Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/123/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Ing. Z. K., proti

povinnému T., o vymoženie 676,53 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice

II, pod sp.zn.

Er 749/98, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Ing. K., so sídlom v K., proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 30. novembra 2011, sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 30. novembra 2011, sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou z 12. októbra

2011, č.k. Er 749/98-8 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu

exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. O vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení

exekúcie rozhodol podľa o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok), pretože

povinný výmazom z obchodného registra 9. augusta 2008 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť

na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie odôvodnil s poukazom ustanovenie § 203 Exekučného

poriadku. Uviedol, že nakoľko oprávnený dôvod zastavenia exekúcie nemohol nijako

predvídať, nemožno oprávneného na úhradu trov exekúcie zaviazať.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie súdneho exekútora uznesením z 30. novembra

2011, sp.zn. odvolanie súdneho exekútora s poukazom na ustanovenie

2

odmietol ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je

oprávnený. Poukázal na ustanovenia a , a

a 2 Exekučného poriadku. Z obsahu spisu zistil, že exekúcia začala 18. marca 1998, kedy

oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom

na skutočnosť, že Exekučný poriadok v tom čase exekútorovi postavenie účastníka

exekučného konania nepriznával, dospel k záveru, že exekútor nie je oprávnenou osobou

na podanie odvolania proti výrokom o neprípustnosti exekúcie a o zastavení exekúcie, pretože

právna úprava, ktorú je potrebné aplikovať, platná do 31. januára 2002 (ani platná právna

úprava), mu postavenie účastníka exekučného konania s oprávnením podať odvolania proti

takýmto rozhodnutiam, nepriznáva. Odvolanie proti výroku o trovách exekúcie odmietol

s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia

exekúcie, ktoré súdnemu exekútorovi postavenie účastníka exekučného konania nepriznávalo.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti trov konania podal dovolanie súdny

exekútor. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzoval z Vadu

v zmysle videl v tom, že jeho odvolanie bolo krajským súdom

odmietnuté, hoci na to neboli splnené podmienky. Tým bolo porušené aj jeho právo

na spravodlivé súdne konanie zaručené v článku 46 ods. 1 .

Namietal, že odvolací súd bol povinný pri posudzovaní otázky, či exekútor je alebo nie je

účastníkom konania v časti trov exekúcie, vychádzať nielen zo znenia ustanovenia § 197

a Exekučného poriadku, ale aj zo znenia , od účinnosti zákona

č. , t.j. od 1. decembra 1995, kde v čl. II zákona bolo toto ustanovenie zmenené

v prospech exekútora, ako účastníka exekučného konania v prípade, ak sa rozhoduje o jeho

nároku na trovy exekúcie. Poukázal na to, že exekútor je vždy vtedy účastníkom konania, ak

mu Exekučný poriadok priznáva procesné práva, resp. vždy vtedy, ak postup súdu sa

bezprostredne týka práv exekútora vyplývajúcich z činnosti exekútora ako osoby

vykonávajúcej verejnú moc. Navrhol, aby dovolací súd vydal rozhodnutie, ktorým uznesenie

odvolacieho súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Oprávnený sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

3

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie súdneho exekútora je prípustné a dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktorým bolo odmietnuté odvolanie súdneho exekútora, nie je v zmysle dovolanie

proti nemu prípustné.

S prihliadnutím na námietky dovolateľa a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v až g/ , dovolací súd

sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto

vád.

V zmysle je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená už

tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou

uvedenou , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou

uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Vady v zmysle § 237 písm. a/ až

e/, g/ dovolateľ nenamietal, tieto v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Dovolateľ namietal procesnú vadu v zmysle , ktorú videl najmä

v tom, že odvolací súd nesprávne odmietol jeho odvolanie v časti trov konania, pretože ho

pokladal za osobu neoprávnenú na jeho podanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým

znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,

podať vo veci opravný prostriedok, a pod.).

Podľa článku 46 ods. 1 , každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

K porušeniu práva na súdnu ochranu podľa by došlo vtedy, pokiaľ

by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe)

fyzickej alebo právnickej osoby (z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ).

Podľa platného a účinného od 1. júla 2007 proti rozhodnutiu

súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom

rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;

ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie

podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa

podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V danom prípade uznesenie Okresného súdu Košice II, č.k. Er 749/98-8 z 12. októbra

2011 vydala vyššia súdna úradníčka JUDr. M. K.. Sudca exekučného súdu listom z 22.

novembra 2011 (č.l. 32 spisu) predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie

o odvolaní súdneho exekútora (s poznámkou, že odvolaniu nemieni vyhovieť), ktorý

o odvolaní súdneho exekútora rozhodol tak, že toto ako podané niekým, kto na odvolanie nie

je oprávnený, odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že takýto

procesný postup odvolacieho súdu nebol vecne správny.

Proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo

justičným čakateľom možno podať odvolanie za rovnakých podmienok ako proti rozhodnutiu

sudcu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal justičný čakateľ, môže úplne

vyhovieť sudca. Toto znenie je v súlade s článkom 142 , pretože

rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré vydal zamestnanec

súdu poverený sudcom. Ak sudca odvolaniu podanému proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa nemieni úplne vyhovieť, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu

súdu; aj v tomto prípade bude o odvolaní rozhodovať sudca, ktorý uvedie v predkladacej

správe pre odvolací súd, že nemieni odvolaniu vyhovieť a rozhodnutie preskúma odvolací

súd. Uplatnenie tohto postupu však vylučuje tretia veta citovaného ustanovenia § 374 ods. 4

v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu justičného čakateľa, proti ktorému

zákon odvolanie nepripúšťa v zmysle V takom prípade sa rozhodnutie vydané

justičným čakateľom zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že procesný postup súdu bol v rozpore s

Slovenskej republiky a aj v rozpore s a týmto postupom bola súdnemu

exekútorovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. , ako aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. a sp.zn. .

Ústavný súd Slovenskej republiky totiž v náleze z 26. marca 2008 sp.zn.

vyslovil, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 13. júla 2006 bolo porušené základné právo súdneho exekútora podľa čl. 46

ods. 1 a právo podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky toto uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení nálezu uviedol,

že uznesenie okresného súdu vydal v danom prípade poverený zamestnanec okresného súdu -

vyšší súdny úradník, ktorý je podľa § 2 zákona o súdnych úradníkoch štátnym zamestnancom.

Nespĺňa teda kritériá nezávislosti, ktoré sú priamo ustanovené v

Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V prípade,

že vyšší súdny úradník vydal rozhodnutie vo veci, je v súlade so znením čl. 142 ods. 2

poslednej vety , proti takému rozhodnutiu vždy prípustný

opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. Rozhodnutie vyššieho súdneho

úradníka nemôže byť vzhľadom na účel sledovaný čl. 142 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1

nikdy konečným rozhodnutím vo veci, lebo zverenie výkonu

súdnej moci iným osobám než sudcom musí mať v zmysle

minimálne také obmedzenie, pri ktorom účastníkovi súdneho konania ostane zachovaná

možnosť domáhať sa prerokovania jeho veci nestranným a nezávislým sudcom uplatnením

opravného prostriedku (bez ohľadu na to, či túto možnosť účastník skutočne využije). Túto

požiadavku treba uplatniť aj pri výklade a aplikácii zákonnej úpravy ustanovujúcej

oprávnenie poverených zamestnancov súdu (vyšších súdnych úradníkov) rozhodovať

v občianskom súdnom konaní (vrátane konania exekučného) a tiež pri výklade a aplikácii

zákonnej úpravy postupu pri prieskume rozhodnutí zamestnancov poverených sudcami

(vyšších súdnych úradníkov).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 2 ). Vzhľadom na existenciu tejto vady sa dovolací súd vecne nezaoberal ďalšími

námietkami uvedenými dovolateľom v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. júla 2012

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová