Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/147/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. D. S., bývajúcej

v M., zastúpenej Mgr. V. D., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanej S., so sídlom v M.,

IČO: X., zastúpenej JUDr. B. A., advokátkou so sídlom v M., o zaplatenie 6 000 €, vedenej

na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 30. marca 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

vo výške 208,76 € do rúk JUDr. B. A., advokátky so sídlom v M..

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa žalobou podanou v zmysle

o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) domáhala zaplatenia sumy 6 000 €,

predstavujúcej náhradu za nemajetkovú ujmu, ktorá jej bola spôsobená porušením zásady

rovnakého zaobchádzania pri skončení pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníčkami

konania. Poukázala na to, že žalovaná s ňou po skončení materskej a rodičovskej dovolenky

skončila pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien podľa § 63 ods. 1 písm. b/

. Podľa žalobkyne bola zamestnávateľkou za nadbytočnú určená iba preto,

lebo „nie je nikoho chránencom“ a má malé deti, ktoré budú neustále choré. Takéto konanie

žalovanej vnímala ako diskriminujúce z dôvodu pohlavia a rodinného stavu. Poukázala na to,

2

že po skončení pracovného pomeru bola uzavretá dohoda o pracovnej činnosti s inou osobou,

ktorá vykonávala totožnú prácu a s rovnakou náplňou práce, akú mala predtým žalobkyňa.

Tým došlo nielen k jej diskriminácii, ale aj k porušeniu . Výšku

požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch považovala žalobkyňa za adekvátnu

diskriminačnému postupu žalovanej, ktorým bola vystavená nadmernej stresovej a emotívnej

záťaži umocnenej správaním nadriadených a ktorým bolo sťažené jej ďalšie uplatnenie

v pracovnom živote.

Okresný súd Martin rozsudkom z 15. apríla 2010 č.k. -181 žalobu

zamietol; rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa neuniesla

bremeno tvrdenia, lebo neuviedla skutočnosti, z ktorých by súd mohol dôvodne usudzovať,

že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala,

že po skončení jej pracovného pomeru žalovaná zamestnala inú osobu s totožnou náplňou

práce, ňou tvrdená okolnosť mohla mať význam v konaní o neplatnosť skončenia pracovného

pomeru. K námietke o diskriminačnom postupe žalovanej pri určovaní nadbytočného

zamestnanca súd uviedol, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov (R 90/1967)

rozhoduje o výbere zamestnanca, ktorý je pre zamestnávateľa nadbytočným, zamestnávateľ

sám a súd túto otázku nepreskúmava. Nevhodné správanie zástupcu generálneho riaditeľa

žalovanej voči žalobkyni, ku ktorému došlo 25. februára 2008 bez prítomnosti ďalších osôb,

zasiahlo síce do osobnej sféry žalobkyne, nie však takým spôsobom a intenzitou, aby

odôvodňovalo priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch; postačujúcim bolo

už písomné ospravedlnenie poskytnuté žalobkyni. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neuviedla

skutočnosti, z ktorých by súd mohol dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady

rovnakého zaobchádzania, nezaoberal sa ani výškou náhrady nemajetkovej ujmy, spôsobenie

ktorej žalobkyňa tvrdila. O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline rozsudkom z 30. marca 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdil,

vo výroku o trovách prvostupňového konania zmenil; rozhodol tiež o trovách odvolacieho

konania. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ) a dodal, že žalovaná po ukončení pracovného pomeru

so žalobkyňou zamestnala ďalšiu osobu s totožnou náplňou práce na základe dohody

o pracovnej činnosti na dobu určitú, avšak až po rozhodnutí žalobkyne nezostať v zamestnaní

počas plynutia výpovednej doby. Zmenu výroku o náhrade trov prvostupňového konania

3

odôvodnil iným právnym názorom na účelnosť dvoch úkonov právnej služby (z 3. februára

2010 a 11. februára 2010) potrebných na bránenie práva ( ). O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom žiadala

rozsudky odvolacieho a prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Uviedla, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť pred súdom konať

( v spojení s ), lebo rozsudok odvolacieho

súdu je pre nedostatky odôvodnenia nepreskúmateľný. V konaní došlo k inej vade majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) tým, že súdy

nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy a na tom základe došli k nesprávnemu skutkovému

zisteniu, že nebola diskriminovaná z dôvodu pohlavia, materstva a jej rodinného stavu.

Napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

), ktoré je založené na nenáležitom výklade ustanovení

o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Dovolanie v časti smerujúcej proti

výrokom o náhrade trov konania odôvodnila tým, že jej majetkové, rodinné a sociálne pomery

odôvodňovali aplikáciu

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako procesne neprípustné

odmietnuť, prípadne ako nedôvodné zamietnuť. Dovolateľkou namietaná nepreskúmateľnosť

rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania podľa . Podľa jej názoru

bolo hodnotenie dôkazov súdmi nižšieho stupňa správne. Pokiaľ ide námietku, že napadnutý

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolateľka podľa názoru

žalovanej nevysvetlila, nesprávnosť interpretácie ktorého zákonného ustanovenia vlastne

namieta. K dovolaniu proti výrokom rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov konania

uviedla, že proti uzneseniu o trovách konania je dovolanie podľa vylúčené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, iba ak to zákon pripúšťa. Dovolaním je v danom prípade napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238

ods. 1 ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

( ).

Prípustnosť dovolania žalobkyne z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( )

a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v

So zreteľom na to by dovolanie žalobkyne bolo procesne prípustné, len ak v konaní

došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v O vadu

uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až e/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z uvedených

ustanovení nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané

nesprávnosti postupu súdov nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou,

či dovolateľke bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľka namietala, že v konaní jej bola odňatá možnosť konať pred súdom

tým, že súdy nedostatočne odôvodnili rozhodnutia, v dôsledku čoho sú ich rozsudky

nepreskúmateľné. Dovolateľkou namietaná nepreskúmateľnosť nie je však procesnou vadou

v zmysle , ale tzv. inou vadou konania ( ), ktorá

prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti

rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len) inú vadu konania vyplýva

aj z rozhodnutí ďalších senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď tiež napríklad

rozhodnutia sp. zn. , , ,

a ).

K námietke dovolateľky, že súdy nesprávne hodnotili vykonané dôkazy, dovolací súd

uvádza, že nesprávnosť hodnotenia dôkazov nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237

(viď R 42/1993); je to dané aj charakterom dovolacieho konania, v ktorom

sa už dôkazy nevykonávajú ( ), a tak dovolaciemu súdu ani neprislúcha,

aby prehodnocoval dôkazy vykonané súdmi nižších stupňov. V dôsledku toho prípadné

nesprávne vyhodnotenie niektorého z vykonaných dôkazov môže síce v tom – ktorom prípade

viesť k vydaniu vecne nesprávneho rozhodnutia, to ale ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti

rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle Treba dodať, že

do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov ().

Pokiaľ dovolateľka namieta, že v konaní na súdoch nižších stupňov došlo tiež k ňou

bližšie nešpecifikovanej tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd uvádza, že vada tejto povahy

je relevantný dovolací dôvod, avšak úspešne môže byť uplatnená len v procesne prípustnom

6

dovolaní. Sama vada tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladá. V danom prípade bola

uvedená vada uplatnená v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné.

K dovolacej námietke, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom

zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Keďže žalobkyňa tento dovolací dôvod

( ) uplatnila v dovolaní, ktoré je procesne neprípustné, nemohol

dovolací súd podrobiť rozhodnutie odvolacieho súdu posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom

zaujatých právnych záverov.

K tej časti dovolania, ktorá smeruje proti výrokom rozsudku odvolacieho súdu

o trovách konania, dovolací súd uvádza, že táto časť jej dovolania smeruje proti

rozhodnutiam, ktoré sú síce súčasťou rozsudku, majú ale charakter uznesenia (viď § 167

ods. 1 ). Prípustnosť tejto časti dovolania posudzoval dovolací súd podľa ustanovení,

ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné v prípadoch uvedených v a

V zmysle ale odseky 1 a tohto ustanovenia neplatia, ak ide (medziiným)

o uznesenie trovách konania; ustanovenie vylučuje teda prípustnosť

dovolania aj proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, ak ním bolo rozhodnuté

o trovách konania. Prípustnosť tejto časti dovolania žalobkyne nevyplýva v danom prípade

ani z Námietka žalobkyne, že odvolací súd nerozhodol o trovách správne, lebo

mal aplikovať , je námietkou nesprávneho právneho posúdenia. I keby táto

námietka bola opodstatnená (dovolací súd sa jej dôvodnosťou nezaoberal), týkala

by sa okolnosti, ktorá nezakladá procesnú vadu v zmysle a prípustnosť tejto časti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia.

Záverom možno zhrnúť, že prípustnosť dovolania žalobkyne z ustanovení § 236

až 239 nevyplýva. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jej dovolanie odmietol ako

procesne neprípustné ( v spojení s ).

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Žalovaná podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania ( v spojení s ) a trovy dovolacieho

konania vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokátky

za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia žalobkyne z 22. júla 2011

k dovolaniu [ vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. (ďalej len

„vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny vo výške 200,86 € za tento úkon právnej

služby určil podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, vychádzajúc z tarifnej hodnoty práva uplatňovaného

žalobou 6 000 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)],

predstavuje spolu 208,76 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. septembra 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková