Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/10/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti

obvinenému V. A. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 3. mája 2012 v Bratislave

o sťažnostiach obvinených V. A., S. U., K. D. a O. P. proti uzneseniu Špecializovaného

trestného súdu z 19. apríla 2012, sp. zn. BB - , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosti obvineného V. A., S. U., K. D. a O. P.

sa z a m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením po podaní obžaloby Špecializovaný trestný súd rozhodol tak,

že:

Výrokom v bode I. podľa obvineného V. A. ponechal vo väzbe z

dôvodov uvedených v a obvinených S. U., K. D. a O. P.

ponechal vo väzbe z dôvodov uvedených v ,

Výrokom v bode II. podľa písomný sľub obvinených

V. A. a S. U. neprijal.

Výrokom v bode III. podľa , dohľad probačného a

mediačného úradníka nad obvineným K. D. neuložil.

Proti uzneseniu podali ihneď po vyhlásení sťažnosť všetci štyria obvinení, ktorú

neskôr písomne odôvodnili.

Obvinený A. v sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu uviedol, že v súčasnej dobe

neexistujú dôvody na ďalšie trvanie preventívnej väzby a súd neuviedol žiadne skutočnosti, z

ktorých by tieto dôvody vyplývali. Štruktúra údajnej zločineckej skupiny bola zrušená. Na

obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti sa nemožno odvolávať počas celého konania

a v jeho súčasnej fáze sú už všetky dôkazy procesne zabezpečené a zadokumentované.

O žiadosti obvineného o prepustenie z väzby zo 16. marca 2012 doposiaľ nebolo

právoplatné rozhodnuté.

Ďalej sťažovateľ v podaní uvádza ním tvrdené chyby postupu v prípravnom konaní,

okolnosť, že dokazovanie sa malo zameriavať len na objasňovanie skutočností v neprospech

obvineného a že časť skutkov, ktoré sú predmetom vzneseného obvinenia, bola vylúčená zo

spoločného konania, čo má mať za cieľ skončiť prípravné konanie do maximálnej možnej

lehoty väzby v prípravnom konaní.

Pre prípad názoru súdu, že dôvod preventívnej väzby nepominul, navrhuje nahradiť

väzbu písomným sľubom obvineného alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka,

pričom za výnimočné okolnosti prípadu považuje porušenie práv obvineného a jeho rodinné

pomery, nakoľko sa stará o syna, matku a dcéru, ktorým zabezpečuje výživu.

Obvinený A. v osobne podanej sťažnosti uvádza, že senát sa nedostatočne zaoberal

naplnením väzobných dôvodov. To spája s rozborom dôkazov vykonaných v prípravnom

konaní, z ktorého vyvodzuje záver, že u jeho osoby trestná činnosť nebola dostatočne

dokázaná.

Prostriedky na osobné finančné zabezpečenie si obvinený dlhodobo zabezpečuje

výkonom advokácie a ak mal v rokoch 2008 a 2009 nižší príjem, bolo to pre výkon množstva

práce firme Labor s.r.o., ktorá mala byť honorovaná neskôr. Situáciu riešil úverom, čo

nezodpovedá záveru o vysokom príjme z trestnej činnosti.

Obvinený má za to, že v prípravnom konaní sa dôkazná situácia oslabovala, keďže v

obžalobe je vo vzťahu k jeho osobe menej skutkov než vo vznesenom obvinení. Samotné

podanie obžaloby nemôže byť dôvodom na predĺženie väzby.

Z uvedených dôvodov žiada o prepustenie z väzby na slobodu.

Obvinený U. v sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu uvádza, že v dôsledku

opretia záveru súdu vo vzťahu k dôvodom útekovej väzby o okolnosť, že má matku a byt na

Ukrajine, by vôbec nemohol byť prepustený na slobodu. Manželka, ktorá je tiež stíhaná v tej

istej veci, je na slobode a nikam neušla.

Vo zvyšku obsahu podania je argumentácia obvineného zhodná ako u obvineného A.,

vrátane návrhu nahradiť väzbu jeho písomným sľubom alebo dohľadom probačného a

mediačného úradníka.

Sťažnosť obvineného D. podaná prostredníctvom obhajcu je okrem špecifík,

týkajúcich sa osôb spoluobvinených obsahovo, resp. aj výslovne zhodná so sťažnosťami

obvinených A. a U., podaných prostredníctvom ich obhajcov, vrátane návrhu na nahradenie

väzby.

Obvinený P. sťažnosť písomne odôvodnil vlastným podaním. Uvádza v ňom, že súd

rozhodoval o jeho ponechaní vo väzbe z „kolektívneho“ hľadiska. Nesúhlasí s okolnosťou, že

by v jeho prípade neboli dané mimoriadne okolnosti, ktoré by umožňovali nahradiť väzbu. To

odôvodňuje svojím hodnotením výsledkov dokazovania, podľa ktorých sa nedopustil žiadnej

trestnej činnosti, a to aj pokiaľ ide o obvinenie z prevádzačstva. Preto žiada o prepustenie na

slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) preskúmal vec v rozsahu

podľa a zistil, že sťažnosti obvinených nie sú dôvodné.

Toto rozhodnutie najvyššieho súdu nadväzuje a je z hľadiska jeho obsahovej podstaty

zhodné s jeho predchádzajúcim rozhodnutím z 3. mája 2012, sp. zn. , ktorým

rozhodol o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky a obvinených S. U. a O. P. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu zo 4. apríla 2012, sp. zn. 35/2010, ktorým rozhodol o

žiadosti obvinených A., U. a P. o prepustenie z väzby. Taktiež je toto rozhodnutie z hľadiska

názoru na danosť väzobných dôvodov a nemožnosť nahradiť väzbu obsahovo zhodné s

rozhodnutím najvyššieho súdu z 3. apríla 2012, sp. zn. , ktorým rozhodol o

sťažnosti obvineného D. proti uzneseniu, ktorým sudca pre prípravné konanie zamietol jeho

žiadosť o prepustenie z väzby.

Ide tu o opakované rozhodovanie o tej istej otázke (ďalšom väzobnom stíhaní

obvinených) v období od 3. apríla 2012 do 3. mája 2012, keď sa v konaní vykonávali len

nedôkazné úkony, a to preštudovanie vyšetrovacieho spisu a podanie obžaloby, po čom opäť

nasledovalo obligatórne rozhodovanie o väzbe podľa Týmto popisom

priebehu konania v predchádzajúcom období je zároveň daná odpoveď na námietku

doterajšieho právoplatného nerozhodnutia o žiadosti obvineného A. o prepustenie z väzby,

doručenej Špecializovanému trestnému súdu 19. marca 2012 (vyššie uvedené uznesenie vo

veci ), pričom aj pri takomto zhluku rozhodovania nejde o lehotu počítanú na

mesiace.

Aj z hľadiska obsahu žiadostí, vyjadrení a sťažností obvinených je ich argumentácia v

dotknutých prípadoch s nevýraznými rozdielmi zhodná.

Je preto potrebné z väčšej časti odkázať na uznesenie najvyššieho súdu z 3. mája 2012,

sp. zn. , resp. replikovať podstatnú časť jeho odôvodnenia.

Podstatnými závermi skoršieho aj tohto rozhodnutia je pretrvávanie väzobných

dôvodov u obvinených (aktuálne všetkých štyroch väzobne stíhaných), a to dôvodov podľa §

71 ods. 1 písm. c/ a u obvinených S. U., K. D. a O. P. aj podľa Tr.

por., ako aj nemožnosť nahradiť väzbu zákonom ustanovenou garanciou, pri súčasnom

konštatovaní pretrvávania podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, ktorá je predmetom

konania. Popri tom je potrebné súhlasiť aj s argumentáciou Špecializovaného trestného súdu v

preskúmavanom rozhodnutí, ako aj uviesť, že postup tohto súdu, ktorý predchádzal vydaniu

napadnutého rozhodnutia, bol vykonaný v súlade so zákonom.

Platí teda nasledovné:

Podozrenie zo spáchania (už v súčasnosti žalovaných) skutkov pretrváva. Je zároveň

potrebné upozorniť na okolnosť, že alternatívou podania obžaloby je zastavenie trestného

stíhania. K nemu by v predmetnej veci mohlo na základe výsledkov dokazovania dôjsť za

podmienok uvedených v až c/ , čo zodpovedá nepochybnému

záveru, že sa skutok nestal, nespáchal ho obvinený, alebo že skutok nie je trestným činom.

Vykonané dokazovanie a na jeho základe prechod do fázy súdneho konania po podaní

obžaloby neznamená uznanie viny, ale umožnenie súdu rozhodnúť o nej, ak podozrenie

vedúce ku vzneseniu obvinenia nebolo rozptýlené v prípravnom konaní.

Pokiaľ ide o väzobné dôvody, u obvinených S. U. a O. P. bola konštatovaná obava z

vyhýbania sa trestnému stíhaniu ( ) právoplatným rozhodnutím o

ich vzatí do väzby. V ďalšom priebehu konania bola väzba predlžovaná v súlade so zákonom.

Keďže konanie vstupuje do svojej vyššej fázy po podaní obžaloby s kvalifikáciou, aká je v nej

obsiahnutá (vrátane trestného činu v kategórií obzvlášť závažný zločin), obava z úteku, resp.

vyhýbania sa trestnému stíhaniu nemá ako pominúť (naopak, v súvislosti s priblížením sa

možnému trestu v prípade odsúdenia sa stáva reálnejšou).

Uvedené neplatí rovnako o dôvode preventívnej väzby ( ).

Tam nie je pravdepodobné pokračovanie v tej istej aktivite (označenej obvinením a obžalobou

za kriminálnu), ktorá bola zadržaním obvinených a vznesením obvinenia rozvrátená.

Vzhľadom na predpokladaný (zatiaľ nie pred súdom dokázaný) rozsah a podobu trestnej

činnosti je však zrejmé, že obvinení sú spôsobilí (za vyššie uvedeného skutkového

predpokladu) zadovažovať si s vysokou efektivitou príjem organizovanou trestnou činnosťou

takého druhu, pre akú sú stíhaní. Z hľadiska dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.

por. nemusí byť v tomto smere dokázaná istota, ale len dôvodná obava. Táto bola v priebehu

konania po vznesení obvinenia podporená v tom zmysle, že podozrenie zo spáchania činov sa

nerozptýlilo, prokurátor naopak po vykonaní dokazovania podal obžalobu.

Sťažnostné námietky týkajúce sa postupu orgánov činných v prípravnom konaní pri

dokazovaní, tvrdených procesných chýb alebo dokonca hodnotenia dôkazov sú uplatniteľné v

opravnom prostriedku proti neskoršiemu meritórnemu rozhodnutiu (ak vyznie v neprospech

obvinených). Z hľadiska rozhodovania o danosti väzobných dôvodov nemožno spochybniť

ani vylúčenie niektorých skutkov zo spoločného konania.

K ďalším aktuálnym sťažnostným námietkam obvinených je potrebné uviesť:

Hodnotenie dôkazov, ktoré prezentujú obvinení A. a P. je z hľadiska rozhodovania

súdu o väzbe irelevantné, keďže podozrenie zo spáchania činov nepominulo, čo viedlo

prokurátora k podaniu obžaloby, a nie k zastaveniu trestného stíhania (a tento zásadný záver

nemôže na základe obsahu vykonaného dokazovania vo vzťahu k podaniu obžaloby

spochybniť ani najvyšší súd). Spochybňovanie možného záveru o vine je legitímnou súčasťou

obhajoby, pre ktorú je v tomto smere vytvorený zákonný procesný priestor v už v

prebiehajúcom súdnom konaní, ktorého prvotným účelom je rozhodnúť práve o tejto otázke.

Samotné podanie obžaloby naozaj nie je dôvodom na pretrvávanie väzby, ako sa to

uvádza v sťažnostných námietkach. Musí k nemu pristúpiť aj rozhodnutie procesného súdu o

väzbe v lehote uvedenej v a ods. 3 , teda v lehote, na ktorú bola väzba

v prípravnom konaní naposledy predĺžená (konkrétne do 12. mája 2012). To je potrebné na

splnenie podmienky uvedenej v Čl. 17 ods. 5 , pričom dotknutý

rozhodovací proces sa završuje týmto rozhodnutím.

K tomu je potrebné uviesť, že súd (senát) splnil zákonnú povinnosť rozhodnúť o

väzbe po podaní obžaloby vo vyššie uvedenej lehote, aj keď v čase jeho rozhodovania ešte

nebolo rozhodnuté o sťažnosti proti predchádzajúcemu uzneseniu sudcu pre prípravné

konanie, ktorým rozhodoval o žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby v prípravnom

konaní. Ide o orgány s rozlíšenou pôsobnosťou (sudca pre prípravné konanie a súd), pričom v

čase rozhodovania súdu (senátu) bol právoplatne daný režim väzby obvinených v podobe,

zodpovedajúcej stavu pred rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie (ktoré nebolo

právoplatné ani vykonateľné). Súd teda splnil povinnosť rozhodnúť o väzbe ex offo v zmysle

a , a rozhodnutím o sťažnostiach proti rozhodnutiu sudcu pre

prípravné konanie vo veci , odpadla prekážka nadobudnutia právoplatnosti

(aktuálne preskúmavaného) rozhodnutia o väzbe po podaní obžaloby, nakoľko sa právoplatne

stabilizoval režim väzby pretrvávajúci z fázy prípravného konania a nedošlo k obsahovej

kontraverzii právoplatných rozhodnutí.

Najvyšší súd teda takouto chronológiou svojich rozhodnutí (skorším rozhodnutím vo

veci ) vytvoril priestor na rozhodnutie o prejednávaných sťažnostiach, teda na

právoplatné rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby obvinených v súdnom konaní.

Okolnosť, že spoločne stíhaná manželka obvineného U. neušla, nie je dôvodom na

pominutie dôvodov útekovej väzby u tohto odsúdeného, a pre prípad jeho prepustenia na

slobodu by nedávala garanciu, že k vyhýbaniu sa trestnému stíhaniu nedôjde. Procesné

zabezpečenie dôkazov (uvádzané obvineným A.) by mohlo vyústiť do zániku dôvodov

kolúznej ( ), nie preventívnej väzby.

Pokiaľ ide o otázku náhrady väzby zákonom ustanovenou a obvinenými navrhovanou

garanciou, tu opäť platí to isté, ako v prípade rozhodovania vo veci .

Ustanovenie viaže pri stíhaní pre obzvlášť závažný zločin možnosť

nahradiť väzbu spôsobmi uvedenými v odseku 1 tohto ustanovenia na podmienku

mimoriadnych okolností prípadu. Takéto okolnosti v prejednávanej veci prítomné nie sú.

Nemôžu nimi byť rodinné pomery obvinených, ktorých príbuzní žijú v Slovenskej republike,

nakoľko príbuzenský pomer k osobám, ktoré nie sú spoločne, resp. väzobne stíhané s

obvineným, ktorý väzobne stíhaný je, je bežnou situáciou v trestnom konaní a bez ďalších

špecifických okolností nie je dôvodovm prepustenia z väzby na slobodu.

Na základe vyššie uvedených okolností najvyšší súd sťažnosti všetkých štyroch

obvinených zamietol ako nedôvodné.

Tým zároveň rozhodol o tých žiadostiach o nahradenie väzby, ktoré neboli súčasťou

prednesov obvinených, resp. ich obhajcov pri výsluchu vykonanom z dôvodu rozhodovania o

ďalšom trvaní väzby obvinených a o ktorých bolo rozhodnuté už výrokom napadnutého

uznesenia. O návrhoch na nahradenie väzby obsiahnutých naviac v podaných sťažnostiach

najvyšší súd rozhodol len zamietnutím týchto sťažností ( , keďže

napadnuté rozhodnutie nemal dôvod zrušiť na základe dôvodne podanej sťažnosti (§ 194 ods.

1 ). Neprijatie naposledy uvedených návrhov je potom obsahovo (argumentačne)

vyjadrené v odôvodnení tohto uznesenia.

Návrh na nahradenie väzby sa v zmysle sa vždy považuje

aj za žiadosť o prepustenie z väzby (primárne rozhodnutie o takejto žiadosti, prednesenej pri

výsluchu 19. apríla 2012, však v tomto prípade plnohodnotne nahrádza rozhodnutie o

ponechaní obvinených vo väzbe). Ak nebolo rozhodnuté o prepustení z väzby pre pominutie

dôvodov väzby ( ), ako je tomu v prejednávanej veci, vo vzťahu ku navrhovanej

garancii je potrebné rozhodnúť aj ďalším samostatným výrokom (čo súd prvého stupňa tiež

správne učinil).

Z hľadiska vyššie uvedeného, ako aj vo vzťahu ku sťažnostnému režimu pri aktuálnom

rozhodovaní najvyšší súd dodáva:

Ak súd rozhoduje o väzbe po podaní obžaloby v zmysle , teda

postupom podľa , alebo 4 , je takýmto rozhodnutím aj rozhodnutie o

žiadosti obvineného o prepustenie z väzby ( ). V takom prípade

súd už nemusí rozhodovať o ponechaní obvineného vo väzbe ( ),

alternatívne o jeho prepustení z väzby bez predchádzajúcej žiadosti obvineného (§ 72 ods. 1

písm. b/

Ak sa rozhoduje o väzbe postupom podľa alebo 4 (teda aj v

situácii uvedenej v ), lehota na podanie sťažnosti sa vždy riadi

ustanovením , ktoré je vo vzťahu k ustanoveniu

ustanovením špeciálnym. V zmysle je potrebné obvineného o takejto

okolnosti poučiť aj v prípade, ak požiadal, aby sa pri rozhodovaní o väzbe konalo v jeho

neprítomnosti ( veta šiesta ).

Z dikcie ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedených prípadoch

rozhodovania o väzbe sa rozhodnutie vždy vyhlási.

Z hľadiska preskúmavanej veci potom najvyšší súd uzatvára:

Výsledkom tohto rozhodnutia je pretrvávanie väzobného stíhania u všetkých štyroch

väzobne stíhaných obvinených z dôvodu podľa a okrem

obvineného A. aj z dôvodu podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 3. mája 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová