Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5OboE/18/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému: P. N., nar. X., G., o vymoženie

4 117,44 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.

, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline

z 13. februára 2013, č. k. -50, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline

z 13. februára 2013, č. k. -50 v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu

na prerušenie konania sa z a s t a v u j e .

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

III. Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

IV. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie

124 042,-- Sk s príslušenstvom v zmysle ust. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu z 25. januára 2008, sp. zn. SR 00509/08, zriadeného zriaďovateľom S.,

a. s., K., IČO: X. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Dolný Kubín uvedenej

žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Dolný Kubín uznesením z 21. júna 2012, č. k. -25

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, rozhodol, že o trovách exekúcie

rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

2

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený uzavrel s povinným

13. septembra 2006 Zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver

vo výške 80 000,-- Sk. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia

úveru (ďalej len „všeobecné podmienky“), ktoré v čl. 17 obsahovali rozhodcovskú doložku.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere, je

vzťahom spotrebiteľským a povinný mal postavenie spotrebiteľa. Z rozhodcovskej doložky

vyplýva, že povinný bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takáto rozhodcovská

doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.

Rozhodcovskú doložku si povinný nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo

podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Rozhodcovská doložka je preto neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4

neplatná. Záverom konštatoval, že okresný súd je nielen oprávnený,

ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného

konania. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke

formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia podľa exekučného titulu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, návrhy oprávneného na prerušenie konania

z 10. a 26. júla zamietol a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého

stupňa, že v danej veci vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským

v zmysle až a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že

v zmysle konštantnej judikatúry je exekučný súd oprávnený, a zároveň aj povinný

v exekučnom konaní skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk

uvedených v o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon č.

“). V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. , , ),

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/2008. Ďalej uviedol, že oprávneným namietaná

skutočnosť, že povinný nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy a nevyužil možnosť

3

domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou, je irelevantná. Uvedený postup

exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku, exekučný

súd iba skúmal, či exekučný titul je vykonateľný, ako aj či ho vydal rozhodcovský súd

s právomocou prejednať daný spor. Uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len

zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam. Ďalej

uviedol, že rozhodcovská doložka nebola napriek jej formulácii skutočne alternatívou, ako to

namieta oprávnený. Veriteľ uskutočnil výber v zmysle čl. 17 všeobecných podmienok

a po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania

pred všeobecným súdom. Spornosť vyvoláva i skutočnosť, že vo všeobecných podmienkach

je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom

konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Uviedol, že exekučný súd správne

rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky, ktorá

od spotrebiteľa vyžaduje riešenie sporov s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon

práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom. K návrhu oprávneného

na prerušenie konania podľa (ďalej len

„ “) a k žiadosti na podanie návrhu Ústavnému súdu SR na konanie o súlade

s ustanovením Exekučného poriadku s SR uviedol, že v danom

prípade súd prvého stupňa nerozhodoval o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale

rozhodoval podľa ustanovenia § 58 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom

na § 36 ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie nie je možné prerušiť, ak osobitný

zákon neustanovuje inak. Ustanovenie nie je možné aplikovať

v exekučnom konaní v zmysle K návrhu oprávneného na prerušenie

konania podľa o predložení prejudiciálnych otázok Súdnemu

dvoru EÚ uviedol, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom

prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Zo strany súdu

prvého stupňa a odvolacieho súdu bolo dostatočne ozrejmené, prečo sa konkrétna

rozhodcovská doložka musí považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

4

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený odvolanie v časti,

ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.

1 písm. c/ a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia podľa , keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne

poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

právo, vyplývajúce z článku 6 ods. 1 SR, ako aj z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje

dovolanie odôvodnil ustanovením a , že

súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne

interpretovali Exekučného poriadku a a ;

ustanovením , že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd

poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ustanovením , že sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ustanovením § 237 písm.

f/ , že súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že súdy

s oprávneným nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jeho

námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania

a nerešpektovali jeho právo, aby jeho právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná

na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe

Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“, ustanovením ,

5

že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie, ust.

, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, keď súdy nesprávne aplikovali a interpretovali § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, a , Občianskeho

zákonníka a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby

dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Taktiež navrhol,

aby dovolací súd konanie prerušil podľa a Súdnemu dvoru

Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne

otázky, ktoré bližšie v dovolaní špecifikoval.

Povinný sa k odvolaniu a dovolaniu oprávneného nevyjadril.

I. Najvyšší súd najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých

môže konať o odvolaní oprávneného proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Žiline

v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie konania .

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn. a sp.

zn. , ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že odvolaním možno

napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa (rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol

v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

6

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich

vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1

).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal včas oprávnený, zastúpený v súlade s § 241

ods. 1 veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho

konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd

uvádza rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013 a sp. zn.

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a

7

Napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Vzhľadom na uvedené,

prípustnosť dovolania nie je v zmysle a proti napadnutému uzneseniu

daná.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. , 14. mája 2013 sp. zn. ,

, 3. júla 2013 sp. zn. , 3. júla 2013 sp. zn. ,

6. augusta 2013 sp. zn. a 6. augusta 2013 sp. zn. , a konštatuje,

že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené

aj v preskúmavanej veci.

V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

8

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami, vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Uvedené právne závery dovolací súd zastáva aj v preskúmavanej veci. Námietka

oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa

zákona tak boli povinné urobiť, nie je dôvodná. Tak, ako správne poznamenal oprávnený,

, účinným od 9. augusta 2012, bol novelizovaný Exekučný

poriadok, ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Oprávnený namietal, že súd

9

prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne ju zastavil, preto

mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie oprávneného však nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, pretože v danom

prípade exekúciu zastavil uznesením z 21. júna 2012 a uvedené ustanovenie nadobudlo

účinnosť až 9. augusta 2012. Odvolací súd postupoval v súlade s ust.

a o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle a rovnako nebol

splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov ( a ), pre ktoré

predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že

nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako dovolací súd nevzhliadol

dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už pred súdom prvého stupňa

alebo pred odvolacím súdom. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že

v štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2

Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného, uvedených v návrhu na ykonanie

exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (§ 122 až § 124

), postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie

sa s obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí

vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

K námietke oprávneného, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice

nie je správny, dovolací súd uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady č.

216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie

je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia v slovenskom jazyku

10

zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (

o úradnom vestníku Európskej únie).

Rovnako nie je dôvodná námietka oprávneného, týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov. Súd prvého stupňa

v odôvodení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia.

Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom na obsah

a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam.

V súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o námietke oprávneného, ktorou namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.

c/ ).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

IV. Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo povinnému v zmysle 243b

ods. 5 v spojení s a , nakoľko oprávnený

zavinil, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy

tohto konania. V dovolacom konaní vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania

11

úspešnému povinnému v zmysle v spojení s a

ods. 1 , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej

republiky však žiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania povinnému nepriznal

z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. februára 2014

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová