Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/90/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J., nar. X., bytom V.,

proti ţalovaným 1/ H., rod. L., t.č. na neznámom mieste, 2/ F., t.č. na neznámom mieste, 3/

A., t.č. na neznámom mieste, 4/ M., t.č. na neznámom mieste, 5/ L., t.č. na neznámom mieste,

6/ C., rod. L., t.č. na neznámom mieste, 7/ F.L., t.č. na neznámom mieste, 8/ S., t.č. na

neznámom mieste, ţalovaní v 1/ aţ 8/ rade zastúpení S., so sídlom B., B., IČO: X., zastúpený

zamestnankyňou JUDr. V., bytom L.B., v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do

dedičstva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovaných v 1/ aţ 8/ rade proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 29. novembra 2012,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 21. februára 2011 č.k. -141 zamietol

ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal určenia, ţe do dedičstva po jeho nebohom otcovi V. patrí

2

parcela č. X. orná pôda o výmere 3 612 ma spoluvlastnícky podiel ¼ na spoločnej

2

prístupovej ceste parcela č. X. o výmere 164 m, ktoré sú vytvorené z pôvodnej parcely EKN

X., zapísanej na LV X., katastrálne územie Š., tak ako je to zakreslené na geometrickom pláne

č. X. zo dňa 4. augusta 2009 overenom Správou katastra P. 14. septembra 2009 pod č. X.X.,

s tým, ţe o trovách konania bude rozhodnuté podľa samostatným

rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2

Okresný súd Prešov uznesením z 15. júla 2011 č.k. -154 uloţil

ţalobcovi povinnosť nahradiť ţalovaným v 1/ aţ 8/ rade trovy konania vo výške 3 423,30 €

2

podľa vychádzajúc z hodnoty sporných pozemkov 3 €/mt.j. 10 959 € (§

10 vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb, ďalej len ).

Na odvolanie ţalobcu proti uvedenému uzneseniu vydanému vyšším súdnym

úradníkom sudca Okresného súdu Prešov podľa uznesením

zo dňa 26. augusta 2011 č.k. -183 zmenil uznesenie okresného súdu

tak, ţe ţalobca je povinný nahradiť ţalovaným v 1/ aţ 8/ rade trovy konania vo výške

705,20 € majúc za to, ţe konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je z hľadiska

určenia výšky súdneho poplatku zo ţaloby sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez

ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti, ku ktorej sa má určiť vlastnícke právo a aj z hľadiska

určenia výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych sluţieb treba aplikovať

rovnaký princíp a pri stanovení základu tarifnej odmeny treba vychádzať zo sadzby

stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci ( vyhlášky č. ).

Na odvolanie ţalovaných Krajský súd v Prešove uznesením z 9. februára 2012 sp. zn.

zmenil uznesenie okresného súdu tak, ţe náhradu trov konania ţalovaným

podľa nepriznáva, keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, ţe

Slovenský pozemkový fond, ktorý v súlade s o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastupoval ţalovaných nachádzajúcich

sa na neznámom mieste má zriadené právne oddelenie resp. právny odbor a teda disponuje

viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie a napriek tomu udelil plnomocenstvo

na zastupovanie advokátskej kancelárií. Odvolací súd tak uplatnil zákonom daný priestor pre

uváţenie účelnosti trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalovaných uznesením

zo dňa 19. júla 2012 sp. zn. uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Konštatoval, ţe ak odvolací súd dospel k záveru, ţe sú dané dôvody

(hodné osobitného zreteľa podľa ) pre nepriznanie náhrady trov konania

v konaní úspešným ţalovaným, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal (a účastníci ich ani

netvrdili), mal rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Pretoţe odvolací súd tak nepostupoval, odňal tým ţalovaným nerešpektovaním ústavného

princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ), pre ktorú okolnosť dovolací súd jeho uznesenie zrušil. Ďalej uviedol,

ţe záver o neúčelnosti trov právneho zastúpenia (v konaní úspešných) ţalovaných odvolací

súd vyvodil z právneho názoru, podľa ktorého nie je moţné povaţovať za účelne vynaloţené

trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba (Slovenský

pozemkový fond), ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva

osoby s právnickým vzdelaním alebo má aj vlastný právny útvar. Akceptácia neúčelnosti trov

konania (právneho zastúpenia) v týchto prípadoch by v konečnom dôsledku znamenala,

ţe účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám

má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad bol

v rozpore nielen s ustanovením , ale aj v rozpore s ústavným princípom

rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania. Ďalej poukázal na to, ţe dôvodom hodným

osobitného zreteľa podľa nemôţe byť neúčelnosť trov právneho zastúpenia

(neúčelnosťou trov právneho zastúpenia odvolací súd odôvodňoval postup podľa § 150

), pretoţe súd skúma existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa

len vtedy, ak dospeje k záveru, ţe sú splnené podmienky pre priznanie trov úspešnému

účastníkovi konania. Aplikácia tohto ustanovenia teda dopadá na toho účastníka konania,

ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29. novembra 2012 sp. zn.

podľa zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie o trovách konania z dôvodu, ţe pri skoršom rozhodovaní

bol nedôsledný vo vzťahu k aplikácii ustanovenia a k otázke dopadu záveru o

neúčelných trovách, ak nevytvoril ţalovaným priestor na vyjadrenie sa k odlišnému právnemu

posúdeniu veci ( ) a to nielen na opätovné posúdenie účelnosti trov konania

(napr. nevyhnutnosť vykonania úkonov právnej sluţby) a na zváţenie aplikácie ,

ale aj na posúdenie, či je splnená procesná podmienka spôsobilosti ţalovaných mať práva

(vzhľadom na to, ţe je tu pravdepodobnosť hraničiaca s istotu, ţe nikto zo ţalovaných neţil

v čase začatia konania). Mal za to, ţe pri zistení tejto prekáţky by rozsudok vo veci samej

nepredstavoval prekáţku, keďţe rozsudok v konaní vedenom voči mŕtvym osobám

predstavuje paakt, teda ničotný v zmysle práva nevýznamný akt aplikácie práva.

Prvostupňovému súdu uloţil podať podnet na začatie konania o vyhlásenie za mŕtveho, najmä

s poukazom na tvrdenia o vyvraţdení ţalovaných, pričom súd neprizná ţalovaným právo, ak

nie sú naţive. Ak ale budú splnené procesné podmienky konania, súd prizná ţalovaným trovy

zastupovania na účet právnej zástupkyne, pretoţe úkony právnej sluţby sú evidentné. Súd sa

pritom vyrovná s nevyhnutnosťou trov vzhľadom na vedomosť o nereštituovanom ţidovskom

majetku (mohlo by ísť o majetok štátu). Poznamenal, ţe verejnoprávny subjekt vydal

ţalobcovi potvrdenie o neznámom pobyte ţalovaných a fond s verejnoprávnou povahou

vykonával zastupovanie zdá sa v rozpore so zákonom (zastupovanie mŕtvych alebo

zastupovanie nevlastníkov). Zotrval na názore, ţe nie je moţné ,,nekonečne“ povaţovať

pozemkokniţných vlastníkov za osoby na neznámom mieste.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie ţalovaní, ktorí navrhli,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zrušil uznesenie odvolacieho súdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili podľa ,

pretoţe v konaní došlo k vade uvedenej v , lebo sa im postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom a podľa , pretoţe rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Mali za to, ţe boli dotknutí na svojich

právach, nakoľko im nemá byť priznaná náhrada trov konania na základe nepredvídateľného,

nezákonného právneho názoru odvolacieho súdu bez opory v zmene skutkových okolností

a odkláňajúc sa od záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tým,

ţe absentuje logická náväznosť vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, zakladá

sa jeho arbitrárnosť a formalizmus. Vyslovený právny názor je pritom pre prvostupňový súd

záväzný. K takémuto právnemu názoru sa nemali moţnosť vyjadriť a zabrániť tak

jeho vysloveniu. Ďalej mali za to, ţe vysloveným právnym názorom odvolací súd poprel

zákonnú interpretáciu zákonného zastúpenia ,,neznámych vlastníkov“, ktorým má byť

zabezpečená ochrana ich práv a oprávnených záujmov v konaní pred súdom (pričom zákon

im procesnú spôsobilosť priznáva) a to S.. V súvislosti s názorom odvolacieho súdu, ţe

Slovenský pozemkový fond má zastupovať neznámych vlastníkov a nie neznámych

nevlastníkov, pretoţe v danom prípade mohlo ísť o majetok štátu (nereštituovaný ţidovský

majetok) poukázali na to, ţe ţalobca disponuje ţalobou a zodpovedá za určenie okruhu

pasívne legitimovaných osôb. Ţalobca v danom prípade označil ako ţalovaných osoby

uvedené v 1/ aţ 8/ rade a to ako osoby na neznámom mieste, ktorých zo zákona zastupuje

Slovenský pozemkový fond a ţalovaní môţu namietať len svoju pasívnu legitimáciu. Ak

ţalobca nesprávne určí okruh pasívne legitimovaných, uvedené má za následok, ţe ţaloba

voči ţalovaným je nedôvodná a takúto je potrebné zamietnuť, čo však neznamená, ţe takýto

ţalovaní majú právo na náhradu trov konania, keďţe ţalobca nesie zodpovednosť za podanú

ţalobu aj čo do náhrady trov konania.

Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení zo zákona

právnickou osobou, za ktorú koná zamestnanec s právnickým vzdelaním ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236

a nasl. ).

Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je podľa § 239

ods. 1 prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [ ] na zaujatie stanoviska. Dovolanie

nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia v odseku 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V tomto prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o trovách

konania, a preto jeho procesná prípustnosť je v zmysle vylúčená.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť skúmať či dovolaním napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných

6

vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia ( ), ktoré zistenie

by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na spôsob jeho rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd na skúmanie prípustnosti dovolania len podľa § 239

ods. 1 a 2 , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie

konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníkovi

pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne

obsadeným). Pre záver o prípustnosti dovolania podľa nie je však významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto

ustanovení; rozhodujúcim je záver (zistenie) dovolacieho súdu, ţe k takejto procesnej vade

skutočne došlo.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania podľa aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní vyslovene namietaná vada podľa § 237

písm. f/ t.j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu

priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý

má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníkov občianskeho súdneho

konania. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným

postupom v rozpore so zákonom, spravidla účastníkovi konania odnímajú moţnosť konať

pred súdom, pretoţe mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny

poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore.

Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, preto

je vţdy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska garantovaného práva

na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (porovnaj napr. , , ). Z judikatúry Ústavného

súdu Slovenskej republiky tieţ vyplýva, ţe ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby

určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje

zaručené právo na súdnu ochranu (). Obsahom práva na súdnu ochranu

v rámci spravodlivého procesu je aj právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa,

prejednala v dvojinštančnom konaní.

Preskúmaním veci dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd svojim postupom

neporušil právo ţalovaných na spravodlivý proces pretoţe svoje rozhodnutie ,,nečakane“

nezaloţil na iných právnych názoroch neţ súd prvého stupňa a ţalovaným neodňal právo

namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde, keďţe svojím

uznesením, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesenie

prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o trovách

konania. Vydaniu ďalšieho rozhodnutia prvostupňového súdu musí predchádzať zákonné

konanie (tzv. fair process) t.j. taký postup súdu, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana

práv a oprávnených záujmov účastníkov. Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Občiansky

súdny poriadok účastníkovi procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať

sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa k právnym

dôsledkom z nich vyplývajúcich. Ide o procesné práva, ktoré môţe účastník uplatniť nielen

v konaní na súde prvého stupňa, ale aj v odvolacom konaní.

Dovolací súd pre úplnosť k tejto dovolacej námietke poznamenáva, ţe odvolací súd

nie je viazaný skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel pri svojom

predchádzajúcom rozhodovaní. Pokiaľ ide o právnu viazanosť právnym názorom, vychádza

vyšší súd pri jeho vyslovení z určitého skutkového základu. Ak potom po zrušení rozhodnutia

dôjde v novom konaní pred súdom prvého stupňa k zmene skutkového základu, nie je uţ tento

súd viazaný právnym názorom, pokiaľ právny názor vychádzal z odlišného skutkového

základu. nemá ţiadne ustanovenie, ktoré by vyslovovalo viazanosť

súdu, ktorý pôvodný právny názor vyslovil, ak sa vec v dôsledku opravného prostriedku

podanému proti ďalšiemu rozhodnutiu znova stane predmetom opravného konania

(R 68/1971).

K ďalšej námietke ţalovaných o arbitrárnosti (svojvôľnosti) rozhodnutia odvolacieho

súdu dovolací súd uvádza, ţe je takisto z ústavného hľadiska neospravedlniteľná

a neudrţateľná a mohla by mať zároveň za následok porušenie základného práva alebo

slobody (m.m. , , , ) a naplnenie dovolacieho

dôvodu v zmysle Arbitrárnosť rozhodnutia pritom môţe byť

kvalifikovaná, buď ako rovnocenná konkurencia viacerých protichodných právnych názorov

vyslovených súdom alebo situácia, v ktorej súd jediný právny záver nezdôvodní zo všetkých

právnych hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy. O uvedenú situáciu sa v tomto konkrétnom

prípade nejedná.

Dovolací súd preto dospel k záveru, ţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu

nie je postihnuté vadou majúcou za následok odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle

ust.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ţe ţalovaní v dovolaní namietali, ţe napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Keby tvrdenia ţalovaných boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania podľa § 237

V dôsledku toho by posúdenie či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis

a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o takýto prípad ale nešlo).

Vzhľadom na uvedené preto moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania podľa neboli

9

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaných

podľa v spojení s ako odvolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalovaným, ktorí úspech vo veci nemali ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretoţe v dovolacom konaní návrh na ich priznanie nepodal ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V B. 23. októbra 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová