Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-40-2011.pdf
PDF · 91.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/40/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu MERCURIUS, s. r. o., Jazerná č.3, Košice, zast. advokátom JUDr. Dušanom Antolom, Zbrojničná č.12, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/4509-23174/2011/993403-r zo dňa 25.02.2011 takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 30.03.2011 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach 06.04.2011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I.223/4509-23174/2011/993403-r zo dňa 25.02.2011, ktorým žalovaný podľa § 48 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkoch a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice IV. č. 698/230/100675/10/Poto zo dňa 14.12.2010 o uložení pokuty žalobcovi podľa § 35 ods.1 písm.d/ zákona č. 511/1992 Zb. v sume 37.722,20 eur z kladného rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou zistenou správcom dane a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006.
Správny orgán prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že správca dane (Daňový úrad Košice I.) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. a IV. štvrťrok 2006. Na základe výsledkov kontroly vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 695/231/69796/2008/Top zo dňa 21.08.2008, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 295.860,71 eur (8.913.100,- Sk). Na základe žalobcom podaného odvolania Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/223/16156-91988/2008/992517-r zo dňa 04.12.2008 potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice I. Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 04.12.2008 žalobca napadol žalobou na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.01.2009. Následne žalobca vzal žalobu späť, preto Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7S/2/2009-194 zo dňa 08.09.2010 konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 02.10.2010. Výšku uloženej pokuty správny orgán prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 35 ods.1 písm.d/, ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. ako súčin trojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS/ECB a kladného rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou zistenou správcom dane a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní (3x4,25x295.860,71 eur = 37.722,20 eur), pričom aplikoval prechodné ustanovenie § 110h zákona č. 511/1992 Zb.
V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca argumentoval postupom Colného úradu v Košiciach, ktorý vydal rozhodnutia, na základe ktorých sa vykonávali jednotlivé obchodné transakcie, dozeral na zákonnosť týchto obchodov a nemal k týmto záležitostiam žiadne pripomienky. Daňový subjekt predložil doklady a vyjadrenia colných úradov i Colného riaditeľstva SR v Bratislave a tvrdil, že z týchto dokladov jednoznačne vyplýva, že tovar prepustený do príslušného colného režimu nepodlieha dovoznému clu, obchodno-politickým opatreniam a ani dani z pridanej hodnoty. Tovar podlieha clu, obchodno-politickým opatreniam a dani z pridanej hodnoty až pri prepustení tovaru zo spomínaného colného režimu do colného režimu voľný obeh. Správcom dane pri dovoze tovaru z nečlenských krajín EÚ je colný úrad, v ktorého pracovnom obvode sa tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh. Ďalej namietal, že správca dane pri ukladaní pokuty podľa § 35 zákona č. 511/1992 Zb. má prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Poukázal na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 293/2010 zo dňa 27.10.2010.
Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia akceptoval skutkové zistenia a právne hodnotenie veci správnym orgánom prvého stupňa. Konštatoval, že správca dane má v zmysle § 35 zákona č. 511/1992 Zb. povinnosť uložiť daňovému subjektu pokutu, ak po daňovej kontrole zistí, že daň uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo dodatočnom hlásení je nižšia ako daň zistená správcom dane. Pokutu uloží po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného platobného výmeru, ktorým bol rozdiel dane vyrubený. Podkladom pre uloženie pokuty bol právoplatný platobný výmer Daňového úradu Košice I. zo dňa 21.08.2008. Ďalej uviedol, že v zmysle § 35 ods.16 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane pri ukladaní pokuty podľa ods. 4,5,7 až 12 a 15 prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Za zistený delikt bola žalobcovi uložená pokuta podľa ustanovenia § 35 ods.1 písm.d/ citovaného zákona, na ktoré sa povinnosť prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu nevzťahuje. Pri výpočte pokuty podľa tohto ustanovenia je správca dane viazaný zákonom určeným algoritmom výpočtu, výsledok ktorého nie je možné upravovať. Argumentáciu žalobcu odvolávajúceho sa na postupy Colného úradu v Košiciach, vyjadrenia colných úradov a Colného riaditeľstva SR, resp. Ústavného súdu SR vo vzťahu k povinnosti správcu dane uložiť pokutu z vyrubeného rozdielu dane považoval za bezpredmetnú. Daňový subjekt svoje námietky smeroval proti postupu správcu dane pri vyrubení rozdielu dane, čo nie je predmetom konania o pokute. Podkladom pre vyrubenie pokuty je právoplatný dodatočný platobný výmer, ktorý nie je možné na základe námietok uvedených v odvolaní spochybňovať ani meniť.
Vo včas podanej žalobe žalobca namietal, že správca dane pri ukladaní pokuty neprihliadol na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu v zmysle § 35 ods.16 zákona č. 511/1992 Zb. K žalobe pripojil vyjadrenia colných orgánov ako aj Colného riaditeľstva SR v Bratislave, z ktorých vyplýva, že tovar prepustený do príslušného colného režimu napr. colné uskladnenie a pod. nepodlieha dovoznému clu, obchodno-politickým opatreniam a ani dani z pridanej hodnoty. Tovar podlieha clu, dani z pridanej hodnoty alebo obchodno-politickým opatreniam až pri prepustení tovaru zo spomínaného colného režimu do colného režimu voľný obeh. V tomto prípade daň z pridanej hodnoty vymeriava a vyberá, to znamená, že správcom DPH pri dovoze tovaru nečlenských krajín EÚ je colný úrad, v ktorého pracovnom obvode sa tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh. Poukázal na nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 283/2010 zo dňa 27.10.2010, ktorým bolo vyslovené, že základné právo spoločnosti P, s. r. o. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/91/2008 z 20.10.2009, a ktorým bol citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR zrušený a vec bola vrátená Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie. Žalobca tvrdil, že žalovaný postupoval v rozpore čl. 2 ods.2 Ústavy SR. Vyslovil presvedčenie, že ak by žalovaný vykladal a aplikoval zákon o dani z pridanej hodnoty a ostatné zákony v celej šírke a komplexnosti s dôrazom na akty Európskych spoločenstiev a EÚ, nebol by nekompetentne zasiahol do právomoci a pôsobnosti Colného úradu v Košiciach, a nebol by vydal rozhodnutia, ktoré sú napadané týmto žalobným návrhom.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.05.2011 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobné námietky sa netýkajú merita veci a ich uplatnenie v žalobe nemá vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane o vyrubení pokuty. Obsahom žaloby nebolo preskúmanie právoplatného rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.12.2008, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer správcu dane o vyrubený rozdielu dane z pridanej hodnoty za II. štvrťrok 2006, ale napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení pokuty. Pokiaľ ide o ukladanie sankčných postihov v prípade porušenia povinností daňových subjektov vyplývajúcich im z príslušných hmotnoprávnych predpisov upravených v ustanovení § 35 zákona 511/1992 Zb. správca dane uplatňuje zásadu oficiality. Daňové konanie vo veci vyrubenia pokuty začína z vlastného podnetu. Ide o samostatné daňové konanie a správca dane v rámci tohto konania za podmienok stanovených v citovanom ustanovení zákona uplatňuje jednotlivé formy sankčného postihu v závislosti od charakteru porušenia hmotnoprávneho predpisu. Správca dane však v rámci tohto konania nezisťuje a ani nepreveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti (daňová kontrola) a ani neurčuje daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená (vyrubovacie konanie). Ako jedinú námietku týkajúcu sa merita veci žalovaný označil námietku žalobcu ohľadom nesprávneho postupu správcu dane pri uplatnení ustanovenia § 35 ods.16 zákona č. 511/1992 Zb. spočívajúcu v neprihliadnutí správcu dane pri uložení pokuty na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Na tieto skutočnosti správca dane má prihliadnuť len v prípade uloženia pokuty podľa ods. 4,5,7 až 12 a 15, kým žalobcovi nebola uložená pokuta podľa ustanovenia § 35 ods.1 písm.d/ citovaného zákona, preto správca dane nemohol na tento prípad aplikovať ustanovenie § 35 ods.16 zákona č. 511/1992 Zb.
O žalobe zo dňa 30.03.2011 rozhodol krajský súd tak, že žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením č.k. 8Sžf/42/2011-96 zo dňa 28.06.2012 zrušil rozsudok krajského súdu zo dňa 29.06.2011 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol krajskému súdu, že sa nevyporiadal so žalobnou námietkou žalobcu, podľa ktorého daňový úrad nebol oprávnený vyrubiť žalobcovi daň z pridanej hodnoty z predaja tovaru nachádzajúceho sa v colnom sklade. Preto uložil krajskému súdu povinnosť skúmať, či rozhodnutie o uložení daňovej povinnosti žalobcovi vydal orgán na to oprávnený. V prípade, ak by rozhodnutie o uložení daňovej povinnosti žalobcovi bolo vydané na to neoprávneným orgánom, išlo by o ničotné rozhodnutie (paakt) a na takéto rozhodnutie by súd z úradnej povinnosti neprihliadol. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenal, že Najvyšší súd SR položil ESD uznesením sp.zn. 1Sžp/1/2010 z 22.03.2011 po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku sp.zn. 5Sžf/91/2008 z 20.10.2009 prejudiciálne otázky vzťahujúce sa na obdobný prípad.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu SR 8Sžf/42/2011 zo dňa 28.06.2012, oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a rozsudkom Súdneho dvora EÚ č. C-165/11 zo dňa 08.11.2012 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Rozhodnutím Daňového úradu Košice I. č. 695/231/69796/2008/Top zo dňa 21.08.2008 bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 295.860,71 eur (8.913.100,- Sk).
Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I./223/16156-91988/2008/992517-r zo dňa 04.12.2008 na základe odvolania žalobcu potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice I. zo dňa 21.08.2008.
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7S/2/2009-194 zo dňa 08.09.2010 zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/16156-91988/2008/992517-r zo dňa 04.12.2008 po späťvzatí žaloby žalobcom.
Súdny dvor EÚ v už uvedenom prejudiciálnom konaní C-165/11 rozsudkom zo dňa 08.11.2012 rozhodol:
„Keď bol tovar pochádzajúci z tretej krajiny umiestnený do režimu colného uskladňovania v členskom štáte, potom spracovaný v režime aktívneho zušľachťovacieho styku v podmienečnom systéme a následne predaný a znovu umiestnený do režimu colného uskladňovania, pričom počas všetkých týchto transakcií bol v tom istom colnom sklade nachádzajúcom sa na území tohto členského štátu, predaj takéhoto tovaru podlieha DPH na základe článku 2 bod 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2004/66/ES z 26.04.2004, okrem prípadu, ak by uvedený členský štát využil možnosť oslobodiť tento predaj od dane na základe článku 16 ods.1 tejto smernice, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu“.
Podľa § 35 ods.1 písm.d/ zákona č. 511/1992 Zb. správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB a kladného rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou zistenou správcom dane a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.
Pri ukladaní pokuty podľa ods.1 sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia (§ 35 ods.2 citovaného zákona).
Podľa § 110h zákona č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 464/2008 Z.z. ak do 31.12.2008 nastala skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte pokuty (§ 35 ods.1 a 3), po 31.12.2008 sa použije základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31.12.2008.
Žalobca v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 21.08.2008 a ani v žalobe nespochybňoval skutočnosť, že mu už citovaným platobným výmerom a rozhodnutím žalovaného zo daň 04.12.2008 bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 a ani spôsob uloženia pokuty a výšku uloženej pokuty. Žalobca považoval rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty podľa § 35 ods.1 písm.d/ zákona č. 511/1992 Zb. za nezákonné z dôvodu, že správca dane (Daňový úrad Košice I.) ako aj žalovaný neboli oprávnení vyrubiť mu rozdiel dane z pridanej hodnoty, pretože táto právomoc svedčila Colnému úradu v Košiciach.
K naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 35 ods.1 písm.d/ zákona č. 511/1992 Zb. dôjde vtedy, ak je správcom dane zistená vyššia vlastná daňová povinnosť než vlastná daňová povinnosť uvedená daňovým subjektom v daňovom priznaní. Dodatočným platobným výmerom č. 695/231/69796/2008/Top zo dňa 21.08.2008 vydaným podľa § 44 ods.6 písm.b/ bod 1/ zákona č. 511/1992 Zb. bol na základe protokolu o daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 295.869,71 eur (8.913.100,- Sk). Tento platobný výmer nadobudol právoplatnosť po jeho potvrdení rozhodnutím žalovaného zo dňa 04.12.2008. K zrušeniu uvedeného platobného výmeru nedošlo ani v súdnom preskúmavacom konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p., pretože žalobca podanú žalobu zobral späť. Za situácie, keď právoplatným a vykonateľným platobným výmerom bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty, bolo povinnosťou správcu dane uložiť žalobcovi pokutu v zmysle § 35 ods.1 písm.d/ citovaného zákona. Platobný výmer správcu dane o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty nebol zrušený ani procesným postupom v zmysle zákona č. 511/1992 Zb., t.j. na základe mimoriadnych opravných prostriedkov.
Z citovaného rozsudku súdneho dvora EÚ nesporne a jednoznačne vyplýva záver, že predaj tovaru nachádzajúceho sa v colnom sklade podlieha dani z pridanej hodnoty, pričom tento predaj zákon o dani z pridanej hodnoty neoslobodzuje od dane z pridanej hodnoty. Preto Daňový úrad Košice I. ako miestne príslušný správca dane z pridanej hodnoty bol oprávnený dodatočným platobným výmerom zo dňa 21.08.2008 vyrubiť žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006. Preto je súd toho názoru, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie pokuty žalobcovi podľa § 35 ods.1 písm.d/ zákona č. 511/1992 Zb.
V súlade s právnym názorom žalovaného súd hodnotí ako nedôvodnú žalobnú námietku o neaplikovaní ustanovenia § 35 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. správcom dane pri ukladaní pokuty. Z tohto ustanovenia nesporne vyplýva, že právnu povinnosť prihliadať na závažnosť, trvania a následky protiprávneho stavu zákonodarca neviazal na konanie o uloženie pokuty podľa § 35 ods.1 zákona č. 511/1992 Zb.
Žalobca poukázal v žalobe na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS/283/2010 z 27.10.2010 bez toho, aby konkretizoval aké právne závery z nálezu svedčia v jeho prospech a sú spôsobilé spochybniť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že z citovaného nálezu Ústavného súdu SR nevyplýva záver, aby pri dodaní tovaru nachádzajúceho sa v colnom sklade vo viazanom režime bola daná právomoc colného úradu posudzovať dodanie tovaru z hľadiska uplatnenia dane z pridanej hodnoty. Dôvodom zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/91/2008 z 20.10.2009 boli procesné pochybenia (nedostatočné odôvodnenie rozsudku, nedostatočný výklad príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, chýbajúca presvedčivosť odôvodnenia rozsudku).
Pretože súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, rozsudkom vyslovil, že žaloba sa zamieta (§ 250j ods.1 O. s. p.).
Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Neúspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O. s. p.).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.