Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/42/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M., s.r.o., so sídlom J., K.,

zastúpeného JUDr. D. A. advokátom, so sídlom Z., X.K., proti ţalovanému Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica

(pôvodne Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica),

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/4509-23174/2011/993403-r zo dňa

25. februára 2011, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č.

k. -72 zo dňa 29. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k.

-72 zo dňa 29. júna 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) podľa

ustanovenia ods. l ( ďalej len „OSP“ ) zamietol ţalobu

ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia ţalovaného

č. I/223/4509-23174/2011/993403-r zo dňa 25. februára 2011, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie správcu dane – daňového úradu Košice IV, č. /poto

z 14. decembra 2010 a ktorým správca dane uloţil ţalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm. d)

pokutu vo výške 37.722,20 euro za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok

2006.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citujúc ustanovenie § 35 ods. 1

písm. d) a skonštatoval, ţe rozhodnutie ţalovaného je v súlade

so zákonom a preto ţalobu zamietol.

2

Prvostupňový súd uviedol, ţe ţalobná námietka týkajúca sa neaplikovania § 35 ods. 6

správcom dane je nedôvodná, nakoľko ju nemoţno aplikovať na

prípady uvedené v Taktieţ uviedol, ţe z Nálezu

Ústavného súdu SR č. z 27. októbra 2010 nevyplýva záver, aby pri dodaní

tovaru nachádzajúceho sa v colnom sklade vo viazanom reţime bola daná právomoc

posudzovať dodanie tovaru z hľadiska uplatnenia dane z pridanej hodnoty a ţe dôvodom

zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č. z 29. októbra 2009 boli procesné

pochybenia súdu.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ods. l tak, ţe

neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca z dôvodu, ţe

rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci na základe

ktorého dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu.

Podľa ţalobcu z Nálezu Ústavného súdu SR č. z 27. októbra 2010

vyplýva záver, ţe tento povaţoval postupy a rozhodnutia daňových orgánov za

neopodstatnené, ktoré treba v ďalšom konaní zrušiť a tento Nález ÚS SR je takou novou

skutočnosťou, ktorá má generálny vplyv na celé daňové konanie, teda postupy a rozhodnutia

daňových orgánov. Podľa ţalobcu rozhodnutia správcu dane ako aj ţalovaného boli vydané

v rozpore s ust. , , a o DPH ako aj

čl. 4 ods. 7, čl. 37, čl. 48, čl. 79, čl. 84, čl. 98, čl. 114 a čl. 201 ods. 1 písm. a) Nariadenia

rady EHS 2913/92 - Colný kódex. Podľa ţalobcu, ak daňové orgány neboli kompetentné

rozhodovať o o prípadnej platbe DPH, tak nemohli rozhodovať ani o udelení pokuty v prípade

tovaru nachádzajúceho sa v colnom sklade vo viazanom reţime.

Na základe vyššie uvedeného, ţalobca navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky, aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil a zrušil rozhodnutie

ţalované ako aj správcu dane a odloţil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí. Náhradu trov

odvolacieho konania si neuplatnil.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie Krajského

súdu v Košiciach, ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, ţe podkladom pre uloţenie pokuty

3

bolo právoplatné rozhodnutie správcu dane č. /Top z 21. augusta 2008.

Povaţoval argumentáciu ţalobcu za bezpredmetnú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

v spojení s veta prvá ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( veta prvá ) a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je

potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté

(, ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho

práva v konaní ide.

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

( ).

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie

o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247

ods. 2 ).

4

Podľa predmetom preskúmania môţe byť za podmienok

ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný

prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Z obsahu odvolania ţalobcu je zrejmé, ţe o.i. namietal skutočnosť, ţe podkladom pre

uloţenie sankcie bolo rozhodnutie, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený, teda

namiesto colného úradu príslušný správca dane. Nesúhlasil so spôsobom, akým sa krajský súd

vysporiadal s jeho ţalobnými námietkami. Ako vyplýva z obsahu jeho podaného odvolania,

namietal ţalobca nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a protiústavnosť rozhodnutia

ţalovaného nesúhlasiac s jeho dôvodmi, keď poukazujúc na skutočnosti, ţe Ústavný súd SR

v svojom Náleze z 27. októbra 2010 povaţoval postupy a rozhodnutia

správnych orgánov za neopodstatnené, ktoré treba v ďalšom konaní zrušiť.

Podľa (v spojení s veta prvá ) v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa

vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne

vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a

ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu

v zmysle (ďalej aj „“) vykladať a uplatňovať

tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je zaloţené.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

5

(k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn.

či sp. zn. – www.concourt.sk). Túto poţiadavku zvýrazňuje

vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza:

„Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný

dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil

III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tieţ pripomína, ţe právo na spravodlivý

súdny proces nevyţaduje, aby súd v rozsudku reagoval na kaţdý argument prednesený

v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska

výsledku súdneho rozhodnutia povaţovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci

Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria

A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne

konanie (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

či sp. zn. – www.concourt.sk).

Vychádzajúc z uvedeného aj v správnom súdnictve nesporne obsahom práva na súdnu

ochranu podľa je aj právo ţalobcu, ako účastníka

preskúmavacieho konania na také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré bude zodpovedať na

jeho primárne námietky oponujúce rozhodnutiu správneho orgánu, a ktoré bude mať aj oporu

v administratívnom spise.

Skonštatovanie krajského súdu, ţe „rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom

s rozsudkom vyslovil, že žalobu zamieta.“, však zhora definovanému právu na riadne

odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom

aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho všeobecného súdu, nedáva

zrozumiteľným spôsobom odpoveď na ţalobcove námietky uvedené v ţalobe a nie je ani

reakciou na obsah administratívneho spisu.

V tejto veci odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu č.

z 27.10.2010, (Výrazný nedostatok odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu spočíva v tom, že

6

najvyšší súd sa v značnej miere obmedzil na vysvetlenie poslania colného skladu a sledujúc si

svoju líniu tvrdil, že v danom prípade išlo o dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku, hoci

aj v colnom sklade, a preto sťažovateľ bol povinný v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH platiť

daň. Najvyšší súd sa však nevenoval aplikácii ustanovenia § 12 zákona o DPH, podľa ktorého

majú colné predpisy pri dovoze prednosť pre zákonom o DPH. Ústavný súd považuje túto

skutočnosť za rozhodujúcu pre posúdenie veci“), ktorý ţalobca uviedol v ţalobe ako aj

v odvolaní a z ktorého je zrejmé, ţe Najvyšší súd svojim rozsudkom vo veci, sp. zn.

z 21.októbra 2009, sa dostatočne nevysporiadal s námietkou ţalobcu, či bol

alebo nebol vo veci oprávnený rozhodovať správca dane a ţalovaný alebo podľa § 12 zákona

o DPH colné orgány.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky poloţil

ESD uznesením, sp. zn. z 22. marca 2011, po zrušení rozsudku sp. zn.

z 20.10.2009, prejudiciálne otázky vzťahujúce sa na obdobný prípad.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad, súd v správnom

súdnictve je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodnutie vydal orgán na to oprávnený. Takto

musí postupovať aj v prípade, ak uţ iné rozhodnutie správneho orgánu, čo aj formálne

právoplatné, a ktoré je podkladom pre vydanie ďalšieho rozhodnutia (napadnuté rozhodnutie

o uložení pokuty) bolo vydané orgánom na to oprávneným. Ak by sa preukázalo, ţe

rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté ţalobou,

išlo by v danom prípade o ničotné rozhodnutie (paakt) a na takého rozhodnutie by súd

z úradnej povinnosti neprihliadol.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel konštatovať, ţe

odôvodnenie rozsudku krajského súdu je príliš všeobecné a príliš široko koncipované

a neodráţa konkrétnu situáciu ţalobcu.

Ak teda v posudzovanej veci krajský súd podľa názoru najvyššieho súdu nepreskúmal

komplexne ţalobcove námietky, postupoval nedôsledne, a preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.3 veta druhá a § 221 ods. 1

písm. f/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), v ktorom krajský

súd po opätovnom vyporiadaní sa s ţalobnými dôvodmi znova vo veci rozhodne a svoje

7

rozhodnutie náleţite (teda dostatočne konkrétne) odôvodní tak, aby ústavnému právu na

spravodlivé súdne konania bolo urobené zadosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k zhora vyslovenému právnemu názoru povaţuje za

potrebné dodať, ţe napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve

v Slovenskej republiky nateraz uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť

prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa včítane

odôvodňovania rozhodnutia.

V novom rozhodnutí rozhodne však krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho

konania ( v spojení s vety prvej ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. júna 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová