Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d07/387485.ebc9ea.pdf
PDF · 140.3 KB
No categories available
3Cdo/199/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 199/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Ú., so sídlom v K.,
proti povinnej H., s.r.o., so sídlom v K., IČO: X., o vymoženie 165,96 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. Er 5929/2000, o dovolaní J. M., súdneho
exekútora, so sídlom Exekútorského úradu v K., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 28. marca 2012 sp. zn. 8 CoE 82/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach
z 28. marca 2012 sp. zn. 8 CoE 82/2011 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II uznesením zo 6. júna 2011 č.k. Er 5929/2000-22: a/ vyhlásil
exekúciu za neprípustnú, b/ zastavil exekúciu a c/ súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu
trov exekúcie. O vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení konania rozhodol podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
a o trovách exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku (na náhradu trov exekúcie nezaviazal
nemajetnú povinnú, ale ani oprávneného, ktorý nezavinil zastavenie exekúcie a nemohol
predvídať dôvod zastavenia exekúcie).
Proti výroku tohto unesenia o nepriznaní náhrady trov exekúcie podal súdny exekútor
odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. marca 2012 sp. zn. 8 CoE 82/2011 jeho
odvolanie odmietol ako podané tým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1
písm. b/ O.s.p.). V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie sa v danej veci začalo
20. novembra 2000 podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 37 Exekučného
poriadku v znení účinnom v tom čase boli účastníkmi exekučného konania oprávnený
a povinný, nie však súdny exekútor. V zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku sa exekučné
konania začaté do 1. februára 2002 (o taký prípad išlo v danej veci) dokončia podľa
doterajších predpisov. Odvolanie súdneho exekútora odmietol, lebo § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku v znení, ktoré treba vzhľadom na to aplikovať, nepriznávalo súdnemu exekútorovi
postavenie účastníka exekučného konania.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor.
Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzoval z toho, že mu bola odňatá možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho odvolanie bolo odmietnuté, i keď
procesné predpoklady pre tento postup neboli dané. Zastával názor, že súdny exekútor
je účastníkom konania vždy vtedy, keď sa ho bezprostredne týka postup súdu v exekučnom
konaní. Z týchto dôvodov žiadal rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
Oprávnený vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že k zastaveniu exekúcie v danom
prípade nedošlo jeho zavinením, preto o trovách exekúcie nebolo možné rozhodnúť podľa
ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Napadnuté uznesenie žiadal preto ako vecne
správne „potvrdiť“.
Povinný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním, skúmal,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním
(§ 236 a nasl. O.s.p.); bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.
V zmysle § 236 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie súdneho exekútora smeruje
proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie súdneho exekútora nevykazuje
znaky niektorého z týchto uznesení; jeho prípustnosť preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
nevyplýva.
V preskúmavanej veci by dovolanie súdneho exekútora bolo prípustné, len ak v konaní
došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 a/ až e/ a g/ O.s.p.
netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací
súd osobitne zameral na posúdenie, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať sa rozumie postup súdu, ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu v občianskom súdnom konaní
za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
O postup odnímajúci účastníkovi možnosť pred súdom konať ide tiež v prípade
postupu odvolacieho súdu, dôsledkom ktorého je odmietnutie odvolania, i keď procesné
predpoklady pre to neboli dané (porovnaj obdobne R 23/1994, R 51/1996 a R 55/2006).
Odvolací súd nepovažoval súdneho exekútora za osobu oprávnenú podať odvolanie,
lebo exekučné konanie sa začalo pred 1. februárom 2002 a v tom čase účinný Exekučný
poriadok nepriznával súdnemu exekútorovi postavenie účastníka exekučného konania. Novela
Exekučného poriadku, ktorá nadobudla účinnosť 1. februárom 2002, síce pri rozhodovaní
o trovách konania priznala postavenie účastníka (už) aj súdnemu exekútorovi, v zmysle
prechodných ustanovení k úpravám účinným od uvedeného dňa sa ale exekučné konanie,
ktoré sa začalo pred týmto dňom, má dokončiť podľa dovtedajších predpisov.
Dovolací súd zastáva názor, že i keď podľa prechodných ustanovení Exekučného
poriadku k úpravám účinným od 1. februára 2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) nebolo
možné aplikovať § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002, predsa len
mal byť súdny exekútor v danej veci považovaný za účastníka pre určitý úsek konania,
a to bez ohľadu na skutočnosť, že zákon ho výslovne za účastníka neoznačoval. Súdny
exekútor bol totiž pri rozhodovaní o trovách exekúcie subjektom, o koho procesných právach
a povinnostiach sa rozhodovalo. Aj podľa právnej úpravy účinnej pred uvedeným dňom mal
byť preto súdny exekútor považovaný za účastníka konania v časti, v ktorej sa rozhodovalo
o trovách exekúcie, a teda aj osobou oprávnenou napadnúť odvolaním výrok o týchto trovách.
Postup odvolacieho súdu, ktorý prehliadol toto procesné postavenie súdneho exekútora
a z neho vyplývajúce procesné oprávnenia, nezodpovedal zákonu a viedol k odňatiu možnosti
súdneho exekútora konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Vzhľadom na to, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.,
je dovolanie súdneho exekútora nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené (§ 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. marca 2013
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková