Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/204/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej v exekučnej

veci oprávnenej S., a.s., so sídlom v B., proti povinnej E., s.r.o., so sídlom v K., o vymoženie

16 312,50 Sk, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. Er 516/2002, na

dovolanie súdneho exekútora I., so sídlom v K., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 24. júna 2005 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 24. júna 2005

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach uznesením z 24. júna 2005 sp. zn. odmietol

odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 12. novembra 2004

č.k. Er 516/2002-9, ktorým bola zastavená exekúcia ( )

a oprávnenému uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi B. trovy exekúcie 1318 Sk

( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – ďalej len

"Exekučný poriadok"). Odvolací súd vychádzal z toho, že proti uzneseniam vydaným

v exekučnom konaní nie je odvolanie prípustné, ibaže by osobitný zákon (Exekučný

poriadok) neustanovoval inak. Osobitný zákon ale odvolanie proti rozhodnutiu o trovách

exekúcie nepripúšťa.

-2-3 Cdo 204/2008

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal súdny exekútor dovolanie. Opravným

prostriedkom sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie

z dôvodu, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ). Vychádzal z toho, že ak odvolací súd odmietol jeho odvolanie proti

rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, hoci tento opravný prostriedok bol

prípustný, odňal mu svojím postupom možnosť konať pred súdom v zmysle uvedeného

ustanovenia a porušil tým jeho ústavné právo domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 13. júla 2006 sp. zn.

dovolanie odmietol ako procesne neprípustné ( v spojení s

písm. c/ ) s tým, že postupom odvolacieho súdu nebola súdnemu exekútorovi odňatá

možnosť pred súdom konať, lebo odvolací súd správne jeho odvolanie odmietol ako procesne

neprípustné. Dovolací súd vzhľadom na to vychádzal zo záveru, že dovolaním napadnuté

uznesenie nevykazuje znaky rozhodnutí, proti ktorým je dovolanie prípustné (

a a ).

Odmietajúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napadol súdny exekútor

sťažnosťou, na základe ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 26. marca 2008

sp. zn. vyslovil, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 13. júla 2006 bolo porušené základné právo súdneho exekútora podľa čl. 46

ods. 1 a právo podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky toto uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení nálezu uviedol,

že uznesenie okresného súdu vydal v danom prípade poverený zamestnanec okresného súdu -

vyšší súdny úradník, ktorý je podľa § 2 zákona o súdnych úradníkoch štátnym zamestnancom.

Nespĺňa teda kritéria nezávislosti, ktoré sú priamo ustanovené v

Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V prípade,

že vyšší súdny úradník vydal rozhodnutie vo veci, je v súlade so znením čl. 142 ods. 2

poslednej vety , proti takému rozhodnutiu vždy prípustný

opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. Rozhodnutie vyššieho súdneho

úradníka nemôže byť vzhľadom na účel sledovaný čl. 142 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1

nikdy konečným rozhodnutím vo veci, lebo zverenie výkonu

súdnej moci iným osobám než sudcom musí mať v zmysle

-3-3 Cdo 204/2008

minimálne také obmedzenie, pri ktorom účastníkovi súdneho konania ostane zachovaná

možnosť domáhať sa prerokovania jeho veci nestranným a nezávislým sudcom uplatnením

opravného prostriedku (bez ohľadu na to, či túto možnosť účastník skutočne využije). Túto

požiadavku treba uplatniť aj pri výklade a aplikácii zákonnej úpravy ustanovujúcej

oprávnenie poverených zamestnancov súdu (vyšších súdnych úradníkov) rozhodovať

v občianskom súdnom konaní (vrátane konania exekučného) a tiež pri výklade a aplikácii

zákonnej úpravy postupu pri prieskume rozhodnutí zamestnancov poverených sudcami

(vyšších súdnych úradníkov). V danom prípade uznesenie Okresného súdu Košice II

z 12. novembra 2004 č.k. Er 516/2002-9 vydal vyšší súdny úradník. Toto uznesenie

obsahovalo poučenie, podľa ktorého odvolanie proti nemu nie je prípustné. Uvedené poučenie

bolo nesprávne, pretože bolo v zjavnom rozpore s treťou vetou

Slovenskej republiky. Na takéto prípady je potrebné aplikovať druhú vetu ,

podľa ktorej ak rozhodnutie obsahuje nesprávne poučenie, že odvolanie nie je prípustné,

možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. To sa v posudzovanom

prípade aj stalo, keďže súdnemu exekútorovi bolo uznesenie okresného súdu doručené

18. januára 2005, pričom odvolanie proti nemu podal 15. marca 2005. Súdny exekútor mohol

preto podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky požiadať o súdnu ochranu

v odvolacom konaní do troch mesiacov od doručenia uznesenia okresného súdu sp. zn.

Er 516/2002 z 12. novembra 2004, a nie ako rozhodol krajský súd, ktorý jeho odvolanie

podané v trojmesačnej lehote odmietol ako neprípustné. Odvolací súd teda odmietnutím

odvolania odňal súdnemu exekútorovi možnosť konať pred opravným súdom, ktorú mu

garantoval a v spojení s

Takýto postup a rozhodnutie odvolacieho súdu zakladali dôvod na prístup k súdnej

ochrane poskytovanej v mimoriadnom opravnom konaní pre zmätočnosť konania pred

odvolacím súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie (§ 56

ods. 3 písm. b/ o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) skúmal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania, či opravný prostriedok súdneho exekútora smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu v prípade, že

konanie je postihnuté procesnou vadou v zmysle O vadu takejto povahy ide

-4-3 Cdo 204/2008

(medziiným) vtedy, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom ( ). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto

ustanovenia treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní

realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej

republiky (viď o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov), že v danom prípade bola

odmietnutím odvolania súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvého stupňa súdnemu

exekútorovi odňatá možnosť pred súdom konať, vychádzal v dovolacom konaní z existencie

procesnej vady konania v zmysle vytýkanej v predmetnom náleze

Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedenú vadu zrušil uznesenie

Krajského súdu v Košiciach z 24. júna 2005 sp. zn. a vec vrátil tomuto súdu

na ďalšie konanie ( a ).

V ďalšom konaní bude aj pre Krajský súd v Košiciach záväzný právny názor, že proti

každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka vydanému v súdnom konaní je v zmysle

poslednej vety vždy prípustný opravný

prostriedok, o ktorom vždy rozhoduje sudca, i keď osobitný zákon (v danom prípade

Exekučný poriadok) odvolanie nepripúšťa, ďalej že odvolaním napadnuté uznesenie

obsahovalo nesprávne poučenie o opravnom prostriedku (bolo v rozpore s uvedeným článkom

), preto súdny exekútor v zmysle druhú vetu

mohol podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia, a že odvolateľ v danom

prípade podal odvolanie v tejto lehote. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách

pôvodného a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. októbra 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková