Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/155/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu: I., bývajúci V.,

právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom

Prešov, Konštantínova 3, proti ţalovanému: J., bývajúci P., za účasti vedľajšieho účastníka

na strane ţalovaného Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská

cesta 82, zastúpená Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského

rad 4, o zaplatenie 13 400,95 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 19. augusta 2014 sp. zn. ,

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného náhradu trov

dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 12. júla 2013 č. k. -353 zamietol

ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia istiny 13 400,95 € s príslušenstvom titulom

náhrady finančných nákladov vynaloţených na operačný zákrok v zahraničí, ktoré

predstavujú škodu súvisiacu s poškodením zdravia a sú v príčinnej súvislosti

so zodpovednosťou ţalovaného. Vyslovil, ţe náhradu trov konania účastníkom a vedľajšiemu

účastníkovi nepriznáva.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ţe mal za nesporne preukázané,

ţe ţalobcovi bola spôsobená škoda na zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou z 12. februára

1998, ktorú spôsobil ţalovaný. Zdravotné poškodenie ţalobcu súd posúdil ako mimoriadne

a priznal mu odškodnenie bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia. V tomto konaní

si ţalobca uplatnil náhradu nákladov v súvislosti s liečebným zákrokom, ktorý absolvoval

2

v októbri 2006 v N. transplantáciou embryonálnych kmeňových buniek do miechy ţalobcu.

Povinnosťou ţalobcu bolo preukázať účelnosť vynaloţených nákladov. Pri rozhodovaní

vychádzal z vyslovených právnych názorov v rozhodnutiach Okresného súdu Prešov

v konaniach sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co

121/2008 a sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4

Co 49/2009, nakoľko skutkový základ uplatneného nároku je totoţný. Ani v súčasnosti sa

nezmenila pozícia transplantácie kmeňových buniek ako terapeutickej metódy, pretoţe táto je

aj naďalej neštandardnou a neschválenou liečebnou metódou a je nutné ju povaţovať za

klinický experiment. Špeciálne postavenie má implantácia embryonálnych kmeňových

buniek, ktoré vyvolávajú kontroverziu, nakoľko pri extrakcii sa ničí umelo vytvorené ľudské

embryo. Je potrebné dať do pozornosti rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z roku 2011

v prípade v Brüstle vs. Greenpeace, kde Európsky súdny dvor rozhodol, ţe nie je moţné

patentovať nič pochádzajúce z výskumu na embryonálnych bunkách. V spore napadol

Greenpeace Brüstlov patent týkajúci sa metódy izolovania neuronálnych prekurzorov

z embryonálnych buniek za účelom liečby neurologických ochorení. Podstatou argumentu

bolo, ţe udelenie patentu spôsobí zneuţívanie buniek, ktoré pochádzajú z embryí, pretoţe

v konečnom dôsledku dochádza k ich zničeniu, čo je v rozpore s verejným poriadkom. Súd

skúmal, či pod zákaz vyuţitia ľudských embryí, spadá i vyuţitie na vedecké účely a dospel

k záveru, ţe vedecký výskum zahrňujúci vyuţitie ľudských embryí nemôţe ţiadať o ochranu

patentového práva. Vylúčenie sa netýka tých terapeutických alebo diagnostických metód

uplatňovaných na ľudských embryách, ktoré sú uţitočné pre ne samotné, napríklad týkajúce

sa zlepšenia ich šancí na preţitie. Aj keď Krajský súd v Prešove v potvrdzujúcom rozsudku

sp. zn. poukazuje na európsku legislatívu ponúkajúcu nové moţnosti liečby

chorôb a porúch ľudského organizmu obsiahnutých v Smernici 2001/83/ES a Nariadení č.

726/2004, čo bolo implementované do nášho právneho poriadku

z 13.9.2011, tento zákon striktne stanovuje postup v prípade klinického skúšania humánnych

produktov a humánnych liekov v ustanovení § 26 a nasl. citovaného zákona. O povolení

klinického skúšania rozhoduje štátny ústav v zákonom stanovenej lehote. Je otázne, či je

nárok ţalobcu nárokovateľný potom, ako nedodrţal administratívny postup schvaľovania

liečby v zahraničí, pretoţe konanie ţalobcu je v zmysle ustanovenia § 136 ods. 1 písm. j/

citovaného zákona priestupkom, nakoľko ţalobca sa zúčastnil na klinickom skúšaní

v zahraničí bez predchádzajúceho súhlasu zdravotnej poisťovne. Obdobne bol proces

schvaľovania klinického skúšania upravený aj v čase, kedy sa ţalobca zákroku podrobil

3

v ustanovení a nasl. . Ţalobcove rozhodnutie tak moţno hodnotiť ako

svojvoľné, síce pochopiteľné v snahe dosiahnuť čo najvyššiu kvalitu ţivota s prihliadnutím

na váţne zdravotné poškodenie, avšak náklady vynaloţené na liečbu embryonálnymi

kmeňovými bunkami v N. nie je moţné v tomto štádiu povaţovať za účelne vynaloţené.

Ako to vyplýva aj z vyjadrení oslovených osôb či inštitúcii, jedná sa len o klinický

experiment s neoveriteľnými výsledkami v praxi. Uvedené dôvody viedli súd k tomu,

ţe návrh zamietol ako aj návrh na vykonávanie ďalších dôkazov navrhnutých právnym

zástupcom ţalobcu pre ich zjavnú neopodstatnenosť a nehospodárnosť, pretoţe v tomto štádiu

neexistuje kompetentný subjekt na spracovanie takéhoto posudku, pretoţe s touto

experimentálnou terapiou nie sú skúsenosti.

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 19. augusta 2014 č. k.

-424 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Náhradu trov odvolacieho konania

účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa vykonal vo veci

dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci

správne rozhodol. Na skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, ktoré zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Zároveň

odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa má podklad v zistení skutkového stavu. Pokiaľ ide

o námietku ţalobcu nevykonania všetkých navrhnutých dôkazov, ak súd niektorý dôkaz

nevykoná, môţe to viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku k vecne

nesprávnemu rozhodnutiu, ale nie k odňatiu moţnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa

sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom

na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne

závery, ktoré prijal. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ţe povinnosťou

ţalobcu bolo preukázať účelnosť vynaloţených nákladov na liečebný zákrok, ktorý

absolvoval ţalobca v októbri 2006 v N. transplantáciou embryonálnych kmeňových buniek do

miechy ţalobcu. Súd prvého stupňa správne prihliadol na vyslovené právne názory

v rozhodnutiach Okresného súdu Prešov sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského

súdu Prešov sp. zn. sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského

súdu Prešov sp. zn. . Skutkový základ uplatnených nárokov je naozaj totoţný.

Ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu sa nezmenila pozícia transplantácie kmeňových

buniek ako terapeutickej metódy, pretoţe táto je aj naďalej neštandardnou a neschválenou

liečebnou metódou a je nutné ju povaţovať za klinický experiment (uvedené dokonca vyplýva

aj z dôkazu predloţeného ţalobcom ako príloha k druhému doplnenému odvolaniu a to zo

znaleckého posudku č. 169/2013 znalca Forensic Sk, znaleckej organizácie v odbore

zdravotníctvo a farmácia B. Nemcovej 8, Bratislava). Tak ako pri kaţdej inej liečbe aj

v prípade kmeňových buniek musí byť bezpečnosť a terapeutická účinnosť jej aplikácie

overená v predklinických a klinických štúdiách. I odvolací súd poukazuje na rozhodnutie

Európskeho súdneho dvora z roku 2011 v prípade Brüstle vs. Greenpeace, kde Európsky

súdny dvor rozhodol, ţe nie je moţné patentovať nič pochádzajúce z výskumu na

embryonálnych bunkách. V spore napadol Greenpeace Brüstlov patent týkajúci sa metódy

izolovania neuronálnych prekurzorov z embryonálnych buniek za účelom liečby

neurologických ochorení. Podstatou argumentu bolo, ţe udelenie patentu spôsobí zneuţívanie

buniek, ktoré pochádzajú z embryí, pretoţe v konečnom dôsledku dochádza k ich zničeniu, čo

je v rozpore s verejným poriadkom. Súd skúmal, či pod zákaz vyuţitia ľudských embryí spadá

i vyuţitie na vedecké účely a dospel k záveru, ţe vedecký výskum zahrňujúci vyuţitie

ľudských embryí nemôţe ţiadať o ochranu patentového práva. Vylúčenie sa netýka tých

terapeutických alebo diagnostických metód uplatňovaných na ľudských embryách, ktoré sú

uţitočné pre ne samotné, napríklad týkajúce sa zlepšenia ich šancí na preţitie.

Odvolací súd sa pripája k názoru súdu prvého stupňa, ţe rozhodnutie ţalobcu je moţné

hodnotiť ako svojvoľné, síce pochopiteľné v snahe dosiahnuť čo najvyššiu kvalitu ţivota

s prihliadnutím na váţne zdravotné problémy, pričom náklady vynaloţené na liečbu

embryonálnymi kmeňovými bunkami v N. skutočne nie je moţné v tomto štádiu povaţovať

za účelne vynaloţené. Z vyjadrenia inštitúcií, ktoré navrhol poveriť znaleckým dokazovaním

sám ţalobca vyplýva, ţe ide o klinický experiment s neoveriteľnými výsledkami v praxi.

Preto bolo namieste zo strany súdu prvého stupňa zamietnuť aj návrh na vykonanie ďalších

dôkazov navrhnutých ţalobcom pre ich zjavnú neopodstatnenosť a nehospodárnosť. Nemôţe

ísť preto o odňatie moţnosti konať pred súdom ţalobcovi. Na uvedenom nič nemení iná

skutočnosť, ţe v inom konaní súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Forensic sk Inštitút

forénznych medicínskych expertíz s.r.o. znalecká organizácia v odbore zdravotníctva

a farmácie B. Nemcovej 8, Bratislava.

K odvolacej námietke ţalobcu, ţe súd prvého stupňa hrubo porušil ustanovenie § 154 ods. 1

, podľa ktorého pri rozhodovaní vo veci musí vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia

a napadnutý rozsudok vyhlásil dňa 12. júla 2013 a v čase vyhlásenia rozsudku uţ i slovenská

medicína vykonávala aplikáciu bunkovou terapiou na odstránenie poškodených častí miechy

uviedol, ţe tak ako to vyplýva z informácie z webovej stránky nsp medissimo, ale i z dôvodov

odvolania pri jej realizácii zákrokov pouţíva BHI špičkové technológie a výlučne dospelé

kmeňové bunky. To znamená, ţe v danom prípade nejde o embryonálne bunky, teda o liečbu,

ktorú podstúpil ţalobca v zahraničí.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a ţiadal najvyšší

súd, aby rozsudok odvolacieho ako i prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Prípustnosť dovolania odôvodňoval

ustanovením podľa ktorého účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom. Súdy oboch stupňov voluntaristicky a extenzívne

si vykladali zmysel a význam ustanovenia tak, aby táto súdna aplikácia

nemohla byť pouţiteľná na uplatnený nárok ţalobcu. Preto má za to, ţe nesprávnym právnym

názorom súdov, bolo mu odňaté jeho ústavné i zákonné právo riadne konať pred súdom.

Ţalobca má zato, ţe prvostupňový ako i odvolací súd nezákonne a dokonca protiústavne

odňali ţalobcovi riadne konať pred súdom, keď nebol akceptovaný jeho návrh

na dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku znaleckou organizáciou Forensic. sk

inštitút forénznych medicínskych expertíz s.r.o. so sídlom v Bratislave, B. Nemcovej 8.

Tento návrh na dokazovanie ţalobca predniesol ešte v priebehu prvostupňového konania.

Namietal, ţe prvostupňový súd hrubo porušil , podľa ktorého súd

pri rozhodovaní vo veci musí vychádzať zo stavu v čase jeho vyhlásenia. Napadnutý rozsudok

súd vyhlásil dňa 12.7.2013. V čase vyhlásenia rozsudku uţ i slovenská medicína vykonávala

aplikáciu bunkovou terapiou na odstránenie poškodených častí miechy.

Ţalobca dôvodil ďalej tým, ţe zákonodarca prijatím ustanovenia

ani v záväznom komentári k tomuto ustanoveniu, ničím nerozlišuje, či sa jedná o liečenie

absolvované v slovenskom zdravotníckom zariadení alebo v zahraničnom zdravotníckom

zariadení, zákonodarca nerozlišuje, či sa jedná o štandardné liečenie alebo o experimentálnu

liečbu. Ničím zákonodarca neobmedzil nášho občana, aby sa liečbe podrobil len v domácom

zdravotníckom zariadení. Tomu zodpovedá aj ústavné právo podľa SR.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhol dovolanie ţalobcu

odmietnuť ako nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade,

ale iba ak ho právna úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

je v dovolacom konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu,

v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom

vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd

nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242

ods. 2 písm. a/ aţ d/ Ak nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady

konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie

nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení

súdov niţších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je

treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk.

Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením

veci nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu;

aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval,

preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa § 238 ods. 1

aţ 3 (procesne) prípustné.

Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou

z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal

sa tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

(tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadne nesprávne právne

posúdenie veci ( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

K námietke dovolateľa, ţe súdy nevykonali ním navrhovaný dôkaz (vypracovanie

znaleckého posudku znaleckou organizáciou Forensic. sk Inštitút forénznych medicínskych

expertíz s.r.o., so sídlom Bratislava, B. Nemcovej 8) treba uviesť, ţe posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vecou súdu

(viď ), a nie účastníka konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky

to vyjadril uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe prípadné nevykonanie

určitého dôkazu môţe mať za následok neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu

v zmysle K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

9

Slovenskej republiky pod č. 125/1999, v ktorom uviedol, ţe ak súd v priebehu konania

nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,

dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa nie je prípustné,

lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom.

Obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

je relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(viď ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

však nie je procesnou vadou konania v zmysle lebo (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemoţní realizáciu ţiadneho

jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobca neopodstatnene

namieta, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalobcu nevyplýva z aţ 3 ani z Dovolanie preto odmietol

podľa v spojení s bez toho, aby skúmal

10

opodstatnenosť dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

a c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s , a V dovolacom konaní ţalobca

nebol procesne úspešný a procesne úspešní účastníci nepodali návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2016

JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Suchá