Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/169/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. S. XXXX/X, XXX XX U., zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti povinnému: Lesostav Danker, a.s., so sídlom Železničná 95/294, 050 01 Revúca, IČO: 31711448 (t.č. neexistujúci právny subjekt), o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 123,64 eura s prísl., trov konania a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským, Exekútorský úrad so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, pod sp. zn. EX 176/1999, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. -15 zo dňa 14. februára 2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolanie súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. -15 zo dňa 14. februára 2013 o d m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Revúca (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súčasne vyslovil, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že dňa 30. marca 2010 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského označené ako podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. marca 2010, č.k. 46-24K/435/98- Že-1589, bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok povinného po splnení rozvrhového uznesenia. Súdny exekútor si v tomto podaní uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 17,35 eura. Keďže exekučné konanie v predmetnej veci začalo 30. apríla 1999, exekučný súd s poukazom na ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uviedol, že predmetné konanie je potrebné dokončiť podľa predpisov účinných do 31. januára 2002. v znení účinnom do 31. januára 2002 nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie výslovne neuvádzal. Súd ďalej uviedol, že povinný bol dňom 14. decembra 2010 vymazaný z obchodného registra. Povinný teda trovy exekúcie hradiť nemôže. Preto súd skúmal, či sú splnené podmienky na to, aby trovy platil oprávnený a dospel k záveru, že tieto podmienky splnené nie sú. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. januára 2002), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, pričom však uváži, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd uviedol, že v danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie zánik povinného výmazom z obchodného registra, pričom zánik obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného registra je skutočnosťou, ktorú oprávnený nemohol žiadnym spôsobom zaviniť. Súd má za to, že náležitá opatrnosť oprávneného nemôže zahŕňať aj možnosť zániku povinného, najmä v tom prípade, ak povinný zanikol 11 rokov po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže v obdobných prípadoch súdni exekútori namietajú, že nepriznanie trov konania porušuje ich ústavné právo vlastniť majetok, súd sa zaoberal aj touto otázkou. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodovaciu prax

Ústavného súdu Českej republiky a konštatoval, že ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám.

Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov exekúcie podal odvolanie súdny exekútor. V odvolaní namietal, že súd mu v rozpore so zákonom nepriznal trovy exekúcie. Dôvodil pritom, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 1. januára 2012 bol do ust. vložený nový odsek 3, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený. Keďže v znení novely č. neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2012, na vec je preto nutné aplikovať nové ustanovenie (ust. ), účinné v čase, v ktorom o trovách rozhoduje súd. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý viacerými rozhodnutiami deklaroval, že aj v prípade ex offo výmazu povinného (a predchádzajúcej nemajetnosti povinného) znáša trovy exekúcie oprávnený. Osobitne súdny exekútor poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. júla 2012 sp. zn. , ktorým súd zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v obdobnej právnej veci.

Odvolanie súdneho exekútora bolo doručené priamo oprávnenej, táto sa k nemu nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a v prvom rade sa zaoberal otázkou, či je odvolanie prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou. Odvolateľom v prejednávanej veci je súdny exekútor a odvolanie smeruje proti výroku o trovách exekúcie. Výrok o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení odvolaním napadnutý nebol, preto zostáva nedotknutý.

Podľa ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, dokončia sa podľa doterajších predpisov.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný.

Exekučné konanie v predmetnej veci začalo 30. apríla 1999 (dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), to znamená, že podľa prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) sa dokončí podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31. januára 2002. Nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu zákon (ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002) súdnemu exekútorovi v exekučných konaniach začatých do 1. februára 2002 nepriznával postavenie účastníka konania, a to ani vtedy, keď sa rozhodovalo o trovách exekúcie, dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia , pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Pri rozhodovaní si odvolací súd osvojil aj právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2010 sp. zn. . V predmetnom uznesení Najvyšší súd SR vyslovil, že postavenie účastníka konania v čase do 1. februára 2002 súdny exekútor nemal a až (účinným od 1. februára 2002) došlo k takej zmene, že v Exekučného poriadku sa na konci pripojila veta: „ Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.“

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie bolo odmietnuté, odvolací súd sa nezaoberal dôvodmi, na základe ktorých súdny exekútor napádal správnosť napadnutého uznesenia prvostupňového súdu. Pre úplnosť však odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke súdneho exekútora o nesprávnosti prijatého rozhodnutia s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR. V tejto súvislosti je potrebné totiž vziať do úvahy, že došlo k zmene právnej úpravy (a to ako ust. § 57 Exekučného poriadku upravujúceho dôvody pre zastavenie exekúcie, tak aj právnej úpravy týkajúcej sa trov exekúcie), preto je potrebné odlišovať exekučné konania, ktoré sa dokončia podľa právnej úpravy do 31. januára 2013 od exekučných konaní, na ktoré sa aplikuje neskoršia právna úprava. Súčasne odvolací súd dodáva, že napadnuté uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou, po podaní odvolania však predmetné uznesenie posúdil aj zákonný sudca, ktorý po konštatovaní, že odvolaniu nemieni vyhovieť, vec predložil tunajšiemu krajskému súdu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.