Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/24/2012

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Slovenskej advokátskej

komory, so sídlom v Bratislave, Kolárska 4B, proti žalovanej JUDr. A. H., bývajúcej v Č.,

o zaplatenie 99,58 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 15Ro

36/2010, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Žiline z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Žiline JUDr. O. B. n i e j e v y l ú č e n á z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec

Okresného súdu Čadca sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. oznámili

sudcovia tohto súdu, že sú u nich dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a

rozhodovania veci ( a ).

O tom, či sudcovia Okresného súdu Čadca sú v tejto veci vylúčení z jej prejednávania

a rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený ( ) v

konaní sp. zn. . Pretože podľa oznámenia JUDr. O. B. – členky senátu 8NcC

a sudkýň JUDr. E. M. a JUDr. A. P. sú u nich dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci ( .), bol spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky ( tretia veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline (§16

ods. l ) posudzoval opodstatnenosť oznámení sudkýň tohto krajského súdu ( 5

) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a

rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia ods. l , v zmysle ktorého

2

sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k

veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, a dospel

k záveru že z vyjadrení vyššie uvedených sudcov ani z obsahu spisu neboli zistené žiadne

skutočnosti relevantné z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p, ktoré by spochybňovali ich nezaujatosť,

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 19. januára 2012 sp.zn.

rozhodol tak, že ich nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Dňa 23. apríla 2012 opätovne spis predložil predseda krajského súdu v Žiline

z dôvodu že JUDr. O. B. uviedla že sú nej dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania a

rozhodovania veci ( .), zároveň uviedla dôvody pre ktoré sa cíti byť vo veci

zaujatá. K svojmu vyjadreniu pripojila rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5NcC

9/2009, v ktorom bola účastníčkou konania a Krajský súd v Trenčíne vylúčil sudcov

Okresného súdu Čadca, medzi nimi i JUDr. A. H., pre pomer k účastníkom konania. Najvyšší

súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov vec neposúdil ako opakovanú námietku, ale ako

novú námietku zaujatosti a vec preto prejednal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline

( tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku

pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je

sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14

ods. 1 , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť

možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením

zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za

právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

3

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a

rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným

súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(, , ). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu

podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá

je uvedená ústavným Zb,

uverejnenej pod č. ), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a

rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov,

ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z vyjadrenia sudkyne Krajského súdu v Žiline JUDr. O. B. však nebolo možné

vyvodiť záver, že jej vzťah k sudkyni JUDr. A. H., presiahol profesionálny (kolegiálny)

4

rámec. Vo svojom vyjadrení uviedla že jej vzťah k odporkyni JUDr. A. H., je takej intenzity,

akú predpokladá od. 1 , nadriadený súd vychádzajúc tiež z jej predchádzajúceho

vyjadrenia (na č.l. 22 spisu ), v ktorom uviedla že s JUDr. A. H. pracovali ako kolegyne

najmenej 10 rokov a bežne sa s ňou stretáva.

Vzhľadom k predloženému rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

zo dňa 16. januára 2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti

opätovne pripomína, že u takéhoto kolegiálneho vzťahu chýba objektívny základ na

konštatovanie zaujatosti, pretože vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na

profesionalite a kolegiálnosti. Ak by z takéhoto základu bol vyvodzovaný opačný záver, teda

pochybnosti o tom, či takýto sudcovia budú schopní nezaujato a spravodlivo rozhodovať,

takéto posudzovanie by vlastne znamenalo, že výlučne pracovný a kolegiálny vzťah medzi

sudcami vo všeobecnosti prezumuje porušovanie sudcovských povinností a zásad sudcovskej

etiky. Ak rámec týchto vzájomných vzťahov neprekročí hranicu profesionálnosti

a kolegiálnosti, nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o ich nezaujatosti. Až v prípade, že

by vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu

a nadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu, pôjde o okolnosť vzbudzujúcu

opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti a teda išlo by o dôvod pre vylúčenie sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy medzi sudcami, ktoré však bežný pracovný a

kolegiálny rámec neprekračujú [t. j. ak tieto vzťahy spočívajú iba na tom, že sa sudcovia

navzájom poznajú, pretože na výkon funkcie sú zaradení na rovnaký (prípadne vyšší alebo

nižší) súd, v tom istom oddelení alebo senáte], nemajú teda samé osobe povahu dôvodov

vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Iba tá skutočnosť, že určitá vec sa

týka sudcu, ku ktorému má ďalší sudca či sudcovia len profesionálny, resp. kolegiálny vzťah,

nemôže založiť pomer predpokladaný ustanovením

Nielen judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj napr. uznesenia z

25. marca 2011 sp. zn. , z 15. apríla 2011 sp. zn. , zo 14. júla 2011

sp. zn. ) nepovažuje samotné kolegiálne vzťahy za objektívny základ na

konštatovanie zaujatosti; rovnako tomu je aj v rozhodovacej činnosti ústavného súdu.

Napríklad v náleze z 24. februára 2011, sp. zn. vyslovil ústavný súd názor, že

samotné kolegiálne vzťahy medzi sudcami nemôžu byť dôvodom na spochybnenie ich

nestrannosti a na ich vylúčenie z prerokúvania veci z toho dôvodu. V inom náleze

5

(z 26. augusta 2010, č. k. -41) ústavný súd uviedol, že kolegiálne vzťahy, ak

nie sú ďalšie okolnosti signalizujúce možnú nestrannosť sudcu, v zásade nie sú dôvodom na

spochybnenie jeho nestrannosti, a to takej intenzity, aby boli dôvodom na jeho vylúčenie z

prerokúvania veci z tohto dôvodu. V uznesení z 20. októbra 2010, č. k. -6

ústavný súd pripomenul, že pracovný, resp. kolegiálny vzťah sudcu nemôže dostatočne

objektívne spochybniť jeho nepredpojatosť v takej miere, aby musel byť vylúčený z výkonu

sudcovskej funkcie. Zhodný prístup k uvedenej problematike vzťahu kolegiality vo svojej

rozhodovacej činnosti zastáva aj Nejvyšší soud České republiky (porovnaj napr. uznesenie sp.

zn. zo 14. januára 2011 a tam označenú ďalšiu judikatúru) a Ústavní soud

České republiky (porovnaj napr. , , ).

V súvislosti s uvádzanými kolegiálnymi vzťahmi ešte považuje nadriadený súd za

potrebné uviesť, že vo všeobecnosti sú vzájomné vzťahy sudcov založené na profesionalite a

kolegiálnosti. Ak rámec ich vzájomných vzťahov neprekročí tomu zodpovedajúce medze,

objektívne nie je daný dôvod pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Iba skutočnosť, že určitá vec

sa týka sudcu, ku ktorému má iný sudca len rýdzo kolegiálny a profesionálny vzťah, sama o

sebe nie je dôvodom pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 14

ods. l

Vzhľadom na absenciu dôvodu, pre ktorý by mohli vzniknúť pochybnosti o tom, že

táto sudkyňa nebude v predmetnej veci postupovať nezaujato a neutrálne, Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozhodol tak, že ju nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. apríla 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta