Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/187/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. x. y., bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. E. Ľ., advokátkou v B., proti ţalovanému P. P., a.s., B., zastúpenému

JUDr. Š. D., advokátom v B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 1. decembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaný S. povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 119,33 Eur

do rúk JUDr. E. Ľ., so sídlom v B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 18. júna 2007 č.k. -103 uloţil

ţalovanému povinnosť ospravedlniť sa ţalobcovi v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku

a to tak, ţe v denníku S. uverejní na titulnej strane tak, ako bol v pondelok x. x x uverejnený

článok „X“ pod názvom „X “ nasledovné texty:

„V denníku S. v pondelok x. xx bol uverejnený na titulnej strane článok pod názvom

„x“ v prvých dvoch odsekoch i s textom: ... „nedávny predseda x.y. v minulom reţime

odsúdil za prejavy viery ešte ako okresný sudca v roku x na 28 mesiacov nepodmienečne

katolíckeho kňaza B.“. Za tieto nepravdivé fakty a tvrdenia sa P. P., akciová spoločnosť,

vydavateľ denníka S. JUDr. xx. ospravedlňuje. V sprievodnom texte podľa obsahu článku pod

názvom „x“, denníka S. uverejneného v pondelok x. xx bolo na titulnej a na strane 4

uvedené i to, ţe nedávny predseda x v minulom reţime v rozpore i s vtedy platnou

sa podieľal ako sudca na vrchole štátnomocenskej pyramídy na prenasledovaní

nevinných ľudí, ich odsúdením za prejavy viery a teda ani v minulosti sa nesprával tak, ako

od sudcu spoločnosť očakáva a ţe taký človek ako ţalobca by v nových demokratických

pomeroch nemal robiť sudcu. Za tieto fakty, hodnotiace úsudky urobené bez akéhokoľvek

skutkového základu, ktoré boli i prehnané sa P. P., akciová spoločnosť, vydavateľ denníka S.

JUDr. xx ospravedlňuje. Povinnosť ospravedlniť sa bola uloţená rozsudkom v konaní vo veci

Okresného súdu Bratislava I. Ţalovaného ďalej zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu

nemajetkovej ujmy 1 000 000 Sk v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaného

zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy konania k rukám JUDr. E. Ľ., advokátky vo výške

180 902,50 Sk a zároveň ho zaviazal zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy konania štátu

vo výške 8 554 Sk, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol, keď

z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe článkom uverejneným v denníku S. na titulnej

strane dňa xx.xxpod titulom „x“ bolo zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti ţalobcu, a to

do jeho práva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, čím došlo k narušeniu

rovnováhy medzi vyššie uvedenými základnými právami. Článok bol koncipovaný

rafinovane, s úmyslom škandalizovať a znevaţovať ţalobcu, podsunúť čitateľom záver,

ţe ako sudca rozhodoval tendenčne. S poukazom na uvedené S. preto povinnosťou kaţdého,

o to viac publicistov, ktorí ovplyvňujú mienku občanov, brániť zásady právneho štátu, a to

tým, ţe sa zdrţia nekompetentného vyjadrovania sa a hodnotenia rozhodnutia súdov, ktorých

zákonnosť S. zabezpečená formou riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

Konanie pred súdom podlieha prísnym procedurálnym kritériám, s dôrazom na

vykonané dokazovanie, ktoré sa premietne v rozhodnutí súdu. Pri riešení základnej

otázky, či uverejnením článku došlo k neoprávnenému zásahu spôsobilému zasiahnuť do

osobnostných práv ţalobcu, má súd prvého stupňa za potrebné uviesť, ţe záhlavie úvodná

veta v nadväznosti na prvý odsek inkriminovaného článku, v ktorom S.

uvedené meno ţalobcu, jeho postavenie v justícii, zverejnením mena a priezviska katolíckeho

kňaza, výmera trestu a rok odsúdenia, bez ďalšieho majú takú vypovedaciu silu faktu, ţe

nepripúšťajú náznak akýchkoľvek pochybností o ich pravosti. Z obsahu článku nie S. moţné

zistiť, prečo autorka článku zaradila ţalobcu medzi sudcov, čo súdili za prejavy viery, keď

ţalovaný pravdivosť týchto tvrdení nevedel súdu preukázať a ani nepreukázal. Uplatnenú

výšku náhrady nemajetkovej ujmy povaţoval súd prvého stupňa za spravodlivú, a primeranú

následkom zásahu, pričom súd prihliadol k tomu, ţe nepravdivé tvrdenia o ţalobcovi vo

verejnosti v značnej miere zníţili jeho dôveryhodnosť a česť tak v rodinnom ako aj

v profesionálnom ţivote, a táto česť S. pri výkone sudcovskej moci ťaţisková. Skutočnosti

uvedené v predmetných článkoch nabádajú čitateľskú verejnosť len k vyvodeniu S. záveru

o nemorálnom, nečestnom a protiprávnom konaní ţalobcu pri výkone jeho profesie – sudcu.

Z vykonaného dokazovania – výpovedí svedkov i z predloţených reakcií čitateľov denníka S.

na internete, vzťahujúce sa na článok vyplynulo, ţe na predmetné články verejnosť reagovala

veľmi negatívne, ohlasy pretrvávajú dodnes. Ţalobca následky pociťoval v odlišnom správaní

sa najbliţších príbuzných, kolegov a známych, bol vystavený slovným útokom, bol vyčerpaný

neustálym vysvetľovaním. Nepriaznivý vplyv mali články vo vzťahu k blízkej rodine.

Svedkovia – manţelka, syn, brat, synovec, vypovedali, ţe článok vyvolal pochybnosti

o čestnosti ţalobcu pri výkone jeho sudcovskej moci, naštrbil vzájomnú dôveru, pretrvávajúca

harmónia v rodine bola citeľne narušená. Súd prvého stupňa povaţoval priznanú

náhradu za primeranú i postaveniu ţalobcu v spoločnosti. Zo všetkých vyššie uvedených

dôvodov súd ţalobe ako dôvodnej v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol

podľa a

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 23. marca 2009 sp. zn.

v spojení s opravným uznesením z 1. októbra 2009 sp. zn.

pripustil späťvzatie ţaloby v časti „V sprievodnom texte podľa obsahu článku pod názvom

„x“ denníka S. uverejneného v pondelok x.xxbolo na titulnej strane a na strane 4 uvedené i to,

ţe nedávny predseda x v minulom reţime v rozpore i s vtedy platnou sa podieľal ako

sudca na vrchole štátnomocenskej pyramídy na prenasledovaní nevinných ľudí, ich

odsúdením za prejavy viery, a teda ani v minulosti sa nesprával tak, ako od sudcu spoločnosť

očakáva, a ţe taký človek ako ţalobca, by v nových demokratických pomeroch nemal robiť

sudcu. Za tieto fakty hodnotiace úsudky urobené bez akéhokoľvek skutkového základu,

a ktoré boli prehnané sa P. P., a.s. vydavateľ denníka S. JUDr. x ospravedlňuje“, rozsudok

súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Rozsudok súdu prvého stupňa

vo zvyšku potvrdil, ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy odvolacieho

konania 2 472,37 € do rúk advokátky JUDr. E. Ľ.. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť

ţalovanému trovy odvolacieho konania v zastavujúcej časti konania 279,77 € do rúk advokáta

JUDr. Š. D., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd pripustenie späťvzatia ţaloby v časti poţadovaného ospravedlnenia

zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a zastavenie konania (v časti ako to vyplýva z prvého

výroku rozsudku odvolacieho súdu) odôvodnil ustanovením

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na citáciu ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1 a 2

a na to, ţe podmienkou úspešného uplatnenia práva na ochranu

osobnosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení S. to, ţe došlo k neoprávnenému zásahu

a tieţ to, ţe zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených

ustanoveniami a nasl. . Pritom obe tieto podmienky musia S.

splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého S. právo fyzickej osoby domáhať

sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloţenú sankciu znášať. Pre priznanie

finančnej náhrady sa okrem iného vyţaduje vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej

osoby predstavujúci zníţenie osobnosti alebo váţnosti v značnej miere a príčinná súvislosť

medzi neoprávneným zásahom a vznikom takejto kvalifikovanej ujmy.

Odvolací súd mal za to, ţe kaţdý má právo na slobodu prejavu, ktoré zahŕňa slobodu

zastávať názory, prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky. Výkon týchto slobôd

zahŕňa však aj povinnosti a zodpovednosť a môţe podliehať takým formalitám, podmienkam,

obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré S. nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti,

predchádzaniu nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti

alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií, alebo zachovania autority

a nestrannosti súdnej moci.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného plne sa stotoţnil s názorom súdu

prvého stupňa, ţe článkom uverejneným v denníku S. na titulnej strane x.xx pod titulom: „x“

bolo zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti ţalobcu a to do jeho práva na ochranu

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, čím došlo k narušeniu rovnováhy medzi vyššie

uvedenými základnými právami. Článok bol koncipovaný tak, ţe znevaţoval ţalobcu,

podsúval čitateľom záver, ţe ako sudca rozhodoval tendenčne. Uvedenými článkami došlo

k neoprávnenému zásahu spôsobilému zasiahnuť do osobnostných práv ţalobcu. S. preto

potrebné podľa názoru odvolacieho súdu uviesť, ţe záhlavie, úvodná veta v nadväznosti na

prvý odsek inkriminovaného článku, v ktorom S. uvedené meno ţalobcu, jeho postavenie

v justícii, zverejnenie mena a priezviska katolíckeho kňaza, výmera trestu a rok odsúdenia,

bez ďalšieho majú takú vypovedaciu silu faktu, ţe nepripúšťajú náznak akýchkoľvek

pochybností o ich pravosti. V ďalšom odvolací súd poukázal na dôvody rozsudku súdu

prvého stupňa, s ktorými sa plnom rozsahu stotoţnil.

Odvolací súd tieţ poukázal na to, ţe objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať

nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej

fyzickej a morálnej integrite S. vyjadrením zásady adekvátnosti. Toto kritérium vylučuje, aby

sa na hodnotenie zásahu stali rozhodujúce iba subjektívne pocity poškodeného. Bude záleţať

na prostredí, v ktorom k zásahu došlo, objekte zásahu a ďalších okolnostiach.

Z neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti človeka S. vzhľadom k svojej

publicite zvlášť nebezpečné zásahy, ku ktorým dochádza prostredníctvom tlače.

Odvolací súd súdom prvého stupňa priznanú nemajetkovú ujmu vo výške

1 000 000 Sk (33 193,92 €) povaţoval za primeranú. Poukázal na to, ţe ustanovenie § 13

upravuje iba satisfakciu za to, ţe uţ k zásahu do osobnosti, ktorý bol

objektívne spôsobilý privodiť ujmu do osobnosti občana, došlo. Pri rozhodovaní o výške

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa berie do úvahy, či zásah bol realizovaný

v denníku, ktorý vychádza v značnom náklade, patrí medzi najčítanejšie, či sa stal

na titulnej strane novín, mal zvýraznený titulok, bol na osobitnej farebnej predtlači. Berie

sa do úvahy pracovné zaradenie osoby, ktorá tvrdí, ţe do jej práv bolo zasiahnuté, či došlo

k ujme na cti v očiach pracovného kolektívu takejto osoby, či S. ţalobca známy, napr.

čitateľom. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov pred súdom prvého stupňa bolo

preukázané, ţe predmetné články zasiahli do práv ţalobcu veľmi váţne, najmä rodinných

a priateľských vzťahoch ako aj vo vzťahoch pracovných. Odvolací súd zdôraznil, ţe ţalobca

bol a S. sudcom (napriek funkciám, ktoré vykonával, prípadne v súčasnosti vykonáva),

preto S. potrebné zachovať autoritu a nestrannosť justície, čo predstavuje jednu zo základných

ústavných hodnôt právneho štátu, ktorá môţe S. ohrozená, ak budú sudcovia vystavení

bezdôvodnej kritike. S. nesporné, ţe S. potrebná nutnosť dôvery v právny poriadok, justíciu,

ochrana autority a nestrannosti súdnictva, výkon spravodlivosti ako aj brať do úvahy

nemoţnosť sudcu reagovať na kritiku svojej osoby. V danom prípade uvedený článok

dotýkajúci sa ţalobcu nespĺňa tieto kritériá. Skutočnosť, ţe bol nepravdivý a napísaný

spôsobom ako bolo uvedené vyššie, u ţalobcu ţalovaný narušil tieto atribúty a spochybnil

ţalobcu ako jedného z členov sudcovského zboru a tým i jeho autoritu, nestrannosť

a vykonávanie spravodlivosti. Odvolací súd po preskúmaní veci v zostávajúcich nárokoch

dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa náleţite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver

S. zákonu zodpovedajúci. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu ţalobca – ţalovaný v súvislosti

s potvrdzujúcim výrokom rozhodol podľa , a vzhľadom

na úspech ţalobcu v odvolacom konaní. Trovy odvolacieho konania ţalovaného v časti

nároku, v ktorom bola ţaloba vzatá späť, rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a konanie

zastavené, odvolací súd posúdil podľa , veta prvá a ,

s poukazom na to, ţe k späťvzatiu ţaloby došlo aţ v odvolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalovaného proti výroku, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a proti výroku o náhrade trov konania

uznesením z 25. marca 2010 sp. zn. dovolanie odmietol (

v spojení s ) a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania. Takto rozhodol, keď prípustnosť dovolania nebolo moţné vyvodiť

z a a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania

podľa

Na základe ústavnej sťaţnosti ţalovaného konal a rozhodoval Ústavný súd Slovenskej

republiky, ktorý v náleze zo 16. júna 2011 sp. zn. -87 konštatoval, ţe základné

práva obchodnej spoločnosti P. P., a.s., podľa a 2 a

Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 23. marca 2009 boli porušené. Rozsudok v časti jeho výroku, v ktorom potvrdil rozsudok

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 18. júna 2007, ţe „Ţalovaný S. povinný

zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 1 000 000 Sk v lehote troch dní

od právoplatnosti rozsudku“ a v časti výroku, ţe „Ţalovaný S. povinný zaplatiť ţalobcovi

trovy odvolacieho konania 2 272,37 Eur do rúk advokátky JUDr. E. Ľ.“, zrušil a vec vrátil

Krajskému súdu v Bratislave, aby v nej znovu konal a rozhodol. Krajskému súdu v Bratislave

uloţil povinnosť zaplatiť náhradu trov obchodnej spoločnosti P. P., a.s., 457,44 Eur na účet

Advokátskej kancelárie T. K., s.r.o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Vo zvyšnej

časti sťaţnosti sťaţovateľa nevyhovel.

Ústavný súd Slovenskej republiky v dôvodoch svojho rozhodnutia sa zaoberal

námietkami sťaţovateľa, a to namietanou arbitrárnosťou rozsudku krajského súdu v dôsledku

neexistencie zásahu sťaţovateľa do práv ţalobcu, keď podľa názoru sťaţovateľa v prípadnom

konflikte slobody prejavu na jednej strane ( ) a základného práva

na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena na strane

druhej ( ) mali konajúce súdy uprednostniť slobodu prejavu pred ochranou

osobnosti ţalobcu a zváţiť nevyhnutnosť opatrení prijatých na účely obmedzenia slobody

prejavu. Ústavný súd pri preskúmaní proporcionality medzi zásahom do prejavu sťaţovateľa

a ústavnými garanciami práva na súkromie ţalobcu hľadal odpoveď na otázky, kto zásah

do práva na ochranu osobnosti vykonal, o kom bol inkriminovaný článok a do koho osobnej

sféry zasahoval, čo bolo jeho obsahom, kde a kedy bol uverejnený, ako boli informácie v ňom

formulované. Ústavný súd vychádzajúc v prejednávanej veci z daných okolností, z ústavného

hľadiska akceptoval záver krajského súdu, ţe pri konflikte prejavu a práva na ochranu

osobnosti bolo v danom prípade potrebné uprednostniť ochranu práva na ochranu osobnosti

ţalobcu, t.j. ţe sťaţovateľ uverejnením uvedeného článku prekročil mu garantovanú

slobodu prejavu a neprípustným spôsobom zasiahol do osobnostných práv ţalobcu. Obsah

odôvodnenia rozsudku krajského súdu z hľadísk námietok sťaţovateľa týkajúcich

sa neexistencie zásahu do práv ţalobcu S. podľa ústavného súdu moţné povaţovať

za zrozumiteľný a jasný, plne rešpektujúci poţiadavky , krajský súd

sa v ňom vysporiadal so všetkými zásadnými otázkami podstatnými pre rozhodnutie

o existencii zásahu, ako aj s obranou sťaţovateľa ústavne dostatočne konformným spôsobom.

V ďalšom ústavný súd posudzoval dôvodnosť sťaţovateľom namietanej

neprimeranosti sumy ţalobcovi priznanej nemajetkovej ujmy, resp. neprimeranosť opatrení

prijatých v záujme obmedzenia slobody prejavu. Ústavný súd pri preskúmaní tejto námietky

sťaţovateľa vychádzal z toho, ţe v tomto prípade S. nutné stanoviť intenzitu zásahu do práva

na ochranu osobnosti v kontexte so slobodou prejavu, a to so zreteľom na zásadu primeranosti

vo vzťahu k priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy ako najprísnejšej sankcie uloţenej

sťaţovateľovi. Ústavný súd konštatoval, ţe odôvodnenie rozsudku krajského súdu

S. arbitrárne a zjavne neodôvodnené, neprimerane prísne, nevyváţené, nezohľadňujúce

argumenty sťaţovateľa ani okolnosti predmetnej veci. V okolnostiach danej veci arbitrárnosť

namietaného rozsudku krajského súdu v časti priznania nemajetkovej ujmy ţalobcovi ústavný

súd posúdil v súvislosti s tým, čo bolo v hre medzi účastníkmi súdneho konania, aké dôkazy

účastníci v tomto smere predloţili a samotnými závermi (ich nenáleţitým vyhodnotením)

zo strany krajského súdu. V súvislosti s výškou priznanej nemajetkovej ujmy vyčítal

krajskému súdu, ţe nijako nezohľadnil a ani nevyhodnotil fakt, ţe ţalobca v priebehu

odvolacieho konania zobral sčasti návrh späť, pričom okresný súd priznal tú istú sumu

(1 000 000 Sk) z titulu nemajetkovej ujmy aj v spojitosti s touto časťou pôvodného návrhu.

Ďalej mal za to, ţe bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, ţe ţalobca ako osoba verejne

známa zastávajúca funkciu sudcu najvyššieho súdu má medze prípustnej kritiky vytýčené

menej prísne, a tieţ na to, ţe účelom uvedeného článku bolo prispieť k verejnej diskusii

o veciach verejného záujmu a nie poškodenie mena ţalobcu alebo kritika nestrannosti

súdnictva. Tieţ krajský súd nedal presvedčivú odpoveď ani na otázku, či v okolnostiach danej

veci predmetom posudzovaného článku bola kritika osoby sudcu alebo išlo o kritiku súdneho

rozhodovania (rozhodnutia), ktoré rozlišovanie má pri ochrane osobnosti a prípadnom

priznaní nemajetkovej ujmy nepochybne právny význam. Nedostatočným sa podľa ústavného

súdu javí aj odôvodnenie závaţnosti ţalobcovi spôsobenej ujmy v rozsudku (napadnutého

sťaţnosťou), ktoré krajský súd zaloţil na výpovediach rodiny, priateľov a spolupracovníkov

ţalobcu. Krajský súd nezohľadnil fakt, ţe v článku vyslovená kritika sa týkala síce osobnej

morálnej spôsobilosti ţalobcu, avšak hodnotenej v súvislosti s jeho profesionálnou činnosťou,

a spôsobená závaţná ujmy na cti a dôstojnosti ţalobcu by sa s ohľadom na sumu priznanej

nemajetkovej ujmy mala odraziť aj na jeho profesionálnej kariére. Zohľadnená pri

rozhodovaní o priznaní nemajetkovej ujmy mala S. aj skutočnosť, ţe sťaţovateľ následne

v tom istom denníku uverejnil články vysvetľujúce pozadie prípadu. Ţalobca ako sudca nebol

voči skutočnostiam uvedeným v posudzovanom článku bezbranný. Disponoval pomerne

širokou paletou prostriedkov, ako reagovať na zverejnenú kritiku jeho osoby. Uloţil

krajskému súdu, aby opätovne zváţil otázku, či v okolnostiach danej veci S. potrebné

ţalobcovi priznať nemajetkovú ujmu a pokiaľ by dospel k pozitívnemu záveru o nej, aby

prehodnotil s prihliadnutím na všetky okolnosti tohto prípadu jej rozsah. V takomto prípade

musí krajský súd v odôvodnení rozhodnutia presvedčivým a ústavne konformným spôsobom

vyvrátiť všetky ústavným súdom nastolené pochybnosti a výhrady uvedené v tomto

rozhodnutí.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 1. decembra 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa (z 18. júna 2007 č.k. -103) v časti náhrady

nemajetkovej ujmy potvrdil a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy odvolacieho

konania 4 072,25 Eur k rukám právnej zástupkyne ţalobcu do troch dní. Právne svoje

rozhodnutie zdôvodnil citáciou , , keď zdôraznil, ţe

podmienkou úspešného práva na ochranu osobnosti v zmysle citovaných zákonných

ustanovení S. to, ţe došlo k neoprávnenému zásahu, a tieţ to, ţe zásah bol objektívne

spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených a nasledujúce .

Pritom obe tieto podmienky musia S. splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého S.

právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloţenú

sankciu znášať. Pre priznanie finančnej náhrady sa okrem iného vyţaduje vznik nemajetkovej

ujmy na osobnosti fyzickej osoby predstavujúcich zníţenie osobnosti alebo váţnosti v značnej

miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom takejto kvalifikovanej

ujmy, kedy nepostačuje vzhľadom na intenzitu zásahu ani v spôsobe na nemajetkovú ujmu na

osobnosť iba priznanie morálnej satisfakcie, ktorá podľa zákona má prednosť. Samotná

závaţnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti

nie S. jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch. Pri určení výšky sa musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu

práva došlo. Tieto okolnosti môţu S. významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá

neoprávnený zásah spôsobila. Berie sa do úvahy napr. to, či k následkom zásahu došlo len

v mieste bydliska ţalobcu alebo v širšom okolí. Pri rozhodovaní o výške náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch sa berie do úvahy, či zásah bol realizovaný v denníku, ktorý

vychádza v značnom náklade, patrí medzi najčítanejšie, či bol na titulnej strane a pod.

Uviedol, ţe sa berie do úvahy i pracovné zaradenie osoby, ktorá tvrdí, ţe do jej práv bolo

zasiahnuté, či došlo k ujme na cti v očiach pracovného kolektívu takejto osoby, či S. ţalobca

známy napríklad čitateľom. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo moţné ani zohľadniť, ţe

ţalobca S. osoba verejne známa, ktorá zastáva funkciu predsedu najvyššieho súdu a tieţ to, ţe

účelom uvedeného článku bolo prispieť k verejnej diskusii o veciach verejného záujmu a nie

poškodenie dobrého mena ţalobcu. K tomuto poukázal na konštatovanie ústavného súdu, ţe

pouţitie ináč pravdivého výroku v celkovom kontexte článku malo jednoznačne priamy vplyv

na spochybnenie dôvodu odsúdenia kňaza B. uvedeného v článku (z celkového kontextu

článku vyplýva, ţe kňaz bol ţalobcom odsúdený za prejav viery), a tým vytvorilo predpoklad

na prijatie hodnotového úsudku týkajúceho sa spochybnenia morálnej spôsobilosti ţalobcu

zastávať funkciu sudcu v súčasnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedeného následne

vyplýva, ţe vo vzťahu k ţalobcovi hodnotiaci úsudok nevychádzal z pravdivo podaných

východísk, resp. v článku preň nebol poskytnutý dostatočný faktografický základ. Napriek

tomuto bol v predmetnom článku prezentovaný hodnotiaci súd vyslovený kategoricky bez

toho, aby dával priestor čitateľom sformulovať S. vlastný názor na dôvod odsúdenia

uvedeného kňaza, resp. dôvod spochybnenia morálnej spôsobilosti ţalobcu zastávať funkciu

sudcu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch S. vţdy – závislosti na

individuálnych okolnostiach daného prípade – existencia závaţnej ujmy. V ďalšom citoval

výpoveď ţalobcu a výpovede svedkov F. H., Ing. G. H., B. H., JUDr. M. P., JUDr. D. L.,

JUDr. Š. M., Š. H., Ing. M. B., O. D., JUDr. A. B., JUDr. V. K. a JUDr. J. B. (vypočutých

v rámci prvostupňového a odvolacieho konania), z ktorých výpovedí mal odvolací súd

preukázané, ţe títo vnímali uverejnenie článkov veľmi negatívne. Zo svedeckých výpovedí

S. zrejmé, ţe S. článok vysvetlili v neprospech ţalobcu a ako osobu, ktorý odsúdil kňaza

za prejav viery. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe nešlo len o situáciu, ktorá

trvala len krátko. Dovtedy harmonické vzťahy v manţelstve, v rodine, priateľské vzťahy boli

narušené a ţalobca musel vyvracať a vysvetľovať obsah článku. Z vykonaného dokazovania

mal preukázané, ţe na článok reagovali ďalší ľudia tým, ţe spochybňovali ţalobcu ako

človeka, ako sudcu, vytýkali jeho rodine, priateľom a známym aké vzťahy to udrţujú pokiaľ

ide o ţalobcu. Čitateľská verejnosť sa pohoršovala nad osobou ţalobcu a svoje prejavy dávala

najavo jeho príbuzným, priateľom a známym. Ani tieto prejavy nie S. zanedbateľné a treba

ich hodnotiť ako váţne zásahy do osobnostných práv ţalobcu. Značné zníţenie dôstojnosti

a zásahu do cti ţalobcu odôvodňujúce priznanie i náhrady nemajetkovej ujmy S. spôsobené

i tým, ţe v prípade denníka S. ide o denník s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý

má v spoločnosti i dlhotrvajúcu históriu a širokú publicitu, pričom S. jedným

z najdostupnejších zdrojov informácií širokej verejnosti. Z prieskumu vyplýva, ţe v období

2/2005, kedy bol zverejnený článok bolo predaných 78 808 titulom denníka S. a článok bol

uverejnený na jeho titulnej strane. Krajský súd aj túto skutočnosť povaţoval za rozhodujúcu

pre posúdenie zásahu a výšky ujmy. Vzhľadom na to, ţe ţalobca v období pred uverejnením

sporných článkov bol predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bol aj z tohto

dôvodu širokej verejnosti známy. Nepravdivé tvrdenia o ţalobcovi ako vyplynulo

zo svedeckých výpovedí, vo verejnosti v značnej miere zníţili jeho dôveryhodnosť a česť tak

v rodinnom ako aj v profesionálnom ţivote a túto česť povaţoval pri výkone sudcovskej moci

za ťaţiskovú. Vzhľadom k tomu, ţe bola v značnej miere zníţená dôstojnosť ţalobcu

povaţoval odvolací súd zadosťučinenie v podobe ospravedlnenia sa za nedostatočné a preto

bolo namieste priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Pokiaľ ide o priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 000 Sk (33 193,92 Eur)

súdom prvého stupňa odvolací súd vzhľadom na uvedené povaţoval za odôvodnenú

a primeranú s prihliadnutím na to, ţe zásah do manţelského a rodinného ţivota, do rodinného

ţivota aj širšej rodiny, ktorým zásahom sa narušili dovtedy pevné súrodenecké vzťahy,

priateľské vzťahy a neposlednom rade aj kolegiálne vzťahy, dobu trvania následkov ako aj to,

ţe upravovanie týchto vzťahov sa začalo aţ po predloţení dôkazov, ktoré S. ţalobca musel

zadováţiť. Odvolací súd povaţoval oblasť citového ţivota a z toho vyplývajúcich

manţelských a rodinných vzťahov za oblasť, do ktorej ak dôjde k zásahu, za jednu

z najzávaţnejších. Odvolací súd vzhľadom na závaţnosť ujmy u širšej čitateľskej verejnosti

na území celého Slovenska potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznanej

nemajetkovej ujmy, lebo vzhľadom na ním uvedené ju povaţoval za primeranú.

K námietkam ústavného súdu, ţe krajský súd v súvislosti s výškou priznanej

nemajetkovej ujmy ţiadnym spôsobom nezohľadnil a ani nevyhodnotil fakt, ţe ţalobca

v priebehu odvolacieho konania zobral sčasti ţalobu späť, pričom okresný súd priznal tú istú

sumu (1 000 000 Sk) z titulu nemajetkovej ujmy aj v spojitosti s touto časťou pôvodnej

ţaloby odvolací súd uviedol, ţe v priznaní nemajetkovej ujmy v peniazoch S. v prvom rade

potrebné prihliadnuť na to, či došlo v súlade s v značnej

miere k zníţeniu dôstojnosti fyzickej osoby alebo váţnosti v spoločnosti. Nie S. rozhodujúce,

či sa ţalobca domáhala ospravedlnenia alebo nie. Materiálnu satisfakciu S. moţné priznať

fyzickej osobe aj bez toho, aby sa vôbec domáhala morálnej satisfakcie. Odvolací súd

nepopieral, ţe články reportáţe, prípadne rozhovory dotýkajúce sa prístupu štátu ako takého

k otázkam cirkví a osôb, ktoré boli veriace S. potrebné. Bol toho názoru, ţe aj takéto články

S. potrebné predloţiť verejnosti vyváţené a pokiaľ nie S. overené určité skutočnosti

oboznámiť verejnosť s nimi bez toho, aby neoprávnene zasahovali do práv iných osôb. Mal

za to, ţe z obsahu článku nevyplývalo, ţe by išlo o kritiku súdneho rozhodnutia (ktoré

sa dotýkalo kňaza B.) a ţalovaný to v konaní ani netvrdil. V predmetnom článku boli uvedené

mená všetkých členov senátu okresného súdu, ako aj meno predsedu senátu krajského súdu.

Nešlo preto o kritiku súdneho rozhodnutia, ale o uverejnenie mien sudcov, ktorí podľa článku

patrili medzi sudcov tak, ako to bolo uvedené v nadpise článku. Obsahom článku nebol rozbor

súdneho rozhodnutia a či a prečo bolo toto rozhodnutie nesprávne. Odvolací súd tak dospel

k jednoznačnému záveru, ţe išlo o kritiku osoby sudcu – ţalobcu a nie o kritiku súdneho

rozhodnutia a preto odvolací súd pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol na

uvedenú skutočnosť.

Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, ţe pri priznaní

nemajetkovej ujmy nemohol prihliadnuť ani na skutočnosť, ţe následne sa ţalobca stal

ministrom spravodlivosti a neskôr kontinuálne predsedom najvyššieho súdu. Články, ktoré

S. predmetom tohto konania boli uverejnené x. xx. Povaţoval za všeobecne známe, ţe ţalobca

sa stal ministrom spravodlivosti po voľbách, ktoré sa konali v júni 2006. Následky, ktoré boli

vyvolané článkami v označenom období uţ odznievali, lebo ţalobca sa snaţil

všetkým, u ktorých to bolo moţné (rodina, priatelia, kolegovia) vysvetliť a objasniť skutkové

okolnosti prípadu. Preto ak okruh ľudí – politikov, ktorí ho do tejto funkcie navrhli, sa

stotoţnili s tým, ţe ţalobca nepatril a nepatrí medzi sudcov, ktorí súdili za prejavy viery, bolo

to ich rozhodnutie a nie S. moţné od toho odvodzovať, ţe uvedené články ţalobcu

v kariérnom postupe nepoškodili. Na tieto okolnosti by bolo moţné prihliadnuť vtedy,

ak by k tejto skutočnosti došlo následne (vo veľmi krátkom čase po uverejnení článkov).

Funkciu x ţalobca vykonával do x. xx a následne sa stal predsedom x. Mal za to, ţe ani od

tejto okolnosti nie S. moţné odvodzovať posudzovanie nároku, ţe v dôsledku nej nenastali

podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy. Predsedom x sa ţalobca stal aţ po 4 a pol roku

od uverejnenia článkov. Tieto okolnosti – vymenovanie do funkcie x a neskôr do funkcie

predsedu x nemohli ovplyvniť citové problémy a narušenie vzťahov, ktoré ţalobcovi vznikli

následne po uverejnení článkov a ktoré pretrvávali dlhšie obdobie.

Odvolací súd pri zohľadnení priznania a výšky nemajetkovej ujmy vyjadrenej

v peniazoch nevzal do úvahy článok, ktorý bol uverejnený v denníku S. následne potom ako

bol ţalobca vymenovaný do funkcie ministra spravodlivosti, pretoţe tento článok nebol

uverejnený následne po uverejnení článkov, ktoré boli predmetom konania, ale aţ po roku

a štyroch mesiacoch. Na takúto skutočnosť by bolo moţné prihliadnuť vtedy, keby bol tento

článok uverejnený v krátkom období po uverejnení článkov, ktoré S. predmetom konania.

Ak ţalobca tvrdí, ţe článkom z x. xx ozrejmil celú vec vo vzťahu k ţalobcovi, pre krajský súd

vyvstala otázka, prečo tak neurobil následne, najneskôr v primeranom čase, po

doručení ţalobného návrhu. Ak by sa tak stalo, bolo by moţné zvaţovať ako dlho trval zásah

do práv ţalobcu spôsobený prvotným článkom. V súvislosti so záverom ústavného súdu, ţe

pri priznaní materiálnej satisfakcie bolo potrebné prihliadnuť na to, ţe ţalobca ako sudca

nebol voči skutočnostiam uvedeným v posudzovanom článku celkom bezbranný, keď

disponoval pomerne širokou paletou prostriedkov ako reagovať na zverejnenú kritiku,

odvolací súd poukázal na povinnosť sudcu zachovávať mlčanlivosť (§ 30 ods. 10 zákona

č. o sudcoch a prísediacich v platnom znení). Tieţ dodal, ţe nemohla S.

v neprospech ţalobcu vyhodnotená skutočnosť, ţe po nastúpení do funkcie ministra

spravodlivosti nevystupoval či uţ v tlačených, prípadne iných médiách (rozhlas a televízia)

a nevyjadroval sa k článkom, ktoré boli predmetom konania. Ak by ţalobca v priebehu

konania verejne vyjadroval svoj názor na uverejnené články, mohlo by dôjsť k ovplyvňovaniu

súdu.

Za daných okolností, ak došlo ku konštatovaniu aj ústavným súdom, ţe ţalovaný

porušil svoje povinnosti pri uverejnení článkov, v dôsledku ktorých zasiahol do práv ţalobcu,

povaţoval za potrebné konštatovať, ţe ţalovaný uvedenými článkami (pokiaľ ide o ţalobcu)

nešíril informácie ale udával nepravdivé tvrdenia. Novinári S. povinní pri svojej práci vţdy

rešpektovať právne a etické princípy zákonov a ľudských práv, vrátane práva

na nedotknuteľnosť súkromia a osobnosti. Právo na slobodu prejavu, ktoré zahŕňa slobodu

zastávať názory, prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky zahŕňa však aj povinnosti

a zodpovednosť, čo v tomto prípade dodrţané nebolo. Nestotoţnil sa s tým, ţe takáto funkcia

šíriteľov by mala S. aj pri zverejnení nepravdivých, prípadne pravdu skresľujúcich tvrdeniach

ochraňovaná tým, ţe sa napriek uvedenému neprizná vyššia sankcia. Odvolací súd preto

rozsudok súdu prvého stupňa (v ostávajúcej časti) ako vecne správny podľa

potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Navrhol rozsudok

krajského súdu zmeniť tak, ţe dovolací súd zamietne ţalobu ţalobcu o zaplatenie

nemajetkovej ujmy. Zároveň ţiadal priznať náhradu trov celého konania. Prípustnosť

dovolania vyvodzoval z , t.j. ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť

pred súdom konať a ako dovolací dôvod uvádzal nesprávne právne posúdenie veci súdmi

niţších stupňov ( ). Mal za to, ţe prvostupňový súd ako aj odvolací

súd porušili zásady spravodlivého procesu a svojim postupom mu odňali moţnosť konať pred

súdom, keď svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnili. Zdôraznil, ţe súčasťou základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa S. i právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Vyţaduje sa, aby sa súd jasným, právne korektným

a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,

ktoré S. pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. V zásade výlučne

z odôvodnenia moţno usudzovať, či nebolo rozhodnutie arbitrárne a nakoľko boli skutočne

rozhodnutím reflektované všetky procesné ako i hmotnoprávne nároky účastníkov konania.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie S. odrazom práva účastníka na dostatočné

a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými

námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti

súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne

argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov. V ďalšom poukázal aj na ďalšie, súdnej praxi známe

zásady pri posudzovaní práva účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

a v tej súvislosti citoval konkrétne nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrujúce

právne názory na rešpektovanie tohto základného práva účastníka súdneho konania.

Dovolateľ ďalej namietal, ţe právny záver súdov logicky nevyplýva zo skutkových zistení.

Mal za to, ţe aby súd mohol v súlade s právnymi predpismi vyhodnotiť, ţe ţalobca má právo

na zaplatenie relutárnej satisfakcie, musí vyhodnotiť, či došlo k neoprávnenému zásahu

do práv ţalobcu, ak súd zistí, ţe predpoklad neoprávneného zásahu S. naplnený, potom musí

zistiť, či S. v dôsledku tohto neoprávneného zásahu nevyhnutné obmedziť slobodu prejavu,

ak súd osvedčí tieto predpoklady, potom musí zváţiť, či morálna satisfakcia podľa § 13 ods. 1

S. postačujúca. V prípade, ak súd zistí, ţe všetky tieto predpoklady

S. splnené, potom musí preukázať, ţe bola v značnej miere zníţená dôstojnosť fyzickej osoby

alebo jej váţnosť v spoločnosti a poslednou podmienkou, ktorá musí S. kumulatívne naplnená

S. analýza, či priznaná relutárna satisfakcia S. primeraná. Vyčítal súdom, ţe splnenie

uvedených podmienok v podstate ani neriešili a tieţ odvolací súd nereflektoval závery

ústavného súdu, t.j. či bola v okolnostiach danej veci predmetom posudzovaného článku

kritika ţalobcu alebo kritika súdneho rozhodnutia, či skutočnosť, ţe ţalobca zobral svoju

ţalobu sčasti späť nemala vplyv na výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy,

či s prihliadnutím na fakt, ţe u ţalobcu S. medze prípustnej kritiky vytýčené menej prísne

S. namieste priznanie nemajetkovej ujmy, zároveň, či zistený skutkový stav poskytuje

podklad pre právny záver o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy, tieţ vplyv skutočnosti, ţe

ţalovaný zverejnil vysvetľujúci článok a neodôvodnená absencia obrany ţalobcu na

zverejnenú kritiku.

Dovolateľ v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom, t.j. ţe rozhodnutia niţších

súdov spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci ( ) vyčítal

súdom, ţe nepovaţovali uverejnenie článku za realizáciu slobody prejavu a nebol dôvod na jej

obmedzenie v prospech ochrany osobnosti ţalobcu, ţe nevyvodili ţiadne právne dôsledky

zo skutočnosti, ţe nedošlo k zníţeniu váţnosti dôstojnosti ţalobcu v značnej miere a tieţ

akékoľvek obmedzenie práva slobody prejavu v danom prípade nie S. primerané sledovanému

účelu.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ţalovaného ako neprípustné

odmietnuť. Zároveň sa vyjadril aj na vecné námietky ţalovaného týkajúceho sa predmetu

sporu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie S. prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

S. prípustné, akje ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe S. dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe S. dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie S. prípustné ani

podľa ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nevyslovil

ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie S. prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, S. postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania S. vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom S. potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá S. z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a ţalobcovi neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva S.

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

K odňatiu moţnosti konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny

proces malo podľa názoru ţalovaného dôjsť v dôsledku nedostatočného odôvodnenia

rozhodnutí súdov niţších stupňov.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý S. pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

S. pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces S. aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2

( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí S. v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku S. vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu musí S. zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie

prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti

uvedené v , S. nepreskúmateľný. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné alebo S. nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré

sa preskúmava v odvolacom konaní.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení.

Krajský súd vzhľadom na spôsob rozhodnutia ústavného súdu, t.j. zrušenie časti

výroku jeho rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu o povinnosti ţalovaného

zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 1 000 000 Sk (a vo výroku o náhrade trov

odvolacieho konania) v ďalšom za predmet odvolacieho konania povaţoval nárok ţalobcu

na náhradu nemajetkovej ujmy. Odvolací súd (aj v intenciách nálezu ústavného súdu)

v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne (ako to vyplýva z dôvodov jeho rozhodnutia

popísaných v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia) vysvetlil, prečo napadnuté údaje

v označených článkoch boli objektívne spôsobilé vyvolať následky do zákonom chránených

práv ţalobcu v zmysle a tieţ z ktorých skutkových zistení

(dôkazov vykonaných ním samotným ako aj súdom prvého stupňa) vyvodil, ţe dôstojnosť

a váţnosť ţalobcu bola narušená v značnej miere. V odôvodnení rozhodnutia uviedol

okolnosti, ktoré povaţoval za rozhodujúce pri určení primeranosti výšky náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nechýba ani

uvedenie ustanovení , ktoré na vec aplikoval a v nadväznosti na ne

podrobne rozobral zákonné podmienky vyplývajúce z citovaných ustanovení pre úspešné

uplatnenie práva na ochranu osobnosti. Prijaté skutkové a právne závery primerane vysvetlil,

a to aj v súvislosti v náleze ústavného súdu vytýkanými nedostatkami voči predchádzajúcemu

rozhodnutiu krajského súdu. Dovolací súd posudzujúc preskúmateľnosť dôvodov rozsudku

odvolacieho súdu s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, ţe odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

(, ). Ţalovaný preto neopodstatnene namieta, ţe konanie S. zaťaţené

vadou uvedenou v

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ d/, e/ a g/, Dovolanie

v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie S.. Napokon dovolateľ

vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne ţe by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môţe S. len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/, c/ v prípade, ak S. dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Právnym posúdením S. činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci S. omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci S. síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie S. podľa

a prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení

s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1

a ). Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu, ktorá spočíva v odmene

advokátky za jeden úkon právnej sluţby, ktorý poskytla ţalovanej vypracovaním vyjadrenia

k dovolaniu ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov). Základnú sadzbu

tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1, 8 tejto vyhlášky vo výške 91,29 Eur, čo s náhradou

výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu vo výške 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (91,29 Eur +

7,63 Eur = 98,92 Eur, t.j. 19,78 Eur, § 18 ods. 3 vyhlášky), predstavuje spolu 119,33 Eur.

O povinnosti ţalovaného zaplatiť náhradu trov dovolacieho konania k rukám advokátky

ţalobcu rozhodol v súlade s

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie S. prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková