Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/199/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Ú., so sídlom v K.,

proti povinnej H., s.r.o., so sídlom v K., IČO: X., o vymoženie 165,96 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. Er 5929/2000, o dovolaní J. M., súdneho

exekútora, so sídlom Exekútorského úradu v K., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 28. marca 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 28. marca 2012 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením zo 6. júna 2011 č.k. Er -22: a/ vyhlásil

exekúciu za neprípustnú, b/ zastavil exekúciu a c/ súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu

trov exekúcie. O vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení konania rozhodol podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)

a o trovách exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku (na náhradu trov exekúcie nezaviazal

nemajetnú povinnú, ale ani oprávneného, ktorý nezavinil zastavenie exekúcie a nemohol

predvídať dôvod zastavenia exekúcie).

Proti výroku tohto unesenia o nepriznaní náhrady trov exekúcie podal súdny exekútor

odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. marca 2012 sp. zn. jeho

odvolanie odmietol ako podané tým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1

písm. b/ ). V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie sa v danej veci začalo

20. novembra 2000 podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 37 Exekučného

poriadku v znení účinnom v tom čase boli účastníkmi exekučného konania oprávnený

2

a povinný, nie však súdny exekútor. V zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku sa exekučné

konania začaté do 1. februára 2002 (o taký prípad išlo v danej veci) dokončia podľa

doterajších predpisov. Odvolanie súdneho exekútora odmietol, lebo § 37 ods. 1 Exekučného

poriadku v znení, ktoré treba vzhľadom na to aplikovať, nepriznávalo súdnemu exekútorovi

postavenie účastníka exekučného konania.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor.

Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzoval z toho, že mu bola odňatá možnosť

pred súdom konať ( ) tým, že jeho odvolanie bolo odmietnuté, i keď

procesné predpoklady pre tento postup neboli dané. Zastával názor, že súdny exekútor

je účastníkom konania vždy vtedy, keď sa ho bezprostredne týka postup súdu v exekučnom

konaní. Z týchto dôvodov žiadal rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Oprávnený vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že k zastaveniu exekúcie v danom

prípade nedošlo jeho zavinením, preto o trovách exekúcie nebolo možné rozhodnúť podľa

ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Napadnuté uznesenie žiadal preto ako vecne

správne „potvrdiť“.

Povinný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) s právnickým vzdelaním, skúmal,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ); bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie súdneho exekútora smeruje

proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú vymenované v a Dovolanie súdneho exekútora nevykazuje

znaky niektorého z týchto uznesení; jeho prípustnosť preto z a

nevyplýva.

3

V preskúmavanej veci by dovolanie súdneho exekútora bolo prípustné, len ak v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle a/ až e/ a g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací

súd osobitne zameral na posúdenie, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/ Odňatím možnosti konať sa rozumie postup súdu, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu v občianskom súdnom konaní

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

O postup odnímajúci účastníkovi možnosť pred súdom konať ide tiež v prípade

postupu odvolacieho súdu, dôsledkom ktorého je odmietnutie odvolania, i keď procesné

predpoklady pre to neboli dané (porovnaj obdobne R 23/1994, R 51/1996 a R 55/2006).

Odvolací súd nepovažoval súdneho exekútora za osobu oprávnenú podať odvolanie,

lebo exekučné konanie sa začalo pred 1. februárom 2002 a v tom čase účinný Exekučný

poriadok nepriznával súdnemu exekútorovi postavenie účastníka exekučného konania. Novela

Exekučného poriadku, ktorá nadobudla účinnosť 1. februárom 2002, síce pri rozhodovaní

o trovách konania priznala postavenie účastníka (už) aj súdnemu exekútorovi, v zmysle

prechodných ustanovení k úpravám účinným od uvedeného dňa sa ale exekučné konanie,

ktoré sa začalo pred týmto dňom, má dokončiť podľa dovtedajších predpisov.

Dovolací súd zastáva názor, že i keď podľa prechodných ustanovení Exekučného

poriadku k úpravám účinným od 1. februára 2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) nebolo

možné aplikovať § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002, predsa len

mal byť súdny exekútor v danej veci považovaný za účastníka pre určitý úsek konania,

a to bez ohľadu na skutočnosť, že zákon ho výslovne za účastníka neoznačoval. Súdny

exekútor bol totiž pri rozhodovaní o trovách exekúcie subjektom, o koho procesných právach

a povinnostiach sa rozhodovalo. Aj podľa právnej úpravy účinnej pred uvedeným dňom mal

byť preto súdny exekútor považovaný za účastníka konania v časti, v ktorej sa rozhodovalo

o trovách exekúcie, a teda aj osobou oprávnenou napadnúť odvolaním výrok o týchto trovách.

Postup odvolacieho súdu, ktorý prehliadol toto procesné postavenie súdneho exekútora

a z neho vyplývajúce procesné oprávnenia, nezodpovedal zákonu a viedol k odňatiu možnosti

súdneho exekútora konať pred súdom ( ).

Vzhľadom na to, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle ,

je dovolanie súdneho exekútora nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené (§ 241 ods. 2

písm. a/ ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie zrušil a vec

vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. marca 2013

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková