Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
cf1/383879.400a75.pdf
PDF · 122.49 KB
No categories available
1Nc/24/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Slovenskej advokátskej
komory, so sídlom v Bratislave, Kolárska 4B, proti žalovanej JUDr. A. H., bývajúcej v Č.,
o zaplatenie 99,58 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 15Ro
36/2010, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Žiline z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8NcC 25/2011, takto
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Žiline JUDr. O. B. n i e j e v y l ú č e n á z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8NcC 25/2011 (vec
Okresného súdu Čadca sp. zn. 15Ro 36/2010).
O d ô v o d n e n i e
V konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 15Ro 36/2010 oznámili
sudcovia tohto súdu, že sú u nich dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p. a § 15 O.s.p.).
O tom, či sudcovia Okresného súdu Čadca sú v tejto veci vylúčení z jej prejednávania
a rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O.s.p.) v
konaní sp. zn. 8NcC 25/2011. Pretože podľa oznámenia JUDr. O. B. – členky senátu 8NcC
a sudkýň JUDr. E. M. a JUDr. A. P. sú u nich dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p..), bol spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky (§ 15 tretia veta O.s.p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline (§16
ods. l O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť oznámení sudkýň tohto krajského súdu ( § 1 5
O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. l O.s.p., v zmysle ktorého
2
sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k
veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, a dospel
k záveru že z vyjadrení vyššie uvedených sudcov ani z obsahu spisu neboli zistené žiadne
skutočnosti relevantné z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p, ktoré by spochybňovali ich nezaujatosť,
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 19. januára 2012 sp.zn. 1Nc 1/2012
rozhodol tak, že ich nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Dňa 23. apríla 2012 opätovne spis predložil predseda krajského súdu v Žiline
z dôvodu že JUDr. O. B. uviedla že sú nej dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania a
rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p..), zároveň uviedla dôvody pre ktoré sa cíti byť vo veci
zaujatá. K svojmu vyjadreniu pripojila rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5NcC
9/2009, v ktorom bola účastníčkou konania a Krajský súd v Trenčíne vylúčil sudcov
Okresného súdu Čadca, medzi nimi i JUDr. A. H., pre pomer k účastníkom konania. Najvyšší
súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov vec neposúdil ako opakovanú námietku, ale ako
novú námietku zaujatosti a vec preto prejednal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline
(§ 16 ods. 1 tretia veta O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku
pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je
sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému
prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť
možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením
zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za
právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :
l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo
osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere
3
vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na
prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15
O.s.p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu
vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a
rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným
súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na
vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom
(I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu
podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie
byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá
je uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
uverejnenej pod č. 460/1992 Zb.), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a
rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov,
ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava
považovať objektívne za oprávnenú.
Z vyjadrenia sudkyne Krajského súdu v Žiline JUDr. O. B. však nebolo možné
vyvodiť záver, že jej vzťah k sudkyni JUDr. A. H., presiahol profesionálny (kolegiálny)
4
rámec. Vo svojom vyjadrení uviedla že jej vzťah k odporkyni JUDr. A. H., je takej intenzity,
akú predpokladá § 14 od. 1 O.s.p., nadriadený súd vychádzajúc tiež z jej predchádzajúceho
vyjadrenia (na č.l. 22 spisu ), v ktorom uviedla že s JUDr. A. H. pracovali ako kolegyne
najmenej 10 rokov a bežne sa s ňou stretáva.
Vzhľadom k predloženému rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
5 NcC 9/2011 zo dňa 16. januára 2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti
opätovne pripomína, že u takéhoto kolegiálneho vzťahu chýba objektívny základ na
konštatovanie zaujatosti, pretože vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na
profesionalite a kolegiálnosti. Ak by z takéhoto základu bol vyvodzovaný opačný záver, teda
pochybnosti o tom, či takýto sudcovia budú schopní nezaujato a spravodlivo rozhodovať,
takéto posudzovanie by vlastne znamenalo, že výlučne pracovný a kolegiálny vzťah medzi
sudcami vo všeobecnosti prezumuje porušovanie sudcovských povinností a zásad sudcovskej
etiky. Ak rámec týchto vzájomných vzťahov neprekročí hranicu profesionálnosti
a kolegiálnosti, nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o ich nezaujatosti. Až v prípade, že
by vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu
a nadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu, pôjde o okolnosť vzbudzujúcu
opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti a teda išlo by o dôvod pre vylúčenie sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy medzi sudcami, ktoré však bežný pracovný a
kolegiálny rámec neprekračujú [t. j. ak tieto vzťahy spočívajú iba na tom, že sa sudcovia
navzájom poznajú, pretože na výkon funkcie sú zaradení na rovnaký (prípadne vyšší alebo
nižší) súd, v tom istom oddelení alebo senáte], nemajú teda samé osobe povahu dôvodov
vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Iba tá skutočnosť, že určitá vec sa
týka sudcu, ku ktorému má ďalší sudca či sudcovia len profesionálny, resp. kolegiálny vzťah,
nemôže založiť pomer predpokladaný ustanovením § 14 ods. 1 O.s.p.
Nielen judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj napr. uznesenia z
25. marca 2011 sp. zn. 1 Nc 18/2011, z 15. apríla 2011 sp. zn. 1 Nc 26/2011, zo 14. júla 2011
sp. zn. 1 Nc 39/2011) nepovažuje samotné kolegiálne vzťahy za objektívny základ na
konštatovanie zaujatosti; rovnako tomu je aj v rozhodovacej činnosti ústavného súdu.
Napríklad v náleze z 24. februára 2011, sp. zn. IV.ÚS 345/09 vyslovil ústavný súd názor, že
samotné kolegiálne vzťahy medzi sudcami nemôžu byť dôvodom na spochybnenie ich
nestrannosti a na ich vylúčenie z prerokúvania veci z toho dôvodu. V inom náleze
5
(z 26. augusta 2010, č. k. IV. ÚS 124/2010-41) ústavný súd uviedol, že kolegiálne vzťahy, ak
nie sú ďalšie okolnosti signalizujúce možnú nestrannosť sudcu, v zásade nie sú dôvodom na
spochybnenie jeho nestrannosti, a to takej intenzity, aby boli dôvodom na jeho vylúčenie z
prerokúvania veci z tohto dôvodu. V uznesení z 20. októbra 2010, č. k. I. ÚS 352/2010-6
ústavný súd pripomenul, že pracovný, resp. kolegiálny vzťah sudcu nemôže dostatočne
objektívne spochybniť jeho nepredpojatosť v takej miere, aby musel byť vylúčený z výkonu
sudcovskej funkcie. Zhodný prístup k uvedenej problematike vzťahu kolegiality vo svojej
rozhodovacej činnosti zastáva aj Nejvyšší soud České republiky (porovnaj napr. uznesenie sp.
zn. 11 Nd 456/2010 zo 14. januára 2011 a tam označenú ďalšiu judikatúru) a Ústavní soud
České republiky (porovnaj napr. IV.ÚS 469/10, I.ÚS 274/09, III. ÚS 229/02).
V súvislosti s uvádzanými kolegiálnymi vzťahmi ešte považuje nadriadený súd za
potrebné uviesť, že vo všeobecnosti sú vzájomné vzťahy sudcov založené na profesionalite a
kolegiálnosti. Ak rámec ich vzájomných vzťahov neprekročí tomu zodpovedajúce medze,
objektívne nie je daný dôvod pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Iba skutočnosť, že určitá vec
sa týka sudcu, ku ktorému má iný sudca len rýdzo kolegiálny a profesionálny vzťah, sama o
sebe nie je dôvodom pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 14
ods. l O.s.p.
Vzhľadom na absenciu dôvodu, pre ktorý by mohli vzniknúť pochybnosti o tom, že
táto sudkyňa nebude v predmetnej veci postupovať nezaujato a neutrálne, Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhodol tak, že ju nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. apríla 2012
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta