Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/4/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému J. H., bývajúcemu

v T., o vymoženie 1 181,28 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod

sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

z 11. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

rozhodcovského rozsudku z 13. mája 2009 sp. zn. SR X. Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý

zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením z 27. marca 2012 č.k. -19 Okresný súd Trenčín exekúciu

vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. R. K. pod sp. zn. EX X. vyhlásil za neprípustnú

a zastavil [ o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný

poriadok“)]. Oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40 €

do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57

ods. 2, § 58 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a príslušné ustanovenia

2

Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách a príslušné ustanovenia o rozhodcovskom konaní.

V spotrebiteľskej zmluve obsiahnutá rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná

podmienka v zmysle a nasl. , lebo nebola individuálne

dojednaná, vopred bola zaradená do formulárovej zmluvy spôsobom, pri ktorom spotrebiteľ

nemal náležitú možnosť oboznámiť sa so zmluvou a jej dôsledkami. Rozhodcovské konanie,

ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany

zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym

exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa v dôsledku toho považoval

exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú

prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe uvedeného okresný súd vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zároveň zastavil v zmysle § 57 ods. l písm. g/ Exekučného

poriadku. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku

a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. náhradu trov exekúcie.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne uznesením z 11. októbra 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219

ods. 1 a 2 ). V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil

skutkový stav a svoje skutkové zistenia správne právne posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho

súdu bola v danom prípade uzavretá zmluva o úvere, ktorá obsahovala neprijateľnú (neplatnú)

podmienku. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania

nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd pre úplnosť dodal, že slovenský

právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné podmienky v ,

pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v , to znamená nad

rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu . Odvolací súd

preto napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle , potvrdil.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom

uviedla, že súdy: rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ ( ), lebo

nesprávne interpretovali § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona

č. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“); konali

vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo ( ), lebo vykonateľnosť

označeného rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd

poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie; rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal

3

návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( );

oprávnenej odňali možnosť konať ( ) tým, že s ňou nekomunikovali o jej

právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jej námietky proti prejednaniu veci, konali

bez nariadenia pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo, aby jej právna vec bola

„vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu,

súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“; sa v konaní

dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), lebo nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie; napadnuté

rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci ( ),

základom ktorého je nesprávna aplikácia a interpretácia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

a , a tiež Smernice.

Z týchto dôvodov oprávnená žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; zároveň žiadala, aby dovolacie konanie bolo

prerušené podľa a dovolací súd aby Súdnemu dvoru Európskej

únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Oprávnená podala 28. novembra 2012 doplnenie dovolania voči uzneseniu Krajského

súdu v Trenčíne, ktoré doplnila podaním z 16. júla 2013 „Doplnenie dovolania o právnu

argumentáciu – porušenie práva EÚ a interpretácie práva EÚ Súdnym dvorom EÚ“.

V doplnení dovolania uviedla, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať

pred súdom ( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/) a súd bol nesprávne obsadený (§ 237

písm. g/). Dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu, že vec nesprávne právne posúdil

z hľadiska právnej kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, z hľadiska ustanovení

právnych predpisov EÚ a z hľadiska rozhodnutí súdneho dvora EÚ. Nevysporiadal sa

s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil, prečo

považuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie (jednostranný právny úkon), ktorým

dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Predmetné splnomocnenie sa v zozname nekalých podmienok uvedených v prílohe

článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS výslovne nenachádza. Podľa názoru dovolateľky

je v danom prípade nutné požiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá

zmluvná podmienka“. Z toho dôvodu navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia

a konanie prerušiť podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie

na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré

bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Oprávnená ďalej namietla, že súdy oboch stupňov

nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj keď tak boli podľa zákona povinné učiniť

(ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku). V doplnení dovolania poukázala

na judikatúru Súdneho dvora EÚ, Spolkového súdneho dvora a Ústavného súdu Českej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je dôvodný jej návrh

na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia z 30. apríla 2013 sp. zn. , z 24. mája 2013 sp. zn.

, z 26. júna 2013 sp. zn. , ,

a z 26. júla 2013 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že

s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely

ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa ,

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danej veci sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína aj Smernica,

z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu

vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného poriadku).

Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho

zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle a netvrdila a existencia

týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. februára 2013 sp. zn. , z 30. apríla 2013 sp. zn.

, z 24. mája 2013 sp. zn. , z 26. júna 2013 sp. zn.

, z 26. júla 2013 sp. zn. a konštatuje, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že :

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

6

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu. Rovnako nejde o vadu konania v zmysle , ak súd

oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie

pripojený exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

K námietke dovolateľky v zmysle ust. , ktorou poukázala

na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého zákonným sudcom

vo veci začatej pred vnútroštátnym súdom nie je len sudca určený rozvrhom práce, ale

komunitárny sudca, lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho

práva je súčasne aj jeho oprávnením. Ak sa v spore v konaní pred vnútroštátnym súdom

nepodieľal svojím výkladom práva spoločenstva komunitárny sudca, hoci tento výklad bol

nevyhnutný na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd bol v tejto časti konania

pred ním nesprávne obsadený. Právne závery vyplývajúce z uvedeného uznesenia Ústavného

súdu SR nemožno na daný prípad aplikovať. Súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd

neboli povinné konanie prerušiť podľa a požiadať Súdny dvor

Európskej únie o výklad práva európskeho spoločenstva – komunitárneho práva. Dovolací

súd k tejto námietke oprávnenej poukazuje na svoje odôvodnenie týkajúce sa námietky

oprávnenej – návrh na prerušenie konania v zmysle dovolacím

súdom.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak ako

správne poznamenala oprávnená, účinným od 9. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľka namietala, že pokiaľ

súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil,

mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľky je však mylné. Súd

prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, nakoľko v danom prípade

exekúciu zastavil uznesením z 27. marca 2012 a uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť až

od 9. augusta 2012. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením

, ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej

veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov v zmysle písm. b/ a c/

uvedeného ustanovenia, pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť

pojednávanie; nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu.

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam. Námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov rovnako nie je dôvodná.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

K námietke oprávnenej, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice nie

je správny, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti

nariadenia Rady č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného

vestníka Európskej únie je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenie

v slovenskom jazyku zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 3

o úradnom vestníku Európskej únie).

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová