Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/161/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. F. V., bývajúceho v P.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou V. s.r.o., so sídlom v P., proti ţalovanému J. P. ml.,

bývajúcemu v P., za účasti vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného Slovenskej kancelárie

poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, v zastúpení Allianz-Slovenká

poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o náhradu

škody 15 295,03 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. februára

2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa ţalobou z 26. októbra 2004 domáhal náhrady nákladov spojených

s liečením vo výške 460 778 Sk s 13 % úrokom z omeškania od 1. novembra 2004

do zaplatenia, ktoré vynaloţil v súvislosti so škodou na zdraví, ku ktorej došlo v dôsledku

dopravnej nehody zavinenej ţalovaným. O zodpovednosti ţalovaného za škodu bolo

právoplatne rozhodnuté v konaní rozsudkom Okresného súdu Prešov z 27. novembra 2000

sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 5. októbra 2001 sp. zn.

.

2

Okresný súd Prešov rozsudkom z 12. novembra 2008 č.k. -306

v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 16. februára 2009 č.k. -317 ţalobu

zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania

5 938 Sk (197,10 €), ďalej vyslovil, ţe ţalovaný nemá právo na náhradu trov konania

a náhradu trov konania štátu nepriznal. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, ţe

ţalovaný nezodpovedá za škodu, ktorá ţalobcovi vznikla vynaloţením nákladov na liečbu

(operačný zákrok) v Novosibirsku v októbri 2004. Takáto povinnosť ţalovaného nevyplýva

zo ţiadneho právneho predpisu, keďţe podľa pri škode

na zdraví sa uhrádzajú účelné náklady spojené s liečením. Náklady vynaloţené na operáciu

v Novosibirsku v októbri 2004, ako aj náklady za cestovné výdaje z miesta bydliska

do Novosibirska a späť, náklady ubytovania ţalobcu i jeho rodičov, nepovaţoval súd

za náklady účelne vynaloţené na zlepšenie zdravotného stavu ţalobcu, z ktorého dôvodu

ţalobu zamietol. Zároveň poukázal na , ,

o zdravotnej starostlivosti, ako aj o zdravotnom poistení,

v zmysle ktorých nie je vylúčené uhradenie zdravotnej starostlivosti ani v inom štáte,

podmienkou je však súhlas príslušnej zdravotnej poisťovne, ako aj vyčerpanie všetkých

moţností liečby na území Slovenskej republiky, ak od takejto liečby moţno očakávať

záchranu ţivota, predĺţenie ţivota alebo zmiernenie dôsledkov choroby. Ţalobca nemal

odporúčanie na operačný zákrok, ktorému sa podrobil v Novosibirsku a nemal ani

predchádzajúci písomný súhlas zdravotnej poisťovne, teda konal z vlastného rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa a

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 24. februára 2010 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom

vo výroku, ktorými bola ţaloba zamietnutá a bolo rozhodnuté o trovách konania ţalovaného

a o náhrade trov štátu. Zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka

tak, ţe náhradu trov prvostupňového konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Náhradu

trov odvolacieho konania ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Na odôvodnenie

rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe transplantácia kmeňových buniek

zlepšila jeho zdravotný stav, pričom dôkazné bremeno v tomto smere má ţalobca. Znaleckým

dokazovaním bolo preukázané, ţe táto liečebná metóda je v štádiu experimentu, čo znamená,

3

ţe jej výsledok nie je zaručený. Pokiaľ sa ţalobca sám rozhodol absolvovať takúto

experimentálnu liečbu, vystavil sa aj riziku úhrady nákladov s tým spojených. Hoci bolo

konštatované čiastočné zlepšenie zdravotného stavu ţalobcu, takéto zlepšenie sa prisudzovalo

skôr absolvovanej rehabilitácii. Súd prvého stupňa správne aplikoval § 449 ods. 1

, preto v tomto smere odvolacia námietka ţalobcu je nedôvodná.

Podľa názoru odvolacieho súdu nedodrţanie administratívneho postupu schvaľovania liečby

v zahraničí, v prípade preukázania účelných nákladov spojených s liečením by táto okolnosť

nemohla spôsobiť nepriznanie nároku. Odvolacia námietka ţalobcu, zdôrazňujúca uplatnenie

nároku podľa a nie ako nárok smerujúci priamo voči

zdravotnej poisťovni podľa príslušných zákonov, je preto dôvodná. Dôvodnosť tejto námietky

však nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, keďţe súd prvého

stupňa nárok ţalobcu zároveň posúdil aj podľa . Treba

prisvedčiť ţalobcovi, ţe jeho právo na zlepšenie ţivota, teda aj zdravotného stavu je zaručené

SR a tieţ Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Tomuto právu zodpovedá

aj legislatíva Európskej únie, ktorá odráţa aj vedecký pokrok v bunkovej a molekulárnej

biotechnológii, ktorý viedol k vývoju inovatívnej liečby, ako napr. génová terapia, somatická

bunková terapia a tkanivové inţinierstvo. Táto novo vzniknutá oblasť biomedicíny ponúka

nové moţnosti liečby chorôb a porúch ľudského organizmu, čo je zakotvené v Nariadení

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1394/2007 z 13. novembra 2007 o liekoch

na inovatívnu liečbu, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES a Nariadenie (ES)

č. 726/2004. Toto nariadenie nadobudlo účinnosť aţ dňom 30. decembra 2008 a pokiaľ

ţalobca absolvoval liečbu bunkovou terapiou ešte v roku 2004, robil tak svojvoľne, bez

oficiálneho priznania akéhokoľvek práva, a to aj v rámci Európskej únie, ktorej členom

sa Slovenská republika stala dňom 1. mája 2004. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom, ktorým bolo rozhodnuté

o náhrade trov štátu. Zmenu výroku rozsudku súdu prvého stupňa o trovách prvostupňového

konania vedľajšieho účastníka odôvodnil v spojení s , keď

za dôvod hodný osobitného zreteľa povaţoval to, ţe ţalobca si predmetný nárok uplatňoval

v presvedčení, ţe vykonaná transplantácia mu zlepšila zdravotný stav, teda vychádzal

zo subjektívneho pocitu, ktorý bol vyvrátený aţ v konaní vykonanými dôkazmi.

Ţalobca podal dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 24. februára 2010 sp. zn. , ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu

vo výroku o zamietnutí ţaloby a ţiadal rozsudok krajského súdu spolu s rozsudkom

okresného súdu v tejto časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnil tým, ţe napadnuté rozsudky sú zmätočné a nepreskúmateľné,

v konečnom dôsledku nezákonné a protiústavné. Súdy oboch stupňov sa dopustili procesných

pochybení, čo v konečnom dôsledku viedlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom. Súdy

neverifikovali, či je moţné v konaní ako dôkaz pouţiť v inom konaní vypracovaný znalecký

posudok MUDr. Š. M., resp. znalecký posudok Univerzity P.J. Šafárika reprezentovaný

znalcom MUDr. M. G., najmä z pohľadu, či títo sú súdnymi znalcami i v súčasnosti zapísaní

v zozname súdnych znalcov vedených Ministerstvom spravodlivosti SR. Bol toho názoru, ţe

znalecký posudok vypracovaný MUDr. Š. M. nie je moţné akceptovať ako objektívny

a nezaujatý, keď sám znalec priznal, ţe ma etický problém akceptovať pouţite kmeňových

buniek pri reparácii orgánov človeka. Súdy sa dopustili hrubého pochybenia, keď nenariadili

vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý by jednoznačne určil, či u neho došlo

k ustáleniu zdravotného stavu, ktorý moment má význam pre určenie plynutia premlčania

vo vzťahu k uplatnenému nároku. Vypracovanie tohto znaleckého posudku by malo význam

pre objektívne porovnanie jeho zdravotného stavu po absolvovaných zahraničných operáciách

oproti stavu u iných pacientov majúcich podobné poškodenie zdravia, ktorí sú v jeho veku.

Vytýkal súdom, ţe ho v konaní dodnes vyčerpávajúcim spôsobom nevypočuli, najmä

na porovnanie jeho zdravotného stavu ihneď po úraze s jeho súčasným stavom, uspokojili sa

len s konštatovaním v znaleckých posudkoch. Odvolací súd mu fyzicky znemoţnil účasť

na odvolacom pojednávaní, keďţe aj napriek zlepšeniu zdravotného stavu, je i v súčasnosti

odkázaný na pohyb na invalidom vozíku a v budove súdu nie je ţiaden výťah ani iný

bezbarierový prístup pre imobilné osoby. I napriek tomu, ţe pojednávanie určené na deň

20. januára 2010 bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti jeho právneho zástupcu, nový

termín pojednávania uţ oznámený nebol, odvolací súd rozhodol bez pojednávania a jemu bol

len doručený napadnutý rozsudok. V konečnom dôsledku došlo nielen k porušeniu jeho

procesných práv podľa , ale i k porušeniu jeho ústavných práv v zmysle

– 48 SR. Ďalej uviedol, ţe súdy niţších stupňov hrubo porušili ;

prvostupňový súd vôbec nebral do úvahy platný právny reţim, vrátane príslušných

európskych smerníc, ktoré slovenské súdy musia rešpektovať. Súdy oboch stupňov nebrali do

úvahy, ţe v súčasnosti v Európskej únii „aplikácia kmeňových buniek“ je štandardnou

5

liečebnou metódou. Preto pokiaľ táto metóda nie je zahrnutá do slovenského liečebného

poriadku, toto pochybenie Slovenskej republiky nemôţe byť aplikované v jeho neprospech.

Európska únia vydala „Dohovor o ľudských právach a biomedicíne“, ktorý pod č. 40/2002

Z.z. podpísala aj vláda Slovenskej republiky. Podľa tohto relevantného aktu Slovenská

republika má pokrok v biológii a medicíne vyuţívať na prospech súčasných a budúcich

generácii s prihliadnutím na ustanovenia tohto dohovoru a iných právnych noriem

zabezpečujúcich ochranu ľudskej bytosti. V ďalšej časti dovolania súdom podrobne vytýkal,

ţe sa dopustili hmotnoprávneho pochybenia, pokiaľ ide o nesprávnu aplikáciu § 449

. V doplnení dovolania doručenom dovolaciemu súdu 4. marca 2011

vytkol súdom oboch stupňov, ţe pri svojom rozhodovaní vôbec nerešpektovali Dohovor

o právach osôb so zdravotným postihnutím publikovaný pod č. , ktorý garantuje

osobám so zdravotným postihnutím prístup k zdravotnej starostlivosti, vrátane liečebnej

rehabilitácie, neobmedzene, tzn. ţe občan Slovenskej republiky sa môţe liečiť i mimo územia

republiky. Táto medzinárodná zmluva, ktorej účastníkom je i Slovenská republika, má

prednosť dokonca i pred SR, garantuje právo osôb so zdravotným postihnutím na

vyuţitie všetkých spôsobov liečby na svoje uzdravenie. V súlade s týmto dohovorom je preto

potrebné relevantne posudzovať nárok ţalobcu vo vzťahu k .

Ţalovaný k dovolaniu ţalobcu písomné vyjadrenie nepodal.

Vedľajšia účastníčka vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie

ako neprípustné odmietnuť. Ţalobcovi nebola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred

súdom. Odvolací súd vo veci rozhodol v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku, pričom týmto postupom nedošlo k fyzickému znemoţneniu účasti ţalobcu

na pojednávaní, ako tvrdí ţalobca v dovolaní. Odvolací súd nepochybil pri rozhodovaní ako

z hmotnoprávneho tak z procesnoprávneho hľadiska, preto jeho rozhodnutie je vecne

a skutkovo správne.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ),

skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie má v systéme opravných

prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný

prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu iba vtedy,

ak to pripúšťa zákon. Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe

dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových

zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie

je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,

nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd,

na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nemá moţnosť vykonávať dokazovanie

(viď veta druhá ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Ţalobca v preskúmavanej veci napadol dovolaním taký rozsudok odvolacieho súdu,

ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť jeho dovolania preto

z ustanovení aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Prípustnosť ţalobcom podaného dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd

so zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietal

a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu znemoţňujúci účastníkovi konania realizáciu procesných oprávnení,

ktoré mu v konaní priznáva .

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by v konaní došlo k odňatiu moţnosti ţalobcu

konať pred súdom, keď odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní bez pojednávania. Podľa § 214

ods. 1 v znení , ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008

8

a ktorý bol platný a účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania

proti rozhodnutiu vo veci samej, nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie,

ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214

ods. 2 ale v ostatných prípadoch (iné neţ sú uvedené v ) môţe

odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Z vyššie citovaných

ustanovení a vyplýva, ţe v prípadoch predpokladaných ustanovením

, odvolací súd je povinný nariadiť pojednávanie a v ostatných prípadoch

môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V danej veci

odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe môţe rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,

pretoţe v právnej veci ţalobcu nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

v danej veci bez nariadenia pojednávania nerozhodol súd prvého stupňa a nariadenie

pojednávania si nevyţadoval ani dôleţitý verejný záujem. Ako z vyššie uvedeného vyplýva,

tak odvolací súd podľa procesnej úpravy obsiahnutej v ustanovení , mohol

prejednať odvolanie ţalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Zo zápisnice o vyhlásení rozsudku z 24. februára 2010 (č.l. 370 spisu) vyplýva, ţe

odvolací súd 24. februára 2010 vyhlásil rozsudok v predmetnej právnej veci bez nariadenia

pojednávania. V zmysle o veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom

bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Tento procesný

postup bol v danom prípade zachovaný, účastníci konania boli o čase a mieste verejného

vyhlásenia rozsudku upovedomení spôsobom zodpovedajúcim Vzhľadom

na uvedené, postupom súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti

dovolateľa konať pred súdom. Neopodstatnená je preto jeho námietka, ţe namietaným

postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle

Pokiaľ ţalobca namietal, ţe nebol v konaní ako účastník vypočutý, jeho námietka

je nedôvodná. Zo spisu nepochybne vyplýva ţe ţalobca bol v konaní zastúpený advokátom

JUDr. K. V. na základe plnej moci z 25. októbra 2004 (č.l. 31 spisu). Menovaný advokát bol

v zmysle a , o advokácii oprávnený na všetky

úkony, ktoré mohol v konaní robiť ţalobca, jeho povinnosťou bolo chrániť a presadzovať

9

práva ním zastúpeného účastníka konania a v jeho záujme dôsledne vyuţívať všetky právne

prostriedky. Ak je účastník zastúpený advokátom, vykonáva svoje procesné práva

a povinnosti prostredníctvom tohto zástupcu. Je nesporné, ţe zástupca ţalobcu bol v konaní

vypočutý, zúčastňoval sa pojednávaní, mal moţnosť vyjadriť sa k veci i k vykonaným

dôkazom a súd nikdy nekonal v jeho neprítomnosti. Naviac zo zápisnice z pojednávania na

Okresnom súde Prešov zo 14. januára 2007 vyplýva, ţe na tomto pojednávaní bol osobne

prítomný ţalobca a bol vykonaný dôkaz, a to výsluchom ako účastníka konania v zmysle

Na základe uvedeného moţno konštatovať, ţe ţalobcovi nebola odňať moţnosť

konať pred súdom tým, ţe nebol vypočutý ako účastník konania.

K námietke dovolateľa, ţe súdy nevykonali všetky ním navrhované dôkazy

preukazujúce účelné vynaloţenie nákladov spojených s jeho liečením v dôsledku operačného

zákroku vykonaného v októbri 2004 v Novosibirsku treba uviesť, ţe Dohovor o ochrane

ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie,

neustanovuje ale ţiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť

posúdené. Dovolací súd k tomu pripomína, ţe posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vecou súdu (viď ), a nie

účastníka konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí

uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu v zmysle

K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

č. 125/1999, v ktorom uviedol, ţe ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované

dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu podľa nie je prípustné, lebo to nemoţno povaţovať

za odňatie moţnosti konať pred súdom.

Dovolateľ v dovolaní tieţ namietal, ţe súdy nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy,

najmä znalecký posudok súdneho znalca MUDr. M. a znalecký posudok Znaleckého ústavu

Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach, Lekárskej fakulty (ktorí sú zapísaní v zozname znalcov

a znaleckých ústavov Ministerstva spravodlivosti SR), z ktorých vychádzali pri rozhodovaní.

10

K tomu najvyšší súd uvádza, ţe súd neodníme účastníkovi moţnosť pred ním konať ani tým,

ţe nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej

úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci

( ). Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné

dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôleţitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení

dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom

má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného

hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne

vyhodnotené, môţe byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť

sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (viď R 42/1993).

Dovolateľ tieţ tvrdí, ţe súdy sa nezaoberali a neprihliadli na niektoré skutkové

okolnosti, ktoré sú podľa neho rozhodujúce pre posúdenie nároku na náhradu účelných

nákladov spojených s liečbou (s vykonaním operačného zákroku miechy v Novosibirsku

v októbri 2004). K tomu treba uviesť, ţe neúplnosť (alebo nesprávnosť) skutkových zistení

súdu, na ktorých zaloţili rozhodnutie, môţe mať síce za následok nesprávnosť tohto

rozhodnutia, nezakladá ale procesnú vadu konania v zmysle Pokiaľ súd

zaloţí svoje rozhodnutie na neúplných alebo nesprávnych skutkových zisteniach, môţe ísť

prípadne o vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto vada

je prípustný dovolací dôvod ( ), ktorý ale úspešne moţno uplatniť

len v procesne prípustnom dovolaní – sama vada tejto povahy prípustnosť dovolania

nezakladá.

K námietke dovolateľa, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé,

nedôveryhodné a nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, ţe nepreskúmateľné je rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktoré nemá predpísané náleţitosti ( v spojení s

ods. 2 ). Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou dovolacieho súdu (viď

R 111/1998) povaţovaná za tzv. inú vadu konania v zmysle ,

na ktorú moţno vziať v dovolacom konaní zreteľ, len ak je dovolanie procesne prípustné;

sama vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá.

11

Ţalobca v dovolaní vyslovil aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím

súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis, alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť iba

procesne prípustné dovolanie ( ); samo nesprávne právne posúdenie

veci nie je totiţ procesnou vadou konania v zmysle To znamená, ţe aj v prípade,

ak by rozsudok odvolacieho súdu nebol podloţený úplnými skutkovými podkladmi

a spočíval by na nesprávnom právnom posúdení veci, nezakladalo by to prípustnosť dovolania

podľa (viď tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Keďţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia

, dovolací súd odmietol tento jeho mimoriadny opravný

prostriedok podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s , a V dovolacom konaní ţalobca

nebol procesne úspešný a procesne úspešní účastníci nepodali návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( )

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. mája 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková