Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/135/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS,

s. r. o., so sídlom v Bratislave, Hattalova 12/C, v dovolacom konaní zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Verita, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, proti povinnej

M. R., bývajúcej v B., o vymoženie 201,70 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie

sumy 201,70 € spolu s príslušenstvom. Uviedol, ţe exekučným titulom je k návrhu pripojený

rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným

pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŢNEJ a MEDIAČNEJ, a. s., z 12. mája 2011, sp. zn.

IDC0410034, ktorým povinnej bola uloţená povinnosť zaplatiť oprávnenému 201,70 € spolu

s úrokom. Súdny exekútor poţiadal Okresný súd Bánovce nad Bebravou o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením zo 7. marca 2012

č. k. -19 ţiadosť súdneho exekútora zamietol. Po preskúmaní rozhodcovského

rozsudku, úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok dospel k záveru, ţe ţiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie treba zamietnuť, lebo sa prieči zákonu.

2

Vychádzal z toho, ţe úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona

č. o spotrebiteľských úveroch a na vec treba aplikovať tak špeciálnu právnu

úpravu obsiahnutú v tomto zákone, ako aj všeobecnú úpravu danú ustanoveniami

o spotrebiteľských zmluvách. Súčasťou úverovej zmluvy bola totiţ

rozhodcovská doloţka, v zmysle ktorej budú všetky spory účastníkov daného právneho

vzťahu rozhodované pred vyššie označeným rozhodcovským súdom, rozhodnutia ktorého

budú pre obe strany konečné a záväzné. Táto doloţka znemoţňuje spotrebiteľovi vyriešiť spor

medzi účastníkmi inak, ako v rozhodcovskom konaní, nebola dojednaná individuálne

a do úverových zmluvných podmienok bola zaradená oprávnenou ešte pred uzavretím

samotnej úverovej zmluvy. Všetky tieto skutočnosti odôvodňujú záver o neprijateľnosti tejto

rozhodcovskej doloţky (nekalej podmienky v zmysle v spojení s bodom 1

písm. q/ prílohy č. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z týchto dôvodov dospel súd prvého stupňa

k záveru, ţe rozhodcovská doloţka v danej veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej je v rozpore s dobrými mravmi

a princípmi ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na to, aplikujúc § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku v spojení s o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon

č. “), ţiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením z 10. mája 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe vec prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe odvolanie

oprávneného smeruje proti vecne správnemu uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré treba

potvrdiť ( ). Napadnuté uznesenie bolo vydané na základe správneho

právneho posúdenia otázky platnosti rozhodcovskej doloţky a je v korelácii s rozhodovaním

súdov v analogických prípadoch. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade

s ustanovením a Odvolací súd preto postupoval podľa

a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie

dôvody. Podľa jeho právneho názoru bol postup prvostupňového súdu v súlade so zákonom,

pokiaľ skúmal, či nejde o prípad uvedený v alebo b/

Pri posudzovaní exekučného titulu podľa hľadísk vyplývajúcich z § 45 ods. 1 písm. c/ zákona

č. správne vychádzal z a a a

a Smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľnú

3

podmienku. V danom prípade má rozhodcovská doloţka charakter nekalej podmienky, ktorá

spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech

spotrebiteľa – povinnej ( ). Rozhodcovskú doloţku preto

súd prvého stupňa správne povaţoval za nekalú a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú.

Odvolací súd k tomu uviedol, ţe smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva

horizontálny priamy účinok, ale existuje povinnosť interpretovať vnútroštátne právo

komunitárne konformným spôsobom. Smernica povaţuje riešenie sporov zo spotrebiteľských

zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti

je tu potrebné chápať tak, ţe podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy

nesmie zneuţívať svoje silnejšie postavenie – dané tým, ţe spotrebiteľ nie je fakticky schopný

presadiť ţiadne zmeny formulárových zmluvných podmienok, a ţe pri úverových zmluvách

koná spotrebiteľ pod tlakom finančnej tiesne, v dôsledku čoho podnikateľ môţe získať

neférové výhody a ťaţiť z nich. Úverová zmluva, v ktorej je takáto rozhodcovská doloţka, je

zmluvou obsahujúcou nekalú podmienku. Aj odvolací súd poukázal na § 45 zákona

č. , ktorý exekučnému súdu ukladá povinnosť zaoberať sa exekučným titulom,

a v súvislosti s tým konštatoval, ţe nekalé zmluvné dojednania sú sankcionované absolútnou

neplatnosťou. V takom prípade musí exekučný súd dospieť k záveru, ţe rozhodcovský

rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul. Odvolací súd uzavrel, ţe súd prvého stupňa

v danej veci správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý

vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie z neplatnej rozhodcovskej doloţky.

Správny je preto nielen záver súdu prvého stupňa, ţe ide o nespôsobilý exekučný titul (§ 41

ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku), ale aj záver, ţe ţiadosť súdneho exekútora o poverenie

na vykonanie exekúcie bolo potrebné zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Navrhol, aby dovolací

súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alebo aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie exekučného súdu zrušil a vec

vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi

uvedenými v ustanovení . písm. a/, , ; dovolací dôvod podľa

ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanoveniami , , (v tej istej veci sa

uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkom konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom). Podľa názoru dovolateľa právoplatný rozhodcovský

rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok

všeobecného súdu a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t. j. spôsobilý byť

podkladom pre exekúciu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je teda prekáţkou pre opätovné

prejednanie veci. Exekučný súd nie je preto oprávnený skúmať „materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný.“

Ak tak exekučný súd v danej veci urobil, konal v rozpore s ustanovením

Za neprijateľné povaţoval ďalej to, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, hoci sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, podanie

ktorého bolo podľa zákona potrebné (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Ak napriek

tomu konanie prebehlo, ide o prípad vady uvedenej v Taktieţ namietal,

ţe postupom súdov mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo

na spravodlivý súdny proces podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Odňatie moţnosti odôvodnil tým, ţe mu nebolo

umoţnené riadne a zákonným spôsobom uplatniť priznané právo z rozhodcovského rozsudku

v exekučnom konaní a ţe prvostupňový i odvolací súd nedostatočne odôvodnili svoje

rozhodnutia. Nesúhlasil s názorom exekučného súdu, ţe v exekučnom konaní je exekučný súd

oprávnený (ex offo) skúmať meritórny súlad rozhodcovského rozsudku s hmotnoprávnou

úpravou, a teda ţe z úradnej moci je oprávnený rozhodovať o neprijateľnosti rozhodcovskej

doloţky. Podľa oprávneného exekučnému súdu to neumoţňuje ţiadne zákonné ustanovenie.

Pri skúmaní dôvodov zamietnutia ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa exekučný súd musí obmedziť len na také dôvody, ktoré

majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôţe preskúmavať rozhodcovský rozsudok

z hľadiska jeho súladu so všeobecne záväznými predpismi. Exekučný súd nie je totiţ vecne

príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom

prostriedku (zákon mu neumoţňuje vykonávať dokazovanie vo veci samej, zrušiť alebo

zmeniť výrok rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej). Rovnako ani ustanovenie § 45

zákona o rozhodcovskom konaní neumoţňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť

rozhodcovského rozsudku, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu. Tejto zásade

zodpovedá aj vymedzenie dôvodov pre zastavenie exekúcie, včítane dôvodu uvedeného

pod písm. c/ ustanovenia § 45 ods. 1 citovaného zákona (toto ustanovenie odkazuje nie

na konkrétny obsah plnenia, ale na jeho povahu). Za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie povaţoval nepostačujúce odôvodnenie rozhodnutia exekučného súdu, ako aj

odvolacieho súdu. Namietal, ţe v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nemal moţnosť

podať kvalifikované odvolanie proti uzneseniu exekučného súdu a ţe odvolací súd sa vôbec

nezaoberal ani tými odvolacími dôvodmi, ktoré v odvolaní uviedol. Dovolanie odôvodnil tieţ

tým, ţe súdy niţších stupňov povaţovali nesprávne zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú

v zmysle , a tak na uvedený zmluvný vzťah nesprávne aplikovali

ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v a ţe záver súdov

niţších stupňov, podľa ktorého rozhodcovská doloţka je neplatná, je nesprávnou aplikáciou

ustanovenia , ktoré navyše v čase dojednania

rozhodcovskej doloţky nebolo účinné. V závere svojho dovolania oprávnený tieţ uviedol, ţe

o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere

v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojím klientom

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, ţe ich prípadné vzájomné

spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym

rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Inkorporovaním

rozhodcovskej doloţky do Obchodných podmienok si Poštová banka, a. s., splnila svoju

zákonnú povinnosť – povinná v čl. 2 ods. 1 zmluvy o úvere výslovne potvrdila, ţe prijíma

návrhy predloţené v Obchodných podmienkach a v čl. 2 ods. 6 zmluvy o úvere potvrdila, ţe

si Poštová banka, a. s., splnila povinnosť podľa § 93b zákona o bankách. Text rozhodcovskej

doloţky neobsahoval ţiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou

definíciou „rozhodcovskej zmluvy“ v i s ustálenou praxou

v odbore. Rozhodcovská doloţka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia

zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôţe predstavovať (nevynímajúc zreteľ zo zásady

zákazu retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky) neprijateľnú podmienku. Súd

v napadnutom uznesení necituje uvedené ustanovenie v znení platnom v čase uzatvorenia

zmluvy, a teda jeho rozhodnutie vychádza z ustanovení zákona, ktoré v čase podpisu zmluvy

neboli platné, uzavrel dôvody svojho dovolania oprávnený.

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

6

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v ustanovení aţ c/ Dovolanie oprávneného preto

podľa a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ v dovolaní výslovne namieta existenciu vady uvedenej v § 237 písm. d/

tvrdiac, ţe exekučný súd skúmaním „materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku“

opätovne vec prejednal, ďalej existenciu vady uvedenej v tvrdiac, ţe

nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo

potrebné, a naostatok aj vadu spočívajúcu v odňatí moţnosti konať pred súdom v zmysle

, ktorú vadu oprávnený vidí v odmietnutí práva na uspokojenie priznanej

pohľadávky v exekučnom konaní, hoci zákonné podmienky k tomu neboli splnené

a v nedostatočnom odôvodnení rozsudkov.

I. K prvému dovolateľom namietanému dôvodu, dovolací súd uvádza nasledovné:

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) patrí k procesným podmienkam konania a jej

existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata

spočíva v tom, ţe právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa

vylučuje moţnosť totoţnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy,

keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne

rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet

konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva

z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých uţ bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva

z rovnakého skutku). O totoţnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten

istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak

v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu

univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom

konaní ( ).

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe konaniu vo veci exekúcie

oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Hattalova 12/C proti povinnej

M. R., bývajúcej v B., o vymoţenie 201,70 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. , na základe rozhodcovského rozsudku z 12.

mája 2011 sp. zn. IDC0410034 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri

spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA a MEDIAČNÁ, a. s, so sídlom v

Bratislave, Trnavská cesta 7, nepredchádzalo ţiadne iné exekučné konanie s tým istým

predmetom konania a ktoré by sa týkalo tých istých účastníkov.

Prekáţku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský

rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či

exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku je materiálne vykonateľný.

Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou

moţnosťou k súdnemu sporovému konaniu totiţ vyplýva, ţe jeho rezultátom môţe byť titul,

splnenia ktorého sa moţno domáhať vykonaním exekúcie.

V danom prípade súdy rozhodli v štádiu exekučného konania, v ktorom súd posudzuje

splnenie procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie

na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku). Zo spisu nevyplýva, ţe by o rovnakej

ţiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie identickej

exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov bolo uţ prv rozhodnuté.

Oprávnený preto neopodstatnene namieta, ţe súdy niţších stupňov zaťaţili konanie

vadou uvedenou v

II. Podľa názoru oprávneného je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237

písm. e/ , ktorej sa mali, ako to vyplýva z obsahu dovolania, dopustiť tým, ţe nebol

podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo potrebné.

Podľa dovolacieho súdu o takúto vadu v posudzovanej veci nejde.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môţe konať aj bez návrhu, je

treba konanie zastaviť.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej

doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnený uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu súdov niţších

stupňov.

III. Oprávnený v dovolaní tieţ namieta, ţe súdy mu v konaní odňali moţnosť

pred súdom konať v zmysle

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súdna prax

je jednotná v tom, ţe za porušenie práva v zmysle treba povaţovať aj

rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené

podmienky. Výsledkom takéhoto rozhodnutia je totiţ zastavenie exekúcie, čím sa

oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia

(porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn.

). Dovolací súd preto skúmal, či v preskúmavanej veci nejde o túto vadu

konania. Dospel ale k záveru, ţe konanie súdov nie je postihnuté vadou podľa ustanovenia

V rámci prieskumu rozhodnutí súdov z hľadiska uvedenej vady bolo kľúčové

zodpovedanie otázky, či exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku, je pri rozhodovaní o ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený aj bez návrhu (ex offo) posúdiť platnosť

rozhodcovskej doloţky, na základe ktorej rozhodcovský súd zaloţil svoju právomoc.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma ţiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné

konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa

Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd

nezistí rozpor ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia ţiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor ţiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn.

, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46 (dostupnej na internetových stránkach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk), zaujal stanovisko, ţe pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal

pritom z jednotného názoru súdnej praxe, ţe uţ v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd

v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný

titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných

právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej

(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj

materiálnej (z aspektu obsahových náleţitostí rozhodnutia – jednak určitosti, zrozumiteľnosti,

11

a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloţenej povinnosti,

ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda uţ v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov

pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či

oprávneným označený exekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom (túto

skutočnosť napokon nepopiera ani dovolateľ). Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, ţe ak

exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné,

nevyvolávajúce ţiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej

vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemoţno preto viesť nútený výkon

rozhodnutia.

Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, ţe jeho

právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom

právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi

zmluvnými stranami, a to či uţ vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doloţky. Ak

teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy

a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,

zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom

s právomocou na jeho vydanie, je logické, ţe exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť,

nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to,

či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môţe totiţ zaloţiť právomoc

rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť

právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

Uvedené moţno podľa dovolacieho súdu zhrnúť tak, ţe exekučný súd, ktorý koná

o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok

skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

oprávnený uţ v štádiu rozhodovania o ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi

zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, ţe právomoc

rozhodcovského súdu bola zaloţená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha

mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby

zmluvná strana nebola uvedenou doloţkou viazaná.

Nemoţno preto prisvedčiť dovolateľovi v tom, ţe zo ţiadneho ustanovenia

procesného predpisu exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doloţku posúdiť

z hľadiska jej platnosti.

V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podloţený postup

exekučného súdu, ktorý po podaní ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská doloţka bola uzavretá platne.

Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani

neosvojoval postavenie odvolacieho súdu tak, ako to mylne tvrdil vo svojom dovolaní

dovolateľ. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doloţky exekučný súd len realizoval svoje

oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie

posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

K samotnému záveru exekučného súdu v súvislosti s rozhodcovskou doloţkou (jej

prijateľnosti a teda platnosti) treba uviesť, ţe v danom prípade mal exekučný súd k dispozícii

rozhodujúce skutkové podklady, z ktorých mohol získať potrebné informácie o skutkovom

a právnom stave (z rozhodcovského rozsudku z 12. mája 2011 sp. zn. IDC0410034,

vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŢNA a MEDIAČNÁ, a. s., je okrem iného zrejmé, ţe rozhodcovský súd zaloţil

svoju právomoc na ustanovení bodu 11.2 Obchodných podmienok pre úver, na zmluve

o úvere z 31. januára 2008 a na Obchodných podmienkach pre úver – verzia 1/2008). Otázku

prijateľnosti rozhodcovskej doloţky skúmal v súlade so Smernicou len z hľadísk, ktoré

Smernica v čl. 3, bod 1. a 2. (individuálne dojednanie podmienky) výslovne pripúšťa. Jeho

skutkové závery, ktoré v súvislosti s platnosťou rozhodcovskej doloţky urobil, majú povahu

zjavných skutkových zistení vyplývajúcich z vyššie uvedených podkladov. Záver exekučného

súdu o tom, ţe skúmaná rozhodcovská doloţka je neprijateľná a preto je neplatná, nie je

v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom Smernice a ani v zjavnom rozpore s obsahom spisu.

Listiny, ktoré mal exekučný súd k dispozícii, takýto záver umoţňovali.

V tejto súvislosti pre úplnosť treba dodať, ţe oprávnený mylne v dovolaní tvrdí, ţe

exekučný súd postupoval v rozpore so zákonom, keďţe ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/

nebolo v čase dojednania rozhodcovskej doloţky účinné. Citované

zákonné ustanovenie totiţ podáva len príkladmý výpočet neprijateľných podmienok

uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Prijateľnosť podmienok uvedených v spotrebiteľskej

zmluve bolo preto moţné skúmať aj z iných hľadísk, neţ v tomto ustanovení výslovne

uvedených, najmä z tých, ktoré boli v súlade so Smernicou tak, ako tomu bolo v danom

prípade.

Keďţe exekučný súd zistil uţ pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ţe

exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloţeného oprávneným je v rozpore

so zákonom, dospel k správnemu záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú ţiadosť zamietol a odvolací súd

jeho rozhodnutie potvrdil, nešlo o prípad zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, hoci pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné

predpoklady. Postup súdov niţších stupňov nemal preto za následok odňatie moţnosti

oprávnenému pred súdom konať v zmysle ustanovenia

Podľa názoru dovolacieho súdu nie je opodstatnená ani námietka dovolateľa týkajúca

sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového

a odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď

na všetky právne a skutkové, relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného

14

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak

s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , , III.

ÚS 12/07, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným predloţené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení

podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd sa stotoţnil

s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu

prvého stupňa uviedol ďalšie argumenty a tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami

oprávneného uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak

odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávneného, keď

v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené ţiadosti poţadovanej

súdnym exekútorom. Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešného oprávneného neuspokojuje,

neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2

; za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek oprávneného.

Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho

súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a ; odôvodnenie dovolaním napadnutého

15

rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia

spĺňa.

IV. Dovolateľom namietané ďalšie vady konaní a rozhodnutí súdov, t. j. ţe ich

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ), sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, samotné ale

prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

V. Dovolateľ napokon tvrdí, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením

veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle (iba výskyt ktorej v konaní

na súdoch niţších stupňov by v danej veci mohol zaloţiť prípustnosť dovolania oprávnenej).

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne

odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá

(porovnaj tieţ niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ).

Do tejto kategórie dovolacích námietok patrí aj ostatne uvedená výhrada oprávneného,

ţe súdy opomenuli zohľadniť, ţe jeho právna predchodkyňa splnila svoju zákonnú povinnosť

ponúknuť povinnej neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, ţe ich

prípadné vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským

súdom. Napriek tomu dovolací súd, nad rámec dovolacieho konania, k tejto námietke

16

poznamenáva, ţe zrejme uniklo pozornosti oprávneného, ţe Stály rozhodcovský súd zriadený

pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA a MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom

v Bratislave, Trnavská cesta 7, zrejme nie je stálym rozhodcovským súdom, ktorý boli

poskytovatelia platobných sluţieb povinní spoločne alebo prostredníctvom svojho

záujmového zdruţenia zriadiť v zmysle osobitného zákona,

Keďţe prípustnosť dovolania oprávneného nemoţno vyvodiť z ustanovení § 239

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej

republiky jeho dovolanie odmietol podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. januára 2013

JUDr. Ladislav Górász, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Viera Čulenová