Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-294-2013.pdf
PDF · 70.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/294/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: GUBEK, Moldavský automatický mlyn
- spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňavská cesta 2, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 31 655 203, proti povinnému: VaDeKo s.r.o. „v likvidácii", so sídlom Krivánska 4, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 31 582 435, t.č. neexistujúci právny subjekt, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 309,42 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským, Exekútorský úrad so sídlom Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava pod sp. zn. EX 41/99, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/394/1999-23 zo dňa 03. mája 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/394/1999-23 zo dňa 03. mája 2013 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 2Er/394/1999-23 zo dňa 03. mája 2013 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie a oprávnenému nepriznal náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním doručeným exekučnému súdu dňa 06. decembra 2011 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 103,36 Eur. Exekučný súd z výpisu z Obchodného registra zistil, že na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 36-24K 52/00 zo dňa 22. decembra 2000, ktorým súd zrušil konkurz na majetok povinného a z dôvodu, že po ukončení konkurzného konania nezostal povinnému žiaden majetok, povinný bol vymazaný z Obchodného registra ku dňu 28. októbra 2005. Povinný teda v priebehu konania zanikol výmazom z Obchodného registra a dôvodom bola nemajetnosť povinného. Nakoľko exekučný súd zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“). Exekučný súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie z dôvodu, že podľa § 203 účinného do 31. januára 2002 nebolo možné na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. Oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože nie je možné na ne zaviazať povinného.
Proti uvedenému rozhodnutiu exekučného súdu podal odvolanie súdny exekútor. V odvolaní uviedol, že vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení je súd viazaný aktuálnou právnou úpravou Exekučného poriadku, ktorý jasne stanovuje, kto znáša trovy exekúcie. V tomto prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Preto exekučný súd nesprávne rozhodol o trovách exekúcie, keď na vec vzťahoval § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. V danej veci bolo potrebné o trovách rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorými bolo podľa odvolateľa jasne deklarované, že v prípade ex offo výmazu povinného znáša trovy oprávnený a jeho rozhodnutia sa týkajú tak exekučných konaní začatých pred 01. februárom 2002, ako aj po uvedenom termíne a v každom jednom rozhodnutí je konštatované, že ak dôjde k výmazu povinného, súd je povinný zastaviť exekučné
konanie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Spomenul tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 123/2012 zo dňa 11. júla 2012, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Košice II zrušené z rovnakého dôvodu - výmaz povinného. Išlo pritom o exekučné konanie začaté v roku 1998. Aj v tomto konaní Najvyšší súd SR rozhodol, že exekučné konanie malo byť zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa odvolateľa exekučný súd aplikoval v uznesení neaktuálne znenie Exekučného poriadku, nesprávne posúdil právnu stránku veci, preto má rozhodnutie takú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 24. februára 1999 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému súdu dňa 01. marca 1999 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 009888 zo dňa 02. marca 1999. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 06. decembra 2011 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 36-24K/52/00 zo dňa 22. decembra 2000 zrušil konkurz na majetok povinného - vykonal ex offo výmaz povinného k 28. októbru 2005. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 103,36 Eur. Následne exekučný súd uznesením č.k. 2Er/394/1999-23 zo dňa 03. mája 2013 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie a oprávnenému nepriznal náhradu trov exekúcie.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie o náhrade trov exekútora z dôvodov uvedených v odvolaní. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Exekučný poriadok v znení platnom a účinnom pre toto konanie, ktoré začalo dňa 24. februára 1999, pozná len jeden prípad, kedy pri zastavení exekúcie môže súd oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom pre toto konanie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, nakoľko bola zastavená z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 24. februára 1999, t.j. v čase, keď povinný bol riadne zapísaný v Obchodnom registri a vykonával podnikateľskú činnosť, a teda oprávnený mohol predpokladať, že jeho pohľadávka bude vymožená. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 36-24K 52/00 zo dňa 22. decembra 2000 zrušil konkurz na majetok obchodnej spoločnosti - povinného a z dôvodu, že po ukončení konkurzného konania nezostal povinnému žiaden majetok, povinný bol vymazaný z Obchodného registra ku dňu 28. októbra 2005, čo povinný nemohol v roku 1999 pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti predvídať a túto situáciu ani svojím konaním nezapríčinil. V tejto súvislosti treba podotknúť, že v prípadoch, v ktorých povinný nemôže splniť povinnosť zaplatiť exekútorove trovy z objektívnych dôvodov, je spravodlivé, aby trovy exekúcie znášal oprávnený. V tomto prípade však exekúcia bola zastavená z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra (v roku 2005), čo oprávnený nemohol v roku 1999 pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti predvídať, a preto nie je splnená podmienka podľa § 203 Exekučného poriadku na to, aby súd zaviazal na uhradenie trov exekúcie oprávneného. Navyše, v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného si súdny exekútor mohol trovy exekúcie ako pohľadávku voči povinnému prihlásiť do konkurzného konania.
Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 123/2012 zo dňa 11. júla 2012 bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Košiciach, a to z dôvodu nesprávneho procesného postupu, keďže o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, jej zastavení a nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi mal v zmysle § 374 ods. 4 poslednej vety O.s.p. rozhodnúť sudca exekučného súdu a nie krajský súd. Preto tvrdenie odvolateľa o tom, že Najvyšší súd SR uvedeným uznesením rozhodol, že exekučné konanie malo byť zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, je nesprávne.
Odvolací súd preto na základe vyššie uvedených skutočností napadnuté uznesenie exekučného súdu, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a súdnemu exekútorovi a oprávnenému nepriznal náhradu trov exekúcie, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.