Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/11/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti

obvinenému C. J. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 3. mája 2012 v Bratislave

o sťažnosti obvinených Y. Z., H. S. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu zo 4. apríla 2012, sp. zn. 35/2010, takto

rozhodol:

I. Podľa , napadnuté uznesenie sa zrušuje vo

výrokoch I. a II.

Podľa žiadosť obvineného C. J. o prepustenie z väzby sa zamieta.

Podľa , písomný sľub obvineného C. J. sa

neprijíma a podľa , dohľad probačného a mediačného

úradníka nad obvineným C. J. sa neukladá.

II. Podľa sťažnosti obvinených Y. Z. a H. S.

sa zamietajú.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie rozhodol o žiadostiach

obvinených C. J., Y. Z. a H. S. o prepustenie z väzby na slobodu nasledovne:

Výrokom v bode I. obvineného C. J. podľa prepustil z väzby na

slobodu.

Výrokom v bode II. podľa zmenil dôvody väzby u obvinených Y.

Z. a H. S. tak, že (obsahovo) pre jeho pominutie vypustil dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm.

c/ a konštatoval len dôvod väzby podľa

Výrokom v bode III. podľa žiadosti obvinených Y. Z. a H. S. o

prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

Výrokom v bode IV. podľa písomný sľub obvineného H.

S. neprijal.

Výrok v bode V. podľa dohľad probačného a mediačného

úradníka nad obvineným H. S. neuložil.

Proti uzneseniu podali sťažnosť obvinení Y. Z. a H. S., ako aj prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry (ďalej len prokurátor).

Obvinený Y. Z. v sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu, smerujúcej proti výroku

o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby (III.) poukazuje na okolnosť, že o jednej z jeho

predchádzajúcich žiadostí o prepustenie z väzby prokurátor a súd nekonal, čo malo viesť k

prepusteniu obvineného na slobodu.

Samotná hrozba vysokého trestu nezakladá dôvod útekovej väzby podľa § 71 ods. 1

písm. a/ , pričom obvinený má v Slovenskej republike rodinné zázemie a nemá dôvod

utekať na Ukrajinu.

Najvyššiemu súdu navrhuje obvineného prepustiť, alternatívne nahradiť väzbu

písomným sľubom obvineného alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Obvinený Y. Z. v sťažnosti podanej osobne uvádza, že väzba trvá neprimerane dlho.

Tvrdí chyby postupu v konaní, vrátane vylúčenia časti predmetu obvinenia zo

spoločného konania, taktiež hodnotenie dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní a

súdom.

Vo vzťahu k väzbe poukazuje na okolnosť, že obvinenou je aj jeho manželka a nikam

neutiekla. On sám nebol doposiaľ trestaný. V konaní neboli zistené nové skutočnosti a obava

z pokračovania v páchaní trestnej činnosti neexistuje. Preto navrhuje napadnuté uznesenie

zrušiť a prepustiť ho z väzby na slobodu.

Obvinený H. S. v sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu namieta, že žiadna

trestná činnosť mu dokázaná nebola a že v Slovenskej republike má rodinné i pracovné

zázemie (obsahovo teda napáda výroky III. až V.). Dáva na zváženie konštatáciu pretrvávania

dôvodu útekovej väzby, alternatívne jej nahradenie dohľadom probačného a mediačného

úradníka alebo písomným sľubom obvineného.

Obvinený H. S. v sťažnosti podanej osobne zdôrazňuje svoje rodinné zázemie v

Slovenskej republike. Ďalej rozoberá dokazovanie a dochádza k záverom, že trestná činnosť,

ktorá je predmetom konania, mu nebola dokázaná. Poukazuje na ním tvrdené chyby postupu

vyšetrovateľa a prokurátora (vrátane odmietnutia svojich dôkazných návrhov), na základe

čoho namieta ich zaujatosť. Zároveň navrhuje svoje prepustenie z väzby na slobodu.

Prokurátor napáda výroky I. a II. predmetného uznesenia.

Argumentuje, že lehota väzby pre prípravné konanie nebola prekročená, len vyčerpaná

v zákonom stanovenej dĺžke. Vyšetrovanie neodôvodnilo zastavenie trestného stíhania,

naopak, podáva sa obžaloba so závažnou právnou kvalifikáciou, pričom niektoré skutky boli

vylúčené zo spoločného konania a vylúčené konania prebiehajú paralelne.

Obava z pokračovania v trestnej činnosti vyplýva zo zadovažovania si zdrojov na

živobytie obvinenými jej prostredníctvom. Vo vzťahu k dôvodu preventívnej väzby

poukazuje i na predchádzajúce rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, vrátane nedávneho rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby

spoluobvineného X., ku ktorému došlo tiež už v štádiu preštudovania vyšetrovacieho spisu.

Záverom prokurátor navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť vo výrokoch I. a II. a

všetkých troch dotknutých obvinených ponechať vo väzbe pri danosti jej nezmenených

dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) preskúmal vec v rozsahu

podľa a zistil, že sťažnosť prokurátora je dôvodná a sťažnosti oboch

obvinených sú nedôvodné.

Zákonný procesný postup bol pri rozhodovaní Špecializovaného trestného súdu

dodržaný.

Pokiaľ ide o výroky v bode I. a II., napadnuté prokurátorom, je potrebné s jeho

sťažnosťou súhlasiť a konštatovať, že dôvod preventívnej väzby u obvinených nezanikol a

nemožno ho nahradiť zákonom ustanovenou garanciou.

Táto konštatácia sa z hľadiska preventívnej väzby týka aj výrokov v bode III. až V.

napadnutých sťažnosťami oboch obvinených.

Situácia je v tomto smere rovnaká ako u spoluobvineného X. a je charakterizovaná v

uznesení najvyššieho súdu z 3. apríla 2012 (vydaným deň pred napadnutým uznesením), sp.

zn. . Z neho potom obsahovo vychádza i uznesenie Špecializovaného trestného

súdu z 19. apríla 2012 (vydaného po podaní obžaloby 10. apríla 2012), ktorým konajúci senát

rozhodol o ponechaní všetkých štyroch väzobne stíhaných obvinených vo väzbe (toto

uznesenie je súčasne tiež napadnuté sťažnosťou a sťažnostné konanie prebieha na najvyššom

súde paralelne).

Vzhľadom na vecnú a časovú súvislosť a zhodný právny názor najvyšší súd na

uvedené rozhodnutia (doručené stranám) odkazuje. Na ich argumentáciu nemá čo meniť.

Zhodne má za to, že podozrenie zo spáchania (už v súčasnosti žalovaných) skutkov

pretrváva. Upozorňuje pri tom na okolnosť, že alternatívou podania obžaloby je zastavenie

trestného stíhania. K nemu by v predmetnej veci na základe výsledkov dokazovania mohlo

dôjsť za podmienok uvedených v až c/ , čo zodpovedá

nepochybnému záveru, že sa skutok nestal, nespáchal ho obvinený, alebo že skutok nie je

trestným činom.

Vykonané dokazovanie a na jeho základe prechod do fázy súdneho konania po podaní

obžaloby neznamená uznanie viny, ale umožnenie súdu rozhodnúť o nej, ak podozrenie

vedúce ku vzneseniu obvinenia nebolo rozptýlené v prípravnom konaní.

Pokiaľ ide o väzobné dôvody, u obvinených Y. Z. a H. S. bola konštatovaná obava z

vyhýbania sa trestnému stíhaniu ( ) právoplatným rozhodnutím o

ich vzatí do väzby. V ďalšom priebehu konania bola väzba predlžovaná v súlade so zákonom.

Keďže konanie vstupuje do svojej vyššej fázy po podaní obžaloby s kvalifikáciou, aká je v nej

obsiahnutá (vrátane trestného činu v kategórií obzvlášť závažný zločin), obava z úteku, resp.

vyhýbania sa trestnému stíhaniu nemá ako pominúť (naopak, v súvislosti s priblížením sa

možnému trestu v prípade odsúdenia sa stáva reálnejšou).

Uvedené neplatí rovnako o dôvode preventívnej väzby ( ).

Tu nie je pravdepodobné pokračovanie v tej istej aktivite (označenej obvinením a obžalobou

za kriminálnu), ktorá bola zadržaním obvinených a vznesením obvinenia rozvrátená.

Vzhľadom na predpokladaný (zatiaľ nie pred súdom dokázaný) rozsah a podobu trestnej

činnosti je však zrejmé, že obvinení sú spôsobilí (za vyššie uvedeného skutkového

predpokladu) zadovažovať si s vysokou efektivitou príjem organizovanou trestnou činnosťou

takého druhu, pre akú sú stíhaní. Z hľadiska dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.

por. nemusí byť v tomto smere dokázaná istota, ale len dôvodná obava. Táto bola v priebehu

konania po vznesení obvinenia podporená v tom zmysle, že podozrenie zo spáchania činov sa

nerozptýlilo, prokurátor naopak po vykonaní dokazovania podal obžalobu.

Sťažnostné námietky týkajúce sa postupu orgánov činných v prípravnom konaní pri

dokazovaní, tvrdených procesných chýb, alebo dokonca hodnotenia dôkazov sú uplatniteľné v

opravnom prostriedku proti neskoršiemu meritórnemu rozhodnutiu (ak vyznie v neprospech

obvinených). Z hľadiska rozhodovania o danosti väzobných dôvodov nemožno spochybniť

ani vylúčenie niektorých skutkov zo spoločného konania. S okolnosťou nerozhodnutia o

jednej zo žiadostí o prepustenie z väzby sa napadnuté uznesenie vysporiadava vo svojom

závere a tento rezultát zodpovedá materiálnemu chápaniu ochrany práv obvineného, o ktorého

väzbe sa rozhoduje opakovane, a to vždy aj v opravnom konaní.

O námietke zaujatosti voči vyšetrovateľovi a prokurátorovi, uvedenej v podaní H. S. z

12. apríla 2012, odôvodňujúcom jeho sťažnosť proti napadnutému uzneseniu, neprísluší

rozhodovať súdu ( ). Bez ohľadu na uvedené je táto námietka neaktuálna,

nakoľko 10. apríla 2012 bola podaná obžaloba.

V konečnom dôsledku, pokiaľ ide o otázku náhrady väzby zákonom ustanovenou

garanciou, tu nepochybil sudca pre prípravné konanie, keď rozhodol o tejto otázke negatívne

výrokmi v bodoch IV. a V. Ustanovenie viaže pri stíhaní za obzvlášť

závažný zločin možnosť nahradiť väzbu spôsobmi uvedenými v odseku 1 tohto ustanovenia

na podmienku mimoriadnych okolností prípadu. Takéto okolnosti v prejednávanej veci

prítomné nie sú. Nemôžu nimi byť rodinné pomery obvinených, ktorých príbuzní žijú v

Slovenskej republike, nakoľko ide o štandardnú situáciu, nie situáciu mimoriadnu. O takú

situáciu ide aj u množstva väzobne stíhaných obvinených v iných veciach.

Na základe uvedeného najvyšší súd na základe sťažnosti prokurátora zrušil napadnuté

uznesenie vo výroku pod bodom I., čím negoval prepustenie obvineného J. z väzby a svojim

rozhodnutím jeho žiadosť o prepustenie z väzby zamietol. Zároveň neprijal písomný sľub

tohto obvineného a neuložil nad ním dohľad probačného a mediačného úradníka, čo bolo v

oboch prípadoch už obsahom žiadosti o prepustenie z väzby menovaného.

Najvyšší súd zrušil aj výrok v bode II. napadnutého uznesenia, čím nedošlo k

obmedzeniu väzobných dôvodov u obvinených Y. Z. a H. S. (rovnako ako u obvineného C. J.,

ktorý je z hľadiska väzby v rovnakej pozícii ako pred rozhodovaním o jeho žiadosti).

Výroky v bodoch III. a V. napadnutého rozhodnutia ponechal najvyšší súd nedotknuté

a sťažnosti obvinených Y. Z. a H. S. voči nim zamietol. Tým rozhodol aj o neprijatí návrhu

obvineného Y. Z. na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, ktorý

bol súčasťou jeho sťažnosti (návrh nebol podaný sudcovi pre prípravné konanie). Najvyšší

súd totiž nemá dôvod napadnuté uznesenie v niektorej jeho časti zrušiť na základe sťažnosti,

ktorá by bola dôvodná (, ). Dôvodmi neprijatia

návrhu sa zaoberá predchádzajúca časť tohto odôvodnenia.

Súčasťou sťažnosti naposledy uvedeného obvineného bola aj ponuka písomného

sľubu, ktorý však nebol ku sťažnosti priložený (v dôsledku vyššie uvedeného by však ani

tomuto sľubu nebolo možné z vecných dôvodov vyhovieť).

Výsledkom tohto uznesenia je teda rovnaký stav väzobného stíhania obvinených, ako

pred rozhodovaním o ich žiadostiach napadnutým uznesením.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 3. mája 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová