Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-163-2013.pdf
PDF · 202.59 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/163/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v obchodnoprávnej veci navrhovateľa D. D., nar. XX XX.XXXX, P. C. XXXX/XX, S. J., občan SR, zast. advokátom JUDr. Miroslav Katunský, M. XX, XXX XX P. proti odporcovi 1/ O.. Q. K. - SEMAR B. BYSTRICA, s miestom podnikania Rudohorská 22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 911 427, zast. advokátom JUDr. Miloš Baranec, E. B. XX, XXX XX T. T., odporcovi 2/ BPM s.r.o., Timravy 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 598 056, zast. AK Koval & spol. s r.o., P. X, XXX XX T. T. X, za ktorú koná JUDr. Oskar Chnápko, advokát, odporcovi 3/ MAXIMUS, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 117, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 054 623, zast. advokátom Mgr. Martin Vigaš, J. P. X, T. T., odporcovi 4/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. N.. XX, I., E. S., občan E. S., zast. advokátkou JUDr. Andrea Koczkás, so sídlom L. X, XXX XX P. a odporcovi 5/ TERMOREAL s.r.o., so sídlom ul. Družby 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 834 980, zast. advokátom JUDr. František Vavráč, U. XX, XXX XX T. T. o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní odporcov 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60Cb 61/2008-414 zo dňa 15. mája 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60Cb 61/2008-414 zo dňa 15. mája 2013 m e n í tak, že návrh z a m i e t a .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím okresný súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemku parc. registra "C" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemku parc. registra "C" č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavby Q. H.. súp. XXX na parc. registra "C" č. XXX/X evidovaných Katastrálnym úradom Banská Bystrica, Správa katastra T. T. na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. T.. O trovách konania si podľa § 151 ods.3 O.s.p. vyhradil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že aj keď bola medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom 1/ ako kupujúcim dňa 12.12.2003 uzavretá kúpna zmluva o prevode nehnuteľností špecifikovaných v čl. 1 tejto zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 6.000.000,-Sk, došlo na základe Dodatku č. 1 k tejto zmluve uzavretého medzi zmluvnými stranami dňa 02.02.2004 k zmene kúpnej ceny na sumu 8.000.000,-Sk, ktorú mal odporca 1/ ako kupujúci zaplatiť navrhovateľovi ako predávajúcemu v dvoch splátkach, a to 25% ceny hotovosťou vo výške 2.000.000,-Sk do 14 dní po podpísaní zmluvy a 75% ceny prevodom úverových prostriedkov z bankového ústavu na účet navrhovateľa vo výške 6.000.000,- Sk najneskôr do 45 dní po zavkladovaní vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa do katastra nehnuteľností. K zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa došlo dňa 26.01.2004 na
základe rozhodnutia č. k. V XXXX/XXXX-XX, v dôsledku čoho odporca 1/ nadobudol k ním kúpeným nehnuteľnostiam vlastnícke právo. Okresný súd mal za preukázané, že z dohodnutej kúpnej ceny 8.000.000,-Sk zaplatil odporca 1/ navrhovateľovi dňa 19.02.2004 bezhotovostným prevodom len sumu 6.000.000,-Sk. Rozdiel v sume 2.000.000,-Sk odporca 1/ nezaplatil, preto ho navrhovateľ vyzval listom zo dňa 07.02.2005 k úhrade zostatku kúpnej ceny vo výške 2.000.000,-Sk v dodatočnej lehote do 20.02.2005 pod hrozbou odstúpenia od kúpnej zmluvy v zmysle čl. 2 Dodatku č.1. Na výzvu navrhovateľa odporca 1/ reagoval písomne podaním zo dňa 18.02.2005 tak, že kúpna cena bola dohodnutá ako definitívna len vo výške 6.000.000,-Sk a táto bola zaplatená navrhovateľovi dňa 19.02.2004 potom, ako Správa katastra T. T. povolila vklad vlastníckeho práva dňa 26.01.2004 v prospech odporcu 1/. Zároveň odporca 1/ uviedol, že dňa 02.02.2004 podpísal dodatok ku kúpnej zmluve proti svojej vôli, preto ho považoval za absolútne neplatný právny úkon.
Vzhľadom k tomu, že odporca 1/ zvyšok kúpnej ceny navrhovateľovi nezaplatil, navrhovateľ písomne dňa 28.02.2005 od kúpnej zmluvy odstúpil. Odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo odporcovi 1/ doručené poštou dňa 03.03.2005.
Dňa 17.10.2005 uzavrel odporca 1/ kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s odporcom 3/, na ktorého previedol vlastnícke právo. Následne bola kúpnou zmluvou zo dňa 12.09.2007 prevedená nehnuteľnosť z odporcu 3/ na odporcu 2/. Odporca 2/ previedol nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 11.06.2008 na odporcu 5/ a napokon odporca 5/ previedol nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 19.06.2008 na odporcu 4/, ktorý je posledným vlastníkom nehnuteľností ku dňu vyhlásenia rozhodnutia okresného súdu, zapísaným v katastri nehnuteľností.
Odporca 1/ považoval návrh na určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa za nedôvodný. Mal za to, že kúpnu cenu navrhovateľovi zaplatil v celom rozsahu a odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu považoval za neplatné.
Okresný súd preto prejudiciálne riešil otázku platnosti odstúpenia navrhovateľa od kúpnej zmluvy zo dňa 28.02.2005 v znení Dodatku č.1, ktoré bolo odporcovi 1/ doručené dňa 03.03.2005 a dospel k záveru, že splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami v hotovosti vo výške 2.000.000,-Sk do 14 dní po podpísaní zmluvy a prevodom úverových prostriedkov vo výške 6.000.000,-Sk najneskôr do 45 dní po zavkladovaní do katastra nehnuteľností, preto ak odporca 1/ nezaplatil celú kúpnu cenu vo výške 8.000.000,-Sk, ale len vo výške 6.000.000,-Sk, navrhovateľ od kúpnej zmluvy pre porušenie povinnosti na strane odporcu 1/ odstúpil platne.
Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu 1/, že zvyšok kúpnej ceny vo výške 2.400.000,-Sk zaplatil navrhovateľovi v hotovosti dňa 29.01.2004, čo navrhovateľ potvrdil na svojím podpisom na príjmovom pokladničnom doklade, pretože odporca 1/ nemal dôvod na predčasné splácanie kúpnej ceny dňa 29.01.2004 navrhovateľovi platiť až 2.400.000,-Sk, keďže dodatok č.1 bol uzavretý až dňa 02.02.2004 a nemal ani podľa predložených výpisov z jeho účtu dňa 29.01.2004 dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol takúto sumu navrhovateľovi zaplatiť. Navyše mal plniť navrhovateľovi sumu 6.000.000,-Sk a 2.000.000,-Sk, a nie 2.400.000,-Sk. V konaní tak bolo preukázané len to, že odporca 1/ navrhovateľovi dňa 19.02.2004 uhradil sumu 6.000.000,-Sk, čo korešponduje aj s uzavretým dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 02.02.2004. Okresný súd nepovažoval doklad o vyplatení sumy 2.400.000,-Sk predložený odporcom 1/ za vierohodný aj z toho dôvodu, že k tomuto pokladničnému dokladu označenému ako príjmový pokladničný doklad zo dňa 29.01.2004 na sumu 2.400.000,-Sk nebol predložený výdavkový pokladničný doklad na tú istú sumu. Bol predložený výdavkový pokladničný doklad na sumu 2.400.000,-Sk, avšak zo dňa 31.12.2003, ku ktorému zas nebol vystavený príjmový pokladničný doklad. Okresný súd z takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že existujúce doklady predstavovali len výdavkový pokladničný doklad vystavený dňa 31.12.2003 na sumu 2.400.000,-Sk a príjmový pokladničný doklad vystavený až dňa 29.01.2004 na tú istú sumu. Iné pokladničné doklady v konaní predložené neboli.
Okresný súd zároveň posúdil dodatok č.1 uzavretý navrhovateľom a odporcom 1/ dňa 31.12.2003 ako neplatný, pretože sa na ňom nenachádza osvedčený podpis navrhovateľa ako predávajúceho, ktorá skutočnosť je pri predaji nehnuteľností podstatnou náležitosťou, a to aj preto, že sa ním menila kúpna zmluva. Za platný považoval dodatok č.1, ktorý navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 02.02.2004, aj keď ho odporca 1/ považoval len za formálny, pretože spĺňa zákonom predpokladané náležitosti, keďže
podpis predávajúceho je na ňom riadne overený. V logickom časovom slede potom okresný súd ustálil, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa 12.12.2003, následne bol uzavretý dodatok č.1 dňa 02.02.2004 o zmene kúpnej ceny, potom nasledovalo plnenie odporcu 1/ vo výške 6.000.000,-Sk dňa 19.02.2004 a k zaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške 2.000.000,-Sk, a nie 2.400.000,-Sk, pretože odporca 1/ nemal na plnenie vo vyššej výške než 2.000.000,-Sk zmluvný podklad, odporcom 1/ nedošlo. Ak odporca 1/ ním uvádzanú sumu 2.400.000,-Sk zaplatil tak, ako to tvrdil už dňa 29.01.2004, t. j. pred podpisom dodatku č.1 dňa 02.02.2004, mala sa táto započítať na kúpnu cenu 8.000.000,-Sk a premietnuť do dodatku č.1, ktorý bol spísaný až následne, dňa 02.02.2004, čo neurobil. O tom, že odporca 1/ vykonal úhradu 2.400.000,-Sk navrhovateľovi dňa 29.01.2004 sa nezmienil ani vo svojom vyjadrení k výzve navrhovateľa zo dňa 18.02.2005. Naopak tvrdil, že dohodnutá kúpna cena bola len vo výške 6.000.000,- Sk, z čoho vyplýva, že túto považoval odporca 1/ za konečnú. Navrhovateľ tak podľa názoru okresného súdu odstúpil od kúpnej zmluvy platne a uplynutím lehoty stanovenej navrhovateľom odporcovi 1/ na dodatočné plnenie došlo prevzatím odstúpenia od kúpnej zmluvy odporcom 1/ dňa 03.03.2005 k jej zrušeniu od začiatku.
Okresný súd bol toho názoru, že navrhovateľ preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby podľa § 80 písm.c/ O.s.p. a preukázal tiež svoje výlučné vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, preto súd jeho návrhu vyhovel.
Z vyššie uvedeného dôvodu potom považoval za neplatné všetky ďalšie kúpne zmluvy uzatvorené medzi odporcom 1/ a 3/, medzi odporcom 3/ a 2/, medzi odporcom 2/ a 5/ a medzi odporcom 5/ a 4/, pretože pri prevodoch vlastníckeho práva platí zásada, že prevádzajúci nemôže na iného previesť viac práv, než ich sám má, čo v prejednávanej veci a pri následných prevodoch vlastníckeho práva bolo splnené.
Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie odporca 1/ (čl. 447). V odvolaní uviedol, že okresný súd nerozhodol správne, pretože nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, a teda k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Uviedol, že k porušeniu procesných predpisov došlo najmä tým, že okresný súd nepostupoval podľa § 157 ods.2 O.s.p., keď bližšie nezdôvodnil, prečo nepovažoval dodatok č.1 z 31.12.2003 uzavretý medzi navrhovateľom a odporcom 1/ za platný a nedostatočne sa vysporiadal so všetkými skutkovými tvrdeniami odporcu 1/, ktoré boli podložené dôkazmi. Ak existovala faktúra vystavená navrhovateľom na odporcu 1/ dňa 17.12.2003 pod č. 03184/2 splatná do 31.12.2003 s fakturovanou sumou 2.400.000,-Sk ako zálohovou platbou na zábezpeku predaja nehnuteľností s príslušenstvom na U. ul. XX v T. T., ktorá pozostáva zo sumy 2.000.000,-Sk + DPH vo výške 400.000,-Sk, potom odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť túto sumu, a to aj podľa dodatku zo dňa 31.12.2003 ku kúpnej zmluve vyplývala z týchto listín. Takto fakturovanú sumu navrhovateľovi aj odporca 1/ dňa 29.01.2004 uhradil. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Sžf 42/2011.
Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že okresný súd sa nevysporiadal ani s tvrdeniami navrhovateľa, že k stornu tejto faktúry došlo, až v roku 2007, nie však preto, že ju odporca 1/ neuhradil, ale tak, ako je to uvedené v jeho storne, o čom bol v konaní predložený záznam daňového úradu, z dôvodu, že na faktúre bola omylom uvedená DPH, ktorá sa pri tomto vzťahu uplatňovať nemala. Navrhovateľ tak neuviedol ako jediný dôvod pre neuhradenie tejto faktúry nezaplatenie sumy, ale len pochybenie pri fakturácii DPH. Ak mal teda pri podpise dodatku z 02.02.2004 odporca 1/ trvať na zachytení už vykonanej úhrady v texte dodatku, rovnako mal aj navrhovateľ v súvislosti so stornom faktúry, ak mu nebola uhradená, trvať na zázname u správcu dane, že mu suma zaplatená nebola. Okresný súd sa tak bez náležitého vyjasnenia skutkového stavu na podklade neurčitých a rozporuplných tvrdení navrhovateľa stotožnil s tým, že odporca 1/ navrhovateľovi v skutočnosti sumu 2.400.000,-Sk dňa 29.01.2004 nevyplatil.
Poukázal tiež na to, že Dodatok č.1 bol uzavretý a podpísaný medzi navrhovateľom a odporcom 1/ dňa 02.02.2004, teda až potom, ako správa katastra právoplatne povolila vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2003, preto sa tento dodatok nemohol stať súčasťou vkladového konania. Overenie podpisu prevodcu bolo vykonané na kúpnej zmluve, ktorou sa nehnuteľnosť prevádzala, preto odporca 1/ nemá podklad v žiadnom právnom predpise pre to, aby následný dodatok musel obsahovať znova overené podpisy účastníkov. Ani navrhovateľ počas konania pred súdom prvého stupňa neplatnosť dodatkov nespochybnil. Napokon dodatkom č.1 sa menila len výška kúpnej ceny a neprevádzalo sa ním vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukázal na § 42 ods.3 zák.č.
162/1995 Z.z., Katastrálny zákon v platnom znení, z ktorého táto povinnosť pre zmluvné strany pri uzatváraní dodatku nevyplýva. Za neplatné považoval odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy aj z toho dôvodu, že k nemu došlo až potom, keď bola nehnuteľnosť zavkladovaná, a teda po dni 26.01.2004, kedy už došlo k splneniu záväzku predávajúceho - navrhovateľa a následne si splnil záväzok aj kupujúci, keď mu dňa 29.01.2004 a 19.02.2004 kúpnu cenu nehnuteľnosti zaplatil. Aj keby bola naďalej sporná úhrada časti kúpnej ceny zo dňa 29.01.2004, poukázal na to, že vklad vlastníckeho práva bol povolený na základe kúpnej zmluvy, z ktorej vyplýval pre neho záväzok zaplatiť kúpnu cenu len vo výške 6.000.000,- Sk, ktorá v dohodnutej lehote zaplatená bola. Tým došlo k splneniu a zániku všetkých záväzkov z tejto kúpnej zmluvy, preto po tomto termíne už od nej nebolo možné odstúpiť. Navrhovateľom vykonané odstúpenie od kúpnej zmluvy nemohlo mať preto za následok stratu vlastníckeho práva, ktoré odporca 1/ riadne nadobudol v súlade s podmienkami už zavkladovanej kúpnej zmluvy, ktoré riadnym plnením zanikli (stanovisko NS SR z 03.10.2001, sp.zn. Cpj 33/2001).
Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že nehnuteľnosť bola využívaná predávajúcim a následne aj kupujúcim pri ich podnikateľskej činnosti, preto by sa ich vzájomné vzťahy mali riadiť primárne Obchodným zákonníkom, na čo nemá vplyv to, že kúpna zmluva o predaji nehnuteľností sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu sa aj inštitút odstúpenia od zmluvy má riadiť režimom obchodného práva, a to podľa § 261 ods.6 Obch. zák.. Odstúpenie od zmluvy je v Obchodnom zákonníku upravené v § 344 s dôsledkami podľa § 351 Obch. zák., preto by podľa § 351 Obch. zák. vznikli stranám zmluvy povinnosti vrátiť si navzájom všetko, čo podľa zmluvy dostali. Podľa jeho názoru preto odstúpenie od zmluvy podľa § 48 ods.2 OZ nemôže mať iné účinky, než zánik zmluvy ako obligačného titulu plnenia, nie však spätný prechod vlastníckeho práva prevedeného na základe tejto zmluvy z pôvodného nadobúdateľa na pôvodného predchodcu.
Určovacia žaloba preto v prejednávanej veci neprichádza do úvahy, pretože určovacím rozsudkom možno určiť len taký právny vzťah alebo právo, ktoré existuje v čase jeho vyhlásenia. Keďže odstúpením od zmluvy sa neobnovuje vecno-právna pozícia pôvodného prevodcu, len jeho vlastnícke právo v dôsledku odstúpenia nie je dané, preto rozhodnutiu okresného súdu chýba zákonný podklad.
Okresný súd opomenul venovať pozornosť aj následnému vzájomnému vysporiadaniu účastníkov z prípadných nárokov zo zmluvy, od ktorej bolo odstúpené, ak sa už časť dlhu plnila. Za závažné pochybenie súdu považoval aj to, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami odporcov 2/ až 5/, najmä s dôrazom na ochranu vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR s poukazom na ich dobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva od odporcu 1/. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania.
S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil ani odporca 3/, ktorý v odvolaní uviedol, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní zdôraznil, že názor okresného súdu, že všetky následné kúpne zmluvy, ktorými sa prevádzali nehnuteľnosti z odporcu 1/ až na odporcu 5/ sú absolútne neplatné, je v rozpore s ústavným princípom právnej istoty, ako aj ochrany nadobudnutých práv, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu, garantovaných v čl. 1 Ústavy SR, ako aj v rozpore so zásadou ochrany dobromyseľnosti, na základe ktorej sú práva tretích osôb chránené. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci (Rc) 4Cdo 274/2006. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17.10.2005 zaplatil odporcovi 1/ za nadobudnuté nehnuteľnosti dohodnutú kúpnu cenu v plnej výške, pričom vychádzal zo zápisu v katastri nehnuteľností, a teda konal dobromyseľne, že stav katastra zodpovedá skutočnému stavu vecí. Poukázal na to, že ak si bol navrhovateľ vedomý, že k zaplateniu kúpnej ceny v plnej výške nedošlo a odstúpenie od zmluvy je platným právnym úkonom, nič mu nebránilo, aby príslušnú správu katastra podľa § 39 ods.2 zák.č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností požiadal o vyznačenie poznámky, do ktorej obsahu by sa skutočnosť o jeho jednostrannom odstúpení od zmluvy preniesla. Okresný súd postoj navrhovateľa v priebehu konania vo vzťahu k odporcom vôbec neskúmal, pričom má nesporne význam vo vzťahu ku všetkým následným nadobúdateľom vlastníckeho práva. Ak by sa malo vychádzať pri posudzovaní absolútnej neplatnosti následných kúpnych zmlúv len zo zásady, že prevádzajúci nemôže na iného previesť viac práv, než ich má sám, došlo by hrubým spôsobom k narušeniu právnej istoty nielen v prejednávanej veci, ale aj inokedy, pretože ktokoľvek by mohol odstúpením od zmluvy pretrhnúť reťaz derivatívneho nadobudnutia vlastníckeho práva bez ohľadu na ústavné princípy tohto štátu a dobrú vieru právnych nástupcov. Aktuálne zapísaní vlastníci by tak nemali absolútne možnosť sa akokoľvek brániť. Vyslovil názor, že
odporca 1/ v konaní jednoznačne preukázal úhradu zvyšku kúpnej ceny, o čom predložil riadny dôkaz, keďže navrhovateľ hotovosť prijal, podpísal, doklad bol vyplnený a opatril ho odtlačkom pečiatky. Žiaden vierohodnejší dôkaz podľa jeho názoru preto neexistuje. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrh zamietol alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil ani odporca 2/, ktorý rovnako uviedol, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tým k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zdôraznil, že odporca 2/ ani pri vynaložení maximálnej obozretnosti a opatrnosti nemal možnosť zistiť, že právo odporcu 3/ môže byť v budúcnosti spochybnené, keďže nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere. Ak by v súčasnosti malo prednosť právo navrhovateľa pred základným právom odporcu 2/ vlastniť majetok, mohlo by týmto rozhodnutím dôjsť k obmedzeniu základného práva odporcu 2/, čo je možné len vo verejnom záujme, na základe zákona a za náhradu podľa čl. 20 Ústavy SR. Rozhodnutie okresného súdu je v rozpore s princípom právnej istoty a ústavnej ochrany vlastníckeho práva, pretože dodatočným rozhodnutím súdu o tom, že predávajúci v čase predaja nehnuteľností nebol výlučným vlastníkom predávanej veci spôsobilo, že došlo k zániku vlastníckeho práva jeho ako nadobúdateľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 311/2008, podľa ktorého „Ak raz nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť preto postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu.“ Poukázal tiež na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. 1ÚS 143/2007.
Okresný súd sa počas celého dokazovania nedostatočne zaoberal otázkou dobrej viery odporcu 2/ pri nadobúdaní sporných nehnuteľností, ktorý nemá žiaden podiel zodpovednosti za spochybňovanie zmlúv uzavretých medzi ním a odporcom 3/, ako ani medzi navrhovateľom a odporcom 1/. Odporca 2/ uzatváral zmluvu s dôverou v určitý odporcom prezentovaný skutkový stav osvedčený zápisom v katastri nehnuteľností, a teda konal v dobrej viere v stav zápisu, jeho pravdivosť a správnosť, pričom voči odporcovi 3/ v roku 2007, keď nehnuteľnosť kupoval, nebolo vedené žiadne súdne konanie, ktoré by mohlo jeho vlastnícke právo spochybniť. Žiadne súdne konanie nebolo vedené ani proti odporcovi 1/, keďže návrh na začatie konania bol doručený na súd až dňa 27.02.2008, t.j. po nadobudnutí vlastníctva odporcom 2/.
Vyslovil tiež právny názor, že určitú mieru zodpovednosti za vzniknutý stav, najmä za obsah zmluvy a jej splnenie by mal znášať aj predávajúci v súvislosti so zmluvou, ktorú uzatvoril s odporcom 1/, pretože nebol dostatočne opatrný, napr. podal návrh na vklad bez toho, aby bola zaplatená kúpna cena a dôveroval odporcovi 1/, čo môže negatívne ovplyvniť postavenie odporcu 2/, ktorý si svoje povinnosti pri uzatváraní zmluvy riadne splnil. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ podal žalobu o určenie vlastníckeho práva odôvodňujúc ju odstúpením od zmluvy až po piatich rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy s odporcom 1/, preto je možné vzniesť pochybnosť o takomto konaní a aj o účelovosti postupu navrhovateľa vzhľadom k premlčaniu nároku odporcu 1/ na vrátenie kúpnej ceny. Odstúpením od zmluvy sa zmluva v súlade s § 48 OZ zrušuje a účastníci sú si povinní vrátiť navzájom poskytnuté plnenia. Okresný súd sa však prípadnou reštitučnou povinnosťou účastníkov vôbec nezaoberal.
Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že neplatné sú oba dodatky uzavreté ku kúpnej zmluve, a to z 31.12.2003, ale aj z 02.02.2004 z toho dôvodu, že ani jeden z nich nespĺňal zákonnú formu. Zmluva o prevode nehnuteľností musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov vrátane ich podpisov musia byť na tej istej listine. Pokiaľ takúto zmluvu vrátane jej príloh a dodatkov tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky spojené a zošité tak, aby tvorili technickú jednotnú listinu. Ani jeden z dodatkov nebol v technickej jednote s kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľom a odporcom 1/, preto nie je možné ani jeden z nich považovať za platný, a to aj s dôrazom na tú skutočnosť, že dodatok mal meniť podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy. V prípade, ak by ani jeden z dodatkov nebol platný, potom nie je platné ani odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy a žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrh zamietnuť, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Z odvolania odporcu 5/, v ktorom tento navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť, návrh navrhovateľa voči nemu zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania vyplýva, že sa okresný súd na začiatku svojho konania nezaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm.c/ O.s.p., a to najmä z toho dôvodu, že navrhovateľ si neuvedomil, že ochrana formou petitu v žalobe môže smerovať len voči evidenčnému vlastníkovi zapísanému v katastri nehnuteľností, ktorým je odporca
4/ napriek tomu, že nároky vyplývajú z právneho vzťahu vzniknutého s odporcom 1/. U každého z odporcov je preto potrebné samostatne skúmať splnenie procesnej podmienky naliehavého právneho záujmu, o ktorý ide spravidla vtedy, keď žaloba umožňuje vytvoriť na základe tvrdenej skutočnosti komplexný základ pre vzťahy medzi účastníkmi konania, u ktorých je daná vecná legitimácia. Pri navrhovateľom tvrdenom odstúpení od kúpnej zmluvy ako dôvodu pre určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nemôže určovacia žaloba smerovať voči tým účastníkom, ktorí neboli účastníkmi právneho vzťahu či práva, o ktoré v určovacej žalobe ide a ktorí nie sú vedení v evidencii nehnuteľností ako vlastníci. Vo vzťahu k takýmto tretím osobám ide len o otázky prejudiciálne, ktoré môžu byť dôležité, ale nie sú kryté naliehavým právnym záujmom, lebo tento sa môže vzťahovať len k evidenčnému vlastníkovi z dôvodu úpravy priamych vzťahov medzi navrhovateľom a evidenčným vlastníkom na zosúladenie právneho stavu tvrdeného navrhovateľom a faktického stavu evidovaného v katastri nehnuteľností. Vyslovil preto právny názor, že voči odporcovi 5/ neexistuje naliehavý právny záujem z dôvodu neexistencie právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 5/, ktorý by mohol mať dopad na zlepšenie právneho postavenie navrhovateľa.
Okresný súd podľa jeho názoru aj nesprávne právne vec posúdil tak, ako to uvádza v rozhodnutí na str.8 ods.9. Pri skúmaní relevantnosti dodatku č.1 zo dňa 02.02.2004 ku kúpnej zmluve sa mal zaoberať najskôr uzatvorenou kúpnou zmluvou a zákonnými podmienkami dodatku, ktorý na kúpnu zmluvu nadväzoval, a teda obligačnými a vecno-právnymi účinkami zmluvy, a najmä či bolo dodržané zákonné ust. § 46 OZ a či dodatok tvoril neoddeliteľnú súčasť pôvodnej zmluvy okrem toho, že musí byť podpísaný jej účastníkmi a musí byť zviazaný s pôvodnou zmluvou a tak predložený správe katastra za účelom jeho zápisu do katastra vkladom. Účastníci môžu meniť obsah zmluvy len do momentu vkladu vlastníckeho práva pri zmluve o prevode nehnuteľností, pričom aj takáto dohoda musí spĺňať písomnú formu a prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine a dodatok musí tvoriť neoddeliteľnú súčasť pôvodnej zmluvy.
Okresný súd vôbec neprihliadol na vklad vlastníckeho práva ku dňu 26.01.2004, kedy nastali právne účinky vkladu, pretože týmto dňom odporca 1/ nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a boli splnené všetky práva a povinnosti oboch účastníkov konania, ktoré z nej vyplynuli. Dodatok č.1, ktorý navrhovateľ a odporca 1/ uzatváral až dňa 02.02.2004 bol uzatvorený potom, ako boli práva a povinnosti navrhovateľa a odporcu 1/ z kúpnej zmluvy splnené, teda po prevode vlastníckeho práva, kedy už navrhovateľ ako predávajúci nebol vlastníkom predmetu pôvodnej kúpnej zmluvy, pretože vlastníkom už bol odporca 1/. Odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy je preto podľa jeho názoru neplatné, pretože po dátume 26.01.2004. Po povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech odporcu 1/ do katastra nehnuteľností a po vzájomnom plnení z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 12.12.2003 už nie je možné brať do úvahy žiadne iné dohody, pri ktorých nebola splnená podmienka § 46 ods.2, veta druhá OZ, a to že prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine, ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, čo platí aj vo vzťahu k dodatkom, pretože aj tie musia tvoriť s kúpnou zmluvou jednu neoddeliteľnú listinu. Ani dodatok č.1 zo dňa 31.12.2003 nebol urobený zákonným spôsobom, nebol zviazaný s kúpnou zmluvou a daný do katastra, preto je absolútne neplatný.
Príjmový pokladničný doklad zo dňa 29.01.2004 spĺňa podľa názoru odporcu 5/ podmienky účtovného dokladu podľa § 10 zák.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a je platným dokladom bez ohľadu na to, či bol alebo nebol k nemu vystavený výdavkový pokladničný doklad, čím je potvrdené, že navrhovateľ dňa 29.01.2004 prevzal od odporcu 1/ v hotovosti sumu 2.400.000,-Sk. Navrhovateľ tento dôkaz žiadnou relevantnou argumentáciou a ani dôkazmi nespochybnil. Okresný súd tak nesprávne právne vyhodnotil tento dôkaz, pričom ani dodatok z 02.02.2004 nemohol meniť pôvodne dohodnuté podmienky kúpnej zmluvy, lebo nebol urobený zákonným spôsobom podľa § 46 ods.2, veta druhá OZ.
Z odvolania odporcu 4/, v ktorom navrhol rovnako návrh navrhovateľa zamietnuť alebo rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vrátiť ho na ďalšie konanie vyplýva, že okresný súd, aj keď správne posúdil účinky odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa podľa § 517 a § 48 OZ pochybil, keď sa dôkladne nevysporiadal s podmienkami nadobudnutia vlastníckeho práva odporcami 2/ až 5/. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo 311/2008 zo dňa 30.03.2010. Podľa jeho názoru odporcovia riadne získali vlastnícke právo vrátane oprávnenia ďalej tieto nehnuteľnosti prevádzať, pričom odstúpenie od prvej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom 1/ nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb - odporcov 2/ až 5/, ktorí neboli účastníkmi pôvodného zmluvného vzťahu a ktorí v dobrej viere a po splnení všetkých svojich povinností nadobudli vlastnícke právo,
ktoré požíva rovnakú právnu ochranu. Navrátením vlastníctva navrhovateľovi by sa tak uprednostnilo jeho právo vlastniť majetok oproti rovnakému právu odporcov 2/ až 5/, pričom u odporcov 2/ až 5/ by došlo k obmedzeniu ich základného práva, čo je možné len výnimočne vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. Keďže sa práva a povinnosti, ktoré vyplynuli z právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 1/ vrátane odstúpenia od zmluvy môžu prejaviť len medzi nimi a nemôžu mať vplyv na postavenie tretích osôb, ktoré v súlade so zákonom riadne nadobudli vlastnícke právo k veci, mal okresný súd rozhodnúť aj o reštitučnej povinnosti, inak je bezdôvodne zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov odporcov 2/ až 5/, keďže sa títo stali vlastníkmi nehnuteľností až potom, ako navrhovateľ predal nehnuteľnosti odporcovi 1/, voči ktorému sa má právo navrhovateľ domáhať vrátenia poskytnutého plnenia v súlade so zásadou, že ak raz niekto nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť preto postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu, t.j. odporca 1/, pokiaľ skutočne kúpnu cenu navrhovateľovi nezaplatil. Odporcovia nadobudli nehnuteľnosti od osôb, ktoré v čase uzavretia príslušnej kúpnej zmluvy a povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti boli ich vlastníkmi, preto odporcovi 4/, ktorý je aktuálne vedený v katastri nehnuteľností ako ich vlastník, vlastnícke právo nepochybne patrí a musí mu byť zachované. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
K odvolaniu odporcov 1/ až 5/ sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. K tvrdeniam odporcu 1/ v odvolaní uviedol, že v dodatku zo dňa 31.12.2012 považovali zmluvné strany kúpnu cenu vo výške 6 mil. Sk iba za splátku, pričom ku dňu uzavretia dodatku zo dňa 02.02.2004 nebola uhradená ani len časť kúpnej ceny uviedol, že prvá platba na kúpnu cenu bola zaplatená až dňa 19.02.2004, preto tvrdenie odporcu 1/, že dodatkom č.1 nebolo možné meniť ani spresniť kúpnu cenu, pretože záväzok povolením vkladu dňa 26.01.2004 zanikol, je neaplikovateľné. Bol toho názoru, že ak by nebolo možné kúpnu zmluvu po vkladovom konaní dodatkom meniť, potom by musel súd dospieť k záveru, že kúpna cena vo výške 6 mil. Sk v zmluve zo dňa 12.12.2003 je neplatná pre jej simulovanie oproti skutočnej kúpnej cene vo výške 8 mil. Sk.
K odvolaniu odporcu 2/ uviedol, že navrhovateľ odstúpil od kúpnej zmluvy v čase, kedy bol ešte evidovaným vlastníkom odporca 1/, preto už odporca 1/ v čase, kedy prevádzal vlastnícke právo nemohol byť dobromyseľný, pretože vedel, že navrhovateľ od kúpnej zmluvy odstúpil. Odporca 2/ sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, komu plnil na kúpnu cenu nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Navrhovateľ sa žalobou domáha určenia vlastníckeho práva, nie vydania plnenia, preto nie je dôvod vyjadrovať protiplnenie vo výrokovej časti rozsudku. K odvolaniam odporcu 3/ a 4/ poukázal na vyššie uvedené stanovisko k prvým dvom odporcom.
K odvolaniu odporcu 5/ uviedol, že jeho námietky o neexistencii naliehavého právneho záujmu sú neopodstatnené. Odporca 5/ sa nachádza v reťazci účastníkov prevodov nehnuteľností a jeho kúpa a následný predaj, na ktorom bol zúčastnený je tak v otázke platnosti právnych úkonov, ktorými sa tak malo stať, dotknutý.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. na pojednávaní nariadenom v súlade s § 213 ods. 3 a § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. a po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1/ až 5/ je dôvodné.
Krajský súd zopakoval dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to obsahu čl. II kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností z 12.12.2003 s vyznačením zavkladovania vlastníckeho práva Správou katastra dňa 26.01.2004, obsahu faktúry na sumu 2.400.000,-Sk zo dňa 17.12.2003, obsahu Dodatku č.1 zo dňa 31.12.2003, obsahu príjmového a výdavkového pokladničného dokladu, obsahu Dodatku č.1 zo dňa 02.02.2004 s overenými podpismi účastníkov, bankového výpisu o zaplatení kúpnej ceny 6.000.000,-Sk odporcom 1/ dňa 19.02.2004, obsahom výzvy navrhovateľa zo dňa 07.02.2005 adresovanej odporcovi 1/, odpovede odporcu z 18.02.2005, obsahom odstúpenia navrhovateľa od kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2003 v znení dodatku č.1 doručeného odporcovi 1/ dňa 03.03.2005, obsahom storna faktúry č. 03184/3 vystavenej dňa 28.06.2004 so splatnosťou 12.07.2004 v časti 400.000,-Sk čl. 330, kúpnej zmluvy uzatvorenou medzi odporcom 1/ a odporcom 3/ dňa 17.10.2005 s povolením vkladu dňa 20.10.2005, kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom 3/ a odporcom 2/ dňa 12.09.2007 s povolením vkladu dňa 17.09.2007, kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom 2/ a odporcom 5/ dňa 11.06.2008 s povolením vkladu dňa 13.06.2008, kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom 5/ a odporcom 4/ dňa 19.06.2008 s povolením vkladu dňa 09.07.2008, pripojenými spismi Správy katastra T. T. sp. zn. V
XXXX/XXXX-XX, sp. zn. V XXXX/XXXX-XX, sp. zn. V XXXX/XXXX-XX, sp. zn. V XXXX/XXXX-X, sp. zn. V XXXX/XXXX-XX a výsluchom účastníka a vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania, z ktorých zistil, že medzi navrhovateľom, D. D. - FAJNN, Rimavská Sobota, IČO: 35 483 211 ako fyzickou osobou podnikateľom a odporcom 1/ O.. Q. K. - SEMAR B. BYSTRICA s miestom podnikania Rudohorská 22, Banská Bystrica, IČO: 17 911 427 ako fyzickou osobou podnikateľom došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou navrhovateľ predal odporcovi 1/ stavbu označenú ako technický pavilón súp. č. XXX s pozemkom na parc. č. KN XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy s pozemkom parc. č. KN XXX/XX o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. T. T. vrátane vnútorného zariadenia stavby so všetkými hnuteľnými vecami, ktoré sa v nej ku dňu podpísania zmluvy dňa 12.12.2003 nachádzali, ako aj technologické zariadenie plynovej kotolne v rozsahu znaleckého posudku č. 163/2002. Súčasťou prevodu boli aj všetky teplovodné a súvisiace siete, vrátane prípojok.
Zmluvné strany v čl. II kúpnej zmluvy dohodli cenu prevádzaných nehnuteľností v sume 6.000.000,-Sk, ktorú sa zaviazal odporca 1/ ako kupujúci zaplatiť prevodným príkazom na účet navrhovateľa do 14 dní po zavkladovaní kúpnej zmluvy. Zmluvné strany pre prípad nezaplatenia tejto kúpnej ceny v plnej výške a v dohodnutom termíne splatnosti dohodli pre predávajúceho možnosť jednostranného odstúpenia od kúpnej zmluvy, s čím kupujúci súhlasil.
Podľa čl. III ods.3 uvedenej kúpnej zmluvy nadobudla kúpna zmluva z 12.12.2003 platnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami. Účinnosť mala zmluva nadobudnúť dňom právoplatného povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetu prevodu na Správe katastra T. T. a od toho dňa mali prejsť všetky práva a povinnosti s prevodom spojené na kupujúceho ako nadobúdateľa (čl. 120-122).K vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu došlo dňa 26.01.2004 pod č. V XXXX/XXXX.
Z obsahu faktúry vystavenej navrhovateľom pod č. 03184/2 (čl. 166) adresovanej odporcovi 1/, ktorou mu fakturoval zálohovú platbu ako zábezpeku predaja nehnuteľností s príslušenstvom na U. ulici XX v T. T. v sume 2.400.000,-Sk vrátane 20% DPH vyplýva, že táto bola prevzatá a odporcom 1/ podpísaná dňa 31.12.2003. Je na nej aj odtlačok pečiatky odporcu 1/ a podpísal ju aj navrhovateľom s odtlačkom jeho pečiatky.
Z Dodatku č.1 ku kúpnej zmluve zo dňa 12.12.2003 uzavretého medzi navrhovateľom a odporcom 1/ dňa 31.12.2003, ktorý obe zmluvné strany podpísali vyplýva, že sa ním menil čl. II. kúpnej zmluvy tak, že táto zodpovedá sume 8.400.000,-Sk. Jeho predmetom je aj dohoda navrhovateľa a odporcu 1/ o tom, že účinnosť kúpnej zmluvy z 12.12.2003 sa podmieňuje po zavkladovaní predaja nehnuteľností označenej ako Q. H. na U. XX s pozemkami úhradou splátky 6.000.000,-Sk z bankového účtu. Zároveň sa podmieňuje platnosť výdavkového a príjmového dokladu z 31.12.2003 na sumu 2.400.000,-Sk a splatením DPH vo výške 400.000,-Sk najneskôr 20.03.2004. Na dodatku č. 1 je rukou napísaná veta „V skutočnosti peniaze neboli vyplatené.“ Za vetou nasleduje podpis odporcu 1/. Podpis predávajúceho - navrhovateľa nebol na dodatku úradne overený.
Na kópii príjmového pokladničného dokladu vystaveného navrhovateľom dňa 29.01.2004 pod č. 004551 (čl. 170) je údaj o tom, že od SEMAR - O.. Q. K., Banská Bystrica prijal bez DPH 2.000.000,-Sk, DPH 20% 400.000,-Sk, spolu 2.400.000,-Sk, a to číslicou aj slovom, účel - úhrada fa. č. 03184/2. Na príjmovom pokladničnom doklade sa nachádza pečiatka navrhovateľa a zvlášť jeho podpis s pečiatkou a údaj Vyhotovil: p. D..
Na kópii výdavkového pokladničného dokladu č. 2184/2003 zo dňa 31.12.2003 vystaveného firmou odporcu 1/ sa nachádza pečiatka odporcu 1/, a to v ľavom rohu, z ktorej vyplýva, že D. D. FAJNN, Zvolen bola vyplatená suma 2.000.000,-Sk bez DPH, 400.000,-Sk - 20% DPH, spolu 2.400.000,-Sk na účel úhrady fa. č. 03184/2. Výdavkový pokladničný doklad je opatrený pečiatkou navrhovateľa s jeho podpisom a údaj Vyhotovil: K., Schválil - nečitateľný podpis.
Z obsahu ďalšieho Dodatku č.1 vyplýva, že tento bol uzavretý medzi navrhovateľom a odporcom 1/ dňa 02.02.2004. Zmluvné strany ho riadne podpísali a ich podpisy sú úradne overené. Z čl. II Dodatku vyplýva, že ho zmluvné strany uzatvárajú vzhľadom na neúplnú interpretáciu postupu úhradu kúpnej ceny a v snahe predísť nejednoznačnosti jej výkladu do budúcna a k zabráneniu s tým spojených právnych komplikácií za účelom zmeny čl. II zmluvy tak, že čl. II ods.2 znie - dohodnutá cena predmetu prevodu medzi zmluvnými stranami je vo výške 8.000.000,-Sk. Dohodnutú kúpnu cenu zaplatí kupujúci
predávajúcemu v dvoch splátkach takto - 25% z ceny hotovosti vo výške 2.000.000,-Sk do 14 dní po podpísaní zmluvy a 75% ceny prevodom úverových prostriedkov z bankového ústavu na účet navrhovateľa vo výške 6.000.000,-Sk najneskôr do 45 dní po zavkladovaní do katastra nehnuteľností. V ods.3 čl. II. je dohoda o tom, že ak kupujúci nezaplatí včas dohodnuté splátky kúpnej ceny predávajúcemu, má tento právo jednostranne od kúpnej zmluvy odstúpiť. S touto podmienkou kupujúci vyslovil súhlas. Ostatné články zmluvy zostali nezmenené.
Výzvou adresovanou odporcovi 1/ k úhrade zostatku kúpnej ceny zo dňa 07.02.2005 (čl. 132) vyzval navrhovateľ odporcu 1/ na doplatenie sumy 2.000.000,-Sk do 20.02.2005 s upozornením, že inak od zmluvy v znení Dodatku č.1 odstúpi pre omeškanie s plnením a porušením zmluvy.
Z vyjadrenia odporcu 1/ k výzve na úhradu zostatku kúpnej ceny zo dňa 18.02.2005 vyplýva, že kúpna zmluva z 12.12.2003 bola uzavretá medzi stranami slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Kúpna cena bola dohodnutá ako definitívna a konečná vo výške 6.000.000,-Sk a zaplatená predávajúcemu dňa 19.02.2004 prevodom na jeho účet hneď potom, ako banka Z. a.s. po poskytnutí úveru a jeho zabezpečení tak mohla urobiť. Zo strany navrhovateľa došlo k prijatiu dodatku k zmluve s dodatočným navýšením kúpnej ceny zo 6.000.000,-Sk na 8.000.000,-Sk vzhľadom na to, že sa odporca 1/ ocitol v tiesni z dôvodu záväzkov voči peňažnému ústavu v spojitosti s poskytnutím úveru na kúpnu cenu a dňa 02.02.2004 proti jeho vôli podpísal dodatok k zmluve, ktorý neskôr považoval za právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a aj ho obchádza a súčasne sa prieči dobrým mravom, keď vyhotovenie dodatku k zmluve bolo dodatočne vynútené predávajúcim po zavkladovaní kúpnej zmluvy so zámerom získať bezdôvodné obohatenie vrátane nesplnenia daňovej povinnosti, v dôsledku čoho ho považoval za absolútne neplatný.
Z výpisu z účtu č. X Z. T. J. pre odporcu 1/ vyplýva, že na účet odporcu 1/ bola dňa 19.02.2004 pripísaná suma 6.000.000,-Sk, ktorou odporca 1/ vyčerpal úver a ktorá bola uvedená z tohto dôvodu na výpise z účtu odporcu 1/ ako mínusová položka, pretože bola príkazom na úhradu prevedená v ten istý deň na účet navrhovateľa ako úhrada na kúpnu zmluvu.
Listom zo dňa 28.02.2005 navrhovateľ od kúpnej zmluvy v znení dodatku č.1 z dôvodu neuhradenia celej kúpnej ceny, pretože odporca 1/ zaplatil navrhovateľovi na kúpnu cenu len vo výške 6.000.000,- Sk, odstúpil.
Z úradného záznamu Daňového úradu Rimavská Sobota zo dňa 26.04.2007 (čl. 311) vyplýva, že navrhovateľ ako daňový subjekt v roku 2004 zistil, že predaj nehnuteľností odporcovi 1/ mal byť podľa zák.č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov fakturovaný bez DPH, preto faktúru č. 03184/3 vystavenú dňa 17.12.2003 stornoval faktúrou č. 03184/2 zo dňa 28.06.2004, a to v časti 20% DPH vo výške 400.000,-Sk. Kópia faktúry č. 03184/3 vystavená dňa 28.06.2004 so splatnosťou 12.07.2004 v časti 400.000,-Sk je založená na čl. 330.
Odporca 1/ predal vyššie uvedené nehnuteľnosti odporcovi 3/ - spoločnosti AUTO MAXIMUS s.r.o. Banská Bystrica, ktorej súčasné obchodné meno je MAXIMUS s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 17.10.2005, vklad ktorých bol povolený katastrom nehnuteľností pod sp. zn. V XXXX/XXXX-XX dňa 20.10.2005.
Spoločnosť MAXIMUS s.r.o., označený v návrhu ako odporca 3/ ďalej previedla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na odporcu 2/ titulom zámennej zmluvy, zavkladovanej Správou katastra T. T. pod V XXXX/XXXX zo dňa 02.01.2008, ako aj kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 17.09.2007, vklad ktorých bol povolený katastrom nehnuteľností pod sp. zn. V XXXX/XXXX-XX dňa 17.09.2007.
Odporca 2/ následne predal kúpnou zmluvou zo dňa 11.06.2008 predmetné nehnuteľnosti odporcovi 5/, vklad ktorých bol povolený katastrom nehnuteľností pod sp. zn. V XXXX/XXXX-X dňa 13.06.2008.
Odporca 5/ predal kúpnou zmluvou zo dňa 11.06.2008 predmetné nehnuteľnosti odporcovi 4/ A. J., pre ktorého bol vklad vlastníckeho práva povolený rozhodnutím správy katastra V XXXX/XXXX zo dňa 09.07.2008.
Z vyjadrenia odporcu 1/ zo dňa 18.02.2005 k výzve navrhovateľa na úhradu zostatku kúpnej ceny vyplýva, že kúpna cena bola účastníkmi dohodnutá ako cena definitívna a konečná vo výške 6.000.000,-
Sk a zaplatená bola navrhovateľovi dňa 19.02.2004 prevodom na jeho účet vedený v Q. T. T. potom, ako ju Z. a.s. T. T. na tento účet previedla. Kúpnu zmluvu tak, ako ju účastníci dňa 12.12.2003 podpísali, správa katastra zavkladovala pod č. V XXXXXX dňa 26.01.2004. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že po vykonaní všetkých úkonov spojených s prevodom nehnuteľností sa navrhovateľ ako predávajúci dožadoval prijatia dodatku k zmluve s dodatočným navýšením kúpnej ceny zo 6.000.000,-Sk na 8.000.000,-Sk. Vzhľadom na to, že sa ocitol odporca 1/ v tiesni z dôvodu záväzkov voči peňažnému ústavu spojených s poskytnutím úveru na kúpnu cenu, podpísal dodatok k zmluve dňa 02.02.2004 proti jeho vôli. Preto tento dodatok považoval za absolútne neplatný.
Z vyjadrenia odporcu 1/ zo dňa 27.10.2008 vyplýva, že tvrdenie navrhovateľa o neuhradení celej kúpnej ceny nie je pravdivé, pretože odporca 2/ zaplatil navrhovateľovi dňa 19.02.2004 časť kúpnej ceny vo výške 6.000.000,-Sk a zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 2.400.000,-Sk mu uhradil pred odstúpením od zmluvy na základe jeho faktúry č. 03184/2, ktorú k vyjadreniu priložil.
Z vyjadrení odporcov 2/ až 5/ doplnených na pojednávaní pred odvolacím súdom vyplýva, že títo sa pridržiavali obsahu ich odvolaní, pričom zhodne navrhli návrh navrhovateľa, a to aj pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva voči nim zamietnuť a priznať im právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 20 ods.4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa čl. 20 ods.5 Ústavy SR iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.
Podľa čl. 11 ods.3 Listiny základných práv a slobôd vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Podľa čl. 11 ods.4 Listiny základných práv a slobôd vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.
Podľa § 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.) je občianske súdne konanie jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
Podľa § 80 písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 213 ods. 3 cit. zák., ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.
Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej Obch. zák.) v znení platnom ku dňu 31.12.2003 táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 6 prvá veta cit. ust. sa zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Podľa § 40 ods. 1zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej OZ) v znení platnom ku dňu 12.12.2003, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 43 cit. zák. účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Podľa § 44 ods.1 cit. zák. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa § 46 ods.1 cit. zák. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa ods.2 cit. ust. pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Podľa § 47 ods.1 cit. zák., ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
Podľa § 48 ods.1 cit. zák. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 133 ods.2 cit. zák., ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 588 cit. zák. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v znení platnom ku dňu 31.12.2003 kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.
Podľa § 28 ods.1 cit. zák. práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ods.2 cit. ust. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ods.3 cit. ust. právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
Podľa § 31 ods.1 cit. zák. správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
Podľa ods.3 cit. ust., ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
Podľa ods.4 cit. ust. rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, správa katastra vyznačí v zmluve.
Podľa § 42 ods.1 cit. zák. na vklad a záznam je spôsobilá v štátnom jazyku alebo v úradne overenom preklade a na tej istej listine písomne vyhotovená zmluva, verejná listina a iná listina vyhotovené bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
Podľa ods.3 prvá veta cit. ust. podpisy prevodcov na zmluve musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý tvorí podklad pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Vzhľadom k tomu, že sa odvolací súd mienil odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, zopakoval dokazovanie postupom podľa § 213 ods.3 a 6 O.s.p. v potrebnom rozsahu sám, čím si zadovážil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov podľa § 132 O.s.p., než aké vykonal okresný súd.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd na základe ním vykonaných dôkazov nesprávne posúdil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že navrhovateľ od kúpnej zmluvy uzatvorenej s odporcom 1/ o predaji nehnuteľností dňa 12.12.2003 odstúpil platne, v dôsledku čoho sa obnovil pôvodný stav a navrhovateľ sa tak opätovne stal vlastníkom nehnuteľností evidovaných Katastrálnym úradom Banská Bystrica, Správa katastra T. T. na liste vlastníctva č. XXXX.
Rovnako nesprávne posúdil aj vzťahy, ktoré vznikli medzi odporcom 1/ až 5/, keď dospel k záveru, že všetky kúpne zmluvy uzatvorené po dátume 12.12.2003 sú neplatnými právnymi úkonmi. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak posúdil okresný súd vec podľa iného právneho predpisu, než mal správne použiť alebo ak aplikoval síce správny právny predpis na prejednávanú vec, ale ho nesprávne vyložil.
Všetci odporcovia v odvolaní namietali, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe z dôvodu nesprávne určeného okruhu účastníkov konania na strane odporcov. Odvolací súd sa preto zaoberal najskôr riešením otázky naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určovacej žalobe a s ňou súvisiacim okruhom účastníkov konania, ktorých navrhovateľ v návrhu na strane odporcov označil, a teda, či sú navrhovateľom označení odporcovia zúčastnení na právnom vzťahu alebo práve, o ktoré v prejednávanej veci ide alebo nie.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ od kúpnej zmluvy uzatvorenej s odporcom 1/ dňa 12.12.2003 odstúpil a návrhom v prejednávanej veci sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to stavby Q. H. a pozemkov ním presne určených, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. T. T. Katastrálnym úradom Banská Bystrica vo vzťahu ku všetkým odporcom 1/ až 5/, musel sa odvolací súd vysporiadať s tým, či pre podanie takéhoto návrhu boli splnené zákonom v § 80c/ O.s.p. stanovené zákonné predpoklady.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd, rovnako ako okresný súd k záveru, že v prejednávanej veci ide nesporne o žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, medzi ktoré patrí aj žaloba o určenie vlastníckeho práva.
Žaloba o určenie vlastníckeho práva je legálnym právnym prostriedkom vlastníka na ochranu jeho vlastníckeho práva. Z dôvodu, že sa jedná o určovaciu žalobu, je jej základom preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná v prejednávanej veci tým, že navrhovateľom je popieraná existencia vlastníckeho práva, resp. právneho pomeru k odporcovi 1/, a teda, že právo, resp. právny vzťah medzi týmito účastníkmi konania je sporný a že existencia aktuálneho stavu objektívnej
právnej neistoty medzi týmito účastníkmi, ako aj to, že existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu trvá a nie je ho možné odstrániť inak, len určovacím výrokom rozhodnutia súdu.
V prejednávanej veci je preto daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určovacej žalobe tým, že rozhodnutie súdu môže byť spôsobilým podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby tento zodpovedal stavu, o ktorom navrhovateľ tvrdil, že nastal z dôvodu jeho odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom 1/ dňa 12.12.2003. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 179/2010) Keďže odporca 1/ s tvrdením navrhovateľa nesúhlasil a odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom dňa 12.12.2003 považoval za neplatný právny úkon, rovnako ako aj odporcovia 2/ až 5/, nemal navrhovateľ inú možnosť, ako stav právnej neistoty týkajúci sa jeho vlastníckeho práva riešiť súdnou cestou, aby si tak zabezpečil rozhodnutie, ktoré by bolo podkladom pre zmenu zápisov v katastri nehnuteľností (rozsudky NS SR sp.zn. 2Cdo 163/2005 a sp.zn. 3Cdo 144/2010). S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, keďže výpis z katastra nehnuteľností slúži aj na preukázanie vlastníckeho práva a na jeho právne účinky, že právne postavenie navrhovateľa je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené, pričom stav jeho neistoty nie je možné odstrániť inými prostriedkami.
Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky, a to, že účastníci konania majú vecnú legitimáciu a že navrhovateľ má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Otázka naliehavosti právneho záujmu je pritom významná len vo vzťahu k tomu určeniu, ktorého sa navrhovateľ domáha v návrhu, nie však vo vzťahu k otázke, ktorú má súd riešiť ako predbežnú.
Aktívna ako aj pasívna vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, čo znamená, že účastník konania je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.
Odvolací súd skúmal splnenie procesnej podmienky naliehavého právneho záujmu, o ktorý ide spravidla vtedy, keď žaloba umožňuje vytvoriť na základe tvrdenej skutočnosti komplexný základ pre vzťahy medzi účastníkmi konania, u ktorých je daná vecná legitimácia, a to u každého z odporcov samostatne. Pre posúdenie dôvodnosti a naliehavosti právneho záujmu na danej žalobe bolo rozhodujúce skutkové zistenie, vo vlastníctve ktorého účastníka konania bola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa konkrétna nehnuteľnosť, ku ktorej určenia vlastníckeho práva sa navrhovateľ domáha.
Podmienku naliehavosti právneho záujmu na svojej určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. splnil navrhovateľ len voči odporcovi 1/, pretože nárok, ktorý si navrhovateľ v konaní uplatnil vyplýva z právneho vzťahu, účastníkom ktorého bol navrhovateľ a odporca 1/ a tiež voči odporcovi 4/, ktorý je v súčasnosti ako vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej si aj navrhovateľ uplatňuje vlastnícke právo zapísaný v katastri nehnuteľností.
Odvolací súd je toho právneho názoru, že pri navrhovateľom tvrdenom odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2003 uzavretej s odporcom 1/, ktoré je dôvodom pre jej zrušenie a pre určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, nemôže určovacia žaloba smerovať voči tým účastníkom, ktorí neboli účastníkmi právneho vzťahu či práva, o ktoré v určovacej žalobe ide a ktorí nie sú vedení v evidencii nehnuteľností ako vlastníci. Vo vzťahu k takýmto tretím osobám ide síce tiež o otázky prejudiciálne, ktoré môžu byť dôležité, avšak voči nim nie sú tieto kryté naliehavým právnym záujmom, keďže sa tento môže z dôvodu úpravy priamych vzťahov, výsledkom ktorých má byť zosúladenie právneho stavu tvrdeného navrhovateľom a faktického stavu evidovaného v katastri nehnuteľností vzťahovať len k vlastníkovi zapísanom v katastri.
Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že žaloba o určenie vlastníctva, ktorá smeruje proti subjektu, ktorý v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaný nie je, z týchto záverov úspešný argument na preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení čerpať nemôže. (Uznesenie NS SR 5 M Cdo 1/2010) Znamená to, že len ak by boli ako spoluvlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností viaceré osoby, musela byť žaloba smerovať voči všetkým a rovnako je tomu aj v takom prípade, ak by sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, pretože všetci, ktorí by
takúto kúpnu zmluvu uzavreli, by boli legitimovaní vystupovať v prípadnom spore (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 122/2002, 1 Cdo 11/2003). V prejednávanej veci sa však o takýto prípad nejedná, pretože v katastri je ako vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva navrhovateľ, zapísaný len odporca 4/.
Odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva aj voči odporcom 2/, 3/ a 5/, pričom bez jeho preukázania nemôže žaloba navrhovateľa voči ním obstáť. Treba zdôrazniť, že naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa súd skúma v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Rovnako, ako naliehavý právny záujem musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku aj jeho vecná legitimácia (§ 154 ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom k tomu, že medzi navrhovateľom a odporcom 1/ existoval prvotný vzťah založený kúpnou zmluvou o prevode nehnuteľností, od ktorej navrhovateľ odstúpil, je potrebné, aby si odvolací súd zodpovedanie otázok, či je odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 12.12.2003 v znení dodatku č.1, doručeného odporcovi 1/ dňa 03.03.2005 platným právnym úkonom a vo vzťahu k odporcovi 4/, ktorý je evidenčným vlastníkom, riadne evidovaným Správou katastra T. T. ako vlastník nehnuteľností, ku ktorým sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva, či je tento zapísaný v katastri nehnuteľností oprávnene, vyriešil v súlade s § 135 ods. 2 O.s.p. tieto otázky ako otázky predbežné.
Zopakovaním dokazovania odvolací súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom 1/ bola uzavretá dňa 12.12.2003 platná kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti špecifikovanej presne v jej čl. I, a to v súlade s § 44 ods.1 OZ a § 46 ods.2 OZ. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti je založená na dvojakom právnom konaní, a to na uzavretí zmluvy, ako titule pre nadobudnutie predmetu kúpy a na prevode vlastníctva, ako spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom obe konania vyžadujú kumulatívne plnenie. V prejednávanej veci bola právnym dôvodom, a teda titulom nadobudnutia vlastníckeho práva kúpna zmluva uzavretá dňa 12.12.2003 a spôsobom bolo nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti odporcom 1/ na základe rozhodnutia Správy katastra. Len samotná zmluva ako titul sama o sebe prevod práva nespôsobí, pretože k tomu musí pristúpiť ešte právne relevantný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý je závislý od povahy predmetu prevodu. Zmluva o prevode nehnuteľností nenesie preto prevodný - translačný účinok, ale len účinok obligačný, pretože zaväzuje predávajúceho k tomu, aby vlastníctvo veci na nadobúdateľa ďalším úkonom, ktorý je právne uznaným spôsobom prevodu vlastníctva, previedol. Je treba zdôrazniť, že pri kúpnej zmluve je potrebné ako pri titule, ktorý je právnym dôvodom pre prevod vlastníckeho práva posúdiť jeho vznik, platnosť a obligačnú účinnosť, pretože tieto charakteristiky musí titul spĺňať, a to z dôvodu právnej regulácie účinkov vkladu do katastra nehnuteľností najneskôr v deň podania návrhu na vklad.
V súlade s § 40 ods. 1 a § 44 ods.1 OZ bola zmluva medzi navrhovateľom a odporcom 1/ uzavretá písomne, a to okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť. Platné právo nepozná prípady, v ktorých by bolo potrebné k súkromnoprávnej zmluve rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby zmluva nadobudla účinnosť, t.j. aby sa účastníci takejto zmluvy mohli domáhať plnenia z nej. Obligačno-právne účinky takých zmlúv preto nastávajú bez ohľadu na rozhodnutie štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy.
Aj keď z ust. § 47 ods.1 OZ vyplýva, že ak je ku zmluve potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, nadobúda zmluva účinnosť týmto rozhodnutím, je treba zdôrazniť, že pri kúpnych zmluvách o prevode nehnuteľností, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, nastávajú v deň právoplatnosti rozhodnutia vydaného katastrom nehnuteľností podľa § 28 ods.3 Katastrálneho zákona k tomuto dňu len účinky vkladu. Rozhodnutie Správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je preto rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účinky vkladu podľa § 133 ods.2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva, a teda vo vecno-právnych následkoch, nie v obligačno-právnych následkoch rovnajúcich sa účinnosti zmluvy, ktoré nastali už platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy podľa § 44 ods.1 OZ (R 59/2007).
Kúpna zmluva je odvodeným nadobudnutím vlastníckeho práva a vzniká vtedy, keď sa navrhovateľ a odporca zhodli na predmete kúpy a kúpnej cene. Pre kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti vyžaduje
Občiansky zákonník písomnú formu a podpisy na tej istej listine tak, ako to vyplýva z § 588 a § 46 ods. 2 OZ, v nadväznosti na § 133 ods.2 OZ. Vlastnícke právo sa na základe kúpnej zmluvy k nehnuteľnej veci nadobúda až jeho vkladom do katastra nehnuteľností tak, ako to upravuje § 133 ods.2 v nadväznosti na § 1 ods.1 a § 28 ods.2 Katastrálneho zákona.
V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že zmluvné strany, a to navrhovateľ a odporca 1/ v kúpnej zmluve o prevode nehnuteľnosti zo dňa 12.12.2003 dohodli presne predmet prevodu, tento identifikovali v súlade s požiadavkami uvedenými v § 42 ods. 1, 2 a 3 Katastrálneho zákona a dohodli sa aj na pevnej kúpnej cene vo výške 6.000.000,-Sk. Z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva, že by suma 6.000.000,-Sk nemala byť cenou konečnou. Nevyplýva z nej ani to, že by sa jej výška podstatne líšila od ceny stanovenej v Znaleckom posudku č. 80/2003 zo 17.08.2003, vypracovaným znalcom O.. K., ktorý ju stanovil na sumu. 6.259.110,-Sk a ani to, že by kúpna cena 6.000.000,- Sk mala byť dodatočne upravovaná, a teda menená, príp., že by táto suma mala byť len zálohou na inú, vyššiu kúpnu cenu. Kúpna zmluva zo dňa 12.12.2003 bola predložená Správe katastra T. T. na zavkladovanie vlastníckeho práva s dohodnutou kúpnou cenou 6.000.000,-Sk a dňa 26.01.2004 Správa katastra T. T. rozhodnutím sp. zn. V XXXX/XXXX vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech odporcu 1/ povolila a do katastra nehnuteľností zapísala odporcu 1/ ako jej vlastníka. Boli tak splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozhodnutia o vklade Správou katastra T. T. uvedené v § 31 ods.1 a 2 Katastrálneho zákona. Odporca 1/ za prevedenú nehnuteľnosť zaplatil navrhovateľovi dňa 19.02.2004 sumu 6.000.000,- Sk tak, ako sa s navrhovateľom dohodol, čím bola splnená odkladacia podmienka stanovená v kúpnej zmluve zo dňa 12.12.2003, že odporca ako kupujúci zaplatí dohodnutú kúpnu cenu po zavkladovaní nehnuteľnosti.
Dodatok č.1, ktorý uzavreli zmluvné strany dňa 31.12.2003 o zmene kúpnej ceny na sumu 8.400.000,- Sk s DPH nebol predložený Správe katastra a netvoril ani súčasť kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 12.12.2003, a to jednak preto, že predávajúci na Dodatku č.1 zo dňa 31.12.2003 neoveril pravosť svojho podpisu, čo je podľa § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona nevyhnutnou podmienkou pre zavkladovanie vlastníckeho práva, pokiaľ mal byť súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2003, ale najmä preto, že nebolo dodržané zákonné ust. § 46 ods. 2 OZ, pretože dodatok č. 1 netvoril neoddeliteľnú súčasť pôvodnej kúpnej zmluvy. Nebol k zmluve pripojený a ani spolu s ňou pevne zviazaný a nebol ani predložený správe katastra za účelom zápisu vkladu do katastra. Podľa názoru odvolacieho súdu môžu účastníci meniť obsah zmluvy o prevode nehnuteľností v jej podstatných častiach, medzi ktoré nesporne patrí aj kúpna cena len do momentu vkladu vlastníckeho práva, pričom aj takáto dohoda musí spĺňať písomnú formu tak, ako to ukladá § 40 ods. 1 OZ, prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine a dodatok musí tvoriť neoddeliteľnú súčasť pôvodnej zmluvy, k čomu v prejednávanej veci nedošlo. Právny názor okresného súdu o tom, že dodatok č. 1 je z dôvodu príp. zmeny kúpnej ceny nehnuteľnosti predanej odporcovi 1/ kúpnou zmluvou z 12.12.2003 právnym úkonom absolútne neplatným je preto správny a k zmene kúpnej zmluvy v čl. II Kúpna cena na jeho základe nemohlo platne dôjsť.
To však neznamená, že právny úkon, ktorý označili zmluvné strany ako Dodatok č.1 a ktorý uzavreli dňa 31.12.2003 nemôže byť sám o sebe pre iné účely, než účely zavkladovania vlastníckeho práva viažúceho sa ku kúpnej zmluve zo dňa 12.12.2003, platným právnym úkonom.
Ani Dodatok č.1 o zmene kúpnej ceny na sumu 8.000.000,-Sk s DPH, ktorý navrhovateľ a odporca 1/ uzatvárali dňa 02.02.2004 netvoril neoddeliteľnú súčasť pôvodnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 12.12.2003. Nebol k zmluve pripojený a ani spolu s ňou pevne zviazaný a nebol ani predložený správe katastra za účelom zápisu vkladu vlastníckeho práva do katastra, aj keď na ňom už bol podpis predávajúceho overený. Bol uzatvorený potom, ako ku dňu 26.01.2004 nastali právne účinky vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech odporcu 1/, t. j. v čase, keď boli práva a povinnosti navrhovateľa a odporcu 1/ z kúpnej zmluvy splnené a kedy už navrhovateľ nebol vlastníkom nehnuteľnosti.
Odvolací súd je toho názoru, že aj tento dodatok č. 1 je absolútne neplatným právnym úkonom, a to nielen pre nedostatok formálnych náležitostí, predpokladaných § 46 ods. 2 OZ a § 133 ods. 2 OZ, ale najmä preto, že k zmene kúpnej zmluvy ohľadom kúpnej ceny dohodnutej v jej čl. II došlo už po zavkladovaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech odporcu 1/nemohlo dôjsť. Okresný súd vôbec neprihliadol na vklad vlastníckeho práva ku dňu 26.01.2004, ako ani na právne účinky vkladu napriek tomu, že týmto dňom odporca 1/ nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a došlo k splneniu
všetkých práv a povinností oboch účastníkov konania, ktoré z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.12.2003 pre oboch účastníkov vyplynuli. Podľa dojednania v kúpnej zmluve nastala zavkladovaním kúpnej zmluvy Správou katastra aj jej účinnosť (správne len účinky nadobudnutia vlastníckeho práva, pretože účinnosť nadobudla kúpna zmluva už podpisom oboch zmluvných strán), pričom neskoršie zaplatenie kúpnej ceny, s ktorým navrhovateľ súhlasil, nemá po zavkladovaní vlastníckeho práva na platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy podstatnejší vplyv. Dodatok č.1 zo dňa 02.02.2004 bol uzavretý až v čase, kedy už navrhovateľ a odporca 1/ nemali právo meniť kúpnu cenu, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy pri predaji nehnuteľností, pretože túto mohli zmluvné strany zmeniť len do zavkladovania vlastníckeho práva, a to zákonom predpísaným spôsobom - písomne a takúto zmenu spolu s kúpnou zmluvou, ktorá musí s ňou tvoriť jednotný celok predložiť Správe katastra do dátumu 26.01.2004, čo neurobili.
Právny názor okresného súdu o tom, že tento, z hľadiska dátumu jeho podpísania druhý dodatok č. 1 je z dôvodu príp. zmeny kúpnej ceny nehnuteľnosti predanej odporcovi 1/ kúpnou zmluvou z 12.12.2003 právnym úkonom platným nie je z vyššie uvedených dôvodov správny.
To však neznamená, že aj Dodatok č.1, ktorý uzavreli zmluvné strany dňa 02.02.2004, nemôže byť sám o sebe pre iné účely, než účely zavkladovania vlastníckeho práva, platným právnym úkonom.
Obojstranným plnením záväzkov z kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2003, a to prevodom vlastníckeho práva z navrhovateľa na odporcu 1/ jeho zavkladovaním do katastra nehnuteľností a vyplatením dohodnutej kúpnej ceny odporcom 1/ v sume 6.000.000,-Sk dňa 19.02.2004 záväzky navrhovateľa a odporcu 1/ zanikli. Záväzok, ktorý zanikol splnením nie je možné dohodou zrušiť a ani zmeniť, a nie je ho možné nahradiť ani iným záväzkom. Občiansky zákonník umožňuje zasahovať do podstatných náležitostí záväzkov dohodou len vtedy, ak nie je ešte pôvodný záväzok splnený.
Kúpna cena je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ktorú nie je možné po zavkladovaní meniť (uznesenie NS ČR 22Cdo 871/2000). Po zavkladovaní je možné meniť dohodou strán v súlade s § 516 OZ a § 46 ods.2 OZ len vedľajšie dojednanie v kúpnych zmluvách, akým by mohla byť napr. splatnosť kúpnej ceny, príp. spôsob jej platenia, ale nie jej riadne dohodnutá výška, pričom takáto zmena vedľajších dojednaní nie je dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Dohoda o predĺžení lehoty splatnosti, príp. spôsobu platenia kúpnej ceny, ako aj iných vedľajších dohôd po zavkladovaní je zmenou len vedľajších dojednaní v kúpnej zmluve, a nie zmluvou o prevode nehnuteľností, preto sa pre takúto dohodu nevyžaduje postup podľa § 46 ods.2 OZ. Zmluvné strany môžu v súvislosti s uzatvorením zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvoriť aj iné vedľajšie dohody, napr. o vysťahovaní, prehlasovaní energií, ponechaní nábytku alebo zariadenia bytu, rozdelení vedľajších nákladov súvisiacich s odovzdaním nehnuteľnosti a podobne a keďže tieto dohody nemajú vecnoprávne účinky, požiadavka vkladu do katastra nehnuteľností sa ich netýka. Preto ani zákon nevyžaduje, aby boli všetky tieto dojednania súčasťou jednej listiny.
Zákon výslovne nezakazuje ani také dohody medzi stranami, ktorými by dochádzalo k modifikácii niektorých podmienok zmluvy vrátane tej písomnej zmluvy, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to ani v prípade, ak by kúpna cena ešte nebola zaplatená, napr. odpustenie časti ceny, jej započítanie alebo nahradenie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu inou formou splnenia. Spôsob realizácie platby za prevod vlastníctva tiež nie je podmienený vecnoprávnymi účinkami zmluvy o prevode vlastníctva a takto dohodnutý spôsob je medzi stranami záväzný za podmienky, že spĺňa obsahové a formálne náležitosti právneho úkonu bez ohľadu na to, či je, alebo nie je predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetu prevodu, za ktorý je platba realizovaná.
Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že ak by malo dôjsť k zmene kúpnej ceny, muselo by sa tak stať ešte za trvania právneho vzťahu, ktorý sa mal meniť, a to zákonom predpísaným spôsobom. Právny vzťah, ktorý sa mal dodatkom č. 1 meniť už v čase jeho podpísania dňa 02.02.2004 neexistoval. Záväzok z kúpnej zmluvy zanikol splnením, preto ho nebolo možné dohodou ani zrušiť a ani zmeniť.
Z týchto dôvodov nie je preto podľa názoru odvolacieho súdu odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2003 platným právnym úkonom. V čase jeho doručenia odporcovi 1/ dňa 03.03.2005 už boli vzájomné záväzky zmluvných strán z kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2003 splnené a žiaden záväzok
neexistoval. Záväzok obsiahnutý v kúpnej zmluve o tom, že navrhovateľ predá nehnuteľnosť odporcovi 1/ za 6.000.000,- Sk a že odporca 1/ sa zavkladovaním vlastníckeho práva stane vlastníkom a následne zaplatí kúpnu cenu, ktorú aj 19.02.2004 navrhovateľovi zaplatil bol splnený viac ako rok predtým, než navrhovateľ od kúpnej zmluvy odstúpil. K povoleniu vkladu vlastníckeho práva pre odporcu 1/ došlo dňa 26.01.2004, k zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny vo výške 6.000.000,-Sk došlo dňa 19.02.2004, preto v čase odstúpenia navrhovateľa od kúpnej zmluvy už navrhovateľ nebol oprávneným vlastníkom, ktorému by svedčili iné práva, než tie, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 12.12.2003. Po povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech odporcu 1/ do katastra nehnuteľností a po vzájomnom plnení z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 12.12.2003 už nie je možné brať do úvahy žiadne iné dohody, pri ktorých nebola splnená podmienka § 46 ods.2, veta druhá OZ, a to, že prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine, ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, čo platí aj vo vzťahu k dodatkom, pretože aj tie musia tvoriť s kúpnou zmluvou jednu neoddeliteľnú listinu.
Dohoda o cene je nedeliteľnou a zásadnou obsahovou náležitosťou kúpnej zmluvy, preto ju po zápise práva do katastra nehnuteľnosti nie je možné meniť. Neprípustnosť zmien v kúpnej zmluve po zápise práva korešponduje aj s konštitutívnosťou zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a s Katastrálnym zákonom predpísaným postupom pre katastrálny úrad konať v rámci vkladového konania. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je preto možné pripustiť následné zmeny podstatných náležitostí kúpnej zmluvy po zápise práv bez možnosti ich prieskumu katastrálnym úradom.
Katastrálny úrad má povinnosť prieskumu vkladových listín, a to najmä z dôvodu, aby nebola ohrozená správnosť údajov v katastri nehnuteľností. Iná by bola situácia, keby záväzok z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.12.2003 ešte nezanikol. V takom prípade by zmena kúpnej ceny obsiahnutá v kúpnej zmluve, a to aj po zápise práva mohla byť prípustná, avšak takéto zmeny by musela predvídať už kúpna zmluva a katastrálny úrad by mal mať právo posúdiť pri zápise prevodu vlastníckeho práva platnosť konečného znenia kúpnej zmluvy. Platnosť kúpnej zmluvy je pritom treba vždy posudzovať ku dňu jej uzavretia, pretože ani absolútnu neplatnosť pôvodnej kúpnej zmluvy, ani záväzok z nej nie je možné meniť po jeho zániku splnením.
Z vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že odporca kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve zo dňa 12.12.2003 vo výške 6.000.000,-Sk navrhovateľovi za prevedenú nehnuteľnosť zaplatil, čo medzi zmluvnými stranami nebolo sporné.
Okrem toho z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.01.2004, ktorý spĺňa podmienky účtovného dokladu podľa § 10 zák.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve vyplýva, že v ňom navrhovateľ potvrdil prevzatie sumy 2.400.000,-Sk od odporcu 1/ v hotovosti dňa 29.01.2004. Navrhovateľ žiaden iný dôkaz na jeho tvrdenie, že takúto sumu reálne od odporcu 1/ neprevzal v konaní nepredložil. Príjmový pokladničný doklad zo dňa 29.01.2004 je bez ohľadu na to, či bol alebo nebol k nemu vystavený výdavkový pokladničný doklad, platným dokladom. Ak bol navrhovateľ toho názoru, že odporca 1/ s ním protiprávne manipuloval, mal to riešiť prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní.
V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že ten, kto vyvolal určité konanie sa v zásade nesmie ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Jedná sa o princíp ochrany a dôvery tej osoby, ktorá uskutočnila právny úkon v dôvere v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Ak teda navrhovateľ podpísal prevzatie sumy 2.400.000,-Sk od odporcu 1/ k dátumu 29.01.2004, nemôže následne tvrdiť, že v skutočnosti žiadne peniaze od odporcu 1/ neprevzal, ak na svoje tvrdenia nemá relevantný dôkaz a ak prevzatie sumy vlastnoručne podpísal. (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2012-62 z 22.11.2012, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 342/09 z 15. júna 2009, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 808/2011 z 28. marca 2012). Rovnako sa ani nikto nemá dovolávať výhody z vlastného protiprávneho konania.
Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu odstúpenia navrhovateľa od kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 12.12.2003 zohľadnil odvolací súd všetky ďalšie dojednania o zmene kúpnej ceny medzi stranami, na ktoré sa navrhovateľ odvolával a ktoré boli obsahom dvoch dodatkov č. 1 a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto dohody nespĺňajú podmienky obsahu a formy právneho úkonu vyžadovanej právnym poriadkom, a preto nemôžu bez ďalšieho viesť k zmene vlastníckeho práva zapísaného v katastri nehnuteľností v prospech odporcu 4/. K zmene kúpnej ceny podľa dodatkov č. 1 zo dňa 31.12.2003 a 02.02.2004 tak platne nedošlo, preto ani nesplnenie záväzku odporcu 1/ z týchto
dodatkov nemohol byť dôvodom na odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2003. Na jeho základe preto nemohlo dôjsť ani k zrušeniu kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2003 k dátumu 03.03.2005, kedy bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2003 doručené odporcovi 1/.
Odvolací súd prihliadol aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý zastáva názor, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita takého výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady... Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2012-62 z 22.11.2012, rozhodnutie I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, podobne aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03 zo 14. apríla 2005).
Vzhľadom k tomu, že nedošlo k platnému odstúpeniu navrhovateľa od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.12.2003, odvolací súd je toho právneho názoru, že kúpna zmluva zo dňa 12.12.2003 založila vlastnícke právo k nehnuteľnosti pre odporcu 1/, ktorý v čase odstúpenia od kúpnej zmluvy bol jej oprávneným vlastníkom, riadne zapísaným do katastra nehnuteľností a iné dôvody pre odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy odvolací súd nezistil. Ako vlastník mohol preto nehnuteľnosť ďalej predať odporcovi 3/.
Z vyššie uvedených dôvodov nemôže mať odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy z dôvodu, že sa jedná o právny úkon neplatný vplyv ani na ďalšie prevody nehnuteľností, ktoré nastali medzi odporcami 2/ až 5/.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie okresného súdu podľa § 220 o.s.p. zmeniť a návrh navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré predal odporcovi 1/ na základe platnej kúpnej zmluvy dňa 12.12.2003 za dohodnutú kúpnu cenu 6.000.000,-Sk, ním riadne zaplatenú ešte pred odstúpením navrhovateľa od tejto kúpnej zmluvy voči nemu zamietnuť, pretože iná, vyššia kúpna cena dodatkom č. 1/ na sumu 8.000.000,-Sk platne zmenená nebola.
Z dôvodu, že navrhovateľovi k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností pre odporcu 4/ ako registrovaného vlastníka týchto nehnuteľností vlastnícke právo nesvedčí, ako aj z dôvodu, že odporca 4/ nadobudol vlastnícke právo od predchádzajúceho vlastníka legálne, nie je opodstatnený návrh navrhovateľa ani voči odporcovi 4/, preto odvolací súd návrh navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva voči odporcovi 4/ zamietol.
Naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa súd skúma v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti, pričom rovnako, ako naliehavý právny záujem musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku aj jeho vecná legitimácia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p. zamietnuť ako neprípustný. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nebol návrh navrhovateľa podaný voči odporcom 2/, 3/ a 5/ dôvodne, preto sa súd vecou samou vo vzťahu k nim nezaoberal. (rozhodnutie NS SR sp.zn. 1 Cdo 91/2006) a návrh voči nim zamietol.
Podľa § 224 ods .4 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.