Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/39/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:

X., právne zastúpeného F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému: J. H., nar. X., bytom X.,

o vymoženie sumy 333,27 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany, pod

sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29.

novembra 2012 č. k. -68, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 29. novembra

2012 č. k. -68 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený spísal dňa 13. decembra 2006 pred súdnym exekútorom JUDr. M. S. návrh

na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky 725,62 eur (21 860,-- Sk)

s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, zriadeným S., a. s., T., IČO: X., zo dňa 3. augusta 2006, sp. zn. SR

2980/06. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Topoľčany o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie.

Vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Okresný súd Topoľčany poverením č.

5406 * 010930 zo dňa 17. januára 2007.

Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 28. septembra 2010 č. k. -27

povolil zmenu exekútora a ďalším vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. R.

K., ďalej pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. M. S. priznal náhradu trov exekúcie

vo výške 53,32 eur a súčasne exekúciu v časti zastavil. Proti výroku o čiastočnom zastavení

2

exekúcie podal oprávnený odvolanie. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa

v napadnutej zastavujúcej časti potvrdil. Uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28.

septembra 2010 č. k. -27 nadobudlo právoplatnosť čo do povolenia zmeny

súdneho exekútora a náhrady trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. M. S. dňa 19. októbra

2010 a čo do čiastočného zastavenia exekúcie dňa 9. mája 2011. Po čiastočnom zastavení

exekúcie zostalo predmetom konania vymáhanie sumy 333,27 eur, úroku z omeškania

vo výške 9% ročne zo sumy 333,27 eur od 11. septembra 2006 do zaplatenia, trov

exekučného konania oprávneného uplatnených v návrhu na vykonanie exekúcie vo výške

54,05 eur, trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora JUDr. M. S. vo výške 52,32 eur

a ďalších účelne vynaložených trov exekúcie.

Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 23. apríla 2012 č. k. -53

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. V odôvodení uznesenia okresný súd

uviedol, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia, je rozhodcovský

rozsudok. Okresný súd zdôraznil, že nároky, priznané oprávnenému rozhodcovským

rozsudkom, majú základ v zmluve o úvere č. 4380764 zo dňa 24. januára 2006, uzavretej

medzi oprávneným a povinným. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky

poskytnutia úveru (ďalej len všeobecné podmienky al. VP). Rozhodcovský súd odvodil svoju

právomoc rozhodnúť spor účastníkov konania z rozhodcovskej doložky, vyplývajúcej z bodu

17 všeobecných podmienok. Podľa rozhodcovskej doložky všetky spory vzniknuté zo zmluvy

(vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou S. a. s. so sídlom v K., IČO: X., ak žalujúca

zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom

Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak

ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred

podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je

rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená

právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že uvedenú

Zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl.

(ďalej len „OZ“). Z uvedených dôvodov predmetný právny vzťah posudzoval aj ako vzťah,

ktorý sa riadi aj Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

3

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady č. 93/13/EHS“), pričom nekalé

podmienky sú podľa čl. 6 ods. 1 a podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS také, ktoré

neboli individuálne dohodnuté a medzi ktoré podľa prílohy k nej bod 1, písm. q/ patrí aj

podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu

brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne

arbitrážou. Súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je podkladom pre vykonanie

exekúcie (okrem toho, že zaväzuje povinného aj na plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými

mravmi) vychádza z neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú je potrebné

aplikovať , z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná

podmienka je neplatná, a preto na základe nej rozhodcovský súd nemal ani právomoc

rozhodovať spor účastníkov konania a vydať rozhodcovský rozsudok. Súd prvého stupňa

dodal, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie

(rozhodcovský rozsudok vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti - neplatnú rozhodcovskú

doložku, ani nemal byť vydaný), na základe čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45

ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2,

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

„Exekučný poriadok“) vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní

postupoval aj v súlade s právnym názorom, vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. -37 z 13. 04. 2011, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Okrem uvedeného ústavný súd považoval za potrebné reagovať aj na vyjadrenie okresného

súdu, že v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného od 1. júna 2010) je exekútor

povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že

sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, a v tejto súvislosti

odkázať na svoju konštantnú judikatúru (napr. , ,

a iné), z ktorej vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie

kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného

vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého

exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto

konania.“

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Nitre ako súd odvolací.

Po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa rozhodol odvolací súd napadnutým uznesením

4

tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia

poukázal na ust. § 44 ods. 1 a ods. 2, § 57 ods. 1, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; § 45 ods.

1 písm. b/, c/ a ods. 2 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“);

ust. , o spotrebiteľských úveroch; ust. a

. V odôvodnení napadnutého uznesenia odvolací súd uviedol, že súd

prvého stupňa správne postupoval, keď zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky

na zastavenie exekučného konania z dôvodov uvedených v ust. , čo

mu zákon umožňoval i bez existencie návrhu. Prekážku k takémuto postupu podľa

odvolacieho súdu netvorila ani okolnosť, že súd poveril exekútora vykonaním exekúcie

napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, mal nedostatky

uvedené v a , alebo zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na

plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Odvolací súd ďalej nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Odvolací

súd zdôraznil, že súd prvého stupňa považoval danú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi

za spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. . Rozhodcovskú

doložku, koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17 VP poskytnutia úveru, správne

súd prvého stupňa posúdil ako neprijateľnú a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku,

nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa odvolacieho súdu podstatnou

skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že

táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia

do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne

tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť,

resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už

samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané – a to drobným ťažko čitateľným,

resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom – už sama osebe podstatne sťažuje reálne

oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Preto

pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom

dojednaní, je podľa odvolacieho súdu nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol

vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (ani v časti) spôsobilým exekučným titulom,

na základe ktorého by oprávnenej voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa

mohol v rámci exekučného konania domáhať.

5

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré

odôvodnil tým, že:

súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. v spojení s ust.

),

v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust. v spojení s ust.

),

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 241 ods. 2 písm.

a/ v spojení s ust. ),

súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241 ods. 2 písm. a/

v spojení s ust. ),

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie (ust.

),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 241

ods. 2 písm. c/ ).

Oprávnený má v dovolaní za to, že odvolací súd sa odvoláva na nekonkrétne

ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a vnútroštátne právne normy, ktoré upravujú režim

spotrebiteľských zmlúv. Takéto posúdenie trpí aj základnými vadami svojej

nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti a z tohto dôvodu porušuje právo na súdnu ochranu podľa

. Podľa názoru oprávneného, tvrdenia súdu (rozhodcovská doložka

spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa;

spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej

doložky v takomto znení spôsobí, a preto od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň

informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jeho

významu) nie sú akokoľvek zdôvodnené a preukázané a rovnako aj tvrdenie (žaloby, ktorých

cieľom je uspokojovanie nárokov z úverových zmlúv, podáva v zásade len veriteľ

z úverového vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd) predstavuje ničím nepreukázanú

domnienku súdu, ktorá nemá základ v právnych či skutkových súvislostiach.

6

Ďalej oprávnený namieta, že súdy sa vôbec vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali

s judikatúrou Súdneho dvora a zároveň nezdôvodnili, prečo považujú rozhodcovskú doložku

za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere.

Oprávnený má za to, že v danom prípade je nutné požiadať najmä o výklad pojmu

„nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie.

Oprávnený preto žiada, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

v celom rozsahu zrušil a keďže rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie

prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd v celom rozsahu zrušil označené uznesenie

prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a v prípade

úspechu žiada, aby mu bola priznaní náhrada trov dovolacieho konania. Taktiež navrhuje, aby

súd na základe v spojení s a Zmluvy

o fungovaní EÚ prerušil konanie a Súdnemu dvoru Európskej Únie na základe čl. 267 ods. 3

Zmluvy o fungovaní Európskej Únie predložil prejudiciálne otázky v znení uvedenom

v dovolaní. Oprávnený ďalej navrhol, aby dovolací súd postupoval podľa ust.

a rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa

29. novembra 2012, sp. zn. .

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a) odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

7

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému až c/ Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj

uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

8

S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne

zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia oprávneného, že mu bola postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Naplnenie tejto vady oprávnený vyvodzuje z toho, že súdy oboch stupňov

oprávneného nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych

a skutkových návrhoch (námietky proti prejednaniu veci, konanie bez nariadenia

pojednávania, dokazovania). Oprávnený ďalej namieta, že odvolací súd nerešpektoval návrh

oprávneného na prerušenie konania postupom podľa , vôbec

o ňom nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol dôvody, pre ktoré sa

návrhom na prerušenie konania nezaoberal a namieta aj nesprávne a nedostatočné

odôvodnenie právnych záverov oboch súdov.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je taký

(vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tejto súvislosti bližšie zaoberal práve

námietkou oprávneného, podľa ktorej odvolací súd nerešpektoval návrh oprávneného

na prerušenie konania postupom podľa , vôbec o ňom nerozhodol

a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol dôvody, pre ktoré sa návrhom na prerušenie

konania nezaoberal.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrh oprávneného nazvaný ako „Návrh na prerušenie

konania postupom podľa ust. a Zmluvy o fungovaní EÚ

a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“ bol doručený Okresnému súdu

Topoľčany dňa 7. septembra 2012 (č. l. 82). Krajský súd v Nitre ako súd odvolací

napadnutým uznesením rozhodol dňa 29. novembra 2012 iba o odvolaní oprávneného zo dňa

9. mája 2012 (č. l. 63) bez uvedenia dôvodu, prečo sa návrhom oprávneného na prerušenie

konania vôbec nezaoberal.

9

Napriek tomu, že „Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1

písm. c/ a Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie

k podanému odvolaniu“ je v spise zažurnalizovaný na č. l. 82, teda za samotným napadnutým

uznesením Krajského súdu v Nitre, ktorý je zažurnalizovaný na č. l. 68, z obsahu spisu

vyplýva, že Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, hoci rozhodol o odvolaní dňa 29. 11. 2012

nemal k dispozícii návrh na prerušenie konania podaný na okresný súd dňa 07. 09. 2012

z dôvodu, že okresný súd návrh na prerušenie konania nedoručil krajskému súdu

na rozhodnutie o tomto návrhu. Návrh na prerušenie konania bol doručený na okresný súd

po rozhodnutí prvostupňového súdu (dňa 23. 04. 2012).

Pokiaľ o včas podanom uvedenom procesnom návrhu oprávneného odvolací súd

nerozhodol bez toho, aby boli splnené podmienky pre takýto postup (napr. ak by bol návrh

oprávneného doručený na súd prvého stupňa po dátume, kedy bolo rozhodnuté o odvolaní

oprávneného, resp. po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu

spolu s uznesením súdu prvého stupňa), odňal oprávnenému v dôsledku uvedeného postupu

súdov týmto rozhodnutím možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa ,

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu,

nezaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalšími námietkami oprávneného,

uvedenými v dovolaní.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 a 3

v spojení s uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. apríla 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová