Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f5f/373890.54f119.pdf
PDF · 112.91 KB
No categories available
3Cdo/204/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej v exekučnej
veci oprávnenej S., a.s., so sídlom v B., proti povinnej E., s.r.o., so sídlom v K., o vymoženie
16 312,50 Sk, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. Er 516/2002, na
dovolanie súdneho exekútora I., so sídlom v K., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 24. júna 2005 sp. zn. 2 CoE 24/2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 24. júna 2005
sp. zn. 2 CoE 24/2005 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením z 24. júna 2005 sp. zn. 2 CoE 24/2005 odmietol
odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 12. novembra 2004
č.k. Er 516/2002-9, ktorým bola zastavená exekúcia (§ 57 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
a oprávnenému uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi B. trovy exekúcie 1318 Sk
(§ 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – ďalej len
"Exekučný poriadok"). Odvolací súd vychádzal z toho, že proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní nie je odvolanie prípustné, ibaže by osobitný zákon (Exekučný
poriadok) neustanovoval inak. Osobitný zákon ale odvolanie proti rozhodnutiu o trovách
exekúcie nepripúšťa.
-2-3 Cdo 204/2008
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal súdny exekútor dovolanie. Opravným
prostriedkom sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie
z dôvodu, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.). Vychádzal z toho, že ak odvolací súd odmietol jeho odvolanie proti
rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, hoci tento opravný prostriedok bol
prípustný, odňal mu svojím postupom možnosť konať pred súdom v zmysle uvedeného
ustanovenia a porušil tým jeho ústavné právo domáhať sa svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 13. júla 2006 sp. zn. 3 Cdo 122/2006
dovolanie odmietol ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.) s tým, že postupom odvolacieho súdu nebola súdnemu exekútorovi odňatá
možnosť pred súdom konať, lebo odvolací súd správne jeho odvolanie odmietol ako procesne
neprípustné. Dovolací súd vzhľadom na to vychádzal zo záveru, že dovolaním napadnuté
uznesenie nevykazuje znaky rozhodnutí, proti ktorým je dovolanie prípustné (§ 237 O.s.p.
a § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.).
Odmietajúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napadol súdny exekútor
sťažnosťou, na základe ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 26. marca 2008
sp. zn. IV. ÚS 200/07 vyslovil, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 122/2006 z 13. júla 2006 bolo porušené základné právo súdneho exekútora podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky toto uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení nálezu uviedol,
že uznesenie okresného súdu vydal v danom prípade poverený zamestnanec okresného súdu -
vyšší súdny úradník, ktorý je podľa § 2 zákona o súdnych úradníkoch štátnym zamestnancom.
Nespĺňa teda kritéria nezávislosti, ktoré sú priamo ustanovené v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V prípade,
že vyšší súdny úradník vydal rozhodnutie vo veci, je v súlade so znením čl. 142 ods. 2
poslednej vety Ústavy Slovenskej republiky, proti takému rozhodnutiu vždy prípustný
opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. Rozhodnutie vyššieho súdneho
úradníka nemôže byť vzhľadom na účel sledovaný čl. 142 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky nikdy konečným rozhodnutím vo veci, lebo zverenie výkonu
súdnej moci iným osobám než sudcom musí mať v zmysle Ústavy Slovenskej republiky
-3-3 Cdo 204/2008
minimálne také obmedzenie, pri ktorom účastníkovi súdneho konania ostane zachovaná
možnosť domáhať sa prerokovania jeho veci nestranným a nezávislým sudcom uplatnením
opravného prostriedku (bez ohľadu na to, či túto možnosť účastník skutočne využije). Túto
požiadavku treba uplatniť aj pri výklade a aplikácii zákonnej úpravy ustanovujúcej
oprávnenie poverených zamestnancov súdu (vyšších súdnych úradníkov) rozhodovať
v občianskom súdnom konaní (vrátane konania exekučného) a tiež pri výklade a aplikácii
zákonnej úpravy postupu pri prieskume rozhodnutí zamestnancov poverených sudcami
(vyšších súdnych úradníkov). V danom prípade uznesenie Okresného súdu Košice II
z 12. novembra 2004 č.k. Er 516/2002-9 vydal vyšší súdny úradník. Toto uznesenie
obsahovalo poučenie, podľa ktorého odvolanie proti nemu nie je prípustné. Uvedené poučenie
bolo nesprávne, pretože bolo v zjavnom rozpore s čl. 142 ods. 2 treťou vetou Ústavy
Slovenskej republiky. Na takéto prípady je potrebné aplikovať § 204 ods. 2 druhú vetu O.s.p.,
podľa ktorej ak rozhodnutie obsahuje nesprávne poučenie, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. To sa v posudzovanom
prípade aj stalo, keďže súdnemu exekútorovi bolo uznesenie okresného súdu doručené
18. januára 2005, pričom odvolanie proti nemu podal 15. marca 2005. Súdny exekútor mohol
preto podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky požiadať o súdnu ochranu
v odvolacom konaní do troch mesiacov od doručenia uznesenia okresného súdu sp. zn.
Er 516/2002 z 12. novembra 2004, a nie ako rozhodol krajský súd, ktorý jeho odvolanie
podané v trojmesačnej lehote odmietol ako neprípustné. Odvolací súd teda odmietnutím
odvolania odňal súdnemu exekútorovi možnosť konať pred opravným súdom, ktorú mu
garantoval čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 204 ods. 2
O.s.p. Takýto postup a rozhodnutie odvolacieho súdu zakladali dôvod na prístup k súdnej
ochrane poskytovanej v mimoriadnom opravnom konaní pre zmätočnosť konania pred
odvolacím súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie (§ 56
ods. 3 písm. b/ zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) skúmal bez nariadenia dovolacieho
pojednávania, či opravný prostriedok súdneho exekútora smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému ho zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu v prípade, že
konanie je postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p. O vadu takejto povahy ide
-4-3 Cdo 204/2008
(medziiným) vtedy, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej
republiky (viď § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov), že v danom prípade bola
odmietnutím odvolania súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvého stupňa súdnemu
exekútorovi odňatá možnosť pred súdom konať, vychádzal v dovolacom konaní z existencie
procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. vytýkanej v predmetnom náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedenú vadu zrušil uznesenie
Krajského súdu v Košiciach z 24. júna 2005 sp. zn. 2 CoE 24/2005 a vec vrátil tomuto súdu
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní bude aj pre Krajský súd v Košiciach záväzný právny názor, že proti
každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka vydanému v súdnom konaní je v zmysle
čl. 142 ods. 2 poslednej vety Ústavy Slovenskej republiky vždy prípustný opravný
prostriedok, o ktorom vždy rozhoduje sudca, i keď osobitný zákon (v danom prípade
Exekučný poriadok) odvolanie nepripúšťa, ďalej že odvolaním napadnuté uznesenie
obsahovalo nesprávne poučenie o opravnom prostriedku (bolo v rozpore s uvedeným článkom
Ústavy Slovenskej republiky), preto súdny exekútor v zmysle § 204 ods. 2 druhú vetu O.s.p.
mohol podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia, a že odvolateľ v danom
prípade podal odvolanie v tejto lehote. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách
pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. októbra 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková