Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/110/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. H., zastúpeného JUDr. J.

D., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému R., o ochranu osobnosti, vedenej na

Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 26. októbra 2011, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. októbra

2011, sp.zn. čo do výroku o náhrade trov odvolacieho konania z r u š u j e

a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 30. januára 2007, č.k. -79 zaviazal

ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 500 000,-- Sk istiny do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 85 226,-- Sk s tým, ţe suma 27 000,-- Sk predstavuje súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia sumu 58 226,-- Sk. Svoje

rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 12 ods. 1, 2, 3

a , , 4 . Dospel k záveru, ţe ţalovaný neoprávnene zasiahol do práva ţalobcu na ochranu jeho osobnosti tým, ţe ho nekontaktoval pred odvysielaním príspevku a bez jeho vedomia a súhlasu zverejnil zvukové aj obrazové záznamy jeho osoby zaznamenané skrytou kamerou a skrytým mikrofónom. Uviedol, ţe ţalovaný sa svojou reláciou rozhodol sám potrestať to, čo povaţoval za prinajmenšom nemorálne a neetické. Nakoľko ospravedlnenie ţalovaného v televíznom vysielaní by nepostačovalo na zmiernenie následkov v spoločenskej sfére ţalobcu, po zváţení všetkých okolností dospel k záveru, ţe suma 500 000,-- Sk je náhradou, ktorá môţe efektívne zmierniť ţalobcovi následky neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv. O trovách konania rozhodol podľa

2

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 24. septembra 2008,

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. Ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe ţalobca v celom konaní neuviedol ţiaden dôkaz o tom, ţe reálne došlo ku zníţeniu jeho dôstojnosti alebo váţnosti a to v dôsledku výlučne uverejnenia obrazových a zvukových záznamov ţalovaným. Odvolací súd bol názoru, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno dokazovania následku protiprávneho konania ţalovaného, t.j. ţe by došlo k zníţeniu v značnej miere dôstojnosti ţalobcu alebo jeho váţnosti v spoločnosti. Preto podľa rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. V konaní úspešnému ţalovanému, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, ţe si toto právo neuplatnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcu uznesením z 3. februára 2010 sp.zn.

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho záveru, ţe u ţalobcu nedošlo neoprávneným zásahom ţalovaného

k zníţeniu jeho dôstojnosti a váţnosti v spoločnosti v značnej miere (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Krajský súd v Bratislave následne rozsudkom z 26. októbra 2011, sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a ţalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Aj podľa jeho názoru ţalovaný tým, ţe X. o 22:00 hod.

odvysielal v relácii „R.“ príspevok pod názvom „Z.“, v ktorom uviedol, ţe ţalobca sa

pomocou inzerátu snaţil „urobiť obchod“ s ešte nenarodeným dieťaťom, keď reportérka

dokonca vyslovila obavy, či ţalobca nepatrí k organizovanej skupine zaoberajúcej sa

obchodovaním s deťmi a ich vyváţaním do zahraničia, kriminalizoval osobu ţalobcu aj tým,

ţe bez jeho súhlasu odvysielal zvukové záznamy jeho osoby zaznamenané skrytou kamerou a

mikrofónom a tým, ţe mu ani nedal moţnosť sa vyjadriť

ku skutočnostiam, ktoré v príspevku tvrdil, zasiahol hrubým spôsobom do osobnostných práv

ţalobcu. Zároveň sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe vzhľadom na závaţnosť

ujmy na osobnostných právach ţalobcu nebolo by ospravedlnenie, či iné morálne

zadosťučinenie ţalobcu uverejnené v televíznom vysielaní dostatočným na zmiernenie

následkov v spoločenskej sfére ţalobcu. S poukazom na ustanovenie preto

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s tak, ţe ţalobcovi náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko si ich v súlade s ustanovením v lehote 3 pracovných dní

od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu čo do výroku o trovách odvolacieho konania podal

dovolanie ţalobca. Namietal, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ). K odňatiu moţnosti konať pred súdom malo dôjsť

podľa jeho názoru tým, ţe odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia

a náhradu trov konania mu nepriznal napriek tomu, ţe právo na náhradu trov konania si

uplatnil na ústnom pojednávaní pred odvolacím súdom konanom 24. septembra 2008

a rovnako zaplatil aj súdny poplatok za podanie dovolania vo výške 1127,50 €. Zároveň

namietal nesprávnosť aplikácie ustanovenia na uvedený prípad. Vyslovil

názor, ţe aj vtedy, keď sa súd rozhodne dať účastníkom konania na vedomie konanie ústneho

pojednávania prostredníctvom internetu alebo uverejnením oznámenia o pojednávaní

na vývesnej tabuli v budove súdu, nesmie s týmto spojiť také právne účinky, ktorými

účastníka zbaví moţnosti uplatniť jeho práva priznané zákonom. V tejto súvislosti namietal

jeho nevedomosť o skončení konania pred odvolacím súdom. Poukázal aj na nedostatok

riadneho zákonného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov konania, čo

malo za následok porušenie jeho práva zaručeného

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu čo do výroku

o náhrade trov odvolacieho konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Ţalobca dovolaním napadol výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania,

ktorý, aj keď je súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má charakter uznesenia a tento

charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí

a je do neho pojatý ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho

súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať

podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239

).

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď ) na zaujatie

stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa ( ).

Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď

).

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie

predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,

ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci

samej rozhoduje uznesením ( ). Ustanovenie teda

vylučuje prípustnosť dovolania ţalobcu proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť

dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Ak je konanie

postihnuté procesnou vadou takejto povahy, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu bola odňatá moţnosť konať pred ním ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Ţalobca namietal, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je v časti náhrady trov konania dostatočne odôvodnené a z toho dôvodu

je nepreskúmateľné.

Podľa (ďalej len ), kaţdý sa môţe

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd

koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu

().

6

Citovaný (podobne aj dohovoru) je primárnou

ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( aţ 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa

jeho rešpektovania (m. m. ).

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, ţe osobám

nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu

(). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza

aj vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu

nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom (porovnaj ).

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj

na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-

B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (, ) tieţ

vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.1

( dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam

pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len dohovor), porovnaj napr. sp.zn. , sp.zn.

, sp.zn. . Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky tieţ

vyplýva, ţe ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako

v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu

ochranu ().

zakotvuje v poţiadavku preskúmateľnosti

rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho

sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Odôvodnenie rozsudku musí byť presvedčivé. Aj v prípade odôvodnenia výroku

o trovách konania je povinnosťou odvolacieho súdu uviesť, z akých úvah pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal a ktorými zákonnými ustanoveniami sa pri rozhodovaní riadil.

V spojitosti s toto ustanovenie primerane platí aj pre odôvodnenie

uznesenia súdu.

V posudzovanom prípade odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia len stroho

konštatoval: „O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s tak, ţe navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko si ich v súlade s ustanovením v lehote troch pracovných dní

od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe zákonom poţadované riadne

a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania, je

nielen formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,

8

nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade

prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj

v právnom posúdení veci.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe dovolateľ si trovy konania uplatnil na odvolacom

pojednávaní dňa 24. septembra 2008 (viď č.l. 107 spisu) a zaplatil aj súdny poplatok

za dovolanie vo výške 1127,50 € (viď č.l. 137, 138 spisu). Odvolací súd však uvedenej

skutočnosti nevenoval ţiadnu pozornosť a svoj postup a z neho vyplývajúce rozhodnutie

o náhrade trov konania ani bliţšie neodôvodnil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, ţe

ustanovenie ustanovuje procesný postup súdu v prípade, ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli.

Dovolací súd preto na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu v napadnutej časti poţiadavkám ustanovenia v spojení

s ( ) nevyhovuje.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva

dovolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie moţnosti dovolateľa konať pred súdom

v zmysle Rozhodnutie vykazujúce v dovolaním napadnutej časti takúto

vadu, nemoţno podľa právneho názoru dovolacieho súdu povaţovať za správne, a preto ho

treba vţdy zrušiť.

Preto z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie

odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. júla 2012

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová