Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/240/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne B. B., bývajúcej v G.,

zastúpenej H., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovaným 1/ Slovenskej republike -

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám.

č. 13, 2/ Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Pribinova č. 2, 3/ Slovenskej republike - Ministerstvu financií Slovenskej

republike, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5, 4/ Slovenskej republike -

Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová č. 19,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. augusta 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným 1/ aţ 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd uloţil ţalovaným povinnosť zaplatiť jej

sumu 2 157,60 € s príslušenstvom predstavujúcu škodu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom štátneho orgánu podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len

„“) v prípade tzv. nebankového subjektu.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 8. apríla 2008 č.k. -149 ţalobu

zamietol. Ţalovaným 1/ aţ 4/ nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vychádzal

z toho, ţe ţalobkyňa uzavrela 5. marca 2001 so spoločnosťou B, s.r.o. zmluvu o tichom

spoločenstve, na základe ktorej jej poskytla vklad tichého spoločníka zúčastňujúceho sa na

2

podnikaní vo výške 30 000 Sk s tým, ţe jej po uplynutí dohodnutého času bude vyplatený

vklad zvýšený o úrok vo výške 35% ročne a 23. augusta 2001 zmluvu o pôţičke, na základe

ktorej poţičala tejto spoločnosti sumu 20 000 Sk, ktorú sa zaviazala vrátiť 23. augusta 2002

s ročným úrokom 35 %. Podľa názoru súdu ţalobkyňa v konaní nepreukázala naplnenie

ţiadnej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu podľa ods. l a

nestotoţnil sa s názorom ţalobkyne, ţe za majetkovú ujmu vo výške 65 000 Sk, ktorá jej

vznikla v dôsledku nedodrţania záväzkov spoločnosti B, s.r.o. nesie zodpovednosť štát a jeho

orgány v zmysle Podľa jeho právneho názoru boli úkonmi ţalobkyne

a spoločnosti B, s.r.o. zaloţené právne vzťahy, do ktorých štát nemal oprávnenie zasahovať.

Štát mal v zmysle o kolektívnom investovaní

oprávnenie vykonávať dohľad a prípadne aj ukladať sankcie na dosiahnutie

nápravy, len ak išlo o investovanie podľa tohto zákona. V prejednávanej veci ale o tento

prípad nešlo. Výrok rozsudku, ktorým ţalovaným nebola priznaná náhrada trov konania,

odôvodnil okresný súd poukazom na

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 25. augusta 2011

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovaným

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Na odôvodnenie výroku vo veci samej zhodne

so súdom prvého stupňa uviedol, ţe štát v zmysle nenesie

zodpovednosť za majetkovú ujmu, ktorá vznikla ţalobkyni. V súvislosti s uzatváraním zmlúv

a pôţičke a tichom spoločenstve medzi ţalobkyňou a B, s.r.o. ţalované orgány nevykonávali

ţiadnu činnosť spojenú s ich právomocami a nemohli porušiť ţiadne povinnosti ustanovené

právnymi normami. Nešlo o prípad, na ktorý by sa vzťahoval

o kolektívnom investovaní. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil

v spojení s a

Rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, ktoré odôvodnila tým, ţe

jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatie moţnosti konať pred súdom videla

v tom, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, arbitrárne

a formalistické, ako i ţe neboli vykonané ňou navrhnuté dôkazy, ktoré boli dôleţité pre

rozhodnutie vo veci samej. Vyčítala súdom oboch stupňov, ţe „pri posudzovaní rozsahu

povinností ţalovaných vo vzťahu k činnosti nebankových subjektov podľa zákona

o investičných spoločnostiach, zákona o kolektívnom investovaní a zákona o bankách

3

upriamili pozornosť na formálnu stránku vymedzenia pôsobnosti daných zákonov a zmluvnú

formu a povahu právnych vzťahov nebankových subjektov so svojimi klientmi. Formalisticky

sa riadili len literou zákona, bez toho aby vyhodnotili jeho cieľ a účel v kontexte relevantných

ústavných princípov a obsahu a rozsahu činnosti nebankových subjektov.“ Podľa jej názoru

nie je v právnom štáte prípustné, aby sa orgán verejnej moci zbavil zodpovednosti dohľadu

nad určitým sektorom hospodárskeho ţivota s poukazom na skutočnosť, ţe určitá činnosť,

resp. pôsobenie určitého subjektu nenapĺňajú formálne náleţitosti zákonom predvídanej

činnosti. Ţalovaní mali povinnosť skúmať, či s ohľadom na svoj obsah činnosť nebankových

subjektov spĺňa alebo nespĺňa podmienky stanovené zákonom o investičných spoločnostiach,

zákonom o kolektívnom investovaní a zákonom o bankách a ak si túto povinnosť neplnili,

je daný zodpovednostný vzťah štátu za spôsobenú škodu. Z uvedených dôvodov ţiadala

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaní 2/ a 4/ vo vyjadreniach k dovolaniu ţalobkyne zhodne uviedli, ţe rozsudok

odvolacieho súdu je vecne správny a navrhli dovolanie zamietnuť.

Ţalovaní 1/ a 3/ sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. l ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, ţe prípustnosť dovolania nie je daná ani

ustanovením , nakoľko dovolací súd v prejednávanej veci síce uţ raz

rozhodoval uznesením z 10. februára 2011 sp. zn. , ktorým z dôvodu odňatia

moţnosti konať pred odvolacím súdom ţalobkyne zrušil predchádzajúce uznesenie Krajského

súdu v Bratislave z 20. mája 2009 sp. zn. , ktorým bolo odvolanie podané

ţalobkyňou splnomocneným zástupcom odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou, ale

nevyslovil právny názor vo veci samej, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel

dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je podľa aţ 3 procesne

prípustné.

S ohľadom na dovolací súd skúmal, či procesná prípustnosť

dovolania nevyplýva z Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalobkyne preto z týchto

ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojím

postupom (ne)odňal dovolateľke moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred

súdom ( ) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo

inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie

realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu

spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou,

znemoţňujúcou ţalobkyni realizáciu jej procesných práv.

Dovolateľka za procesnú vadu konania uvedenú v povaţuje

(ňou tvrdenú) nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

Nepreskúmateľné je rozhodnutie súdu, ktoré nemá náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2

Aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v

ods. 3 ( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania

a skutkových zistení súdu, ale tieţ z hľadiska prijatých právnych záverov. Účelom

odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody, so zreteľom na ktoré rozhodol.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre

uskutočnenie prieskumu v (prípadnom) dovolacom konaní.

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti (vrátane nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu), ku ktorým v praxi dochádza

v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní.

Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny

poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj moţnosť vzniku určitých procesných

pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné

dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky,

6

za ktorých moţno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti, ku ktorým došlo

v konaní na súdoch niţších stupňov. S niektorými najzávaţnejšími, taxatívne vymenovanými

procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája

prípustnosť dovolania (viď ); vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným

dovolacím dôvodom ( ). Aj niektorým ďalším vadám inej procesnej

povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. iným vadám konania)

pripisuje význam, avšak – na rozdiel od v taxatívne

vymenovaných procesných vád – (len) v tom zmysle, ţe ich povaţuje za relevantný dovolací

dôvod (viď ), ktorý moţno uplatniť iba v takom dovolaní, ktoré

je procesne prípustné (vada takejto povahy sama o sebe prípustnosť dovolania nezakladá).

Na posúdenie prípustnosti dovolania aj z aspektov vyplývajúcich z § 237 písm. f/

je zásadne príslušný dovolací súd (viď ). Na základe uznesenia

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998

uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn.

, v ktorom dovolací vyslovil názor, ţe „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak

odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal

nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom

rozsudku plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v nej nemá dôvod

odkloniť sa od tohto názoru. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje

v preskúmavanej veci, pri doterajšom rozhodovaní vţdy dôsledne zastával názor, ţe

nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ , nie však procesnú vadu konania v zmysle

(príkladmo moţno uviesť týmto senátom prijaté rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , , ). Právna kvalifikácia

nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia súdu niţšieho stupňa ako dôvod zakladajúci (len)

tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z rozhodnutí iných senátov Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , ,

, , ).

Navyše (dovolací súd to uvádza len ako poznámku), zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav,

7

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán

k prejednávanej veci, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje závery. Prijaté závery primerane vysvetlil

(pozn.: dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal). Rozhodnutie odvolacieho súdu

umoţňuje preskúmať, ako, na základe čoho a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol.

Skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s ; odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( ).

Ţalobkyňa v dovolaní vyslovila aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím

súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod,

ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ). I keby teda tvrdenia ţalobkyne o zaloţení

rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo

by to prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

Pokiaľ ide o námietku ţalobkyne nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov,

je súdna prax jednotná v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť prípadne

k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu

rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). K procesným právam účastníka

nepatrí, ako sa ţalobkyňa mylne domnieva, aby bol súdom vykonaný kaţdý ním navrhnutý

dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vţdy výlučne

súdu, a nie účastníkovi konania ( ods. l , ). Ak súd prípadne

aj rozhodne, ţe navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, ţe sú pre vec nevýznamné alebo

nadbytočné), nemôţe to byť povaţované za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť

konať pred súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

ţalobkyne ako procesne neprípustné ( v spojení s

), pričom sa nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní nebola ţalobkyňa úspešná; právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalovaným 1/ aţ 4/ ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na priznanie náhrady týchto trov (§ 151 ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. apríla 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková