Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: W. H., U.. XX.X.XXXX, R. H. Š., N.. M. X, zastúpeného Advokátska kancelária VAĽO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Konštantínova 3, Prešov, proti žalovanému: C. D., U.. XX.X.XXXX, R. D., O. XX, za účasti intervenienta na strane žalovaného Slovenskej kancelárii poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19, Bratislava, zastúpenej Allianz

- Slovenskou poisťovňou, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 63.974,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 9.11.2016 č. k. - 793 jednohlasne takto

rozhodol:

Mení rozsudok a ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 59.325,49 eur s 12 % úrokom z omeškania ročne od 16.2.2004 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Nepriznáva štátu náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a rovnako priznal štátu právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu na zdraví dňa 12.2.1998 a žalovaný za túto škodu zodpovedá podľa . Žalovaný tak zodpovedá žalobcovi za každú škodu, ktorá vznikla v súvislosti s odstraňovaním následkov škody na zdraví. Pre priznanie náhrady vynaložených liečebných nákladov je základným kritériom účelnosť vynaloženia týchto nákladov. Žalobca teda musí preukázať, že zákroky, ktorým sa podrobil boli takého charakteru, že od nich bolo možné odôvodnene očakávať zlepšenie zdravotného stavu, aj keď k zlepšeniu nedošlo. V prípade transplantácie kmeňových buniek, ktorá bola žalobcovi vykonaná v nemocnici v U., bolo zistené, že táto operácia nie je štandardným a uznávaným spôsobom liečby zdravotného poškodenia žalobcu. Tento záver vyplýva zo znaleckého posudku G.. H. G., znaleckého posudku Z. D. C. Šafárika, ako aj zo znaleckého posudku znaleckej organizácie W..SK. Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé len to, že znalecká organizácia nemôže a nevie posúdiť pozitívny vplyv, a tým účelnosť takejto liečby na zdravotný stav žalobcu. Znalecký bolo zistené to, že takáto liečba nemala negatívny dopad a takýto dôkaz nesvedčí v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho Súdneho dvora z roku 2011 v prípade Brüstle vs. Greenpeace, kde Európsky Súdny dvor rozhodol, že nie je možné patentovať nič pochádzajúce z výskumu na embryonálnych bunkách. Liečba, ktorej sa žalobca podrobil je aj v súčasnej dobe na úrovni experimentu, v štádiu klinických výskumov,

úroveň poznatkov na Slovensku, ale aj v zahraničí jednoznačne nepreukazuje efekt takejto liečby. Na preukázanie účinnosti liečby nestačí preukázať len zlepšenie zdravotného stavu po vykonaní zákroku, ale aj to, že zlepšenie je dôsledkom vykonaného zákroku, že zlepšenie je trvalé a nie len dočasné, pričom je potrebné vylúčiť aj prípadné iné vplyvy. Tieto skutočnosti v prípade tohto zákroku súd prvej inštancie jednoznačne preukázané nemal. Nič nebráni žalobcovi, aby sa takýmto experimentálnym spôsobom liečby podrobil, ale nemôže požadovať náhradu týchto nákladov od žalovaného. V tejto časti preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k ďalším nárokom, ktoré sa týkajú nákladov za rehabilitáciu v A. republike, sa súd prvej inštancie na základe predchádzajúcich pokynov odvolacieho súdu pokúsil o získanie informácií z rehabilitačného centra L.. Toto zariadenie na výzvy súdu nijako nereagovalo, zo strany súdu bolo urobené všetko na zabezpečenie informácií potrebných na doplnenie skutkového stavu o tom, akým spôsobom prebieha rehabilitácia, ktorej sa žalobca v tomto zariadení podrobil. Tieto informácie sa však zistiť nepodarilo. Nebolo tak preukázané, že jedine práve týmto typom rehabilitácie mohlo dôjsť k zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu a že takýto druh rehabilitácie nemohol žalobca absolvovať aj na Slovensku. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zlepšeným stavom žalobcu a práve rehabilitáciou v zariadení v L.. Súd prvej inštancie tak poukázal na závery svojho predchádzajúceho rozhodnutia. Aj keď zlepšenie stavu žalobcu po rehabilitačnej liečbe v zariadení L. preukázané bolo, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku G.. G., k zlepšeniu zdravotného stavu došlo aj po rehabilitáciách vykonávaných vo vzťahu k žalobcovi v zariadeniach na území Slovenskej republiky. Neboli tak predložené dôkazy svedčiace o tom, že rehabilitácia vykonávaná v zariadení L., je účinnejšia ako rehabilitácie vykonávané na území Slovenskej republiky, ktoré sú hradené z prostriedkov zdravotného poistenia. Z toho vyplýva, že k zlepšeniu zdravotného stavu rehabilitáciou by došlo u žalobcu aj vtedy, keby sa podroboval rehabilitáciám v zariadeniach na území Slovenskej republiky. Neboli predkladané dôkazy o tom, nakoľko je zlepšenie stavu žalobcu následkom rehabilitácie a nakoľko dôsledkom reparačných pochodov, ktoré prebehli ako prirodzený proces plasticity centrálneho nervového systému po úraze. Preto bolo potrebné aj v tejto časti žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pri rozhodovaní v tejto veci vychádzal aj z vyslovených právnych názorov v rozhodnutiach v iných konaniach, ktoré prebehli vo vzťahu medzi stranami sporu, kde skutkový základ uplatneného nároku bol totožný. Ide o konania Okresného súdu Prešov sp. zn. , a . Súd prvej inštancie poznamenal, že v týchto konaniach súdy nároky, ktoré sa týkali identických operačných zákrokov ako v tomto konaní, ktoré žalobca absolvoval pred, ale aj po operácii v tomto konaní zamietli a tieto rozhodnutia sú právoplatné. O trovách konania strán súd prvej inštancie rozhodoval podľa , priznal úspešnému žalovanému náhradu vzniknutých trov konania v rozsahu 100 % a rovnako priznal náhradu trov konania štátu v súvislosti s nákladmi za vykonanú znaleckú a prekladateľskú činnosť.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody je z jeho strany dôvodný, lebo mu čiastočne saturuje skutočnú ujmu na zdraví a jeho celoživotný hendikep a snahu aspoň čiastočne sa uzdraviť. Poukazuje na rozporuplné aplikácie jeho nárokov v rozhodnutiach súdov SR a má pochybnosti o tom, či konania a rozhodovanie súdov pri jeho nárokoch je v súlade s doktrínou právneho štátu podľa SR a podľa SR. Poukazuje na to, že žiaden zákon SR a ani medzinárodné zmluvy mu nezakazujú, aby absolvoval nové metódy liečby, ktoré slovenská medicína pre svoju nízku úroveň nie je schopná produkovať. Žiaden slovenský predpis nezakazuje, aby pri liečbe poranení miechy bolo zakázané liečiť sa bunkovou terapiou. Súd prvej inštancie nemal záujem aplikovať nález Ústavného súdu SR sp. zn. a . Súd prvej inštancie nesprávne posúdil ním uplatnený nárok, keď odmietol voluntaristický tento nárok posudzovať podľa , resp. toto hmotnoprávne ustanovenie si vykladal veľmi reštriktívne v rozpore s jeho podstatou. Poukazuje aj na iné konanie, ktoré prebehlo vo vzťahu medzi stranami sporu, ide o konanie OS Prešov sp. zn. , kde súd bez ohľadu na to, že ním absolvovaná liečba v W. republike nebola zahrnutá v slovenskom liečebnom poriadku, mu priznal náhradu nákladov pri tejto liečbe. Zohľadnil pritom kritérium pozitívneho zlepšenia zdravotného stavu poškodeného. Išlo o účinok liečby B. metódou na zdravie a komfortný život žalobcu. V súvislosti s výkladom , žalobca tvrdí, že nenašiel žiaden aplikačný priestor na to, aby podmienkou akceptovania nákladov na liečenie bolo absolvovanie 100 % úspešnej liečby. V konaní preukázal, že náklady na liečbu bunkovou terapiou v U. boli vynaložené dôvodne a účelne, lebo iný spôsob financovania by mu neumožnil dostať sa na kliniku do U., v súčasnosti túto bunkovú terapiu na svete vykonávajú len na spomínanej klinike. Z toho vyplýva, že vynaložené náklady sú v príčinnej súvislosti s liečbou bunkovou terapiou. V žiadnom

znaleckom posudku, na ktorý súd poukázal a nesprávne posúdil nie je konštatované, že by táto bunková terapia nebola pri jeho postupnom uzdravovaní pozitívna a žiadny zo súdnych znalcov bunkovú terapiu neoznačil ako nedovolenú liečbu alebo len nejaké šarlatánstvo. Nikto preto nemôže spochybňovať ním vynaložené náklady na túto liečbu a nemôže sa spochybňovať účelnosť tejto liečby. Poukazuje na obsah vykonaných znaleckých posudkov v tomto konaní a má za to, že súd pochybil, keď negatívne vyhodnotil tieto posudky, predovšetkým pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou W.. Sk.. Pokiaľ ide o znalecké posudky G.. G. súdnoznaleckej organizácie UPJŠ, títo sú už vyškrtnutí zo zoznamu súdnych znalcov. Podobne nesprávne rozhodol súd prvej inštancie aj pokiaľ ide o náhradu trov konania. Má za to, že pri rozhodovaní sa mal použiť , keď u žalobcu v súvislosti s charakterom uplatneného nároku, prežitou traumou nielen z operácie v U., ale hlavne z prístupu súdu nie je potrebné špecifikovať dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú na jeho strane evidentne dané.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril a intervenient vystupujúci na strane žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Intervenient mal za to, že ani posudok znaleckej organizácie nepreukázal nesprávnosť tvrdení a záverov predtým vypracovaného znaleckého posudku G.. G., či posudku S. Z. v L., M. fakulty. Uvedené potvrdil aj prednosta U. kliniky LF ÚK a S., prof. G.. H., V.., v liste zo dňa 19.3.2012, adresovanom súdu prvej inštancie v konaní sp. zn. (konanie s rovnakými stranami a rovnakým predmetom sporu), v ktorom oznámil, že znalecký posudok nie je možné vypracovať, nakoľko z liečbou, ktorú absolvoval žalobca v U. nie sú žiadne skúsenosti v celej SR. Ide o experimentálnu metódu, ktorá sa ako bežné liečebné metódy nemôže legálne aplikovať, nie je schváleným liečebným postupom v SR ani na území EÚ. Takáto liečba preto nemôže požívať ochranu súdu do tej miery, aby na náklady takéhoto experimentu bol zaviazaný žalovaný.

5. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa XXX.XX.XXXX č. k. - 872, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o trovách konania. Zmenil rozsudok vo výrokoch o trovách konania tak, že nepriznal stranám náhradu trov prvoinštančného konania, nepriznal štátu náhradu trov prvoinštančného konania a napokon nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 22.04.2021, č. k. - 971 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27.03.2018, sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že dovolacia námietka žalobcu týkajúca sa prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa je opodstatnená. Poukázal na procesný postup súdov v základnom konaní, pri ktorom nezohľadnili závery kontrolného znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou W..SK a zároveň dospeli k nesprávnemu záveru konštatovanému v rozhodnutiach týkajúcemu sa unesenia dôkazného bremena v prípade dôkaznej núdze, ktoré podľa dovolacieho súdu nespočívalo v danom prípade na žalobcovi, ale naopak na žalovanom a intervenientovi, ktorí boli povinní preukázať, že rovnaké zlepšenie zdravotného stavu, ako po absolvovaní liečby neposkytovanej na Slovensku by žalobca dosiahol poskytnutím štandardnej zdravotnej starostlivosti aj Slovensku. Podľa dovolateľa súdy nevyhodnotili vykonaný dôkaz, ktorým bol znalecký posudok znaleckej organizácie W..SK, ktorý by bol vzhľadom na závery v ňom uvedené spôsobilý dostatočne objasniť skutkový stav veci a zodpovedať na otázku zásadnú, či postúpením operačného zákroku v nemocnici v U. a absolvovaním rehabilitácie v rehabilitačnom stredisku L. v G., došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Najvyšší súd uviedol, že bolo povinnosťou súdov vykonať potrebné dokazovanie na účely dôsledného posúdenia tvrdení žalobcu, že sa jeho zdravotný stav zlepšil absolvovaním liečby, vtedy neposkytovanej na Slovensku, v podobe podstúpenia operačného zákroku vykonaného v U. v A. W. kde sa v januári 2003 podrobil M. a požadujúceho tiež náhradu nákladov za rehabilitáciu, ktorú absolvoval v zariadení L. v G. od júna do novembra XXXX.

7. Dovolací súd zároveň poznamenal, že vo vzťahu k právu žalobcu na spravodlivé súdne konanie ( SR) je irelevantné, či uvedený liečebný výkon je alebo nie je finančne náročným a či je alebo nie je štandardným terapeutickým postupom. Dovolací súd tak skonštatoval, že v súdenom spore bolo potrebné vykonanie žalobcom navrhovaného dôkazu, avšak nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu bolo znemožnené uskutočnenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa .

8. V dôsledku uvedeného, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. (ďalej len ) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a odvolanie vyhodnotil ako opodstatnené.

9. Je zrejmé, že žalovaný dňa 12.2.1998 pri vedení osobného motorového vozidla typu A. X spôsobil žalobcovi škodu na zdraví - zlomeninu lebky, poranenie mozgu, zlomeninu krčnej chrbtice s poškodením miechy a zodpovednosť žalovaného vyplýva z ust. . V konaní Okresného súdu Prešov, ktoré bolo vedené pod sp. zn. bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe, že dňa 12.2.1998 spôsobil žalobcovi škodu na zdraví. Žalobca sa v prebiehajúcom konaní domáha dvoch samostatných nárokov v súvislosti s utrpenou škodou na zdraví, a to nároku na náhradu nákladov operačného zákroku vykonaného v U. v A. W. kde sa v januári XXXX podrobil M. a požaduje tiež náhradu nákladov za rehabilitáciu, ktorú absolvoval v zariadení L. v G. od 26.6.2002 do 27.11.2002.

10. Žalobca v tejto súvislosti požadoval náhradu nákladov v celkovej výške vyčíslenej sumou 1.927.297,- Sk, vyčíslené náklady spojené s liečením pozostávajú z nákladov na zakúpenie troch leteniek (žalobcu a jeho rodičov) zo zaplatenia vykonaného operačného zákroku a rehabilitačného pobytu žalobcu, z nákladov za ubytovanie sprievodcu žalobcu, ako i nákladov použitia motorového vozidla na trase D.

- R. a späť. V dôsledku námietok žalovaného a intervenienta vystupujúceho na jeho strane žalobca v priebehu konania zobral späť žalobu o zaplatenie sumy 12.384,- Sk, 124.855,- Sk a napokon 2.818,- Sk, čím celková výška požadovaných nákladov spojených s liečením, predstavovala sumu 1.787.240,- Sk (59.325,49 eur). Čiastočné späťvzatia žaloby zo strany žalobcu reagujúce na dôvodné námietky žalovaného a intervenienta sa nachádzajú na č. l. 70, 235 a 681 spisu.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa , pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením.

11. V citovanom ust. sa upravuje nárok na úhradu nákladov spojených s liečením, ktoré sa hradia tomu, kto ich vynaložil. Oprávneným subjektom je predovšetkým samotný poškodený, ktorého ujma na zdraví si vyžadovala liečbu a súdna prax potvrdila, že oprávnenými môžu byť aj tretie osoby, ktoré sa počas liečenia alebo hospitalizácie poškodeného (alebo pri ďalšej starostlivosti o neho) v snahe o zlepšenie jeho zdravotného stavu podieľali. Zákon uvádza, že sa nahrádzajú „účelné“ náklady spojené s liečením a vzhľadom na systém zdravotného zabezpečenia pôjde o náklady, ktoré neboli hradené zo zdravotného poistenia poškodeného alebo ktoré poškodenému boli poskytnuté bezplatne. Rozsah náhrady zákon obmedzuje na účelne vynaložené náklady, pričom obsah tohto pojmu sa v zákone ďalej nerozvádza. Súdna prax však vykladá pojem „účelne“ vynaložených nákladov extenzívnym spôsobom. Zahŕňa sem nielen výdaje vecného charakteru, ako sú náklady na doplnky liečby, náklady na zdravotné a rehabilitačné pomôcky, ale aj náklady spojené s tým, že je nutné vzhľadom na zdravotný stav poškodeného zaopatriť pomoc tretej osoby, či iné náklady spojené s výkonom niektorých úkonov za účelom obnovenia alebo zlepšenia zdravotného stavu poškodeného (rehabilitácia). Akceptuje sa, že takáto starostlivosť môže trvať niekoľko rokov a nie je nutným, aby tieto náklady mali pozitívny výsledok. Neuznávajú sa však náklady takého charakteru, ktoré by poškodenému poskytovali určitý komfort v zabezpečovaní jeho potrieb bez toho, aby sa podporila jeho liečba.

12. Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze (sp. zn. ) z 05.12.2012 dospel k názoru, že jednou zo záruk na ochranu zdravia fyzickej osoby garantovanej článkom 31 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je princíp plného odškodnenia za vytrpenú ujmu na zdraví, ktorý zakladá nárok na náhradu nákladov spojených so starostlivosťou o nesebestačnú poškodenú osobu a jej domácnosť po ukončení liečby.

13. Súdna prax medzi účelne vynaložené náklady na liečenie dlhodobo zahŕňa napríklad náklady na stravovanie, náklady najbližších príbuzných spojených s návštevami, či pobytom poškodeného v zdravotníckom zariadení. Vychádza sa pritom z toho, že v rámci liečebného procesu - s prihliadnutím na psychickú zložku liečeného - sú tieto náklady v primeranom rozsahu účelne vynaložené (R 28/1980). V takom prípade sú účelne vynaloženými nákladmi aj náklady na pohonné hmoty osobného motorového vozidla, či iného dopravného prostriedku, ktoré bolo v súvislosti s liečením poškodeného potrebné použiť.

14. Na rozdiel od pracovnoprávnej úpravy zodpovednosti zamestnávateľa ( Zákona o sociálnom poistení) výšku nákladov na liečenie nelimituje. Náklady spojené s liečením sú súčasťou celkového nároku poškodeného na náhradu ujmy na zdraví voči škodcovi.

15. Ak dôjde k ujme na zdraví, vzniká poškodenému zvláštne taxatívne vymedzený komplex práv na ich náhradu, resp. zmiernenie, ktorých úprava je obsiahnutá v ustanoveniach až . Ust. zakladá nárok na náhradu nákladov liečenia, ktorých účelom je obnovenie zdravia alebo aspoň zlepšenie zdravotného stavu po poškodení zdravia. Musí ísť o náklady účelné a preukázateľne vynaložené (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

16. V súvislosti so žiadanými nárokmi žalobcu súd prvej inštancie v tomto konaní ustanovil znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia neurológie G.. H. G., ktorý vo veci podal znalecký posudok č. X/XXXX a jeho úlohou bolo posúdiť zdravotný stav žalobcu pred a po vykonaní operačného zákroku - M. V. a posúdiť zmeny jeho zdravotného stavu v negatívnom aj pozitívnom zmysle. Podľa znalca zdravotný stav žalobcu sa od úrazu v roku 1998 postupne zlepšoval, s výnimkou stagnácie po pobyte v U. v L. v období rokov 2000 - 2002. V roku 2002 absolvoval päťmesačný pobyt v rehabilitačnom stredisku L. v G., po ktorom došlo k zlepšeniu sily svalstva trupu aj horných končatín. Po operácii krčnej chrbtice a miechy v januári 2003 s transplantáciou L. dochádza ku ďalšiemu zlepšovaniu sily svalstva horných končatín, svalstva trupu, zlepšeniu udržiavania rovnováhy v polohe v sede. Sed je bez opory a bez obmedzenia. Zlepšuje sa aj koordinácia hybnosti pravej ruky - žalobca je schopný písať. Negatívny vplyv operácie - M. na zdravotný stav žalobcu nebol zaznamenaný a uviedol, že tento operačný zákrok sa nevykonáva ako štandardná liečebná metóda.

17. V doplnku znaleckého posudku č. X/XXXX znalec G.. H. G. uviedol, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie v rehabilitačných zariadeniach SR vyplynulo, že u žalobcu v priebehu obdobia apríl 1998 až júl 2000 dochádza k zlepšovaniu hybnosti. Išlo o zlepšenie sily horných končatín v ramenách a lakťoch, aj sily stisku oboch rúk s tým, že jemnej motorike rúk v zdravotnej dokumentácii zmienky nie sú.

18. Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že súd prvej inštancie sa oboznámil aj s obsahom znaleckého posudku S. - Z. D. C. H. v L., M. fakulty č. XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný pre účely iného konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Znalecký ústav sa mal vyjadriť v tom zmysle, či operačný výkon a postupy, ktorým sa podrobil žalobca v januári 2003 v G. klinickej nemocnici v U., boli nevyhnutnými alebo potrebnými, či od nich bolo možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu žalobcu, prípadne zabránenie zhoršenia jeho zdravotného stavu alebo zmiernenie utrpenia, a to v príčinnej súvislosti s následkami úrazu, ktorý utrpel žalobca pri spomínanej dopravnej nehode. Podľa znaleckého ústavu, transplantácia kmeňových buniek po poranení miechy je v štádiu klinických výskumov v zahraničí. Na vyhodnotenie týchto postupov je potrebný dostatočný časový postup, neexistuje jednotný názor na túto problematiku v odbornej verejnosti a v Slovenskej republike nie je transplantácia kmeňových buniek oficiálne uznanou liečebnou metódou.

19. Súd prvej inštancie sa napokon oboznámil s obsahom znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorý vypracovala znalecká organizácia v odbore zdravotníctvo a farmácia W..SK pre účely daného konania a s obsahom tohto znaleckého posudku, ktorý bol posudkom kontrolným vo vzťahu k znaleckému posudku G.. H. G. č. X/XXXX, sa oboznámili aj stany daného konania a intervenient.

20. Znalecká organizácia skonštatovala, že po transplantácii kmeňových buniek do oblasti poškodenej miechy a po endolumbálnej aplikácii kmeňových buniek, nastávalo v nasledujúcom období zlepšovanie hybnosti, sily a koordinácie prstov a rúk, stability sedu a udržania rovnováhy v sede. Negatívne následky transplantácie kmeňových buniek do oblasti poškodenej miechy zaznamenané neboli a neboli prítomné ani žiadne príznaky zhoršenia už nadobudnutých pohybových funkcií žalobcu.

21. Operačný výkon a terapeutické postupy, ktorým sa podrobil žalobca, zlepšili do určitej miery jeho zdravotný stav po transplantácii W. sa jeho zdravotný stav zlepšil v tom zmysle, že v kontexte s následnou rehabilitáciou, zlepšila sa hlavne sila a motorika (pohyblivosť) horných končatín, spevnelo svalstvo trupu a horných končatín, zlepšila sa jemná motorika rúk a toto zlepšenie sa aj udržalo. Znalecká organizácia zdôraznila, že metóda transplantácie embryonálnych kmeňových buniek v čase, keď žalobca túto liečbu absolvoval bola a ešte aj teraz je v štádiu experimentálnom, je finančne náročná a nie je štandardným terapeutickým postupom s tým, že na Slovensku sa takáto liečba nerealizuje. Na základe interných výsledkov operovaných pacientov pracoviska V. pre imunoterapiu v U. pod vedením doktora A. (strana spisu 340 - 353) bolo možné predpokladať možnosť zlepšenia stavu žalobcu, prípadne zabráneniu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu, ktorý vznikol následkom nehody zo dňa 12.02.1998. Podľa znaleckej organizácie zodpovedať na otázku, či bolo nevyhnutné a potrebné sa týmto výkonom podrobiť je veľmi obtiažne. Nešlo o výkony život zachraňujúce, išlo o medicínske výkony, ktorých cieľom bolo zlepšiť hybnosť žalobcu, a tým zlepšiť jeho samostatnosť a kvalitu života. Išlo o experimentálne, no opodstatnené medicínske riešene zdravotného stavu, ktorý nastal v príčinnej súvislosti s úrazom z 12.02.1998.

22. Znalecká organizácia nemohla žiadnymi dostupnými prostriedkami porovnať procedúry rehabilitácie v A. W. v danom čase liečby žalobcu a procedúry v U. v L. na E.. Znalecká organizácia však uviedla, že prípad poškodenia zdravia žalobcu nie je možné zovšeobecňovať, teda nie je možné ani spoľahlivo a objektívne porovnať, aký stav motoriky a aký stav obnovy pohybových funkcií by bol aktuálne prítomný u žalobcu, ak by absolvoval len zaužívané rehabilitačné procedúry na území Slovenskej republiky a iné procedúry v zahraničí. Táto otázka je totiž vo všeobecnej polohe z odborného hľadiska zavádzajúca, pretože nezohľadňuje individuálne kritéria konkrétneho organizmu žalobcu a aj jeho potenciál na obnovu poškodených funkcií. Navyše rehabilitačné procedúry neprebiehali v rovnakom čase paralelne, ale sériovo, čo je ďalší faktor, ktorý znemožňuje porovnanie. Účinnosť akejkoľvek terapie, vrátane rehabilitácie možno analyzovať jedine podľa objektívnych dokumentovaných výsledkov vyšetrení v čase pred a po istom zákroku, či procedúre.

23. Na základe objektívnych vyšetrení podľa znaleckej organizácie je možné sumarizovať, že operačný výkon a postupy, ktorým sa podrobil žalobca, zlepšili do určitej miery jeho zdravotný stav. Po transplantácii W. sa jeho zdravotný stav zlepšil v tom zmysle, že v kontexte s následnou rehabilitáciou, teda aj rehabilitáciou v Zdravotnom stredisku L. G. sa zlepšila hlavne sila a motorika horných končatín, spevnelo svalstvo trupu a horných končatín, zlepšila sa jemná motorika rúk a toto zlepšenie sa aj udržalo.

24. Podľa súdu prvej inštancie na preukázanie účinnosti liečby nestačí preukázať len zlepšenie zdravotného stavu pacienta po vykonaní zákroku, ale je potrebné preukázať, že zlepšenie je v príčinnej súvislosti s vykonaným zákrokom, ide o zlepšenie trvalé a nielen dočasné a je v tejto súvislosti potrebné vylúčiť aj prípadné iné vplyvy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje okrem iného na závery vyjadrené v rozhodnutí , podľa ktorého miera dôkazu o existencii príčinnej súvislosti medzi skúmanými javmi určená stupňom absolútnej istoty, a tým vylučujúca jej procesnoprávne poznanie, na základe obvyklého priebehu určitého skutkového deja, o pravdivosti ktorého nie sú rozumné pochybnosti, aj keď alternatívne možnosti jeho iného priebehu nemožno teoreticky úplne vylúčiť, je z ústavnoprávneho hľadiska neprimeraná. V sporových súdnych konaniach, ktoré majú svoj pôvod vo vzťahoch zdravotnícke zariadenie a pacient, je aplikácia štandardného typu dôkazného sylogizmu nepostačujúca, ak zároveň narúša spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými stranami tým, že nezohľadňuje typicky v týchto sporoch sa vyskytujúcu dôkaznú núdzu na strane poškodeného pacienta danú objektívnymi limitmi vyplývajúcimi z jeho postavenia. Spravodlivé usporiadanie procesných vzťahov medzi stranami sporu v týchto typových situáciách preto vyžaduje, aby slabšie postavenie poškodeného pacienta bolo kompenzované napríklad odklonom od tejto základnej konštrukcie delenia bremena tvrdenia alebo dôkazného bremena, a to napríklad jeho sekundárnym prenesením na žalovaného. Unesenie dôkazného bremena v tejto súvislosti v stave dôkaznej núdze nespočíva na žalobcovi, ale na žalovanom a intervenientovi, čo zdôraznil aj dovolací súd.

25. Rozsiahle dokazovanie vykonané v danej veci, predovšetkým závery znaleckého posudku č. XXX/ XXXX znaleckej organizácie W..SK potvrdilo, a to na základe objektívnych vyšetrení, že operačný výkon a postupy, ktorým sa podrobil žalobca, zlepšili do určitej miery jeho zdravotný stav. Ako už bolo spomínané, súdna prax vykladá pojem účelne vynaložených liečebných nákladov extenzívnym spôsobom a akceptuje sa, že takáto starostlivosť môže trvať aj niekoľko rokov. Súd prvej inštancie vykonal vo veci všetky dôkazy, ktoré strany v konaní navrhli a tieto aj riadnym spôsobom oboznámil. Je tiež zrejmé, že žalovaný a intervenient vystupujúci na jeho strane nepreukázali, že rovnaké zlepšenie zdravotného stavu, ako po absolvovaní liečby neposkytovanej na Slovensku, by žalobca dosiahol poskytnutím štandardnej zdravotnej starostlivosti aj na území Slovenskej republiky.

26. Ako v tejto súvislosti akcentoval dovolací súd, ktorého právnym názorom je odvolací súd viazaný ( ), vo vzťahu k právu žalobcu na spravodlivé súdne konanie, je irelevantné, či tento liečebný výkon je alebo nie je finančne náročným a či je alebo nie je štandardným terapeutickým postupom, ako to v konaní namietal žalovaný a intervenient.

27. Za tejto situácie odvolací súd vyhodnotil nárok žalobcu ako opodstatnený v sume 59.325,49 eur, pozostávajúcej z preukázaných a účelne vynaložených liečebných nákladov (doklady nachádzajúce sa na č. l. 7 - 46).

28. Príslušenstvo pohľadávky patrí žalobcovi v zmysle , od 16.02.2004 po doručení žalobného návrhu intervenientovi a následne žalovanému s tým, že výška úrokov z omeškania predstavovala v tom čase rozsah 12 % ročne ( Nariadenia vlády č. v znení neskorších predpisov).

29. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil postupom podľa a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 59.325,49 eur s 12 % úrokom z omeškania ročne od 16.02.2004 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

30. O trovách celého konania vo vzťahu medzi stranami sporu a intervenientom bolo rozhodnuté podľa a a nasl. . Žalobcu v tejto veci je potrebné považovať za procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a výška plnenia závisela od výsledkov znaleckého dokazovania.

31. Pokiaľ ide o náhradu trov konania štátu, odvolací súd poukazuje na ust. a , 2 , ktoré umožňuje, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných zvláštneho zreteľa táto náhrada strane, prípadne štátu celkom alebo sčasti priznaná nebola. V tejto súvislosti odvolací súd zohľadnil charakter prejednávanej veci, priebeh a okolnosti sporu a nepovažoval za opodstatnené v tejto situácii zaťažovať žalovaného aj úhradou trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).