Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-140-2007.pdf
PDF · 110.1 KB
Case nature
Subarea
15C/140/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: S. U., W.. XX.XX.XXXX, F. T., N. H. X, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 868 434, so sídlom Prešov, Konštantínova 3 proti žalovanému: R. T., W.. XX.XX.XXXX, F. T., I. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom Bratislava Trnavská cesta 82, zastúpený: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4 v konaní o zaplatenie 13.400,95 € s prísl. takto
rozhodol:
žalobu zamieta,
náhradu trov konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na tunajší súd 02.02.2007 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 403.717 Sk, teda 13.400,95 Eur s úrokom z omeškania 9,5 % od 16.02.2007 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi bola spôsobená škoda na zdraví pri dopravnej nehode dňa 12.02.1998 a za spôsobenie škody je výlučne zodpovedný žalovaný. O náhrade škody z titulu ublíženia na zdraví žalobcovi bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu XXC XXX/ XX zo dňa 27.11.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov XCo XXX/XX z 05.10.2001 a žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške pôvodne 7.467.900 Sk s príslušenstvom. V tomto konaní sa žalobca domáha náhrady finančných nákladov vynaložených na operačný zákrok v zahraničí, ktoré predstavujú škodu súvisiacu s poškodením zdravia a sú v príčinnej súvislosti so zodpovednosťou žalovaného. Žalobca sa v dňoch 09.10.2006 až 23.10.2006 v zdravotníckom zariadení v Ruskej federácii v Novosibírsku podrobil lekárskym zákrokom za účelom zlepšenia zdravotného stavu. Náklady vynaložené v súvislosti s liečbou poškodeného zdravia žalobca vyčíslil na pôvodne 403.717 Sk, teda 13.400,95 Eur a pozostávajú zo: 1. zaplatenia poplatku za udelenie víz do Ruskej federácie vo výške pôvodne 7.800 Sk, teda 258,91 Eur, 2. zaplatenia letenky z Bratislavy do Novosibírska a späť v celkovej výške pôvodne 70.254 Sk, teda 2.332 Eur, 3. zaplatenia 8.300 Eur za lekárske zákroky v Novosibírsku, 4. náhrada za použitie osobného motorového vozidla značky HYUNDAY SANTA FE na prepravu z Prešova do Bratislavy a späť 4 x 415 km = 4660 km pri spotrebe 0,092 litra na 1 km, spolu pôvodne 14.828 Sk, teda 492,20 Eur, v čom je započítané aj opotrebenie vozidla v súlade s § 7 ods. 2, písm. b/ zák č. 283/2002 v spojení s Opatrením PMSVR SR č. 168/2003.
V znení zhodnom s petitom žaloby vydal Okresný súd Prešov platobný rozkaz č.k. XXRo XX/XXXX-XX dňa 21.03.2007.
Voči platobnému rozkazu podal 13.04.2007 odpor vedľajší účastník, ktorý namietal opodstatnenosť vynaložených nákladov z dôvodu nepreukázania ich účelnosti v zmysle ust. § 449 OZ. Podmienkou priznania skutočne vynaložených účelných nákladov je ich hradenie z prostriedkov nemocenského, prípadne dôchodkového poistenia. Podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka žalobca nepreukázal, že by vynaložené náklady boli účelné a nevyhnutné pre zlepšenie zdravotného stavu žalobcu, nepreukázal o aké operačné zákroky sa jednalo a prečo boli vykonávané mimo územia republiky.
Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomnými stanoviskami žalobcu, vedľajšieho účastníka, oboznámením sa s rozhodnutiami OS PO v konaní XXCXXX/XXXX, XCXX/XXXX, V. T. XCo XXX/XXXX, W. L. XCdo XX/XXXX, I. T. XXC XXX/XXXX, V. T. XCo XX/XXXX, W. L. XCdo XXX/XXXX, vyjadrením Doc. Ing. Čestmíra Altanera, DrSc. z Ústavu experimentálnej onkológie, vyjadrením prof. MUDr. Juraja Šteňa CSc., vyjadrením Ministerstva zdravotníctva SR, znaleckým posudkom MUDr. Štefana Meľucha č. X/XXXX vypracovaným v konaní 7C160/2004, znaleckým posudkom Ústavu Univerzity P.J: Šafárika v Košiciach č. 20/2006 v konaní 6C 36/2004, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Je nesporné, že žalovaný ako vodič motorového vozidla bez vodičského oprávnenia spôsobil dňa 12.02.1998 dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel žalobca vážne zdravotné poškodenia, konkrétne zlomeninu lebky, poranenie mozgu, zlomeninu krčnej chrbtice s poškodením miechy. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.zn. XT XX/XXXX z 10.12.1998, právoplatný 10.12.1998 uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa ust. § 224 ods. 1,2 Tr. zák.
V konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. XXCXXX/XXXX rozhodol súd rozsudkom 27.11.2000, v spojení s rozsudkom KS PO sp.zn. XCo XXX/XXXX z 05.10.2001 tak, že žalobcovi bol za zdravotné poškodenie priznaný 30-násobok základného bodového ohodnotenia bolestného za 1671 bodov a 56- násobok základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za 3775 bodov, čo po odpočítaní sumy plnenej vedľajším účastníkom predstavovalo na bolestnom 1.467.900 Sk a na sťažení spoločenského uplatnenia 6.000.000 Sk.
V tomto konaní si žalobca uplatnil nárok titulom účelne vynaložených nákladov súvisiacich s reparáciou zdravotného poškodenia absolvovaním operačného zákroku v Novosibírsku v dňoch od 09.10.2006 do 23.10.2006, endolumbálnou transplantáciou fetálnych kmeňových buniek nervového tkaniva, ale aj ďalšími výdavkami cestovnými, výdavkami na víza žalobcu a jeho rodinných príslušníkov.
Obdobný nárok si žalobca uplatnil aj v súvisiacich konaniach vedených na Okresnom súde Prešov pod sp zn. XCXX/XXXX E. XXCXXX/XXXX, v ktorých už súdy právoplatne rozhodli.
Zo spisového materiálu XC XX/XXXX súd zistil, že v konaní bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 22.04.2008 tak, že súd návrh žalobcu v časti o náhradu škody pôvodne 427.367 Sk s príslušenstvom titulom nákladov spojených s liečením v Novosibírsku v dňoch od 21.01. do 24.01.2003 zamietol. Jednalo sa o rovnaký zákrok ako postúpil žalobca v dňoch 09.10.2006 až 23.10.2006, ktorý je predmetom tohto konania. Na posúdenie vplyvu lekárskeho zákroku v Novosibírsku na zdravotný stav žalobcu bol v konaní XCXX/XXXX vypracovaný znalecký posudok Znaleckým Ústavom -Univerzitou P.J.Šafárika v Košiciach, lekárskou fakultou č. 20/2006 z 25.06.2007, kde k otázke transplantácie kmeňových buniek sa ústav vyjadril, že je to v štádiu klinických výskumov v zahraničí, neexistuje jednotný názor na túto problematiku v odbornej verejnosti, v Slovenskej republike nie je transplantácia kmeňových buniek oficiálne uznanou liečebnou metódou, takýto zákrok nebolo možné vykonať na území SR. Transplantácia kmeňových buniek pri poškodení miechy je toho času v štádiu klinických testov, registrované sú experimentálne výsledky na zvieracích modeloch v akútnej fáze. Sú zaznamenané správy z klinickej praxe o liečbe transverzálnych lézií miechy, táto liečba je však stále diskutovaná, nie je možné ju považovať za štandardnú. V súčasnosti nie je možné sa jednoznačne vyjadriť k podielu transplantácie kmeňových buniek na liečbe funkcií poškodenej miechy u žalobcu. V konaní bol vypočutý zástupca znaleckého ústavu Doc. MUDr. Miroslav Gajdoš CSc. mim. Prof., ktorý vo výsluchu uviedol, že v súvislosti s poranením miechy sa realizovali pokusy na zvieratách v akútnej fáze aj na Slovensku, avšak všetko je len v štádiu experimentu. V chronickej fáze zatiaľ výsledky nie sú. Experiment musí byť povolený etickou
komisiou, pacient musí dať na to súhlas, musí byť vopred oboznámený s postupom a s tým, že je tam veľa rizík a výsledok nie je jednoznačný a je neistý. Keď nie je nejaká metóda povolená v SR, nemožno ju odporúčať v zahraničí. Nevedel sa zodpovedne vyjadriť k tomu, či terapia v Novosibírsku bola objektívne potrebná a tiež uviedol, že žalobca pred transplantáciou absolvoval dlhodobú rehabilitačnú liečbu. Každá terapia, či už rehabilitačná, alebo chirurgická, potrebuje istý čas, aby bolo možné posúdiť, či prináša výsledky, alebo nie.
Po podanom odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. XCXX/XXXX-397 zo dňa 22.04.2008, Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. XCo XXX/XXXX potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby na náhradu nákladov spojených s liečením. Potvrdil nepreukázanie účelnosti vykonania zákrokov transplantáciou miechy fetálnymi kmeňovými bunkami v Novosibírsku a ani to, že tento zákrok viedol k zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu. Krajský súd tiež poukázal na charakter liečby, ktorá je len v štádiu klinických výskumov a nie je uznaná v SR.
Žalobca podal voči rozsudku Krajského údu v Prešove, č.k. XCo XXX/XXXX dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR uznesením, č.k. XCdo XX/XXXX odmietol. Po preskúmaní dovolací súd dospel k záveru, že tak prvostupňový, ako aj odvolací súd náležite odôvodnil svoje rozhodnutia, dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, aj ako jednotlivé nároky žalobcu právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Rozsudok
Aj v konaní sp.zn. XXCXXX/XXXX si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 460.778 Sk s príslušenstvom za účelne vynaložené náklady liečenia žalobcu v dňoch od 06.10.2004 do 18.10.2004 v Novosibírsku s príslušnými výdavkami na cestovné jeho a jeho rodinných príslušníkov, vrátane nákladov, ubytovania a víz. Súd rozhodol dňa 12.11.2008 tak, že žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobcovi nepochybne vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou škoda na zdraví a náklady uplatnené liečebným zákrokom absolvovaným v Novosibírsku, vrátane ostatných nákladov, čo však nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady, pretože operačný zákrok absolvovaný žalobcom v Novosibírsku nebol písomne odsúhlasený zdravotnou poisťovňou a žalobca tak konal podľa vlastného rozhodnutia. Žalovaný preto nenesie zodpovednosť za náhradu nákladov vzniknutých žalobcovi pri liečbe v Novosibírsku a nie je dôvod zaväzovať ho na náhradu týchto nákladov. Z vykonaného znaleckého dokazovania v súvisiacom konaní vyplýva, že zákrok, ktorý žalobca absolvoval nie je povolenou liečebnou metódou, jedná sa o liečbu experimentálnu v štádiu klinických výskumov. Pokiaľ sa žalobca rozhodol absolvovať predmetný zákrok, urobil tak na základe vlastného rozhodnutia, na svoju zodpovednosť a je preto povinný znášať aj výdavky s tým spojené.
Voči rozsudku súdu I. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. XCo XX/XXXX-XXX zo dňa 24.02.2010 tak, že potvrdil rozsudok súdu s výnimkou výroku o trovách konania. Stotožnil sa s prvostupňovým rozhodnutím v tom, že žalobca nepreukázal účelnosť vynaložených nákladov a to, že transplantácia kmeňových buniek zlepšila jeho zdravotný stav, pričom dôkazné bremeno v tomto smere leží na žalobcovi. Odvolací súd nepovažoval za významné, že operačný zákrok v Novosibírsku nebol schválenou liečbou v zahraničí, pretože žalobca sa nedomáhal nároku voči zdravotnej poisťovni. Dal za pravdu žalobcovi v tom, že Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd je mu zaručené poskytnutie takej zdravotnej starostlivosti, ktorá zlepší jeho život a zdravotný stav. Zodpovedá tomu aj legislatíva EÚ zakotvená v Nariadení európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1394/2007 z 13.11.2007 o liekoch na inovatívnu liečbu, ktorým sa mení a dopĺňa Smernica 2001/83/ES a Nariadenie č. 726/2004. Toto nariadenie však nadobudlo účinnosť až 30.12.2008 a žalobca absolvoval bunkovú terapiu ešte v danom prípade v roku 2004, robil tak svojvoľne a bez oficiálneho priznania akéhokoľvek práva aj v rámci EÚ.
Voči rozhodnutiu OS PO 17C 254/2004 a KS PO 4Co 49/2009 podal žalobca dovolanie, ktoré Najvyšší súd uznesením 3Cdo 161/2010 odmietol. Dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia O.s.p., dovolací súd odmietol mimoriadny opravný prostriedok.
V konaní vypočutý žalobca uviedol, že operačný zákrok absolvovaný v Novosibírsku v októbri 2006 bol posledný, ktorý žalobca absolvoval každoročne od roku 2003. Žalobca je presvedčený, že práve
predmetné zákroky zmenili jeho zdravotný stav, zmeny sú pozitívne a viditeľné. Priaznivý vplyv na žalobcov zdravotný stav zaznamenala aj rehabilitačná pracovníčka, ktorá so žalobcom asi 3-krát týždenne rehabilituje. Podľa jej vyjadrenia zaznamenala aj pohyb v nohách. Následkom punkcie kmeňových buniek do miechy sa žalobcovi vrátila citlivosť do rúk a hybnosť rúk, začal viac dýchať pľúcami, pozitívne zmeny nastali pri vyprázdňovaní a pri presunoch. Žalobca nezaznamenal žiadnu negatívnu zmenu ako následok implantovaných kmeňových buniek. Žalobca ďalej dal súdu do pozornosti, že v čase keď utrpel úraz následkom dopravnej nehody bol ochrnutý až po prsia, ruky a nohy si necítil vôbec. Nemohol nič robiť, bol ležiaci a rukami začal hýbať až po takmer 6-tich mesiacoch. Kvalita jeho života sa výrazne zlepšila, vyštudoval dve vysoké školy, naučil sa viesť motorové vozidlo, dokáže udržať volant, udržať sa v sedadle a je schopný aj písať. Je pravdou, že zlepšeniu zdravotného stavu sa intenzívne venuje, pravidelne cvičí cvičenia na ohýbanie nôh, posilňovanie nôh, zlepšila sa mu výdrž a kondícia. Ak by mal dostatok finančných prostriedkov, bol by ochotný absolvovať ďalšie operácie v Novosibírsku aj každý polrok. Tunajším lekárom neverí pre ich vyložene skeptický až negativistický prístup.
Žalobca navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým Ústavom NsP Bratislava zaoberajúcim sa výskumom a aplikáciou kmeňových buniek, nariadiť znalecký posudok na vyhodnotenie zdravotného stavu obdobne zdravotne poskytnutých občanov v DSS Prešov, požiadať o odborné vyjadrenie MUDr. Juraja Šteňa CSc., resp. špecialistov z SAV venujúcim sa problematike kmeňových buniek, neskôr navrhol vypracovanie znaleckého posudku MUDr. Štefanom Meľuchom, odborné stanovisko MVDr. Iva Vanického, CSc., odborné stanovisko prof. Dr. Evy Sýkovej DrSc., znalecký posudok znaleckého Ústavu Forensic SK, vyžiadať odborné stanovisko od MUDr. Altnéra Čestmíra.
Listom zo dňa 12.01.2012 požiadal Okresný súd Prešov v predmetnom konaní o zaslanie písomného stanoviska k ustanoveniu za znalca Univerzitnej nemocnici Bratislava, neurochirurgická klinika v nadväznosti na návrh žalobcu.
Písomným stanoviskom doručeným súdu 19.03.2012 prednosta neurochirurgickej kliniky LF UK a UNB prof. MUDr. Juraj Šteňo CSc. oznámil, že už v minulosti infornoval, že na neurochirurgickej klinike LF UK a UNB a ani v celej SR nie sú skúsenosti s liečbou poúrazových stavov nervovej sústavy pomocou kmeňových buniek, preto znalecký posudok nemôže vypracovať.
Následne súd oslovil doc. Ing. Čestmíra Altanéra Dr.Sc. z Ústavu experimentálnej onkológie SAV, laboratórium molekulárnej onkológie, či je ochotný vo veci podať písomné odborné vyjadrenie.
Listom zo dňa 11.06.2012 doc. Ing. Čestmír Altanér DrSc. súdu oznámil, že čo sa týka odborného posúdenia použitia kmeňových buniek pri poškodení miechy sa experimentálne venuje už skoro 10 rokov. Podotýka však, že použitie kmeňových buniek na opravu poškodenej miechy je na celom svete stále v experimentálnom skúmaní, nie je to štandardná liečba, ktorú by hradila zdravotná poisťovňa, aj keď je to liečba pri určitých podmienkach nádejná. Účelnosť operačných zákrokov by mal posúdiť neurochirurg. Na Slovensku žiadny lekár kmeňové bunky na regeneráciu poškodenej miechy zatiaľ nemohol legálne aplikovať, lebo kmeňové bunky sa musia pripraviť tzv. čistých priestoroch, ktoré len nedávno sa podarilo otvoriť v Bratislave. V Českej republike sa problematikou opravy poškodenej miechy kmeňovými bunkami zaoberá prof. Dr. Eva Sýková, DrSc. Na Ústave experimentálnej medicíny ČAV.
O poskytnutie súčinnosti požiadal súd Ministerstvo zdravotníctva SR, ktorý dotazoval na podanie informácie, či došlo k implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/83/ES do právneho poriadku SR, tiež o oznámenie, či liečba bunkovou terapiou (liečba poúrazových stavov miechy pomocou kmeňových buniek) v súčasnosti predstavuje schválený liečebný postup v SR, resp. na území EÚ.
MZ SR, sekcia legislatívno - právna oznámila súdu 22.04.2013, že citovaná smernica bola implementovaná zákonom č. 362/2011 do právneho poriadku SR. K liečbe poúrazových stavov miechy pomocou kmeňových buniek MZ SR uviedlo, že v súčasnosti nie je schváleným liečebným postupom v SR, resp. na území EÚ. Doteraz neboli publikované také výsledky liečby, ktoré by oprávňovali túto metódu považovať za štandardnú. Je preto nutné považovať túto metódu za klinický experiment, ktorý je možné používať len v rámci schválených štúdií biomedicínskeho výskumu. Podľa aktuálneho
právneho stavu biomedicínsky výskum upravuje zákon č. 576/2004 a problematika klinického skúšania humánnych liekov je legislatívne upravená v § 26 až 45 zák. č. 362/2011.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 449 ods. 1,3 OZ, (1) Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. (3) Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
Podľa čl. 40 Ústavy SR, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 576/2004,znenie účinné v roku 2006, Každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 576/2004, znenie účinné v roku 2006, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len osoba ), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
Právnu istotu vytvorenú už nezmeniteľnosťou právoplatných súdnych rozhodnutí treba považovať za účasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a v širšom kontexte za účasť právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy (PL.ÚS 38/99).
Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (PL ÚS 21/00 a PL ÚS 6/04)
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalobcovi bola spôsobená škoda na zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou z 12. 02. 1998, ktorú spôsobil žalovaný. Zdravotné poškodenie žalobcu súd posúdil ako mimoriadné a priznal mu odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. V tomto konaní si žalobca uplatnil náhradu nákladov v súvislosti s liečebným zákrokom, ktorý absolvoval v októbri 2006 v Novosibírsku transplantáciou embryonálnych kmeňových buniek do miechy žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať účelnosť vynaložených nákladov. Pri rozhodovaní súd vychádzal z vyslovených právnych názorov v rozhodnutiach tunajšieho súdu v konaniach 6C 36/2004 v spojení s rozsudkom V. T. XCoXXX/XXXX E. XXC XXX/XXXX v spojení s rozsudkom KS PO XCo XX/ XXXX, nakoľko skutkový základ uplatneného nároku je totožný. Ani v súčasnosti sa nezmenila pozícia transplantácie kmeňových buniek ako terapeutickej metódy, pretože táto je aj naďalej neštandardnou a neschválenou liečebnou metódou a je nutné ju považovať za klinický experiment. Napriek tomu, že regeneratívna medicína je relatívne novou oblasťou medicíny, ktorá využíva na obnovu poškodených tkanív a orgánov kmeňové bunky, má táto medicínska oblasť nesporne svoju budúcnosť. Tak, ako pri každej inej liečbe, aj v prípade kmeňových buniek musí byť bezpečnosť a terapeutická účinnosť ich aplikácie overená v predklinických a klinických štúdiách. Ako bolo spomenuté v ZP Znaleckého Ústavu UP JŠ Košice č. XX/XXXXX, najvýznamnejšie sú výskumy na zvieratách výsledky nemusia byť aplikované do humánnej medicíny. Špeciálne postavenie má implantácia embryonálnych kmeňových buniek, ktoré vyvolávajú kontroverziu, nakoľko pri extrakcii sa ničí umelo vytvorené ľudské embryo.
Je potrebné dať do pozornosti rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v roku 2011 v prípade Brüstle vs. Greenpeace, kde Európsky súdny dvor rozhodol, že nie je možné patentovať nič pochádzajúce z výskumu na embryonálnych bunkách. V spore napadol Greenpeace Brüstlov patent týkajúci sa metódy izolovania neuronálnych prekurzorov z embryonálnych buniek za účelom liečby neurologických ochorení. Podstatou argumentu bolo, že udelenie patentu spôsobí zneužívanie buniek, ktoré pochádzajú z embryí, pretože v konečnom dôsledku dochádza k ich zničeniu, čo je v rozpore s verejným poriadkom. Súd skúmal, či pod zákaz využitia ľudských embryí, spadá i využitie na vedecké účely a dospel k záveru, že vedecký výskum zahrňujúci využitie ľudských embryí nemôže žiadať o ochranu patentového práva. Vylúčenie sa netýka tých terapeutických alebo diagnostických metód uplatňovaných na ľudských embryách, ktoré sú užitočné pre ne samotné, napr. týkajúce sa zlepšenia ich šancí na prežitie. Aj keď Krajský súd v Prešove v potvrdzujúcom rozsudku X Z. XX/XXXX poukazuje na európsku legislatívu ponúkajúcu nové možnosti liečby chorôb a porúch ľudského organizmu obsiahnutých v Smernici 2001/83/Es a Nariadení č. 726/2004, čo bolo implementované do nášho právneho poriadku zákonom č. 362/2011 z 13. 09. 2011, tento zákon striktne stanovuje postup v prípade klinického skúšania humánnych produktov a humánnych liekov v ust. § 26 a nasl. cit. zák. O povolení klinického skúšania rozhoduje štátny ústav v zákonom stanovenej lehote. Je otázne, či je nárok žalobcu nárokovateľný potom, ako nedodržal administratívny postup schvaľovania liečby v zahraničí, pretože konanie žalobcu je v zmysle ustanovenia § 136 ods. 1 pís. j) cit. zák. priestupkom, nakoľko žalobca sa zúčastnil na klinickom skúšaní v zahraničí bez predchádzajúceho súhlasu zdravotnej poisťovne. Obdobne bol proces schvaľovania klinického skúšania upravený aj v čase, kedy sa žalobca zákroku porobil v ust. § 15 a násl. zák. č. 140/1998. Žalobcove rozhodnutie je tak možné hodnotiť ako svojvoľné, síce pochopiteľné v snahe dosiahnuť čo najvyššiu kvalitu života s prihliadnutím na vážne zdravotné poškodenie, avšak náklady vynaložené na liečbu embryonálnymi kmeňovými bunkami v Novosibírsku nie je možné v tomto štádiu považovať za účelne vynaložené. Ako to vyplýva aj z vyjadrení oslovených osôb či inštitúcií, jedná sa len o klinický experiment s neoveriteľnými výsledkami v praxi. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol aj návrh na vykonávanie ďalších dôkazov navrhnutých právnym zástupcom žalobcu pre ich zjavnú neopodstatnenosť a nehospodárnosť, pretože v tom štádiu neexistuje kompetentný subjekt na spracovanie takéhoto posudku, pretože s touto experimentálnou terapiou nie sú skúsenosti.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
§ 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného zákonného ustanovenia a náhradu trov konania uplatnených vedľajším účastníkom nepriznal pre dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl odvolací súd v samotnom charaktere konania, kde žalobca si predmetný nárok uplatnil v presvedčení, že vynaložené náklady boli účelné a zlepšili jeho zdravotný stav, tiež s poukázaním na pozíciu žalobcu, ktorý je invalidný. Náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným súd nepriznal z dôvodu, že žalovaný sa súdnych pojednávaní nezúčastnil a žiadne trovy mu nevznikli, žalobca v spore úspešný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.