Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)cdc/385089.d4464a.pdf
PDF · 111.89 KB
No categories available
2Tost/10/2012
Legal thesis Official
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 10/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti
obvinenému V. A. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 3. mája 2012 v Bratislave
o sťažnostiach obvinených V. A., S. U., K. D. a O. P. proti uzneseniu Špecializovaného
trestného súdu z 19. apríla 2012, sp. zn. BB - 3 T 13/2012, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvineného V. A., S. U., K. D. a O. P.
sa z a m i e t a j ú .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením po podaní obžaloby Špecializovaný trestný súd rozhodol tak,
že:
Výrokom v bode I. podľa § 238 ods. 3 Tr. por. obvineného V. A. ponechal vo väzbe z
dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a obvinených S. U., K. D. a O. P.
ponechal vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por.
Výrokom v bode II. podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvinených
V. A. a S. U. neprijal.
Výrokom v bode III. podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por., dohľad probačného a
mediačného úradníka nad obvineným K. D. neuložil.
Proti uzneseniu podali ihneď po vyhlásení sťažnosť všetci štyria obvinení, ktorú
neskôr písomne odôvodnili.
Obvinený A. v sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu uviedol, že v súčasnej dobe
neexistujú dôvody na ďalšie trvanie preventívnej väzby a súd neuviedol žiadne skutočnosti, z
ktorých by tieto dôvody vyplývali. Štruktúra údajnej zločineckej skupiny bola zrušená. Na
obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti sa nemožno odvolávať počas celého konania
a v jeho súčasnej fáze sú už všetky dôkazy procesne zabezpečené a zadokumentované.
O žiadosti obvineného o prepustenie z väzby zo 16. marca 2012 doposiaľ nebolo
právoplatné rozhodnuté.
Ďalej sťažovateľ v podaní uvádza ním tvrdené chyby postupu v prípravnom konaní,
okolnosť, že dokazovanie sa malo zameriavať len na objasňovanie skutočností v neprospech
obvineného a že časť skutkov, ktoré sú predmetom vzneseného obvinenia, bola vylúčená zo
spoločného konania, čo má mať za cieľ skončiť prípravné konanie do maximálnej možnej
lehoty väzby v prípravnom konaní.
Pre prípad názoru súdu, že dôvod preventívnej väzby nepominul, navrhuje nahradiť
väzbu písomným sľubom obvineného alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka,
pričom za výnimočné okolnosti prípadu považuje porušenie práv obvineného a jeho rodinné
pomery, nakoľko sa stará o syna, matku a dcéru, ktorým zabezpečuje výživu.
Obvinený A. v osobne podanej sťažnosti uvádza, že senát sa nedostatočne zaoberal
naplnením väzobných dôvodov. To spája s rozborom dôkazov vykonaných v prípravnom
konaní, z ktorého vyvodzuje záver, že u jeho osoby trestná činnosť nebola dostatočne
dokázaná.
Prostriedky na osobné finančné zabezpečenie si obvinený dlhodobo zabezpečuje
výkonom advokácie a ak mal v rokoch 2008 a 2009 nižší príjem, bolo to pre výkon množstva
práce firme Labor s.r.o., ktorá mala byť honorovaná neskôr. Situáciu riešil úverom, čo
nezodpovedá záveru o vysokom príjme z trestnej činnosti.
Obvinený má za to, že v prípravnom konaní sa dôkazná situácia oslabovala, keďže v
obžalobe je vo vzťahu k jeho osobe menej skutkov než vo vznesenom obvinení. Samotné
podanie obžaloby nemôže byť dôvodom na predĺženie väzby.
Z uvedených dôvodov žiada o prepustenie z väzby na slobodu.
Obvinený U. v sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu uvádza, že v dôsledku
opretia záveru súdu vo vzťahu k dôvodom útekovej väzby o okolnosť, že má matku a byt na
Ukrajine, by vôbec nemohol byť prepustený na slobodu. Manželka, ktorá je tiež stíhaná v tej
istej veci, je na slobode a nikam neušla.
Vo zvyšku obsahu podania je argumentácia obvineného zhodná ako u obvineného A.,
vrátane návrhu nahradiť väzbu jeho písomným sľubom alebo dohľadom probačného a
mediačného úradníka.
Sťažnosť obvineného D. podaná prostredníctvom obhajcu je okrem špecifík,
týkajúcich sa osôb spoluobvinených obsahovo, resp. aj výslovne zhodná so sťažnosťami
obvinených A. a U., podaných prostredníctvom ich obhajcov, vrátane návrhu na nahradenie
väzby.
Obvinený P. sťažnosť písomne odôvodnil vlastným podaním. Uvádza v ňom, že súd
rozhodoval o jeho ponechaní vo väzbe z „kolektívneho“ hľadiska. Nesúhlasí s okolnosťou, že
by v jeho prípade neboli dané mimoriadne okolnosti, ktoré by umožňovali nahradiť väzbu. To
odôvodňuje svojím hodnotením výsledkov dokazovania, podľa ktorých sa nedopustil žiadnej
trestnej činnosti, a to aj pokiaľ ide o obvinenie z prevádzačstva. Preto žiada o prepustenie na
slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) preskúmal vec v rozsahu
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. a zistil, že sťažnosti obvinených nie sú dôvodné.
Toto rozhodnutie najvyššieho súdu nadväzuje a je z hľadiska jeho obsahovej podstaty
zhodné s jeho predchádzajúcim rozhodnutím z 3. mája 2012, sp. zn. 2 Tost 11/2012, ktorým
rozhodol o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky a obvinených S. U. a O. P. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu zo 4. apríla 2012, sp. zn. Tp 35/2010, ktorým rozhodol o
žiadosti obvinených A., U. a P. o prepustenie z väzby. Taktiež je toto rozhodnutie z hľadiska
názoru na danosť väzobných dôvodov a nemožnosť nahradiť väzbu obsahovo zhodné s
rozhodnutím najvyššieho súdu z 3. apríla 2012, sp. zn. 4 Tost 10/2012, ktorým rozhodol o
sťažnosti obvineného D. proti uzneseniu, ktorým sudca pre prípravné konanie zamietol jeho
žiadosť o prepustenie z väzby.
Ide tu o opakované rozhodovanie o tej istej otázke (ďalšom väzobnom stíhaní
obvinených) v období od 3. apríla 2012 do 3. mája 2012, keď sa v konaní vykonávali len
nedôkazné úkony, a to preštudovanie vyšetrovacieho spisu a podanie obžaloby, po čom opäť
nasledovalo obligatórne rozhodovanie o väzbe podľa § 238 ods. 3 Tr. por. Týmto popisom
priebehu konania v predchádzajúcom období je zároveň daná odpoveď na námietku
doterajšieho právoplatného nerozhodnutia o žiadosti obvineného A. o prepustenie z väzby,
doručenej Špecializovanému trestnému súdu 19. marca 2012 (vyššie uvedené uznesenie vo
veci 2 Tost 11/2012), pričom aj pri takomto zhluku rozhodovania nejde o lehotu počítanú na
mesiace.
Aj z hľadiska obsahu žiadostí, vyjadrení a sťažností obvinených je ich argumentácia v
dotknutých prípadoch s nevýraznými rozdielmi zhodná.
Je preto potrebné z väčšej časti odkázať na uznesenie najvyššieho súdu z 3. mája 2012,
sp. zn. 2 Tost 11/2012, resp. replikovať podstatnú časť jeho odôvodnenia.
Podstatnými závermi skoršieho aj tohto rozhodnutia je pretrvávanie väzobných
dôvodov u obvinených (aktuálne všetkých štyroch väzobne stíhaných), a to dôvodov podľa §
71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a u obvinených S. U., K. D. a O. P. aj podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr.
por., ako aj nemožnosť nahradiť väzbu zákonom ustanovenou garanciou, pri súčasnom
konštatovaní pretrvávania podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, ktorá je predmetom
konania. Popri tom je potrebné súhlasiť aj s argumentáciou Špecializovaného trestného súdu v
preskúmavanom rozhodnutí, ako aj uviesť, že postup tohto súdu, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozhodnutia, bol vykonaný v súlade so zákonom.
Platí teda nasledovné:
Podozrenie zo spáchania (už v súčasnosti žalovaných) skutkov pretrváva. Je zároveň
potrebné upozorniť na okolnosť, že alternatívou podania obžaloby je zastavenie trestného
stíhania. K nemu by v predmetnej veci mohlo na základe výsledkov dokazovania dôjsť za
podmienok uvedených v § 215 ods. 1 písm. a/ až c/ Tr. por., čo zodpovedá nepochybnému
záveru, že sa skutok nestal, nespáchal ho obvinený, alebo že skutok nie je trestným činom.
Vykonané dokazovanie a na jeho základe prechod do fázy súdneho konania po podaní
obžaloby neznamená uznanie viny, ale umožnenie súdu rozhodnúť o nej, ak podozrenie
vedúce ku vzneseniu obvinenia nebolo rozptýlené v prípravnom konaní.
Pokiaľ ide o väzobné dôvody, u obvinených S. U. a O. P. bola konštatovaná obava z
vyhýbania sa trestnému stíhaniu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) právoplatným rozhodnutím o
ich vzatí do väzby. V ďalšom priebehu konania bola väzba predlžovaná v súlade so zákonom.
Keďže konanie vstupuje do svojej vyššej fázy po podaní obžaloby s kvalifikáciou, aká je v nej
obsiahnutá (vrátane trestného činu v kategórií obzvlášť závažný zločin), obava z úteku, resp.
vyhýbania sa trestnému stíhaniu nemá ako pominúť (naopak, v súvislosti s priblížením sa
možnému trestu v prípade odsúdenia sa stáva reálnejšou).
Uvedené neplatí rovnako o dôvode preventívnej väzby (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).
Tam nie je pravdepodobné pokračovanie v tej istej aktivite (označenej obvinením a obžalobou
za kriminálnu), ktorá bola zadržaním obvinených a vznesením obvinenia rozvrátená.
Vzhľadom na predpokladaný (zatiaľ nie pred súdom dokázaný) rozsah a podobu trestnej
činnosti je však zrejmé, že obvinení sú spôsobilí (za vyššie uvedeného skutkového
predpokladu) zadovažovať si s vysokou efektivitou príjem organizovanou trestnou činnosťou
takého druhu, pre akú sú stíhaní. Z hľadiska dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.
por. nemusí byť v tomto smere dokázaná istota, ale len dôvodná obava. Táto bola v priebehu
konania po vznesení obvinenia podporená v tom zmysle, že podozrenie zo spáchania činov sa
nerozptýlilo, prokurátor naopak po vykonaní dokazovania podal obžalobu.
Sťažnostné námietky týkajúce sa postupu orgánov činných v prípravnom konaní pri
dokazovaní, tvrdených procesných chýb alebo dokonca hodnotenia dôkazov sú uplatniteľné v
opravnom prostriedku proti neskoršiemu meritórnemu rozhodnutiu (ak vyznie v neprospech
obvinených). Z hľadiska rozhodovania o danosti väzobných dôvodov nemožno spochybniť
ani vylúčenie niektorých skutkov zo spoločného konania.
K ďalším aktuálnym sťažnostným námietkam obvinených je potrebné uviesť:
Hodnotenie dôkazov, ktoré prezentujú obvinení A. a P. je z hľadiska rozhodovania
súdu o väzbe irelevantné, keďže podozrenie zo spáchania činov nepominulo, čo viedlo
prokurátora k podaniu obžaloby, a nie k zastaveniu trestného stíhania (a tento zásadný záver
nemôže na základe obsahu vykonaného dokazovania vo vzťahu k podaniu obžaloby
spochybniť ani najvyšší súd). Spochybňovanie možného záveru o vine je legitímnou súčasťou
obhajoby, pre ktorú je v tomto smere vytvorený zákonný procesný priestor v už v
prebiehajúcom súdnom konaní, ktorého prvotným účelom je rozhodnúť práve o tejto otázke.
Samotné podanie obžaloby naozaj nie je dôvodom na pretrvávanie väzby, ako sa to
uvádza v sťažnostných námietkach. Musí k nemu pristúpiť aj rozhodnutie procesného súdu o
väzbe v lehote uvedenej v § 238 ods. 3 a 76 ods. 3 Tr. por., teda v lehote, na ktorú bola väzba
v prípravnom konaní naposledy predĺžená (konkrétne do 12. mája 2012). To je potrebné na
splnenie podmienky uvedenej v Čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pričom dotknutý
rozhodovací proces sa završuje týmto rozhodnutím.
K tomu je potrebné uviesť, že súd (senát) splnil zákonnú povinnosť rozhodnúť o
väzbe po podaní obžaloby vo vyššie uvedenej lehote, aj keď v čase jeho rozhodovania ešte
nebolo rozhodnuté o sťažnosti proti predchádzajúcemu uzneseniu sudcu pre prípravné
konanie, ktorým rozhodoval o žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby v prípravnom
konaní. Ide o orgány s rozlíšenou pôsobnosťou (sudca pre prípravné konanie a súd), pričom v
čase rozhodovania súdu (senátu) bol právoplatne daný režim väzby obvinených v podobe,
zodpovedajúcej stavu pred rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie (ktoré nebolo
právoplatné ani vykonateľné). Súd teda splnil povinnosť rozhodnúť o väzbe ex offo v zmysle
§ 76 ods. 4 a § 238 ods. 3 Tr. por., a rozhodnutím o sťažnostiach proti rozhodnutiu sudcu pre
prípravné konanie vo veci 2 Tost 11/2012, odpadla prekážka nadobudnutia právoplatnosti
(aktuálne preskúmavaného) rozhodnutia o väzbe po podaní obžaloby, nakoľko sa právoplatne
stabilizoval režim väzby pretrvávajúci z fázy prípravného konania a nedošlo k obsahovej
kontraverzii právoplatných rozhodnutí.
Najvyšší súd teda takouto chronológiou svojich rozhodnutí (skorším rozhodnutím vo
veci 2 Tost 11/2012) vytvoril priestor na rozhodnutie o prejednávaných sťažnostiach, teda na
právoplatné rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby obvinených v súdnom konaní.
Okolnosť, že spoločne stíhaná manželka obvineného U. neušla, nie je dôvodom na
pominutie dôvodov útekovej väzby u tohto odsúdeného, a pre prípad jeho prepustenia na
slobodu by nedávala garanciu, že k vyhýbaniu sa trestnému stíhaniu nedôjde. Procesné
zabezpečenie dôkazov (uvádzané obvineným A.) by mohlo vyústiť do zániku dôvodov
kolúznej (§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), nie preventívnej väzby.
Pokiaľ ide o otázku náhrady väzby zákonom ustanovenou a obvinenými navrhovanou
garanciou, tu opäť platí to isté, ako v prípade rozhodovania vo veci 2 Tost 11/2012.
Ustanovenie § 80 ods. 2 Tr. por. viaže pri stíhaní pre obzvlášť závažný zločin možnosť
nahradiť väzbu spôsobmi uvedenými v odseku 1 tohto ustanovenia na podmienku
mimoriadnych okolností prípadu. Takéto okolnosti v prejednávanej veci prítomné nie sú.
Nemôžu nimi byť rodinné pomery obvinených, ktorých príbuzní žijú v Slovenskej republike,
nakoľko príbuzenský pomer k osobám, ktoré nie sú spoločne, resp. väzobne stíhané s
obvineným, ktorý väzobne stíhaný je, je bežnou situáciou v trestnom konaní a bez ďalších
špecifických okolností nie je dôvodovm prepustenia z väzby na slobodu.
Na základe vyššie uvedených okolností najvyšší súd sťažnosti všetkých štyroch
obvinených zamietol ako nedôvodné.
Tým zároveň rozhodol o tých žiadostiach o nahradenie väzby, ktoré neboli súčasťou
prednesov obvinených, resp. ich obhajcov pri výsluchu vykonanom z dôvodu rozhodovania o
ďalšom trvaní väzby obvinených a o ktorých bolo rozhodnuté už výrokom napadnutého
uznesenia. O návrhoch na nahradenie väzby obsiahnutých naviac v podaných sťažnostiach
najvyšší súd rozhodol len zamietnutím týchto sťažností (§ 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por., keďže
napadnuté rozhodnutie nemal dôvod zrušiť na základe dôvodne podanej sťažnosti (§ 194 ods.
1 Tr. por.). Neprijatie naposledy uvedených návrhov je potom obsahovo (argumentačne)
vyjadrené v odôvodnení tohto uznesenia.
Návrh na nahradenie väzby sa v zmysle § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sa vždy považuje
aj za žiadosť o prepustenie z väzby (primárne rozhodnutie o takejto žiadosti, prednesenej pri
výsluchu 19. apríla 2012, však v tomto prípade plnohodnotne nahrádza rozhodnutie o
ponechaní obvinených vo väzbe). Ak nebolo rozhodnuté o prepustení z väzby pre pominutie
dôvodov väzby (§ 71 Tr. por.), ako je tomu v prejednávanej veci, vo vzťahu ku navrhovanej
garancii je potrebné rozhodnúť aj ďalším samostatným výrokom (čo súd prvého stupňa tiež
správne učinil).
Z hľadiska vyššie uvedeného, ako aj vo vzťahu ku sťažnostnému režimu pri aktuálnom
rozhodovaní najvyšší súd dodáva:
Ak súd rozhoduje o väzbe po podaní obžaloby v zmysle § 238 ods. 3 Tr. por., teda
postupom podľa § 76 ods. 3, alebo 4 Tr. por., je takýmto rozhodnutím aj rozhodnutie o
žiadosti obvineného o prepustenie z väzby (§ 72 ods. 1 písm. b/ Tr. por.). V takom prípade
súd už nemusí rozhodovať o ponechaní obvineného vo väzbe (§ 72 ods. 1 písm. e/ Tr. por.),
alternatívne o jeho prepustení z väzby bez predchádzajúcej žiadosti obvineného (§ 72 ods. 1
písm. b/ Tr. por.
Ak sa rozhoduje o väzbe postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 Tr. por. (teda aj v
situácii uvedenej v § 238 ods. 3 Tr. por.), lehota na podanie sťažnosti sa vždy riadi
ustanovením § 83 ods. 2 Tr. por., ktoré je vo vzťahu k ustanoveniu § 187 ods. 1 Tr. por.
ustanovením špeciálnym. V zmysle § 34 ods. 4 Tr. por. je potrebné obvineného o takejto
okolnosti poučiť aj v prípade, ak požiadal, aby sa pri rozhodovaní o väzbe konalo v jeho
neprítomnosti (§ 72 ods. 2 veta šiesta Tr. por.).
Z dikcie ustanovenia § 83 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že v ňom uvedených prípadoch
rozhodovania o väzbe sa rozhodnutie vždy vyhlási.
Z hľadiska preskúmavanej veci potom najvyšší súd uzatvára:
Výsledkom tohto rozhodnutia je pretrvávanie väzobného stíhania u všetkých štyroch
väzobne stíhaných obvinených z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a okrem
obvineného A. aj z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 3. mája 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová