Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)a11/389202.3b12b8.pdf
PDF · 143.43 KB
No categories available
3Cdo/79/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 79/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky O. D., bývajúcej
v K., proti odporcom 1/ J. K. a 2/ E. K., obom bývajúcim vo Z., o vypratanie bytu, vedenej
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11 C 45/2009, o dovolaní odporcov 1/ a 2/ zastúpených
JUDr. I. O., advokátom so sídlom vo Z., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 16. marca 2011 sp. zn. 17 Co 53/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen uznesením z 15. novembra 2010 č.k. 11 C 45/2009-152
nepripustil zastúpenie odporcov 1/ a 2/ JUDr. M. V.. V odôvodnení uviedol, že JUDr. M. V.
(ako tzv. všeobecný splnomocnenec) zastupuje účastníkov konaní aj v iných veciach
vedených na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6 C 54/2007, 8 C 53/2006, 11 C 235/2010,
17 C 233/2009 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23 S 70/2010, 24 S
58/2010. Podľa názoru súdu prvého stupňa zakladá táto skutočnosť dôvod na nepripustenie
zastúpenia v zmysle § 27 ods. 2 O.s.p. Toto uznesenie napadli odporcovia odvolaním.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 16. marca 2011 sp. zn. 17 Co 53/2011
odvolanie odporkyne 2/ odmietol a napadnuté uznesenie potvrdil. Odmietajúci výrok
odôvodnil tým, že odvolanie odporkyne 2/ je podané oneskorene (§ 218 ods. 1
písm. a/ O.s.p.). Vychádzal z toho, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo odporkyni 2/
doručené 23. novembra 2010, nasledujúcim dňom jej začala plynúť zákonná 15 dňová
odvolacia lehota, ktorá uplynula 8. decembra 2010. Odporkyňa 2/ ale podala odvolanie (spolu
s odporcom 1/) až 10. decembra 2010. Odvolací súd považoval odvolanie odporcu 1/
za podané v odvolacej lehote, avšak neopodstatnené – smerujúce proti vecne správnemu
rozhodnutiu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že JUDr. M. V. vystupuje
v rôznych právnych veciach opakovane ako zástupca účastníkov, zakladá dôvod na
nepripustenie zastúpenia v zmysle § 27 ods. 2 O.s.p.
Uznesenie odvolacieho súdu napadli odporcovia 1/ a 2/ dovolaním. Uviedli, že
v konaní im bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že súdy
nezisťovali, koho zastupoval JUDr. M. V. v konaniach označených súdom prvého stupňa
a neskúmali, či tieto veci skutkovo a právne spolu (ne)súvisia. Bez toho nemohli dospieť
k správnym záverom o neprípustnosti zastúpenia v zmysle § 27 ods. 2 O.s.p. Súdy v rozpore
s požiadavkou presvedčivosti a dostatočnej preskúmateľnosti rozhodnutí nevysvetlili, ako
dospeli k záveru, že sú dané všetky predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia. Súd prvého
stupňa uviedol v rozhodnutí celkom 6 spisových značiek konaní vedených na Okresnom súde
Zvolen a Krajskom súde Banská Bystrica, avšak z ničoho nemožno zistiť, či ide o totožných
účastníkov ale nie, alebo či tieto veci skutkovo alebo právne spolu súvisia alebo nie. Z týchto
dôvodov odporcovia žiadali napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako neprípustné
odmietnuť. Podľa jej názoru nebola odporcom odňatá možnosť pred súdom konať. Uviedla,
že sama má vedomosť o tom, že JUDr. M. V. vystupuje ako zástupca účastníkov opakovane
vo viacerých skutkovo nesúvisiacich právnych veciach odlišných účastníkov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade smeruje dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolaním odporcov 1/ a 2/ je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré
nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie
prípustné (§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p.). Prípustnosť ich dovolania by preto v danom prípade mohla
prichádzať do úvahy iba vtedy, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. dovolatelia 1/ a 2/
v dovolaní nenamietali a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť
ich dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolatelia namietajú, že v konaní im bola odňatá možnosť pred súdom konať.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť procesne
nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Dovolatelia vyvodzujú existenciu procesnej vady konania uvedenej v § 237
písm. f/ O.s.p. predovšetkým z toho, že odvolací súd nezistil dostatočne skutkový stav
a neskúmal, či vo veciach, ktoré sú v rozhodnutí súdu prvého stupňa označené konkrétnymi
spisovými značkami, (ne)vystupoval JUDr. M. V. ako zástupca totožných účastníkov, resp. či
tieto veci skutkovo a právne spolu (ne)súviseli. Formulácie, ktoré zvolili v dovolaní
odporcovia 1/ a 2/, svedčia o tom, že súdom vytýkajú nesprávnosti, nedostatky
a nedôslednosti skutkovej povahy. Z hľadiska obsahového spochybňujú nie samotný proces
(procedúru prejednania veci), ale správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov a z nich
vyvodených skutkových záverov. V prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení
a skutkových záverov nejde ale o taký nedostatok, ktorý by zakladal procesnú vadu konania
v zmysle § 237 f/ O.s.p. Ak k tejto nesprávnosti dôjde, nemá to za následok znemožnenie
realizácie procesných oprávnení účastníka konania. Dovolateľmi tvrdená neúplnosť alebo
nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne zakladať tzv. inú vadu konania majúcu
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá ale
prípustnosť dovolania nezakladá (viď obdobne aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 5. augusta 2010 sp. zn. 3 Cdo 118/2010, resp. z 10. januára 2013 sp. zn.
Pokiaľ dovolatelia namietajú, že odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu
je nedostatočné, namietajú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť
je ale judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 111/1998) považovaná iba
za tzv. inú procesnú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. K tomu istému
záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 30. januára 2013 sp. zn.
III. ÚS 551/2012, v ktorom uviedol, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil
k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia
rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania
podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“
K námietke dovolateľov, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení, dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod,
ktorý možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.); samo nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá
(R 54/2012).
K odňatiu možnosti odporkyne 2/ konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) nedošlo
ani odmietnutím jej odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Obsah spisu potvrdzuje, že
uznesenie súdu prvého stupňa jej bolo doručené 23. novembra 2010 (viď doručenku
na č.l. 152 spisu) a že odporkyňa 2/ podala odvolanie až 10. decembra 2010 (viď doručenku
na č.l. 155 spisu). Odvolanie teda podala po uplynutí odvolacej lehoty, posledným dňom
ktorej bol 8. december 2010 (streda, riadny pracovný deň). Postupom súdu, ktorý bol v súlade
so zákonom, nemohlo dôjsť k namietanej procesnej vade.
Keďže prípustnosť dovolania odporcov nevyplýva z § 239 a § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky odmietol dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. septembra 2013
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková