Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/128/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej

konsolidačnej, a. s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska č. 21, IČO: 35 776 005, proti

povinnému P. G., o vymoženie 16,59 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové

Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 28. marca 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie oprávnenej o d m i e t a .

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Súdnemu exekútorovi bol 23. septembra 2011 doručený návrh oprávnenej

na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol blok na pokutu nezaplatenú

na mieste č. AA 2605761 z 9. septembra 2008, právoplatný 9. septembra 2008, vykonateľný

25. septembra 2008, vydaný Obvodným oddelením Policajného zboru v Novom Meste

nad Váhom, ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 16,59 €.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 20. októbra 2011

č. k. -16 zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. P. K. o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. V odôvodnení poukázal na povinnosť exekučného súdu (ex

officio) skúmať, či exekučný titul uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie, možno vykonať.

Zaujal právny názor, že z hľadiska posúdenia, či došlo alebo nedošlo k preklúzii vymáhaného

práva [ o správnom konaní (Správny poriadok), ďalej len

„“], nie je určujúci deň podania návrhu na vykonanie exekúcie, ale jeho

2

nariadenie orgánom uskutočňujúcim výkon rozhodnutia, v danom prípade vydaním

upovedomenia o začatí exekúcie vydaným súdnym exekútorom. Keďže sa tak nestalo

najneskôr 26. septembra 2011, vymáhané právo zaniklo, exekučný titul stratil účinnosť

a nemožno ho už vykonať [ o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“)].

Proti uvedenému uzneseniu podala oprávnená odvolanie, v ktorom spochybnila

správnosť právnych záverov, na ktorých spočíva napadnuté rozhodnutie. Uviedla, že podaním

návrhu na vykonanie exekúcie začalo exekučné konanie. Plynutie trojročnej prekluzívnej

lehoty ( ) bolo potrebné posudzovať s prihliadnutím na deň,

v ktorom bolo začaté exekučné konanie. To znamená, že v danom prípade prekluzívna lehota

neuplynula a neexistuje žiadna prekážka, ktorá by bránila nielen udeleniu poverenia

na vykonanie exekúcie, ale aj samotnému výkonu exekučného titulu. Uviedla, že zamietnutím

poverenia na vykonanie exekúcie v rozpore so zákonom by mohlo dôjsť k odopretiu jej práva

na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne uznesením z 28. marca 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( ).

V odôvodnení uviedol, že vec preskúmal podľa , bez nariadenia

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Nestotožnil sa s právnym názorom oprávnenej a uviedol, že pre určenie toho, či trojročná

prekluzívna lehota ( ) je zachovaná, nie je významné, kedy

začalo exekučné konanie, významné je to, kedy došlo k nariadeniu výkonu – teda k vydaniu

upovedomenia o začatí exekúcie súdnym exekútorom (§ 47 ods. 1 písm. a/ Exekučného

poriadku). Aj odvolací súd poukázal na to, že prekluzívna lehota uplynula 25. septembra

2011. Konštatoval, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo vydané po uplynutí tejto lehoty

( ). Záver súdu prvého stupňa, že exekučný titul nebolo

možné vykonať a z tohto dôvodu bolo potrebné žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť, považoval preto odvolací súd za vecne správny.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Uviedla,

že neboli dané zákonné dôvody na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vykonanie

exekúcie a pokiaľ súdy napriek tomu jeho žiadosti nevyhoveli, odňali oprávnenej možnosť

domôcť sa zákonným spôsobom výkonu vykonateľného exekučného titulu. Tým jej

znemožnili pred súdom konať, čo zakladá prípustnosť jej dovolania v zmysle § 237 písm. f/

[v súvislosti s tým poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. a ]. Podľa názoru

oprávnenej súdy nepostupovali správne, pokiaľ na daný prípad aplikovali ustanovenie § 71

ods. 3 spôsobom, ktorý z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty

za rozhodujúci moment neurčuje podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ale až nariadenie

exekúcie. Exekučný poriadok pritom ani nepozná pojem „nariadenie výkonu rozhodnutia“

a právny záver, na ktorom spočívajú rozhodnutia súdov, nemá oporu v zákone. Po doručení

návrhu na začatie exekúcie plynú procesnoprávne lehoty, prekluzívna (hmotnoprávna) lehota

uvedená v ale neplynie. Opačný názor by viedol k značnej

právnej neistote a jeho dôsledkom by bolo aj to, že výsledok exekučného konania by celkom

závisel iba od rýchlosti konania a včasnosti vykonania jednotlivých úkonov súdnym

exekútorom a exekučným súdom. V závere dovolania oprávnená dodala, že odôvodnenie

napadnutého uznesenia nemá náležitosti vyplývajúce z a je nepreskúmateľné,

čo tiež označila za procesnú vadu konania v zmysle Z týchto dôvodov

žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací

súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu výlučne iba vtedy,

ak to pripúšťa zákon ( ). So zreteľom na uvedené dovolací súd najprv

posudzuje otázku procesnej prípustnosti dovolania, až v prípade zistenia, že tento mimoriadny

opravný prostriedok je procesne prípustný, pristupuje k vlastnej (vecnej) prieskumnej činnosti

so závermi o tom, či (nie) je dovolanie aj opodstatnené. Pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru,

4

že dovolanie je procesne neprípustné, opravný prostriedok odmietne a ďalej sa už nezaoberá

dovolacími dôvodmi v zmysle a

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podľa

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním oprávnenej je napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

nevykazuje znaky uznesení uvedených v a , proti ktorým zákon pripúšťa

dovolanie. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na to by dovolanie oprávnenej mohlo byť procesne prípustné, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237

O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno

ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania

v zmysle nie je však významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho,

že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto

procesnej vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania oprávnenej preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok

znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.

Dovolateľka argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej

v nezakladá na tvrdení, že súdy porušili ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku upravujúce postup súdu v občianskom súdnom konaní, alebo že

nezachovali zákonom stanovenú procedúru prejednania veci, znemožnili jej urobiť niektorý

procesný úkon a pod. Podstatou jej dovolacích námietok je, že rozhodnutia súdov spočívajú

na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Z určujúceho – obsahového –

hľadiska (viď ) teda z jej strany nejde o námietku odňatia možnosti konať

pred súdom, ale o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti

a vecnej správnosti právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých

v danom prípade založili svoje rozhodnutia.

Podstatná časť dovolacích námietok oprávnenej spočíva v tvrdení, že súdy v danom

prípade vychádzali z nesprávnej interpretácie

a v nadväznosti na to dospeli k nesprávnemu právnemu názoru, že z hľadiska plynutia

prekluzívnej lehoty nie je určujúce podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ale nariadenie

exekúcie. Tento, podľa vyjadrenia dovolateľky nesprávny právny názor súdov, nemá oporu

6

v zákone a prehliada, že po doručení návrhu na začatie exekúcie plynú iba procesnoprávne

lehoty, nie však prekluzívna (hmotnoprávna) lehota uvedená v § 71 ods. 3 zákona

č.

Uvedená časť výhrad dovolateľky voči napadnutému rozhodnutiu sa týka činnosti

súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav (správnosť ktorého nebola v danej veci spochybňovaná) aplikuje konkrétnu právnu

normu. Táto činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania veci. O nesprávne právne

posúdenie veci ide vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ustanovenie § 237

písm. f/ dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou

procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť

procesne prípustné dovolanie (viď ); nesprávne právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov nie je ale procesnou vadou konania v zmysle

Samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá však prípustnosť

dovolania v zmysle (viď tiež R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

, , , ).

Z dovolania vyplýva, že oprávnená vidí určitú podobnosť (prípadne totožnosť)

preskúmavanej veci s inými exekučnými konaniami, v ktorých už najvyšší súd skôr

rozhodoval a vyslovil názor, že „nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie sa teda oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera

právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti“ (viď

uznesenie najvyššieho súdu zo 17. decembra 2009 sp. zn. ), resp.

že „za porušenie tohto práva (pozn.: na spravodlivý súdny proces) treba považovať

aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom

stanovené podmienky, lebo takýmto rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní

odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia (viď uznesenie najvyššieho súdu

z 5. februára 2009 sp. zn. ). Obsah dovolania svedčí o tom, že dovolateľka

prehliada podstatný rozdiel medzi preskúmavanou vecou a ňou označenými vecami. Pokiaľ

základná téza jej dovolania v preskúmavanej veci spočíva v námietke oprávnenej,

že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, v ňou

označených konaniach išlo o vadu procesnoprávnej povahy. Najvyšší súd to vo veci sp. zn.

vyjadril slovami „pokiaľ sa súdy ... neobmedzili len na to, čo v tomto štádiu

exekučného konania mali (a mohli) skúmať, ale sa (už) v ňom neprípustne a bez zákonného

podkladu zaoberali tým, čo mohli skúmať (až) v neskorších štádiách tohto konania, mal ich

procesný postup znaky odopretia spravodlivosti“. Aj v ďalšej dovolateľkou uvádzanej veci

sp. zn. išlo o procesnú povahu nesprávnosti vedúcej k zrušeniu dovolaním

napadnutého rozhodnutia (viď tú časť odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorá vysvetľuje, že

zákon neurčuje dôkazné prostriedky, ktorými môže oprávnený osvedčiť svoje tvrdenia).

Podľa názoru dovolateľky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá náležitosti

vyplývajúce z a jeho nepreskúmateľnosť zakladá procesnú vadu konania

v zmysle

Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces (podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je aj právo účastníka na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové,

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (). Z práva

na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam

pre rozhodnutie (, , , , ).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávnenou predložené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení

podmienok pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zrozumiteľne, presvedčivo a logicky v potrebnom rozsahu vysvetlil. Odvolací súd

sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti

dôvodov súdu prvého stupňa uviedol ďalšie argumenty a tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil

s námietkami oprávnenej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého

uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

oprávnenej, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené žiadosti

požadovanej súdnym exekútorom. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. arbitrárne (zjavne neudržateľné), pretože odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov extrémne neodchýlil od znenia

príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Len okolnosť, že táto odpoveď

neúspešnú oprávnenú neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre

zákonného rozhodnutia v zmysle ; za odňatie možnosti konať pred súdom

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv či požiadaviek oprávnenej.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

9

by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne

závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

ako celok požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záverom, že v konaní na súdoch

nižšieho stupňa nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom a že prípustnosť jej

dovolania nemožno vyvodiť z a , ani z Najvyšší súd

vzhľadom na to dovolanie oprávnenej ako procesne neprípustné podľa

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho

konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nebol podaný na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. januára 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Viera Čulenová