Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7ECdo/106/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenská

konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska č. 21, IČO: 35 776 005, proti

povinnému DELTA-H, a.s., Košice, so sídlom Vstupný areál VSŽ, Košice, IČO:

31 655 386, o vymoženie 134,19 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II

pod sp. zn. Er 422/2001, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, so sídlom

Exekútorského úradu v Košiciach, Hraničná č. 2, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

zo 4. marca 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 4. marca 2013, sp. zn.

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením z 31. júla 2012, č. k. -30 podnet

súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že súdny

exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, t. j. že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd však z exekučného spisu

(Ex 107/2001) zistil, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie

dostatočne nepreveroval majetkové pomery povinného. Jeho jediným úkonom bola výzva,

ktorou povinného požiadal o súčinnosť. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru

o nesplnení podmienok pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona

č. zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Krajský súd v Košiciach uznesením zo 4. marca 2013, sp. zn.

v zmysle odmietol odvolanie súdneho exekútora JUDr. Ing.

Karola Mihala smerujúce proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý jeho

2

podnet na zastavenie exekúcie (uznesenie Okresného súdu Košice II z 31. júla 2012, č. k.

Er 422/2001-30). Uviedol, že v zmysle § 235 ods. 5 v spojení s § 37 ods. 1 Exekučného

poriadku, účinného do 31. januára 2002, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený

a povinný. Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi nepriznáva postavenie účastníka konania

(do 31. januára 2002), tento nemohol byť preto ani osobou oprávnenou na podanie odvolania,

preto jeho dovolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.sp. odmietol.

Uznesenie odvolacieho súdu napadol súdny exekútor dovolaním, jeho prípustnosť

vyvodzoval z ustanovenia (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom) z dôvodu, že odvolací súd je ho odvolanie odmietol bez toho,

aby k tomu boli splnené podmienky, čo zakladá porušenie práv na súdnu ochranu

a spravodlivé súdne konanie. Za nesprávny označil záver súdu, že súdny exekútor nie je

účastníkom konania, a preto nemá právo podať odvolanie. V tejto súvislosti poukázal

na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

, , a iné). Navrhol, aby dovolací súd zrušil

rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Oprávnená a povinný sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ),

predovšetkým skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

3

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol súdny exekútor dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol

odvolanie súdneho exekútora. Dovolanie súdneho exekútora preto podľa ustanovení § 239

ods. 1 a 2 nie je prípustné.

Prípustnosť (i dôvodnosť) dovolania súdneho exekútora by v preskúmavanej veci

prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania v zmysle až e / a súdny exekútor

netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Súdny exekútor v dovolaní namieta, že v danom prípade mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom ( ). Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania

podľa § 237 písm. f/ O.s.p, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu v konaní

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu

možnosti konať pred súdom môže dôjsť aj odmietnutím odvolania odvolacím súdom,

4

ak pre to neboli dané procesné predpoklady (viď tiež R 23/1994, obdobne tiež R 51/1996,

R 55/2006). O taký prípad v prejednávanej veci ide.

Odmietnutie odvolania v preskúmavanej veci odvolací súd zdôvodnil výslovne jeho

subjektívnou neprípustnosťou, keď súdneho exekútora nepovažoval za osobou oprávnenú

na podanie odvolania ( ), pretože procesnoprávna úprava

do 31. januára 2002 (Exekučný poriadok) súdnemu exekútorovi nepriznávala postavenie

účastníka exekučného konania.

Takto vyslovený všeobecný názor o subjektívnej neprípustnosti odvolania podaného

súdnym exekútorom v exekučnom konaní však nie je podľa dovolacieho súdu správny.

Dovolací súd sa zaoberal správnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska

naplnenia subjektívnych medzí odvolania (bez toho, aby zároveň skúmal i medze objektívne),

a to výlučne (len) z dôvodov, z ktorých vychádzal odvolací súd - t. j. či súdny exekútor

(vo všeobecnosti) môže mať v exekučnom konaní procesné postavenie účastníka konania,

a či mu v tomto procesnom postavení prislúcha právo na podanie riadneho opravného

prostriedku (odvolania).

Odvolací súd v tomto smere zaujal názor, v ktorom nepripustil (resp. absolútne

vylúčil) možnosť, aby sa súdny exekútor mohol stať účastníkom exekučného konania, ktoré

sa začalo do 31. januára 2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku), v takto začatých

a prebiehajúcich konaniach preto súdnemu exekútorovi nepriznal právo na podanie odvolania.

S týmto názorom sa dovolací súd nestotožňuje z nasledujúcich dôvodov:

Možno súhlasiť so záverom, že účastníctvo v exekučnom konaní je z pohľadu

procesnej teórie vymedzené, tzv. druhou definíciou účastníctva v civilnom konaní tak, že

účastníkmi exekučného konania sú tí, ktorých za účastníkov konania označuje zákon.

V exekučnom konaní je to predovšetkým ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré

vymedzuje jeho účastníkov. Vychádza sa pritom z toho, že účastníkom má byť taký okruh

subjektov, ktorých sa konanie priamo dotýka. Z uvedeného hľadiska zákon za účastníkov

exekučného konania označuje vždy oprávneného a povinného. Exekučné konanie sa svojou

povahou často dotýka práv väčšieho okruhu osôb ako len povinného a oprávneného. Takto

dotknuté osoby exekúciou nie sú síce účastníkmi konania v celom jeho rozsahu, ale zákon

im priznáva účastníctvo pre určitý úsek konania alebo na jednotlivom úkone (napr. manžel

povinného sa stáva účastníkom pre úsek exekúcie, v ktorom sa postihujú veci patriace

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podobne). Postavenie takýchto osôb v konaní

nie je samoúčelné, a spravidla sa spája s možnosťou ich aktívneho pôsobenia na výsledok

konania (resp. toho ktorého štádia exekučného konania, alebo jeho etapy) v záujme ochrany

vlastných práv a im priznaných právom chránených záujmov. Takto vyjadrený

procesnoprávny status nemožno označiť inak ako účastníctvo, ku ktorému prirodzene patrí

právna možnosť v podobe uplatnenia príslušných procesných prostriedkov (nástrojov),

v civilnom práve označovaných ako opravných prostriedkov, pravda v prípadoch, kedy

to zákon dovoľuje (objektívne medze opravných prostriedkov).

Rovnako aj súdnemu exekútorovi patrí postavenie účastníka konania s možnosťou

uplatnenia opravných prostriedkov tam, kde to zákon dovoľuje. Postavenie inej osoby ako

účastníka konania pre určitú etapu (časť exekučného) konania je potrebné vždy vyvodiť

z konkrétnej procesnej situácie (porovnaj obdobne napr. Najvyšší súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. ). Názor odvolacieho súdu, ktorý absolútne

nepripúšťa (resp. diskvalifikuje) možnosť účastníctva v exekučnom konaní iných subjektov,

než tých ktorí boli výslovne uvedení v ustanovení § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení

do 31. januára 2002 nie je preto správy ani ústavne konformný (súladný) najmä so zreteľom

na znenie SR. Je totiž nezdôvodniteľné (neakceptovateľné), aby sa niekomu

(komukoľvek) odobrala možnosť priamo presadzovať svoje práva, ak o nich bolo rozhodnuté.

Vyjadrená je tým i materiálna ochrana práva na súdnu ochranu ako základného ľudského

práva v právnom štáte. I keď zo zákona nevyplýva, že by účastníkom konania mal byť i ďalší

účastník konania, t.,j. skutočnosť, že zákon výslovne neoznačuje niekoho za účastníka

konania, neznamená, že s ním konajúci súd nemôže v prípade potreby konať, ak sa účinky

jeho postupu alebo rozhodovania týkajú základných práv, ktoré má takáto osoba zaručené

v ústave alebo medzinárodnej zmluve (porovnaj napr. , obdobne Najvyšší súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ). Z judikatúry

Ústavného súdu Slovenskej republiky tiež vyplýva, že právo súdneho exekútora na náhradu

trov exekučného konania možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu

podľa (napr. , , ).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je zo zákona nielen

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

6

vadou postihnutom, ale zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na zistenú

vadu konania v zmysle napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. l

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. februára 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková