nevykazuje znaky uvedené v Prípustnosť

dovolania navrhovateľa preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolanie navrhovateľa by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu v zmysle

tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

So zreteľom na ustanovenie dovolací súd bez zreteľa na to, čo bolo

uplatnené v dovolaní, skúmal, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k týmto vadám.

Navrhovateľ vady konania vymenované v až e/ a nenamietal

a žiadna z týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.

1. Navrhovateľ tvrdí, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ) tým, že odvolací súd ho nepredvolal na odvolacie pojednávanie (predvolal iba

jeho právnu zástupkyňu).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle sa rozumie

procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme

možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

dáva účastníkovi možnosť, aby sa dal v konaní zastupovať

zástupcom. Ak účastník udelil zástupcovi plnomocenstvo pre celé konanie, doručujú sa

písomnosti určené účastníkovi konania iba zástupcovi. Iba výnimočne, ak má účastník

v konaní niečo osobne vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj účastníkovi

konania ( ). Postup odvolacieho súdu, ktorý predvolanie na odvolacie

pojednávanie nariadené na 4. mája 2011 (č.l. 274 spisu) nedoručoval priamo navrhovateľovi,

ale prostredníctvom advokátky ustanovenej navrhovateľom za jeho právnu zástupkyňu na celé

konanie (viď plnomocenstvo zo 4. decembra 2006 na č.l. 9 spisu, ktorým navrhovateľ

splnomocnil JUDr. A. T.), zodpovedal zákonu. Doručenie predvolania na toto odvolacie

pojednávanie právnej zástupkyni navrhovateľa (15. apríla 2011 – viď doručenku na č.l. 274

spisu) malo právne účinky doručenia predmetného predvolania navrhovateľovi.

K tomu istému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení

z 24. marca 2010 sp. zn. , v ktorom konštatoval, že „pokiaľ účastník konania bol

zastúpený zástupcom s plnomocenstvom na celé konanie a v odvolacom konaní nemal osobne

niečo vykonať, bol postup odvolacieho súdu, ktorý predvolanie na odvolacie pojednávanie

doručil len tomuto zástupcovi, v súlade s veta prvá a nemal za následok

odňatie možnosti takto zastúpeného účastníka konať pred súdom“ – viď R 42/2010.

Vyššie uvedený procesný postup odvolacieho súdu, ktorý bol v danej veci v súlade

so zákonom, neviedol k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ Z tohto ustanovenia preto prípustnosť jeho dovolania nemožno vyvodiť.

2. Podľa názoru dovolateľa došlo v konaní k tzv. inej (v neuvedenej)

procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesnú vadu tejto

povahy treba v zmysle považovať za relevantný dovolací dôvod,

ktorý možno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama takáto vada ale procesnú

prípustnosť dovolania nezakladá. I keby teda prípadne v konaní na súdoch nižších stupňov

došlo k procesnej vade (procesným vadám) subsumovateľnej pod uvedené ustanovenie,

nezakladalo by to prípustnosť dovolania navrhovateľa.

Pokiaľ navrhovateľ namieta neúplnosť skutkových zistení súdov (prehliadnutie,

nezohľadnenie alebo nedostatočné zohľadnenie určitých skutočností, ktoré zo svojho pohľadu

považuje za rozhodujúce), môže ísť o námietku, že v konaní došlo k takejto „inej procesnej

vade“. Aj v súvislosti s tým treba ale zopakovať, že s výskytom danej procesnej vady, i keby

k nej došlo (dovolací súd vec z tohto aspektu neskúmal), nespája

prípustnosť dovolania.

Pre prípad, že dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili jednotlivé

dôkazy, dovolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Pri hodnotení

dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je

obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti

ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie

súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto

dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď R 42/1993).

Pre úplnosť k problematike hodnotenia dôkazov treba uviesť, že do obsahu základného

práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

3. V dovolaní sa namieta, že rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov spočívajú na

nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym

posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle Právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým však možno úspešne odôvodniť (len) procesne

prípustné dovolanie (viď ); zároveň je zhodne zastávaný názor, že

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť

dovolania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ).

Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie navrhovateľa je podľa procesne neprípustné.

Vzhľadom na to jeho dovolanie odmietol podľa v spojení s

písm. c/ Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať

vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, a to ani z hľadísk, na ktoré

v dovolaní poukazoval navrhovateľ.

V dovolacom konaní procesne úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal odporkyni náhradu trov tohto

konania, lebo nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5

, a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. novembra 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Klaudia Vrauková